Negatívne skúsenosti s pôrodom

@patricia2751995 žiadne tam nie su😂😂😂😂

@lovequinn ide len o to ze mame ústa na to aby sme rozprávali. Keď máme nejaký problém treba povedať a keď máme nejaké otázky treba sa pýtať. Takýmito príspevkami len zbytočne plasis prvorodicky ktoré tam idú rodiť

@lovequinn veru, máš pravdu. Ja matka nie som a najbližšie roky ani netúžim, ale možno to raz príde. Teraz si myslím, že budem mať nad tým nadhľad a nedám sa takýmito názormi zdeptať, lebo nie som práve materský typ a beriem to tak, že netreba obetovať seba pri starostlivosti o dieťa. Veľmi ma ale aj tak bolí čítať takéto príbehy, pretože viem, že sa to môže stať aj mne a ak porodím, tak môžem úplne otočiť tento môj pohľad a brať vinu na seba tak ako vy. Každopádne držím palce, ste určite skvelá mama. Ale pobádajte ženy s takýmito skúsenosťami k tomu, aby to riešili. Mama pracuje v nemocnici a viem, že niekde sa takéto podnety naozaj riešia, má to význam.

@lovequinn verim, že to bol pre teba traumatizujúci zážitok, ale väčšine opísaných situácií sa pravdepodobne dalo predísť jednoducho a to obyčajnou priamou komunikáciou.
Ja mám tiež zlé spomienky na prvý pôrod, ktorý som absolvovala na Slovensku a tiež tam boli veci, ktoré retrospektívne ľutujem, že som sa neozvala a netrvala na nich. Pravdepodobne by som neuspela, ale aspoň by som mala pocit, že som sa im postavila na odpor.

Nejde len o komunikáciu, ale najmä o to, že si bola vystrašená prvorodička a zhodou okolností si natrafila na horší personál. Ja som mala veľmi podobnú skúsenosť z pôrodnice v novej nemocnici v Kosiciach, aku opisujes. Naozaj stačí horší priebeh pôrodu (u mňa to bol nepostupujuci pôrod a malému klesali ozvy a musel ísť rýchlo von), nečakaná komplikácia (akútna sekcia v plnej narkoze, lebo spinal nefungoval), bolesti, na ktoré ťa nikto nepripravil, lebo o tom sa nehovorí,ináč budeš za padavku, čo nevie otvoriť ústa..., a mňa vykoľajilo aj to, že malý mal zdravotné problémy (nič hrozne, čo sa nedalo doriešiť do pár mesiacov ale pri slove Vojtovka som sa vystrašila, nakoľko dovtedy som poznala.len deti s postihnutím,.ktoré to museli cvičiť a nikto mi tam dlho nič bližšie nevysvetlil, až keď som sa pytala). Kojenie nešlo, tiež som netušila, že to môže trvať, kým vôbec nabehne laktacia, Do toho povzbudzujúce slová od iných žien :"aaaale, sekcia tak to si mala ľahké, to ani si nerodila", resp. " Mačky sa nikto nepýta, či má mlieko a či môže kojiť" a už ideš... Nespala si, nejedla si, a keď ti sestrička nevrlo hodí novorodenca na hrudník s tým, že na tu máš, dojči a odíde, tak kľudne môže byť, že ťa to zloží... Ja som v tej košickej nemocnici zažila naozaj že nepríjemné sestričky a hroznú laktačnú, naozaj strašnú nepríjemnú ženu, presnejšie mladú slečnu, ktorá nechápem, čo tam robila. Po piatich rokoch som sa tam vrátila jedine z dvoch dôvodov že môj gynekológ tam posobil ako pôrodník a neonatológia nablízku, keby náhodou... A teraz bola moja skúsenosť opačná (až na niektoré nedostatky, najmä technického charakteru). Ale personál, až na dve nepríjemné sestričky bol úžasný. Mladí lekári, nevyhorení, šikovní, ústretoví, komunikatívni, ozaj klobúk dole. Ja som normálne zažila, že za mnou prišli na izbu, odkomunikovali priebeh pôrodu dopredu, prečo sekcia, kedy, kto a ako, všetko dopredu povedali, spýtali sa ako sa mám, a keď mi robil mladý šikovný lekár ultrazvuk deň pre porodom, naozaj dlho, naozaj poctivo, vysvetlil, ukázal, ešte aj malú parádne trafil v rozmeroch .. vizity od nich slušne, dôstojne, starostlive. Konečne som sa cítila ako človek, žena po pôrode, nie ako takzvaná "mamička" - oslovenie s poriadnou dávkou sarkazmu a s orevracajucimi očami.

Ale!!!!! aj môj prístup bol iný,.lebo som bola pripravená a VEDELA, čo ma čaká. Jednak to bolo (žiaľ) z predchádzajúcej trpkej skúsenosti, jednak však vďaka vyššie popísanemu prístupu lekárov, ktorí si ozaj dali záležať na Tom, aby som bola fyzicky aj psychicky pripravená.
A myslím si, že toto bolo kľúčové.

Už len taká drobnosť, že sa mi podarilo zázrakom vychytať nadštandardnu izbu, kde som bola sama a mala dôstojnú kúpeľňu s toaletou veľa robilo, navyše za mnou nosili na izbu aj jedlo (lebo nadštandard), tak uz takáto banalita uľahčila fungovanie.

Autorka, mrzí ma tvoja skúsenosť, nie je zial ojedinelá. Ja si myslím, že o Tom treba hovoriť, iba tak sa to zmení k lepšiemu. Každá sme nejaká, každá reagujeme rozne, ale dôstojnosť si v takejto zraniteľnej situácii zaslúžime. Verím, že to najhoršie máš za sebou. Drž sa a uzivaj si materstvo, a bábätko ale obdobie (ozaj strašne rýchlo rastú 🙈) 😊🍀

Ja práve pre toto nechcem rodiť v nemocnici na Slovensku, lebo tento prístup je otras. A tk ako to niektoré zlahcuju je smutné, ešte budú tvrdiť ze to nie je pravda lebo ony majú inú skúsenosť.

@sisaka Ja som presne takto ľutovala s odstupom času, že aspoň by som mala pocit, že som za seba bojovala.. ale vtedy si v tak zraniteľnej situácii, v nepoznanej, odkázanej, že ťa proste "majú". Hormóny pracujú, si v kaši. Ideš na režim "len to tu nejak prežiť a vypadnúť". Tentoraz som bola ráznejšia, ale ako píšem, ani nebol na to nejak často dôvod, lebo lekársky tím postupne vymenili a wau no a sestričky boli tiež take že klobúk dole (jedna na novorodeneckom čistá ľadová kráľovná, jedna na oddelení sestonedelia tiez nič moc - asi aby im tí dobrí ľudia nekazili starú štatistiku 😅). V každom prípade, tentoraz by som, paradoxne, pôrod v tej konkrétnej nemocnici s kludnym svedomím odporučila.

@kikusenka1 ale rozumieš, že slušné správanie by malo byť štandardom, nie, že sa ho treba dožadovať a že sa stále žena musí vypytovať všetko? Veď to kde sme.. ja som rodila v zahraničí a nemusela som sa nikde ozývať, lebo od prvej chvíle to bol rešpektujúca, slušná komunikácia, všetko mi vysvetlili ubezpečili atď..

@nelka93 máš pravdu, toto sú príšerné príbehy bohužiaľ.

@oblecenie99 no uprimne máloktorá prvorodička si otvorí ústa…myslím že veľa robí aj strach ako potom bude ten pôrod ďalej pokračovať a samozrejme strach o dieťa
@sisaka

@kikusenka1 nerozumiem stále tvojmu neskonalému záujmu sa zapájať do tohto fóra, aj napriek tomu, že si sama napísala, že s prvorodičkou sa hádať nebudeš… Práve prvorodičky sú najdôlezitejšie, pretože na ich zážitku hlavne záleži a ovplyvňuje to, či budú chcieť ešte ďalšie deti. Samozrejme, že teraz by bolo v mojom prípade všetko iné a ako prvé by som zabuchla dvere pred nosom laktačnej poradkyni. Potom prosím pozri si názov celého fóra. Nestojí tam, že hrozná skúsenosť s nemocnicou v NR. Dokonca tam aj píšem, že sa nesťažujem priamo na žiadneho lekára, sestričku, alebo laktačnú poradkyňu. Začínam chápať to, že si celému fôru nepochopila. Riešim celkový systém a to, že ženy o svojich traumách majú komunikovať a nebáť sa o tom hovoriť. Nepýtam sa tu na tvoj názor na nemocnicu v NR. Možno rovnakú traumu by som si odniesla aj z inej nemocnice. Možno ešte horšiu… Riešim skôr to, že prečo si tou traumou musia niektoré ženy prejsť. Ak tam máš rodinu, kamaráta, alebo známeho, ktorého sa chceš touto formou zastať, tak ti skutočne odporúčam napísať im recenziu. Ja som ale neotvorila túto tému na recenzie. Povzbudzujem tu ženy, aby sa nebáli ako ja.

Je mi to hrozne ľúto... hlavne preto, že som bola tiež prvorodička a tiež som rodila dlho - 19hodín. A viem, že to môže byť aj pekný zážitok s príjemnými ľuďmi. Priala by som to každej žene. A neboj sa, hodnotu matky neurčuje ako rodila ani či kojila. Prajem Ti, nech každý ďalší pôrod je pozitívnou skúsenosťou 🍀

@lovequinn nemám žiadneho známeho v nemocnici a rodila som v nej 3x. Iba ti chcem povedať ze treba komunikovať. Keď si mala triaška a iné pridružené veci a mala si pocit ze sa nezvládnes starať o bábätko mala si im to tak aj povedať. Ved ani tie sestričky nevedia čítať myšlienky. Ty si im len povedala co ti je q ony ta len chceli upokojiť aby si sa neplasila ze je to bežné.. ale keď si mala pocit ze sa nezvládas starať o dieťa bolo to treba povedať. Neukamenuju ta ani nebudú na teba protivne a vezmú ti ho a prinesú len na kŕmenie. Jedna tak so mnou ležala na izbe a tiež sa necítila dobre a povedala im nech ho zoberú a nemali s tým problém a ešte sa na ňu chodili každú polhodinu pozerať ci je v poriadku ci niečo nepotrebuje a malého jej priniesli len na kŕmenie až kým si ho sama potom nevypytala na izbu.
Ja som moje príspevky nemyslela zle . Len som ti to chcela podať z inej perspektívy. Lebo fakt nepoznám za posledné roky nikoho kto by sa na nemocnicu sťažoval dokonca teraz ako je tam novy prednosta tak by som povedala ze aj je viac možností a je to tam oveľa oveľa lepšie ako pred 3 rokmi. Nabudúce keď budeš rodit to uz bude lepšie. Len komunikuj. Ja som ten tip ze keď sa mi niečo nepáči tak to poviem a tak isto keď mam problém tak to poviem. Teraz pri poslednom dieťati sa mi tiež točila hlava pretože som mala len raňajky a pred obedom som sla na sálu a čakala kedy mi zaberú vyvolavacky a na izbu som sa vrátila až večer a sestričky mi priniesli jedlo na izbu lebo sa mi hlava točila . A zakázali mi vstať a mala som im len zazvonit keď dojem a budem chcieť vstať. Ono sa len treba druhýkrát ozvať. Vždy sa snažia vyjsť v ustrety

@kikusenka1 k tomu ti chcem povedať len toľko že sa oháňaš iba komunikáciou ale ja napr som komunikovala a vyjadrovala svoje požiadavky, pocity, priania aj lekárom aj sestrickam a boli absolútne ignorované… takže nie ani ta svätá komunikácia ti niekedy nepomôže

@jvasenka ano oháňam sa komunikáciou pretože ta je základ. Keď nepomôže to je už druhá vec

Baby, musíte sa naučiť povedať nie, bojovať za seba, otvoriť si ústa. Keď vám donesú dieťa na izbu a necítite sa na to, normálne treba povedať nech ho zoberú preč, ze potrebuješ oddych. Samozrejme budú pindať, ale treba si stáť za svojim. Ak ste hladné lebo ste sa nedostali k obedu, treba si tiež otvoriť ústa, nech nájdu riešenie a sťažovať sa každému lekárovi čo ide okolo že vás vynechali z obedom. A takto ísť celým životom. Ak viete že ste citlivelé, musíte očakávať problémy a nájsť si vhodnú pôrodnicu a nie tú, čo sa v hodnoteniach pravidelne objavuje na posledných miestach .

@luc141 určite je dobré vedieť pred tým všetkým, že skutočne na pocitoch ženy záleží. Nikde na žiadnom predpôrodnom kurze nám toto nepovedia. Len učia ako si možno ten pôrod o niečo zjednodušiť. Nikde sa ale nerozpráva o pocitoch samotnej ženy. Zúčastnila som sa kurzu, kde vyslovene hovorili o tom, že epidurálka je zlo a nesmie žena upustiť a nenechať si ju pichnúť. Pýtam sa prečo? Teraz keby viem, dávno si ju dám pichnúť. Možno pôrod sa predĺží, ale ušetrí to tú ženu. Je to samozrejme opäť môj subjektívny názor, ale ak žena trpí a po 12 hodinách v bolestiach jej oznámia, že je otvorená na 2 cm, tak to význam má. Teraz by som skutočne myslela viac na seba a neriešila čo hovoria ostatní. Nechala by som to na vlastných pocitoch. 😊

@lovequinn to je hrozne ako si to mala. 🫡 Ja som rodila teraz v Starej Ľubovni a úplne super. Milá doktorka aj doktor, aj sestričky. Všetok personál vyzerá úplne vpohode. Dojčiť som dala po 20min a potom som dala cumlík aby si bábätko pospalo a mne nevycuclo aj oči 🤣. A nikto nič, žiadne námietky. Starú Ľubovňu teda odporúčam.

@kikusenka1 nechapem tomuto tvojmu znevazovaniu, zato ze ty mas dobru skúsenosť tak za tu zlu si môže kazdy sam? Ludsky pristup ma snad byt samozrejmosťou a nie vymozenostou len pre vyvolenych co si vedia otvorit hubu. Mne rodili 2 kamaratky v rovnakej nemocnici (nie NR), ta, co rodila 3.dieta v pohode, spokojna. K tej druhej (prvorodicka) sa spravali ako k 💩, porodila dobre ze nie este na vzdycharni lebo aj ked to povedala sestricke tak sa ani neobtazovala lebo predsa hlupa prvorodicka, urcite nerodi tak skoro lebo im to vzdy trva ovela dlhšie.

@lovequinn prepana...tieto kurzy, nazyvam ich ezotericke, poznam z rozpravania. Uplne mimo modernej mediciny a poznatkov. Po tom, co mi kamaratka hovorila, by som urcite nic taketo nenavstivila. Ale clovek dopredu nevie aky ten kurz bude a ide tam s dobrym umyslom. Nakoniec ai urobi len horsie. Mne je z toho do placu, nieto vam. Ak budete chciet druhe babatko, nech vas to neodradi. Uz budete mudrejsia, pozistujete si veci a urcite to bude lepsie

Chcem napísať ešte všeobecne všetkým ženám, ktoré tu rozprávajú o chybe v komunikácii. Máte skutočne pravdu. Keby som povedala, nech dieťa si zoberú, pretože nevládzem, tak by mi ho pravdepodobne zobrali. Však čo by im ostávalo? Keby som si viac verila, tak by som povedala laktačnej, že to proste nejde a maličký potrebuje príkrm, pretože je vyhľadovaný. Nemusela som s ním stráviť celú noc na sesterni a vyhľadovaného ho utišovali. Nebudem sa naďalej obhajovať, pretože vidím, že to nemá úplne význam. Ja proste nie som huba. Keď mi odtiekla plodová voda, tak som ešte doma poliala kvety, ustlala posteľ, pobalila posledné veci a v kľude sme vyrazili do NR. Bola som kľudná a nevedela som sa dočkať. Keď prichádzali prvé bolesti a ja som si uvedomila, že to je vážne tu, že čoskoro sa stanem matkou a moja jediná myšlienka v hľave bola, že urobím všetko čo mi povedia, urobím maximum čo je v mojich silách aby bol maličký v poriadku a nejak mu neublížila. Preto som sa nastavila v hlave tak, že urobím všetko čo povedia a nedovolím si nejak protestovať. Keď povedali, že mi nič nedajú, tak som si povedala, že je to asi správne a vydržím to. Keď povedali, že musím prestať tlačiť, tak som prestala, keď povedali, že začni tlačiť, tlačila som o dušu. Keď povedali, že mi ho za 30 minút donesú. Tak som to proste prijala, pretože som myslela, že je to tak správne. Dokonca ešte doma prvý víkend som si myslela, že všetko bolo v poriadku a tak to malo byť. Až keď som trpela nespavosťou a za týždeň schudla 5 kg, tak som si uvedomila, že niečo nie je v poriadku. A práve keď som začala o tom hovoriť iným ľuďom, povedali mi: “Bože, to fakt? Mne po 6 hodinách pichli vyvolávačku a dieťa mi doniesli až po 24 hodinách.” Alebo mi povedali, že laktačná bola len na vyžiadanie a pokiaľ sa nedarilo kojiť, povedali, že sa nič nedeje a buď sa mliečko spustí, alebo nie. Že viac to už tá žena naovplyvní. Nešťastné bolo aj to, že návštevy neboli povolené a nemohla tam prísť napríklad moja mama, ktorá by mi dala “facku” a povedala nech sa vzchopím a urobím to tak, ako to cítim. Je to vaša úplne nová skúsenosť a ja som nevedela, čo je správne a čo nie. Chcela som len to, aby dieťa bolo v poriadku. Ženy sú rôzne a niektoré si z materstva nerobia veľkú hlavu a niektoré študujú všetko. Je smutné, že ženy radia ostatným ženám, aby si spravili pred pôrodom kurz asertivity. Veď ja idem rodiť a nejdem robiť riaditeľku nejakeho korporátu. Stačí obyčajný ľudský prístup a podporiť tú ženu. Prechádzame vtedy aj neskutočne hormonálnou zmenou a vie nás rozplakať aj teleráno. Netušila som, že okrem kurzou k pôrodu sa musím zúčastniť aj kurzou komunikácie aby som neodchádzala z nemocnice v depresiách. Možno toto vážne neprispieva a vznikajú rôzne popôrodné depresie. Ja som sa našťastie tomu vyhla vďaka podpore mojej rodiny, ale nie každá žena má toto šťastie.

@oblecenie99 až mám zimomriavky, keď čítam o vašej skúsenosti. V tomto prípade sa ja vážne nemám čo sťažovať. Každú ženu upokojí aspoň skutočnosť, že je dieťa v poriadku a preskáče tak všetko. Zatne proste tie zuby a povzbudí sa sama, že aj toto je len dočasné a doma si to už spravím po svojom. Ale prečo to tak musí vlastne byť? Prečo musíme pobyt v nemocni a samotný pôrod len pretrpieť? Veď stačí tak málo… Vo vašom prípade bola podpora okolia a personálu to najdôležitejšie. Sme predsa len ľudia, hlavne ženy a sme v najzraniteľnejšej chvíli. Veď sa nám život práve zmenil o 180 stupňov. Čítam, že ste si prešli tiež veľkým spochybňovaním. Nikto by nemal posudzovať náš zážitok. Či sa jedná o prirodzený pôrod, alebo o sekciu. Či odrodila žena za 3 hodiny alebo za 24 hodín. Chápem, že personál si tam zažije fakt všetko. Keď som tam aktuálne bola ja, tak dve mamičky utiekli z nemocnice a nechali tam svoje deti. Verím, že len to je vážny problém pre personál, ale nemôžeme každé správanie si stále ospravedlňovať.

@lindus_esterka bavíme sa o nemocnici v nitre a neznevazujem nikoho.... ona opísala sestričkam svoje ťažkosti a tie jej povedali ze je to p9 porode bežne co aj je. Ale keď sa neciti na to aby sa starala o dieťa treba to povedať. Takže veľakrát je to o komunikácii.. a na tom oddelení sú fakt milé sestričky aj lekári aj detskí lekári. Zato na chirurgii a na internom zbohom rodina.... tam je to fakt ze katastrofa. U nás v nitre si chirurgovia myslia ze sú bohovia a na internom zase úplne neskúsení amatéri. Tam ak by som sa mala dostať tak ďakujem, neprosím