Ako zvládnuť výchovu 9-ročného chlapca?
Ahojte viete mi už niekto pomôcť poradiť dnes som sa už rozplakala. Som sama matka živitelka mám 9 ročného syna a vôbec ma nepočúva ja už neviem akú taktiku naňho zvoliť. Keď mu poviem pod domou z vonku odvrkne mi nejdem chod sa umyť nejdem umyť zuby nejdem ucit sa nejdem. Veľké boje sú u nás a ja už nevladzem.
Stručné zhrnutie
- Odmietanie základnej hygieny, učenia a dodržiavania pravidiel u 9‑ročného dieťaťa sa v diskusii riešilo predovšetkým dôslednosťou: nastavovaním jasných dohôd, vopred oznámenými následkami a opakovaným presadzovaním pravidiel.
- Ako konkrétne nástroje rodičia navrhovali odobrať elektroniku (PS4, mobil, vypnutie wifi), časovo ohraničené alebo dlhšie zarachy (v diskusii spomínané 2–3 mesiace) a zavedenie prirodzených dôsledkov (meškanie do školy, zlé známky, návšteva zubára pri neumývaní zubov).
- Viacerí diskutujúci odporúčali zmenu komunikácie rodiča na rešpektujúci štýl (otázky namiesto výčitiek, časové upozornenia „o 5 minút ideme“, výmena rolí, hra „urob si sám“), a konzultáciu s detskou psychologičkou alebo školským psychológom pri pretrvávajúcich problémoch.
Najčastejšie otázky
Q: Ako efektívne odobrať elektroniku ako dôsledok za neposlušnosť?
A: Diskusia uvádzala odoberanie PS4, mobilu alebo vypnutie wifi ako bežný krok; niektorí navrhovali zaracha 2–3 mesiace alebo trvalé zbavenie (predaj PS4) v prípade opakovaného úmyselného porušovania pravidiel.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc pre problémové správanie 9‑ročného dieťaťa?
A: V diskusii odporučili kontaktovať detskú psychologičku alebo školského psychológa, najmä ak dôslednosť a zmeny rodičov nevedú k dlhodobému zlepšeniu; psychológ „pomôže nájsť príčinu správania a aj riešenie“.
Q: Ako nastaviť pravidlá a dôsledky tak, aby fungovali?
A: Rodičia v diskusii odporúčali dohodu s dieťaťom o konkrétnych povinnostiach, vopred oznámené následky za ich nedodržanie a následné konzistentné presadzovanie bez ustupovania.
Q: Pomáhajú prirodzené dôsledky viac než tradičné tresty?
A: Niektorí diskutujúci presadzovali prirodzené dôsledky (meškanie do školy, zlé známky, pokazené zuby), zatiaľ čo iní preferovali priame tresty (odobratie elektroniky); obe prístupy boli v diskusii prezentované ako použiteľné v rôznych situáciách.
Q: Je telesný trest (napr. „po zadku“) efektívny pri 9‑ročnom dieťati?
A: V diskusii niektorí priznávali použitie telesného trestu, zatiaľ čo iní varovali, že telesné tresty zvyšujú vzdor; tento prístup bol v diskusii sporný a neexistoval konsenzus.
Q: Ako zmeniť komunikáciu s dieťaťom, keď rodič už pociťuje vyhorenie a časté výbuchy hnevu?
A: Diskutujúci odporúčali začať postupne meniť reakcie (vybrať jednu situáciu a reagovať inak), používať vety vyjadrujúce pochopenie, pripomienky v časových intervaloch („o 10 minút vyrazíme“) a zamerať sa na rešpektujúcu komunikáciu namiesto výčitiek.
Závery z diskusie
Zhoda
- Dôslednosť pri presadzovaní pravidiel je kľúčová pre zmenu správania dieťaťa.
- Ak domáce stratégie nezaberajú, odporúča sa konzultovať detskú psychologičku alebo školského psychológa.
- Zmena spôsobu komunikácie rodiča (rešpektujúce vety, vopred oznámené časové limity) môže znížiť konflikt.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú dlhé zarachy (spomínané 2–3 mesiace alebo aj trvalé odobratie PS4), zatiaľ čo iní tvrdia, že dlhé tresty len ponižujú a vedú k väčšej frustrácii.
- Niektorí diskutujúci obhajovali telesné tresty („po zadku“), zatiaľ čo iní ich považovali za kontraproduktívne a zvyšujúce vzdor.
Otvorené otázky
- Prečo konkrétne dieťa vyvíja silný vzdor voči každodenným povinnostiam (hygiena, učenie) v konkrétnom rodinnom kontexte?
- Ktorý mix dôsledkov (prirodzené dôsledky vs. odobratie elektroniky vs. odborná terapia) je optimálny pre dlhodobú zmenu správania u 9‑ročného dieťaťa?
- Kedy presne začať s odbornou intervenciou u školopovinného dieťaťa, ak rodičovia skúšajú dôslednosť doma?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
PS4, mobil, wifi, vypnutie wifi, odobratie elektroniky, zaracha (2–3 mesiace), predaj PS4, prirodzené dôsledky (meškanie do školy, zlé známky, návšteva zubára), detská psychologička, školský psychológ, dohody s dieťaťom o pravidlách, časové upozornenia („o 5 minút ideme“, „o 10 minút vyrazíme“), hra role‑reversal („Mama som hladný…sprav si“), odopieranie výhod (zakázanie von, tréningu), telesný trest „po zadku“, postupné meniť rodičovské reakcie (vybrať jednu situáciu a reagovať inak).
Miesta a osoby
žiadne
@dennissa16 ...však to autorka aj robí a potom mu ich vráti a on začne zas.A takto sa točia dokola
Podľa mňa sa to dá zvládnuť aj bez otca 😉
Mobil, Ps by som úplne zrušila, to ničí trochu mozog ak do toho dlho pozerá, postaviť sa k nemu, teraz si ideš umyť zuby, bez debaty, žiadne akceptovanie debilnych komentárov. Na začiatku, keď to zašlo takto daleko, to môže byt trochu drsne, ale ak vytrvas, bude si tie zuby umývať sám od seba. Moje deti o takýchto základných veciach vôbec nediskutujú, vedia, že so mnou o tomto vôbec nie je reč. Predpokladám, že v tomto veku ani nemusíš prikladať vysvetlenie o tom, prečo si zuby umývame alebo teda stačí pripomenúť raz.
@doriiis lebo keby ho nechala v izbe zavreteho 2 mesiace, tak by proste mala vyhráte…a co ked nie?
@doriiis dosledok, na rozdiel od trestu, prirodzene vyplynie zo situacie. Neodnesies veci do kosa na pradlo = neoperiem ti ich= nebudes si mat co obliect. Niekedy ten prirodzeny dosledok nepride hned, ale to je v poriadku, ciny vzdy maju dosledky, len ich nie vzdy vidime hned. Treba byt v tom trpezlivy. Trestat nema zmysel, pretoze trest nic neuci, akurat posilnuje vzdor voci autorite, ktore ho z titulu moci udelila.
@zemanova28 ja teraz zvadzam boje a to ma 17 a veru v tvojim veku sme sa nechodili ku psychologicke a jej rada bola najmä dôslednosť žiadne ľutovania ,neposluchne na jeden krát zoberiem mobil ,nedam aj týždeň čo týždeň vôbec ,ak ho nedáš do ľahký teraz ver neskôr je to oveľa tazsie dokonca takmer nemozne a najmä ak si na výchovu sama nastalé hovorím ,dieťa ma zazit aj pocit že nemá vsetko a vychovna tiež nezaškodí
@dennissa16 ...zaracha nemusí znamenať hneď byť zavretý v izbe.Ale napríklad nechodiť von s kamarátmi,na futbal,atd
@doriiis dosledok, ze sa neumyje bude, ze je neumyty - je pravdepodobne, ze to nikomu vadit nebude, pretoze ak sa neumyje obcas, tak sa svet nezruti. Moze sa stat, ze bude smrdiet a iste mu to nejaky kamos povie, ze pocuj, smrdis, to asi 9 rocny pocut od kamosa nechce, takze nabuduce si rozmysli, ci sa umyje, ci nie.
A ano, ked sa nenauci, dostane zlu znamku. Ak mu to nevadi, to je jeho vec. Kludne by som ho nechala aj prepadnut. To je prirodzeny dosledok.
@doriiis tak ja keby som svojmu chcela dať zaracha, tak jedine by musel byt v izbe, bývame v meste a v byte. Ak by išiel napr von na bicykel, už ho vidím, keby stretol kamarátka, že od neho bude utekať, lebo veď ma zarach…isteze
@pribinak otec ma druhu ženu a nevenuje sa mu toľko nerieši nič. Školu výchovu keď je chorý on nevie asi áno kde ma doktorku.
@akvi ja sa snim snažím komunikovať že prečo sa tak rozhoduješ?davam ti malo pozornosti malo sa ti venujem prečo taký vzdor? Snažím sa ti dať všetko. Ja chcem slušného chalana a nie hulakat kričať ale nejde to nejak a ja mám strach aby to nebolo len horšie.
@pribinak je to chalan si zase poviem ale či to beriem objektívne neviem.
@zemanova28 slová sú dôležité. To, ako to povieš, nie je jedno. To, čo si napísala, je výčitka, tiež by som sa ti neotvorila, ak by si tam dávala výčitky. Potrebuješ mu ukázať rešpekt - to je niečo, čo chceš aj od neho, ale ako sa to má naučiť, keď to nikde nevidí? Skús to inak. Bez výčitiek a bez "výsluchu". Teraz si v nejakom stereotype zacyklena a budeš musieť popracovať na tom, ako komunikujes. Potrebuješ si to premyslieť, nacvičiť.
@zemanova28 Skus to na chvilu otocit. Zaracha by som mu dala, vypla wifi. To je za mna OK. Ale zahrala by som si s nim taku hru. Mama som hladny. Nie…ale… sprav si. Tu mas pradlo vyper si…. Mama toto neviem najst….najdi si….a na konci dna by som sa ho spytala, ci mu to bolo prijemne.
@akvi je to ako výčitka?ja som myslela že snim pekne rozprávam v klude. Takto som to nevnímala.
@zemanova28 ale musis byt taka rázna a zahrat jeho v tych prejavoch. A ked pride ta emócia z jeho strany, tak pride cas na rozhovor. A normalne zacni, pozri za sme tu iba dva, ja a ty. Cize musime spolu vychadzat a neubližovat si. Ty mi ublizujes svojim správaním a aj sebe. A normalne s nim spravit jeden dospelácky rozhovor o tom Vasom spolužití. A aj mu povedz, ze ani tebe sa nechce ist na nakup, spravit mu desiatu…..ale, ze to proste robis aj ked nie vzdy mas naladu. A tiez sa ti nechce chodit do prace. Ale potom by ste mali malo penazi. A to je to iste ako skola. Proste aj ked sa mu nechce, je to jeho praca a musi to spravit a naucit sa. A pokial nad tym nebude premyslat a nenauci sa premôcť, tak proste nebude wifi ani telka ani kamosi. Kludne aj mesiac ale uz odmietaš taketo hádky. Upozorňujem ta, ze to nedorieši jeden rozhovor a budes to musiet dookola vysvetlovat a riesit. Budes mu miesiť nastavit zrkadlo viackrát. Ale casom pride k zlepšeniu. Len si uvedom, ze to robis pre neho aby sa naucil, ze niekedy musime robit aj co nechceme a aby si uvedomil, ze realne ma iba teba a preto musite fungovat.
@zemanova28 nestaci byt v klude, aj tie slova su podstatne.
prečo sa tak rozhoduješ? - on ti na tuto otazku nevie odpovedat a to "preco" v tomto pripade je ten "vysluch" . V rozhodnuti vzdorovat nemusi byt nic racionalne, preto ti ani nemoze dat odpoved na tuto otazku, sama asi chapes, ze ani ty by si mozno nevedela povedat, preco si sa rozhodla napriklad kricat, vacsinou to nie je racionalne rozhodnutie..
davam ti malo pozornosti malo sa ti venujem prečo taký vzdor? - vycitka.. a opat, v podstate recnicka otazka, na ktoru neexistuje odpoved.
Snažím sa ti dať všetko. - tymto vzbudzujes pocit viny v dietati
Ja chcem slušného chalana a nie hulakat kričať ale nejde to nejak a ja mám strach aby to nebolo len horšie. - toto je vcelku ok, tu si pomenovala, co chces, co nechces, ake mas obavy..
Ked si takto rozpitvas, co hovoris, tak mozno ti to pomoze v tej buducej komunikacii.
Skus mozno skor vraviet vety, ktore vyjadruju pochopenie. Niekedy fakt staci len povedat uprimne, ako sa citits. Napr. Janko, chcem ti len povedat, ze ma mrzi, ked po tebe kricim, samej mi to nerobi dobre, nechcem to robit. Kricim vtedy, ked vidim, ze nespravis nieco, co ja povazujem za dolezite a samozrejme. Napriklad sa nechces umyt. Vobec nerozumiem, ze odkial sa berie ten tvoj odpor k tomu. Ak chces, podme sa o tom porozpravat a skus mi ty povedat svoj pohlad na to.
Mozno bude stacit zmenit sposob komunikacie. Mozno nie, mozno potrebujes vybudovat doveru. Pretoze tvoje dieta ju uz mozno stratilo a bude chvilu trvat, kym sa obnovi. Skus sa nevracat k tym stereotypom, ktore mas. Iny vysledok vacsinou nedosiahneme, ak budeme opakovat to iste. A ak zacnes pouzivat viac respektu v komunikacii, tak si to dieta musi na to zvyknut a pochopit, ze aha, nieco sa zmenilo.
Ja uz nasmu 4 rocnemu poviem ked napr nechce umyvat zuby “ ok, ved nechaj to tak a pokazia sa ti, mna to boliet nebude” a hodim tazky ignore, zrazu stoji s kefkou a prosi nech asistujem. Cim viac idem prikazom, tym viac oponuje. Ale ked mu sucho poviem nasledok tak, ze mne je to jedno, mna to netrapi, tak to strati ucinok ten boj voci tomu. Kopec aj dospelych takto funguje, pouzivaju nieco a vedia, ze tomu druhemu na tom zalezi
@betulinka1 ta emócia určite že príde on začne plakať zúriť. Ja sa snim snažím rozprávať len neviem či sa mu nechce alebo mi nedvoveruje keď mi nechce povedať. Niekedy ma chvíle čo ma až prekvapí že mi hoci čo prezradi. Je taká tvrdá povaha z môjho pohľadu.Ja viem že niekedy musím robiť veci ktoré sa mne nepáčia aj keď som skúšala krik dať po zatku stále neprišlo zlepšenie a moje pocity sú že ako rodič som vyhorela.
@zemanova28 presne to su spravne otazky, ktore si mas davat - preco tak vzdoruje, comu sa brani.. Na to ti ja bohuzial odpoved nedam, ale si na dobrej ceste problem vyriesit, ked sa budes spravne pytat. A neboj sa vyhladat pomoc, nemusis v tom byt sama. A komunikuj so synom, povedz mu uprimne, ako sa citits, co prezivas, ked on robi to, co robi. Vyhni sa vycitkam, len konstatuj stav. Opytaj sa ho, ako sa citi, co ho trapi, ako sa citi, ked ti vzdoruje. Vyjadri pochopenie, prijatie, aby vedel, ze aj ked sa nesprava tak, ako chces, ze ho mas stale rada. Deti "zlym" spravanim vacsinou komunikuju nieco, co nedokazu spracovat a mozno ani pomenovat. Skus mu s tym pomoct. Ak nic ine, aspon uciti uprimny zaujem, posilnis tym vas vztah a nebude to len o tom, ze on spravi nieco zle, ty si z toho na nervy, das mu trest a on upada do este vacsej frustracie a takto to ide dokola.