Ako vychovávate svoje deti?
Uvediem príklad, idete s dieťaťom (3-4 roky) na návštevu k rodine ktorá ma tiež dieťa (3 ročné) to druhé dieťa miluje deti s každým by sa pohralo, každému nosí svoje hračky. Jeden moment sedia pri sebe a to druhé dieťa chytí osobnú vec vášho dieťaťa , povedzme že ruksak napríklad lebo sa mu páči aký tam je obrázok tak priloží prst na ten obrázok a povie čo tam je (ma obdobie kedy všetko pomenuváva a pýta sa čo je čo ) vaše dieťa začne plakať a kričať na vás, že mu to druhé dieťa chytá ruksak , a teraz ma zaujíma vaša reakcia , povedali by ste vášmu dieťaťu aby nerobilo scény a ukázalo ruksak druhému dieťaťu , že on mu ho nezoberie iba sa chce pozrieť , alebo by ste mu vysvetlili aby nerobil scény , ale pekne povedal druhému dieťaťu že sa mu nepáči keď mu chytá ruksak?
Je to situácia s ktorou som sa ja nedávno stretla (moje je to druhé dieťa ktoré sa chytilo ruksaku) zaujíma ma ktoré z týchto dvoch spôsobov “výchovy” dieťaťa je správny alebo vám bližší , či učiť deti “čo je moje je moje a dávam si na to pozor” alebo ich učiť sa podeliť , požičať, ukázať.
Stručné zhrnutie
- Deti do cca 3 rokov často prejavujú egocentrické správanie a väčšina rodičov v diskusii považuje toto obdobie za vývinové, z ktorého dieťa časom „vyrastie“.
- Odporúčané riešenia zahŕňajú učiť dieťa pýtať sa pred dotykom alebo požičaním, vysvetliť, že niektoré veci sú pre dieťa vzácne a môžu zostať mimo dosahu, a pri návšteve vopred stanoviť pravidlá (odložiť obľúbené hračky, dohodnúť čas na hojdačke).
- Medzi rodičmi panuje rozdiel: niektorí zdôrazňujú pravidelné učenie podelenia a reciprocity (napr. prax „Spielzeugtag“ v nemeckých škôlkach), iní zdôrazňujú rešpektovanie odmietnutia dieťaťa a neprinútiť ho podeliť sa.
Najčastejšie otázky
Q: Ako naučiť dieťa pýtať sa pred dotykom alebo požičaním cudzej veci?
A: Učte modelovaním: opakujte frázy „Môžem si to pozrieť?“ alebo „Môžem si to požičať?“, chváľte dieťa za opýtanie a pri menších deťoch rodič môže otázku vysloviť za dieťa; viacerí rodičia v diskusii odporúčali učiť poprosiť a poďakovať už od 2–3 rokov.
Q: Čo robiť s obľúbenými hračkami pri návšteve alebo na ihrisku?
A: Odstráňte „srdcové“ hračky z dosahu počas návštevy alebo na ihrisku, prípadne majte pre návštevy vyhradené hračky z druhej ruky; viaceré príspevky v diskusii radili nebrať najobľúbenejšie hračky von, aby sa predišlo konfliktom.
Q: Ako reagovať, keď dieťa začne plakať, lebo druhé dieťa sa dotýka jeho batohu?
A: Validujte emóciu dieťaťa („Vidím, že sa bojíš, že ti vezmú ruksak“), vysvetlite druhej strane, že sa môže iba pozrieť, navrhnite ukázať predmet spolu, a ak plač pokračuje alebo ide o opakované problémy, podporujte dieťa a prípadne situáciu ukončite odchodom z návštevy.
Q: Kedy nútiť dieťa podeliť sa a kedy rešpektovať jeho odmietnutie?
A: V diskusii je rozdielny názor; niektorí rodičia učia vždy podeliť sa a budovať recipročné očakávania („Ak nepožičiaš, nebude ti požičané“), iní rodičia nevyvíjajú tlak a rešpektujú, ak ide o vzácnu osobnú vec; odporúča sa posudzovať podľa povahy predmetu a veku dieťaťa (často 3+ roky).
Q: Ako nastaviť pravidlá pri detských návštevách alebo na spoločnom dvore?
A: Stanovte jasné domáce pravidlá pred návštevou (napr. čo sa môže hrať, ktoré hračky sú off-limits, časový limit na hojdačke); v diskusii rodičia opisovali prax, že návšteva alebo hostiteľ určuje, s čím sa deti hrajú, a že v prípade porušovania pravidiel sa návšteva ukončí.
Q: Existujú osvedčené školské alebo škôlkarske praktiky, ktoré podporujú učenie sa podeliť?
A: Áno, v nemeckých škôlkach sa spomína „Spielzeugtag“ — raz týždenne deň, kedy si deti doniesť hračku a škôlka ich motivuje požičiavať si vzájomne; rodičia tiež odporúčali používať hračky z druhej ruky pre dni, keď hračky môžu byť poškodené.
Závery z diskusie
Zhoda
- Deti v predškolskom veku (cca 1,5–3 roky, respektíve 3–4 roky) často prejavujú sebecké správanie a ide o bežnú vývinovú etapu.
- Deti treba učiť, aby sa pýtali pred dotykom alebo požičaním cudzej veci.
- Je v poriadku ochrániť alebo nenechať požičať výnimočné či emocionálne dôležité predmety a tieto predmety radšej odložiť pri návšteve.
Sporné názory
- Niektorí rodičia učia deti vždy sa podeliť a považujú to za spôsob, ako získať priateľstvá a recipročnosť; iní rodičia trvajú na tom, že dieťa má právo odmietnuť požičať svoje vzácne veci a netreba ho do toho nútiť.
- Niektorí rodičia uprednostňujú „diplomatické“ riešenie (vysvetliť, ukázať), iní rodičia považujú za vhodné situáciu ukončiť odchodom z návštevy alebo jasným vymedzením pravidiel.
Otvorené otázky
- Ako nájsť optimálnu hranicu medzi ochranou „srdcových“ hračiek a učením dieťaťa o recipročnosti a zdieľaní v kolektíve?
- Kedy a akým spôsobom má rodič zasiahnuť, ak druhé dieťa fyzicky ubližuje (napr. kopanie, úmyselné poškodzovanie)?
Spomenuté značky a firmy
nemecké škôlky
Spomenuté produkty a metódy
Spielzeugtag, hračky z druhej ruky, odloženie obľúbených hračiek pri návšteve, učiť pýtať sa/požiadať, stanovenie pravidiel pri návšteve alebo na dvore (čas na hojdačke), používanie náhradných/rezervných hračiek
Miesta a osoby
žiadne
Toto sa ľahko povie, čo robiť, ale veľká premenená jen povaha a naladenie dieťaťa. Nás drobec nemá súrodenca, no na ihrisku väčšinou pozícia hračku, aspoň na chvíľu. Ale len keď sa dieťa opýta, keď.mu nie niekto vezme, do nemoty vysvetľujem, že si má brániť svoje. Rozhodnutie však nechávam už teraz na ňom, odkedy vidím, že to vnima. A na ihrisko zásadne neberieme najobľúbenejšie hračky, pretože už nejaké hračky nam tam ponicili. Raz som v nemom úžase pozerala, ako si dieťa vzalo naše autíčko, a išlo sa.pustat na šmýkačku a rodičia neurobili nič. Keby som nemala drobca v hojdačke a nebolo to na druhom konci ihriska, chystala som si preslov, no vytrvalo.sa.chcel.hojdat🤷♀️
@ankare pekne napísané ❤️