Ako vychovávate svoje deti?
Uvediem príklad, idete s dieťaťom (3-4 roky) na návštevu k rodine ktorá ma tiež dieťa (3 ročné) to druhé dieťa miluje deti s každým by sa pohralo, každému nosí svoje hračky. Jeden moment sedia pri sebe a to druhé dieťa chytí osobnú vec vášho dieťaťa , povedzme že ruksak napríklad lebo sa mu páči aký tam je obrázok tak priloží prst na ten obrázok a povie čo tam je (ma obdobie kedy všetko pomenuváva a pýta sa čo je čo ) vaše dieťa začne plakať a kričať na vás, že mu to druhé dieťa chytá ruksak , a teraz ma zaujíma vaša reakcia , povedali by ste vášmu dieťaťu aby nerobilo scény a ukázalo ruksak druhému dieťaťu , že on mu ho nezoberie iba sa chce pozrieť , alebo by ste mu vysvetlili aby nerobil scény , ale pekne povedal druhému dieťaťu že sa mu nepáči keď mu chytá ruksak?
Je to situácia s ktorou som sa ja nedávno stretla (moje je to druhé dieťa ktoré sa chytilo ruksaku) zaujíma ma ktoré z týchto dvoch spôsobov “výchovy” dieťaťa je správny alebo vám bližší , či učiť deti “čo je moje je moje a dávam si na to pozor” alebo ich učiť sa podeliť , požičať, ukázať.
Stručné zhrnutie
- Deti do cca 3 rokov často prejavujú egocentrické správanie a väčšina rodičov v diskusii považuje toto obdobie za vývinové, z ktorého dieťa časom „vyrastie“.
- Odporúčané riešenia zahŕňajú učiť dieťa pýtať sa pred dotykom alebo požičaním, vysvetliť, že niektoré veci sú pre dieťa vzácne a môžu zostať mimo dosahu, a pri návšteve vopred stanoviť pravidlá (odložiť obľúbené hračky, dohodnúť čas na hojdačke).
- Medzi rodičmi panuje rozdiel: niektorí zdôrazňujú pravidelné učenie podelenia a reciprocity (napr. prax „Spielzeugtag“ v nemeckých škôlkach), iní zdôrazňujú rešpektovanie odmietnutia dieťaťa a neprinútiť ho podeliť sa.
Najčastejšie otázky
Q: Ako naučiť dieťa pýtať sa pred dotykom alebo požičaním cudzej veci?
A: Učte modelovaním: opakujte frázy „Môžem si to pozrieť?“ alebo „Môžem si to požičať?“, chváľte dieťa za opýtanie a pri menších deťoch rodič môže otázku vysloviť za dieťa; viacerí rodičia v diskusii odporúčali učiť poprosiť a poďakovať už od 2–3 rokov.
Q: Čo robiť s obľúbenými hračkami pri návšteve alebo na ihrisku?
A: Odstráňte „srdcové“ hračky z dosahu počas návštevy alebo na ihrisku, prípadne majte pre návštevy vyhradené hračky z druhej ruky; viaceré príspevky v diskusii radili nebrať najobľúbenejšie hračky von, aby sa predišlo konfliktom.
Q: Ako reagovať, keď dieťa začne plakať, lebo druhé dieťa sa dotýka jeho batohu?
A: Validujte emóciu dieťaťa („Vidím, že sa bojíš, že ti vezmú ruksak“), vysvetlite druhej strane, že sa môže iba pozrieť, navrhnite ukázať predmet spolu, a ak plač pokračuje alebo ide o opakované problémy, podporujte dieťa a prípadne situáciu ukončite odchodom z návštevy.
Q: Kedy nútiť dieťa podeliť sa a kedy rešpektovať jeho odmietnutie?
A: V diskusii je rozdielny názor; niektorí rodičia učia vždy podeliť sa a budovať recipročné očakávania („Ak nepožičiaš, nebude ti požičané“), iní rodičia nevyvíjajú tlak a rešpektujú, ak ide o vzácnu osobnú vec; odporúča sa posudzovať podľa povahy predmetu a veku dieťaťa (často 3+ roky).
Q: Ako nastaviť pravidlá pri detských návštevách alebo na spoločnom dvore?
A: Stanovte jasné domáce pravidlá pred návštevou (napr. čo sa môže hrať, ktoré hračky sú off-limits, časový limit na hojdačke); v diskusii rodičia opisovali prax, že návšteva alebo hostiteľ určuje, s čím sa deti hrajú, a že v prípade porušovania pravidiel sa návšteva ukončí.
Q: Existujú osvedčené školské alebo škôlkarske praktiky, ktoré podporujú učenie sa podeliť?
A: Áno, v nemeckých škôlkach sa spomína „Spielzeugtag“ — raz týždenne deň, kedy si deti doniesť hračku a škôlka ich motivuje požičiavať si vzájomne; rodičia tiež odporúčali používať hračky z druhej ruky pre dni, keď hračky môžu byť poškodené.
Závery z diskusie
Zhoda
- Deti v predškolskom veku (cca 1,5–3 roky, respektíve 3–4 roky) často prejavujú sebecké správanie a ide o bežnú vývinovú etapu.
- Deti treba učiť, aby sa pýtali pred dotykom alebo požičaním cudzej veci.
- Je v poriadku ochrániť alebo nenechať požičať výnimočné či emocionálne dôležité predmety a tieto predmety radšej odložiť pri návšteve.
Sporné názory
- Niektorí rodičia učia deti vždy sa podeliť a považujú to za spôsob, ako získať priateľstvá a recipročnosť; iní rodičia trvajú na tom, že dieťa má právo odmietnuť požičať svoje vzácne veci a netreba ho do toho nútiť.
- Niektorí rodičia uprednostňujú „diplomatické“ riešenie (vysvetliť, ukázať), iní rodičia považujú za vhodné situáciu ukončiť odchodom z návštevy alebo jasným vymedzením pravidiel.
Otvorené otázky
- Ako nájsť optimálnu hranicu medzi ochranou „srdcových“ hračiek a učením dieťaťa o recipročnosti a zdieľaní v kolektíve?
- Kedy a akým spôsobom má rodič zasiahnuť, ak druhé dieťa fyzicky ubližuje (napr. kopanie, úmyselné poškodzovanie)?
Spomenuté značky a firmy
nemecké škôlky
Spomenuté produkty a metódy
Spielzeugtag, hračky z druhej ruky, odloženie obľúbených hračiek pri návšteve, učiť pýtať sa/požiadať, stanovenie pravidiel pri návšteve alebo na dvore (čas na hojdačke), používanie náhradných/rezervných hračiek
Miesta a osoby
žiadne
Keby moje dieta bolo to, ktoreho je ruksak, tak by som reagovala v style, ze to druhe sa chce len pozriet, nic s tym ruksakom nerobi, neberie ho, tak sa nemusi o ten ruksak bat...keby bolo moje dieta to druhe, tak mu poviem ze dietatko ma moc rado svoj ruksak a boji sa o neho a a snazila by som sa pozornost dietata presunut na nieco ine nez ruksak...tiez mam 3 a pol rocne dieta a co sa tyka poziciavania, tak ked nechce, nenutim pozicat ale takisto ked ona chce nieco on ineho, tak vysvetlim ze ked nechce, ani to druhe dieta jej nemusi poziciat, a je to v poriadku
Moje dieta ma dnes 2 roky, asi od cca roku a pol zacal byt k detom "hrozny" myslel si, ze mu vsetko patri ( aj cudzie veci) dovtedy bol milovnik detii, delil sa o vsetko .. ked sme prisli na navstevu ku kamaratke tak robil presne to iste, nedovolil chlapcovi vojst do vlastnej izby a chytat sa vlastnych hraciek 🙈 pre mna ako matku to boli velmi neprijemne momenty no ak nepomohlo vysvetlovanie tak som sa jednoducho zobrala a odisli sme domov, skusali sme taketo navstevy par krat a vzdy ked sa to opakovalo tak som vysvetlila a odisli sme domov, navstevy u nas sme radsej uplne obmedzili a detske navstevy k nam nechodili... trvalo to cca 6 mesiacov a opat je vsetko v poriadku, s detmi sa vyhra, hracky pozicia .. nevravim, stane sa niekedy ze je sebec a nedam ale stava sa to uz minimalne a vzdy je upozorneny, ze pokial sme na navsteve tak hracky si len pozical, pokial pride niekto k nam a viem, ze ma svoje srdcove hracky tak ich radsej odlozime a hraju sa s niecim inym. Ja mam celkom prisnu vychovu a svoje dieta nerozmaznavam no jednoducho je taky a ovplyvnit to neviem, niektore deticky si asi musia prejst aj takymto obdobim 🤷🏻♀️
Asi by som vysvetlila, ze dietatko len na ruksak ukazuje, neberie mu ho (tak som to pochopila z prispevku) a ze mu ho moze ukazat a neni dovod kricat 🙂..ak by bolo moje dieta cislo dva, tak by som povedala, ze pozerat sa moze ale, ze dietatko svoj ruksak ma velmi rado tak nech sa len pozera a necha mu ho..len by som to jasne sformulovala nejak obsirnejsie a vhodnejsie :D
samozrejme nech nerobí scény, druhé dieťa sa chce len pozrieť, nech sa podelí.
ak ten druhy prípad, tak zbohom zdravý svet, čo to tu vyrastie 🙄🙄🙄🙄🙄🤔
@aniname1613 mňa zaráža že vôbec niekto toto rieši. Nejaké dieťa sa dotkne ruksaku môjho dieťaťa a pomenuje obrázok. Toto fakt akože je problém? Veď bežne deti chodia, ukazujú, pomenúvajú, dotýkajú sa. Aj to druhé dieťa sa s tým musí nejako stotožniť. Toto sú také veci ,,neustriehnuteľné,,. Je to sekunda keď sa druhé dieťa dotkne niečo a pomenuje to. Vždy to tak bolo a nikdy to druhé dieťa nemalo pocit, že mu ide niekto niečo zobrať. Nerevalo sa za každú debilinu. Ja neviem kam toto speje. Pomaly sa budú deti pýtať, či sa druhé dieťa môže na neho pozrieť.
@aniname1613 Ano je pekne naucit podelit sa, ale treba rešpektovať aj súkromie dietata..
Len tak zo zaujímavosti, teraz nemate problem ludom povedat nie? 😊
Mna tiez ucili musis pozicat a tiez som az moc taka, zeby som sa rozdala, kazdemu len pomahala a mam problem s tym cudzím ludom povedat nie .. a velakrat to ludia aj zneužijú ;) tak sa tak zamýšľam, ci je to az take správne ucit dieta za “kazdu cenu” pozicat … toto moze byt vysledok o par rokov
@aniname1613 tak saty nenecham skusit tiez ani kamosku. Moze si ich primerat. Aj mne vadia niektore poziciavacky, co su pre niektorych akceptovatelne, ludia to vedia a ziju s tym ;)
Vysvetlila by som mojmu dietatu, ze nikto mu ruksak nechce zobrat. Ze kamarat sa iba pozrie, lebo sa mu paci. Ale ruksak je samozrejme jeho… ak by tomu stale nerozumel, tak by som tomu druhemu kamosovi vysvetlila, ze sa samozrejme moze pozriet, ale bohuzial moje dieta si teraz vsetko brani a chrani. Ale neurobil nic zle (ten kamarat) a mozno nabuduce uz mu ten ruksak ukaze.
Ale urcite by som moje dieta nenutila, aby nieco pozicalo. Vzdy vsak dietatu primerane veku vysvetlim, ze je super podelit sa s kamosmi o hracku. A ze potom na oplatku pozicaju aj oni jemu 🤷♀️
@patulieenka tu nejde o požičanie. Ale niekto druhý sa iba dotkol obrázka a pomenoval ho. Ja neviem ale už aj takéto keď niečo niekomu vadí. Kedysi boli všetky deti vychovávané v tom, že sa treba podeliť a nie všetci sú dnes takí. Ono to je aj o povahe. Ja tiež čo chcem požičiam, čo nechcem nepožičiam. Dcéra tiež bola vychovávaná, že sa treba podeliť ale tá je úplne iná. Tá je asertívnejšia a oveľa ako ja. Nemá problém povedať nie. Ale zase nie je sebec.
@kvetinka75 ja nevravim o tejto situacii, ale odpovedám na to ,co spomínala @aniname1613 ze volakedy sa poziciavalo a ako je to teraz vsetko ine..
v takejto situacii by som len svojmu dietatu ( ktoreho je batoh ) vysvetlila ze batoh druhe dieta nechce vziat a chce sa len pozriet , vacsinou to staci aby moje dieta prestalo saliet… ale podla mna je v poriadku aj ked matka vysvetli ze batoh dieta nechce pozicat… tiez sa mi nepaci ked deti nutime sa so vsetkym delit a neakceptujeme ze tiez chcu mat niektore veci len “svoje” bez toho aby sa s nimi mohol hocikto hrat…
Mňa by inak aj zaujímalo, čo by ste robili, keby išlo o deti, ktoré sú obe vaše.. tiež by mladší súrodenec nemohol sa dotknúť ruksaku aby starší nedostal záchvat plaču že sa niekto dotýka jeho veci?
Ja to možno preto beriem inak, od 1,5r prvého syna som musela riešiť dva prístupy lebo boli dve deti.. od 4r najstaršieho a 3r strednej prišiel najmladší.. zbláznila by som sa keby som ich neucila že sú tu traja a síce každý má aj vlastné veci ktoré patria iba im, to, že ich súrodenec sa hrá s niečím čo patrí im neznamená že mu to berie.. samozrejme som aj učila opačnú stranu sa normálne spýtať.. bola som prítomná a viedla som ich v zájomnej komunikacii.. nevravím že u nás nevznikajú hádky, že sa niekedy nezhodnú ale myslím že berú úplne normálne že existujú spolu na svete.. to sa nemá učiť od určitého veku, to sa ma učiť od malička, že na svete nie sú sami a že jeden druhého ovplyvňujú..
Keď sa vy delíte, aj dieťa sa delí a uvedená situácia nevzniká. Ja napríklad od narodenia syna (dcéra je staršia) ich chovám z jedného taniera, keksíky im dávam na jeden tanier, moje deti nikdy nemali problém podeliť sa s cudzími. Určite ich nevediem ku sebeckosti, akým je to druhé dieťa z vášho príbehu.
Nechávam to na dieťa. Ak nechce, slušne vysvetlím druhému dieťaťu, že nechce požičať. Má právo povedať nie. Či to len my dospelí máme to právo? Takisto keď nechce iné cudzie dieťa požičať môjmu niečo, tak takisto to rešpektujem - je to jeho majetok a malé decká sú na to extrémne citlivé. Ja tiež nie vždy chcem požičať - auto, mobil, kabelku, ale aj taľafatky a tiež poviem dieťaťu, že prepáč, ale nechcem ti to požičať. Ak sa ale dieťa s niečím nehrá a chce si to požičať iné dieťa, tak vtedy sa mu snažím vysvetliť, že aj tak sa s tým nehrá, tak prečo by to nemohlo požičať inému dieťaťu. Chvíľu to trvá, ale po dohovorení si to nechá vysvetliť a samo súhlasí. Ďalšiu vec ktorú robím je, že keď sa moje dieťa hrá s inou vecou a napríklad niekto si chce požičať jeho odrážadlo, tak mamičke poviem, že môžu sa voziť, kým si to malý nevšimne a potom keď sa bude hnevať, nech mu to prosím vrátia. Vždy to funguje.
Inak, v nemeckých škôlkach (neviem, či je to zvykom aj v iných krajinách) mávajú deti bežne raz do týždna Spielzeugtag. Je to deň, kedy si môžu z domu doniesť vlastnú hračku. V škôlke ich motivujú k tomu, aby si tieto hračky navzájom požičiavali.
Ako rodič detí, čo sa k hračkám správajú veľmi pekne, vidím veľkú nevýhodu v tom, že už nám iné deti pár hračiek zničili, preto sme mali na tieto dni vyhradené hračky z druhej ruky, kde nám zničenie nebolo až tak ľúto . Nesporná výhoda ale je, že deti veľmi skoro pochopia, že podeliť sa s iným môže byť obojstranne výhodné, lebo ten kto požičia, tomu bude požičané. A tiež sa skoro naučia, že sú deti, od ktorých oželiem požičanie aj tej najúžasnejšej hračky, lebo viem, že on mi tú moju vráti polámanú.
@ropucha6 tak, je to také za hlavu pritiahnuté.
To sú aj povahy detí.
Moje dve dcéry sú mafia. Ja sa len z diaľky smejem. Ja poviem po pravde, Moje nikdy nepišťali za nič. Cudzie neobzeraju moc, lebo my vždy máme dostatok, či jedlo, či hračky.
Pokiaľ deti chcu taktiež učím sa opýtať.
Ale, mladšia cíti oporu v staršej. Takže ak, sa niečo deje, že sa blíži dieťa k dcéry bicyklu😄😄 mladšia kričí menom Na Staršiu aby zakročila. Ja ich nechávam, nech si strážia, je to ich. Ale keď oni chcú pripomeniem, že ani oni neradi dávajú a odchádzam. Ja toto neriešim, neni som typ matky co asistuje celý pobyt deťom na ihrisku
Po mne raz chcela veru šaty švagriná požičať.slušne som jej vysvetlila, že žiaľ nie.
A je dieťa a dieťa.
Niektoré neváha požičiať bez toho aby rodič vysvetľoval a druhe robí cirkus.
Zas rodič takého dieťaťa častokrát chápe alebo nechápe situácia. Ja chápem obidve a je to v poriadku!
@patulieenka Ale ano viem povedat nie😉...Ale rada pomaham,aj sa rada zapajam do dobrovolnickej cinnosti a v mojom okolí ma nikto nezneužíva...Zatial moje porekadlo čo dávaš to príjmaš platí 😊❤️
@aniname1613 tak vam prajem , nech to nikto nikdy nezneužije, lebo ludia su rôzni 😇 ja mam taku skusenost, ale napriek tomu vzdy pomozem kde sa da veru…
@annm81 hm, takze keby si nejaka kolegyna z ineho oddelenia chcela pozicat tvoje auto, a ty jej ho nepozicias, tak by vsetci tvoji kolegovia odisli, ze oni sa s takou sebeckou zenou bavit bebudu? Trestat dieta opustenim? Nic moc. Chranit si svoje veci je normalne, nie sebecke. Casom dozrie a pochopi ze moze pozicat, ale kazde potrebuje iny cas.
@ivi85 vies co ? Len ja som taka ze v takej chvili, kedze necakam absolutne takuto debilnu reakciu tak ani ja neviem spätne rovnako debilne reagovat....hoci mas uplnu pravdu....a patrilo by jej to takto povedat s5. No v danom momente je clovek v soku kedze sa nepohybuje medzi podobnymi blbcami ze len nemo zasne a radsej sa stiahne...🤦🏻♀️
@lunademonica Áno, potrestať dieťa tým, že mu nechcem venovať pozornosť je v tomto prípade absolútne v poriadku. Po prvé, takto ho "potrestajú" aj ostatné deti = je to úplne logický následok jeho konania s akým sa bude stretávať celý život. Po druhé, nehovoríme tu o jeden-dvoj ročnom dieťati, ale o 3-4 ročnom, ktoré pokiaľ je mentálne zdravé, perfektne rozumie vysvetleniu, že druhé dieťa si nič neberie, nijako mu neubližuje, len sa chce pozrieť. Po tretie, porovnanie s požičaním auta sú úplne odveci - už len to, že druhé dieťa si batoh ani len nevzalo do ruky, len ukázalo prštekom na obrázok. Po štvrté, hovoríme o treste, kedy dieťa nie je v situácii, že je vystrašené, ubolené, alebo má nejaký naozaj objektívny dôvod, prečo by tento trest malo vnímať v zmysle "opustenia". Po piate, hovorím o treste, ktorý nasleduje až po vysvetlení situácie a snahe dohodnúť sa na riešení, kedy budú spokojné obe strany.
Snažila by som sa vysvetliť môjmu dieťaťu, že to druhé si to chce len pozrieť, požičať. Ak by som neuspela, rešpektovala by som to, že pozicat to teraz nechce. Vyrastie z toho. V tomto veku treba byť dieťaťu oporou a nesklamat ho.
Držím palce!
@nafka0483 @oskorusa perfektne napisane z obidvoch stran, robime to rovnako, syna ucime vzdy sa spytat (vsimam si ale, ze deti sa nespytaju nas 🙂) a ak nechce on pozicat (lebo osobna vec ci prave darovany darcek na narodeninovej oslave), robime ako @oskorusa pise.
Prosim,v ziadnom pripade nehovorit dietatu, ze robi sceny. Pozri si trosku psychologiu dietata. To nie su sceny. Treba deti vnimat a podporovat v zdravom emocnom vyvoji, nie ich obavy atd zarazit takto.