Neviem sa zmieriť s tým ako prebehol môj pôrod
Ahojte, možno si len potrebujem prečítať tie správne slová alebo len sa vyrozprávať....
Už je sedem mesiacov od pôrodu. Mám úžasnú nádhernú dcérku, ktorú milujem najviac na svete....ale neustále sa vraciam k pôrodu, neustále si vyčítam veľa vecí, neviem sa zmieriť s tým ako veci prebiehali a že som nejako nezasiahla... stále ma to bolí, stále si to prehravam.... malinká sa narodila cisárskym rezom, šla som spinalnou anestezou, neprešiel žiadny bonding, videla som ju tri minútky a mňa dali na jisku...bola som úplne ok a len som čakala.... prvý x mi ju doniesli ukázať o osem hodín (!!!!!!), neprebehlo žiadne priloženie, nič....o 10 min mi ju vzali, že nestíhajú, je veľa pôrodov....na druhý deň mi ju priniesli až poobede, plakala som, prosila sestričky, že kde mám dcéru.... výhovorka že nestíhajú roznášať bábätká.... priložili mi ju až večer po tom čo ju už nakŕmili fľaškou s umelým mliekom (!!!!)...ja som bola psychicky z toho zničená, nerozbiehala sa laktácia, malú už dokrmovali....po prepustení sme sa snažili kojiť, trápila som sa, riešila to s laktačnou ale už sa to nerozbehlo..... nešťastná som, že pravdepodobne som kvôli tomu nekojila, veľmi som po tom túžila.... bolí ma to, stále si prehrávam ako ostala sama niekde bezo mňa toľké hodiny a nikde nikto.... dlhšie trvalo kým sme si k sebe vytvorili puto, ten začiatok, na ktorý som sa tešila proste pre mna dopadol zle....a stále ma to zožiera...ako sa a tým vysporiadať? 🥺
Sekciu si mala prečo? Typujem, že nie pre srandu králikov, ale že preto, lebo bol reálny dôvod, že by sa niečo stalo tebe alebo tvojmu dieťaťu. Že neboli vyhliadky na úspešný "prirodzený" pôrod. Ale tak jasné - každá máme iný meter. Ale ak niekto povie, že sa nevie zmieriť so svojim pôrodom, ktorého výsledok je zdravé dieťa a zdravá matka, tak ja už neviem. Čo ma povedať mama, ktorej dovtedy zdravé dieťa zomrelo pri pôrode, lebo sa niečo posralo? A poviem ti príklad.... Mám známu, ktorá mala mať zdravé dieťa. Išla rodiť do Rakúska, lebo si myslela, že dostane niečo viac ako u nás. Áno dostala niečo navyše.... postihnuté dieťa. Pretože sa snažili a snažili o prirodzený pôrod a dopadlo to tak, že dieťa museli vákuovo vyberať, pretože už to bolo vo fáze kedy nie je možná sekcia. Malému poškodili vákuom ramená, dlho nevedel hýbať ramenami. Chodiť sa učil v 2 rokoch. Ona môže povedať, že sa nevie zmieriť s pôrodom, nie ty ktorá má zdravé decko.... Vieš koľkokrát mi povedala, že ľutuje, že nerodila na Kramároch kde by jej už dávno spravili cisársky a nemali by tieto problémy?
@oblecenie99 ďakujem ❤ toto som si ja potrebovala prečítať 🙏
@zuzanka.zuzu To som naozaj úprimne rada 😊
Ešte dopíšem, že samozrejme klobúk dole pred ženami, ktoré kojili resp. koja, som si vedomá toho, že vo veľkej väčšine je to najmä vybojovane, vôbec nie jednoduché, a určite to vo veľa prípadoch nešlo štýlom priložím a aha, kojím, naozaj veľká poklona pred vami.
Ja za seba môžem ešte napísať, že tak ako autorka sa cíti naozaj veľa žien, vždy som bola pragmaticka,tehotenstvo som extra neprezivala, nemala som plány okolo pôrodu a bola som nastavená tak, že nech je ako ma byt, hlavne aby to dopadlo dobre. Neviem, či to zaskratovanie u mňa bolo výsledkom toho šoku, že na poslednú chvíľu sa všetko pokazilo a ja som sa zrazu naozaj ocitla v situácii, že ide o život a budúce zdravie môjho dieťaťa, viem, že pred sekciou som maximálne spolupracovala a bolo mi vtedy všetko jedno, čo so mnou urobia, len nech moje dieťa žije. Spomínam si ešte na obrovskú úľavu, keď som sa zobudila na slová gratulujem mamička, mate zdravého syna. A potom som už bola OFF. Bolesť po sekcii, strach o malého ci bude naozaj OK, kojenie sa nedarilo, blbé poznámky okolia (tak si ty potom ani ne rodila), vyhukany manžel, ktorý mi nevedel pomôcť, lebo čakal šťastnú rozziarenu hrdu mamicku, zrazu som mala v sebe veľa hnevu a frustrácie, a práve ja, večne pragmaticka žena som doma plakala, že ja neviem rodiť, ja neviem kojiť, čo som to za ženu, načo som ja vlastne, keď ma to dieťa prakticky nepotrebuje. Všetky fakty o živom a zdravom dieťati som samozrejme vedela, len sa to muselo usporiadať v hlave. Mne veľmi pomohlo nechať aj odsávanie (nie náhodou sa hovorilo aj v minulosti, že mlieko žene udiera na hlavu, a ja som dávala max. 100 ml za deň potom už za dva) no a postupne som videla, že malý je v poriadku, vyvíja sa ako ma, rastie, usmieva sa, ukazuje, prituli sa.. Az takto postupne som sa naučila byť mamou a cítiť sa mamou. Tiež som nariekala, že puto a zlý začiatok, bola to blbosť. Mamou sa nenarodis, mamou sa stávas.Postupne Bez ohľadu na pôrod. Zrazu prišiel deň keď som už len bola nekonečné vďačná za to co mam a staré myšlienky mi už prídu smiešne. Mne ešte pomohlo popri malom sa vrátiť čiastočne do prace na home office, je to makačka, ale takto robím aj niečo iné, v čom som bola aj predtým dobrá a dodalo mi to väčšiu odvahu aj sebavedomie do materstva. Jaj a nemám čas myslieť na zbytočnosti ktoré nezmením,😉Drzim palce, príde deň, nie je to ďaleko, keď si povieš, že už si to vypustila a keď povieš, že áno, hlavne, že sme zdravé, tak to tak naozaj budeš cítiť a už nič okolo toho neriešit.
🤦♀️ Ja ked toto citam... to podla mna presne to, že ženy čakajú a čítajú o krásnych dokonalých pôrodoch ako na 3 zatlacenia počas jednej poslednej kontrakcie vytlačia dieťa, ktoré jej rovno plynulým ťahom dá doktorka na brucho, dieťa sa hneď v tej sekunde prisaje, matka hneď v tej istej sekunde prestane cítiť všetku bolesť a jedným pohľadom na malé sa do seba nenávratne zamilujú ako v španielskej telenovele a každou ďalšou minútou bondingu si vybudujú take nepriestrelné puto že ich už nič na svete neoddeli a že bude kojiť do 3 rokov 🙄 ... a všetko čo takto nebude je trauma z pôrodu 🤔 a je jedno že výsledok je zdravé dieťa a zdravá matka 🤷♀️ ... lenže takto to chvalabohu nefunguje... nech mas akykolvek porod matkou mozes byt takou akou sa spravis, aj úplne najlepsou aj lepšou ako ta co porodila prirodzene so vsetkymi vysnivanymi postupmi, tak si prosím nestavaj medzi seba a dcerku problém ktory neexistuje, mas zdravé šťastné dieta co ti bude roky robit radost a ziadnych par hodin z minulosti, ktorymi sa ty budeš trápit a ona si ich nepamata, sa to nezmeni🤷♀️
A poslednu vec ti chcem povedat... ja som mala porod prirodzeny, bez komplikacii, bonding, hned sa prisala, od prvej minuty zo sály bola somnou na izbe, rodila som celu noc sama nikto iny vtedy nerodil takže sme mali kopec času a sukromia, proste ideál aky sa nie každému podari ... no a predstav si, kojenie sa mi nepodarilo rozbehnut, snažila som sa cele sestonedelie, co som preplakala, vyskusala vsetko mozme a aj tak to nikam neviedlo len k hladnemu placucemu dietatu... dokonca nenabehlo ziadne slavné puto medzi matkou a dietatom, cele sestonedelie aj chvilu potom som mala pocit ze je to cudzie babatko, ze to s nou nevydrzim doma, vždy som cele doobedie cakala až pride muž a mu ju odovzdam, alebo mame ked mi pride pomoct, nechcela som s nou byt ani sama doma🙄 no proste ja si myslím ze poporodna depresia, ale tak chvalabohu to casom preslo, možno aj vdaka tomu ze sme presli na UM a ja som sa zbavila pocitu ze neviem nakrmit vlastne dieta a moja mala konečne prestala plakat a bola spokojna, najedena a začala priberat ako mala... tým vsetkym som chcela len povedat... aj keby si mala najidealnejsi porod aky si si vysnivala z kniziek a fór, ani tak ti to nezaruci ze budeš krasne kojit a budeš mat puto ako trám od prvej chvíle... a toto keby mne niekto pred pôrodom povedal tak si ušetrím kopec preplakanych dni 🙏
zazila som to v podstate rovnako, tiez mi dcerku dali okolo 10 tej az rano a rodila som cisarskym v noci o tretej, zaviezli ma na izbu chcela som byt sama ale napriek tomu som sa citila strasne opustene, vsade tma, ticho, sama, necitila som polku tela a lezala na chrbate ako priklincovana a tak sa snazila zaspat, v duchu som si opakovala ze to musim vydrzat nejako do rana aj ked to bolo neznesitelne, jasne ze mi dcerka chybala ale v tom momente som mala pocit ze by som sa o nu nedokazala postarat, rano uz pracovali hormony predtym nez mi ju priniesli ked som pocula plakat nejake dieta iba som sa pytala sestricky ci je to ona, co place, neskor som sa zacala obvinovat ze sa o nu neviem poriadne postarat ze mam bolesti (mala som na vyber ci chcem robit prirodzene alebo cisarsky a zvolila som cisarsky) aj som si poplakala, ze som si hlupo zvolila a ked som sa vratila domov vsetko to zo mna opadlo, uvedomila som si ze som reagovala precitlivelo kvoli hormonom a ze vsetko dopadlo dobre a uz na to viac nemyslela uz ma dcerka dva roky a necitim sa menejcenne za to ze nekojim, tiez mi to vobec neslo a ani za to ze som sa nerozhodla pre prirodzeny porod, neobvinuj sa ani ty dolezite je ze ste zdrave, ty si si predsa potrebovala oddychnut po operacii a oni sa ti o babatko dobre postarali chapem ze si tuzila byt s nim to kazda matka ale podla mna to ze babatko po cisarskom davaju k matke az po par hodinach ma svoj dovod matka je este pod vplyvom anestezie nemyslim si ze ti chceli zle ale je pravda ze by matke mohli trosku dat babatko pochovat aspon na par minutiek pod dohladom lekara to aj mne velmi chybalo, aj nejake poucenie ohladne pripadneho cisarskeho by bolo fajn, aby zena vedela ako to chodi a neboli potom taketo sklamania
@julie19 Perfektne napísané, do bodky súhlasím 👍
@bajuss21 Dnes je podla mna epidemia "zlych matiek". Jedna nemala bonding, dalsia dojcila len chvilu, ina dojci v zlom uhle, dalsia nespala s dietatom v jednej posteli, nesatkovala, nenakrmila presne v tej sekunde, ked dieta prejavilo hlad a tym mu naveky sposobila traumu, ktora sa neda zvratit a povlecie sa s nim uz do konca zivota... Kazda z nas je strasne zla matka, lebo je tolko veci, co teoreticky mame dodrziavat, ze vsetko nedokaze dodrzat asi ziadna. Neskutocne sa zdoraznuje prirodzenost vo vsetkom a potom mame depresie, ked sa nieco nepodarilo. Uz je dieta naveky poznacene a nic mu nemoze pomoct, lebo ho matka prve tyzdne nosila na sebe v satke iba 20 hodin z celeho dna a nie 23. Samozrejme prehanam, ale sama som po porode revala, aka som zla matka, lebo plno veci neslo prve tyzdne podla predstav a samozrejme vzdy to bola vraj moja chyba a dieta uz z toho ma dozivotnu traumu a nic uz nepomoze.
Vies co mi pomohlo? Ked som si spomenula ako to fungovalo, ked sme sa narodili my a aj tak mame dobry vztah s rodicmi. Moju sestru mamka ani dojcit nemohla, chodila sa hadat so sestrickami, aby jej ju aspon na chvilu dali nadojcit v porodnici. Dojcila ju nakoniec najdlhsie z nas, doma sa to rozbehlo. Mimochodom, ja mam s mamkou asi najblizsi vztah spomedzi vsetkych surodencov a mna dojcila najkratsie a cely moj porod bol vraj neskutocne tazky, navyse ma odrodila opita lekarka, co viac si zena pri porode moze priat.... Potom ked som si predstavila kolko deticiek musi ist po porode okamzite na JISku aby vobec prezili a mamicky ich niekedy vidia az po par dnoch ci tyzdnoch a obmedzeny cas. A su vdacne aj za to. Deti co vidim su stastne a miluju svoje mamky a mamky miluju ich. A neda sa rozoznat, ktore bolo dojcene a ktore na umelom mlieku, ktore zazilo bonding, ktore sa narodilo prirodzene... Je dobre nezasahovat zbytocne tam, kde by to slo aj prirodzene, lebo naco. Ale to neznamena, ze vsetko mimo prirodzeneho je uplne zle. Stale ked zacnem mysliet na to, co vsetko sa u nas "pokazilo" si spomeniem na deticky v inkubatoroch, ktore su casto aj mesiace tak bez mamky a hned sa spamatam, ze mam take stastie na zdrave dieta, s ktorym som si mohla budovat vztah prakticky od zaciatku, nemuselo predtym lezat mesiac v inkubatore. A spomeniem si na zeny co porodia a o deti sa nestaraju a nemaju vztah s nimi, aj ked porod bol idealny. Porod ani bonding nie je to hlavne, hlavne je vytvaranie vztahu potom a laska k dietatu. Si jednoducho uzasna matka, dcerka je stastna, ste obe spokojne, nezatazuj si mysel zbytocne niecim, co ani nie je az take podstatne, oslobod sa od toho, uzivaj si kazdym dnom dcerku naplno. To je podstatne, to si bude pamatat.
@bajuss21 Podla mna Slovenske nemocnice zaspali dobu. Ako tu citam rozne prispevky z nemocnicneho prostredia, panuju tam tie iste krute pravidla z rokov minulych kedy su pacienti dolsova psychicky tyrani personalom. A podla reakcii mamiciek v tejto diskusii sa to v dohladnej dobe ani nezmeni. Tolko vela ich je v duchu "bud ticho a bud rada ze si to prezila". Smutne.
Predpokladam ze koli Covid19, teraz nedovolia aby bol manzel pritomny pri porode. Myslis ze by si zvladla sa o dceru starat uplne sama (prebalovat, krmit, tisit) ak by ti ju doniesli na izbu a nechali v koliske vedla teba? Ak ano, mala by si mat na to pravo.
Ten zazitok, nech je pre teba poucenim. Co sa stalo, uz nezmenis ale mozes zmenit svoj druhy porod ak ho budes mat. Ozelej svoje chvile kojenia, ktore si stratila a posun sa dopredu. Je mozne, ze nemocnica ti znicila prve dni s babatkom. Nedovol aby ti spomienky na nu znicili co i len o jeden den naviac. Kludne zajdi a psychologom, ak by sa ta trauma trvla prilis dlho.
Otras sa z toho a tes sa z malej,tiez som rodila cisarskym kvoli diagnoze.malu vzali hned do inkubatora nevidela som ju az na druhy den.po 2 dnoch ju dali uz na novorodenecke. A tam to bol boj bo mi nechceli dat lekarky dceru. Kvoli mojej dg. Ze si ju nakazim.plakala som prosila ze vsak mam geneticku dg nie infekcnu pre krista.kopec lekarskych sprav od mojej dr. Tam si sli svoje.vdaka dodnes sestrickam starsim kt mali viac skusenosti za cely zivot ako lekarky a malu mi vecer dali a rano o 4-5 vzali.aj to len ludskost a ze nechapu co ta mlada dr riesi. A ja sa sla zosypat. Po 6 dnoch prisiel narobit poriadky moj lekar nepomohlo. Mlada lekarka na novorodencoch si sla svoje.som pre nu nakaza.dodnes nechapem ci si myslela ze to dieta rastlo mimo mna?? A ci si ju tam chceli nechat. Kojenie? Prisla primarka po tyzdni konecne mi dali dcerku. Kojit zakazali. Ked sme prisli domov bola som zrela k psychiatrovi. Aky su daktori lekari ze toto sa moze stat v dnesnej dobe🤦♀️. A ver mi ze mi nepomohlo ani mladej dr vynadat. A ze sa budem stazovat.primarka sa mi medzi 4 ocami sice ospravedlnila ale pocity boli dlho dlho zle. Ze som mala byt viac drza, darmo by som podpisala reverz malu by si tam nechali.narodila sa o 3 tyzdne skor ale je v poriadku. A ako bonus ziadna maminka tam so mnou neprehovorila za tych 16 dni ani slovo. Bo sa bali ze ich nakazim.ver mi na nasom vztahu nic nieje zle ze som ju neprikladala ale mliecko jej odsavala a davala z flasky ked sme prisli domov. Nemala som uz silu nieco nasilu robit a bola rada ze sme doma spolu.
Ja som včera tiež po troch rokoch od pôrodu chytila strašný hnev za to, ako prebehol moj pôrod. "Akútny" cisársky spôsobený aroganciou a igoranciou personálu. Totálne zla voľba pôrodnice a totálne zla príprava na pôrod z mojej strany.
Dcérka bola odo mňa na 30 hodín oddelená!! Kojenie sa rozbehlo len vďaka tomu, že som jej nedala inú šancu, rezolútne odmietla umelé mlieko a nechala ju vrieskat v pôrodnici od hladu. Srdce ma bolelo, ale vlastne som ani nechápala, čo sa deje.
Všetky čo tu píšete že "tes sa zo zdravého dieťaťa" - to je presne to, čo sa žene po cisárskom hovoriť nemá!!
Pre mňa bol zadosťučinením až druhý pôrod, ktorý som si vybojovala, aby bol prirodzene. Ale aj tak mam v sebe stále hnev, ktorý niekedy prepukne. Na seba, na tú pôrodnicu. Musím so sebou stále pracovať, aby som bola schopná odpustiť. ODPUSTIŤ a prijať je veľké gesto, zahojí to len čas.
Tu je celý príspevok
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=701...
Myslím si, že toto sú presne tie slová, ktoré potrebujes počuť
@bajuss21
@bajuss21 Bohužiaľ nie všetko v živote vychádza tak ako si to naplanujeme... Vidim že je to pre teba ťažké zmieriť sa s tým ako prebehol tvoj pôrod ale už to nezmeníš a ako tu písali mnohé mamičky prešlo už veľa času a najdôležitejšie je ze ste obe zdravé a v poriadku. Skus na zo už prestať myslieť a stresovať sa kvôli tomu, dcérka predovšetkým potrebuje aby mala maminku v psychickej pohode ❤️. Mne sa rozplynuli akékoľvek predstavy o dokonalom pôrode keď sa dcérka narodila predčasne v 25tt (vážila len 800gr), bola to akutna sekcia lebo mi začala odtekat plodová voda. Po prebudení z narkozy som ju videla prvýkrát len na fotografii ktorú mi priniesla sestrička z neonatologie, ísť za ňou som dokázala ísť až po dvoch dňoch, nakoľko po sekcii som sa cítila veľmi zle a musela som ísť pešo na druhé oddelenie a nebolo nikoho kto by ma tam odviezol.. Prvýkrát som sa jej mohla dotknúť asi po dvoch týždňoch a vziať na ruky po vyše mesiaci.. Nasledovali nekonečné týždne a mesiace boja o jej život, dennodenne dochadzanie do nemocnice ale to tu nejdem teraz rozpisovať... Len som tým chcela povedať ze nie každá žena má také šťastie ze vôbec donosi svoje dieťa a nie ešte predstavy o ideálnom pôrode. Moja dcérka má teraz 9 mesiacov, je zdravá a ja som najšťastnejšia mama na svete že sme to všetko zvládli, teším sa z každej maličkosti, z každého dňa s ňou 😇... A ešte k tomu kojeniu, mne sa rozbehla laktacia hneď na druhý deň po sekcii, a to som malú nemohla prikladať, nebrala som nič na podporu laktacie a moja psychika na tom bola tiež dosť zle a mliečko sa mi napriek tomu spustilo... Po pár dňoch som už odsavala aj 1000ml denne, takže podla mňa to nemá so sekciou a prikladanim nič spoločné.. Niektorým ženám je dopriate kojiť, iným nie ale rozhodne si to nevycitaj. Teš sa so svojej dcérky a z týchto krásnych dní keď je ešte taka malička lebo čas veľmi rýchlo letí. Všetko dobre prajem ❤️
Mamičky veľmi pekne ďakujem. Niektoré ste napísali to čo som si práve potrebovala prečítať a fakt ďakujem za také dlhé správy vážim si to ❤️ niektoré ste ma naopak zaskočili s vašou reakciou ale tiež ďakujem ...
Uvediem na správnu mieru.... cisársky bol plánovaný kvôli môjmu zraku, nič viac. Zdravá ja aj dcérka, neboli žiadne zdravotné komplikácie a áno preto som očakávala, že to bude iné a že to bude prebiehať ako pri klasickom pôrode a že si to doslova aj takýmto spôsobom "užijem"? Nemala som proste na výber a myslím že aj ja mám právo na pekný pôrod....Ja si svoju dcérku užívam plnými dúškami, ďakujem za ňu každú minútu, možno ste to zle pochopili, nemám z toho depresie, neprenasam to na malú ale keď napr večer zaspí, zrazu sa mi to v hlave vynorí a zase sa mi vybavia všetky pocity a musím to spracovať....hlavne, že je spokojné bábätko ale zdravá matka so zdravým dieťaťom očakáva asi trošku iný prístup a štve ma to... štve ma to, že som sa viac neozyvala, že som viac za malú nebojovala. Tak to proste len vnímam, viem, že mohli byť veci horšie.... sú to len moje pocity, nič viac, chcem ich len nejako spracovať aby som si to nevycitala....
No ja teda neviem, ale ja som dva dni po cisárskom teda na vlastné dieťa ani nepomyslela ako mi bolo zle. Jedine na co som myslela je aby si ho nechali na novorodeneckom co najdlhšie, lebo som nevladala sa ani otočiť v posteli, nie to ešte ho držať s dopichanymi rukami od ihiel niekoľko minút v nepohodlnej polohe. A vobec sa preto necítim zle ani mi to nepríde divné 🤷🏼♀️
@basska_b a co sa nahovoriť zene po cisárskom? "Joj ty jedna neschopna zena že si prirodzene neporodila!" ?Ako neviem z čoho iného by sa matka mala tešiť ked nie zo zdravého dieťaťa 😅
@bajuss21 si skvela mamka, všetko tu už bolo popísané, napíšem Ti moju skúsenosť,
Prvé dieťa som tiež rodila cisárskym kvôli očiam, mala som celkovú anestezu, takže som ho videla prvýkrát o 12 hod, potom mi ho nosili každé 3 hodiny na kojenie, hneď ako ma postavili mi ho nechali na izbe, Bože nevládala som sa postaviť malý mi rical, mliečko sa mi krásne rozbehlo, ale ta starostlivosť keď sa nevládze pohnúť z postele...
Druhu dcérku som si vydupala prirodzene po tejto skúsenosti, nastali komplikácie počas pôrodu :( rodila som síce prirodzene ale skončila som na jis, a malička v inkubatore :( prvýkrát som ju videla po viac ako 24 hodinách keď som sa tam ako tak bola schopná odtiahnuť, lakťa ia sa mi hneď rozbehla aj bez priložená a odsavala som a dávali jej cez cievku do inkubátora, preplakala som celé dni nevedeli čo jej je, nakoniec zistili príčinu, a kojila som ju 2 roky, aj keď prvé priloženie bolo neskôr a aj keby nie hlavne ze je zdravá 🙂
Po dlhšom čase sa nám narodilo tretie dieťatko, to som už išla na plánovaný cisarsky do inej nemocnice spinalom a je to môj najkrajší pôrod, maličkého som videla hneď na chvíľku po pôrode, a potom áno až o neviem koľko hodín, a celý čas mi ho len nosili a v noci nie, viem ze tam dávajú deťom fľašu, ale po predchádzajúcich 2 pôrodoch som to z neriešila, hlavne aby sme bolo v poriadku, a laktacia sa mi aj tak rozbehla úplne v poriadku, tak ako tu už bolo písané nemyslím si ze laktacia až tak súvisí s bondingom
Si skvela mamka a užívaj si malinku 🙂
@basska_b no a mne práve podobne myšlienky pomohli. Lebo som rada, ze mam zdravé dieťa a môžem o tom hovoriť. Prirodzenosť je krásna, len treba mať na pamäti, že príroda to zariadila tak aby prežil silnejší a kopa z nás by tu tým pádom nebola, tak ako to bolo v minulosti bežné.
U mňa bol rozdiel, že som mohla mať dieťa hneď pri sebe a celkový prístup bol oveľa lepší (UK), nemôžeš si vyčítať že si "nebojovala", bola si v nemocnici, nie na bojisku. To je naozaj smutne.
@bajuss21
Nechaj to uz tak. Nic s tym nespravis. Prve je prve a ked personal je takyto... chapem ta.. tiez moj prvy porod bol cisarsky a cele zle..chvalabohu sa laktacia rozbehla ale skor som mala natlak..ze musim sa snazit..aby bolo mlieko..kazde 2h... aj v noci..pritom maleho som poriadne nevidela a bola som vycerpana a znicena.. cisarsky bol kvoli preklamsii. Ja som sa citila strasne a deptalo ma naopak..ze ma nutia dojcit..teda skor odsavat a nedaju mi ho prisat a ani na ruky... :/ Chapem to. Nic s tym uz nespravis. Druhy porod bude lepsi,ak teda bude,lebo budes prioravena. 🙂
@bajuss21 netreba sa hrabať v minulosti- sama píšeš, že máš krásnu dcérku, ktorú miluješ,, sústreďuj sa na to, nie na to, čo mohlo byť a nebolo. Aj môj pôrod dopadol podobne- ale nikdy nevieš, čo sa skomplikuje- ste zdravé obe a tie spomienky časom vyblednú- sú aj pôrody, ktoré dopadnú oveľa horšie.
@cervenaruza123 tvoj príspevok som si prečítala viac krát a tiež ďakujem. Máš pravdu ❤️
Minulost už nezmeníš, aj keby si 24 hodín denne sa zozierala. Nič nie je ideálne, a nie vždy sa všetky predstavy splnia. Ja som mala náročný pôrod, po pôrode som mala syna, asi 5 minút pri sebe, lebo som ani nevládala dlhšie a bola som rada, že ho vzali a ja som mohla oddýchnuť. Na prvé kojenie mi ho dali 9 hodín po pôrode a bolo to únavné. Úprimne poviem, že ja by som aj brala, keby som ho nemala 24 hodín pri sebe, za mňa je nezmysel chcieť od vyčerpanrj zošite j ženy, ktorá ledva prejde pár krokov, aby okamžite sa kompletne starala o novorodenca, keď sa nevládze starať ani o seba. 5 dní v pôrodnici som spala, asi 5 hodín, lebo deti na izbe revali, ženy boli zúfalé, každá unavená a len sme túžili, aby nemocnica nebola tak baby friendly a deti na noc brali preč. Malý reval 2 dní, schudol až moc, lebo som nemala mlieko a nerozumiem, prečo je také strasne, ak dostane trichu umelého, kým matke sa vytvorí jej. Podľa mňa je horšie trápiť decko hladom, lebo "inak nebude piť".Blbosť, bude
Takze 2 dní revu, plaču, stresu, nevyspatia ani domov nepustili nás, lebo schudol.Moj názor bol, že oveľa lepšie by bolo, keby malý bol v noci normálne na novorodencoch, ja vyspata, pokojná, on nakrmeny v noci, aby nevrestal hladom, najnespokojnejsie bábätko bol a čuduj sa svete, doma v kľude a pokoji okamžite papal, a úplne všetko ok.Mame aj krásny vzťah, jedak je obrovský, hoci prvé hodiny nelezal na mne, ani nebol v kuse pricucnuty. Takže za mňa to nie je až tak podstatne.
@ysseba sekcia bola plánovaná kvôli mojim problémom, ktoré nijako neohrozovali mňa ani dieťa pri cisárskom. Viem, že veľa pôrodov dopadlo zle, že mamičky majú oveľa horšie problémy a každú jednu obdivujem, ale kvôli tomu by som mala dusiť v sebe moje pocity? Len preto, že sú pre niekoho nič a zbytočne pre niekoho riešim blbosti? Možno pre niekoho niečo malicherné ale vidíte, že ma to dokázalo zasiahnuť. Vážim si ze sme obe vramci možnosti zdravé (maličkú čaká o pár mesiacov operácia, po ktorej už bude úplne všetko v poriadku), užívam si ju, ďakujem za ňu, ale nemôžem za to, že sa ma to dotklo... snažila som sa s tým bojovať sama a nehovoriť to nahlas presne pre to, aby ma každý neposlal s tým kade ľahšie, že však sú iné veci dôležitejšie....preto som tu nakoniec napísala, čakala som trošku podpory, že v tom nie som sama a že to prejde a že je to normalne. Od veľa mamičiek som dostala presne to čo som potrebovala a som rada, že som sa odhodlala o tejto pre niekoho malichernosti napísať....
@stela1996 ahoj mozno sa mi podari trochu zmiernit? tvoju nenavist
😭 obycajna zena nemoze ani dostojne porodit ako si chodia celebritky do sukromnich tam maju ozaj nadherne porody aj starostlivost a prave pre toto ich nenavidim!! kazda zena ma pravo porodit dvostojne!!!) 😭
tiez som velmi tuzila po prirodzenom porode. zaplatila som si sukromne zariadenie ale zial ani peniaze akekolvek nezabezpecia prirodzeny porod a pokoj. napriek peniazom som sukromiie nemala musela ist cisarskym. nie vzdy so mnou jednali ok "priviezli sme vam cisarsky" (akoze mna 🤣) spolubyvajucej : "nejaka ste precitlivena ze chcete sukromie na klystir" spolubyvajuca krvave bradavky s dojcenim neporadili "ved aj simpanz vie ako kojit" zial ani 2400eur ti nezabezpeci ze vsetko pojde ok.
Práve tu prebieha diskusia na tému ako pani prišla o synčeka, zomrel keď mal 5 rokov, pani ho našla mŕtveho. V rodine máme prípad, že týždeň pred termínom prestalo dieťatku biť srdiečko a musela odrodiť mŕtve dieťatko.
Prepáč, ja nemám pochopenia pre tieto malichernosti typu: nekojím, nebol to prirodzený pôrod, ale odporný cisár, bonding a bla bla bla.
MÁŠ ZDRAVÉ DIEŤA a naozaj nič nie je viac. Tak hoď to za hlavu a uži si s ním každý jeden okamih.. nie každý má to štastie.
@uglybetty1234 prosim ak pre toto nemáte pochopenie, tak radšej nereagujte.... presne pre takéto reakcie to v sebe dusím už tých sedem mesiacov.... že budem vyzerať ako blázon, že toto riešim....a možno preto to zašlo tak ďaleko.... bála som sa že nezažijem pochopenie... Chcem sa toho v hlave zbaviť, nezhoršujte mi to prosím a nevyvolávajte mi výčitky svedomia...
@bajuss21 Mala som úplne rovnaké pocity, je ale pravda, že tuším nie tak dlho.. Pôrod identický, ja navyše v celkovej narkóze, dieťa iba ukázané z rýchlika. Tiež som si zavolala laktacnu, Bola som taká zúfalá, minule som nasla môj mail, ktorý som jej vtedy písala.. No a keď som uvidela môjho placuceho syna v jej rukách, ako s ním polonahym drepuje (vraj to bábätká upokojuje) a snaží mu dat piť nejakým pohárikom a potom cievkou, a ja mam brat za hrsť rôznych byliniek v tabletke a naznačila aj ten liek (costi tuším?) plus že koľkokrát denne mam odsavat mlieko, tak KONECNE som si vtedy uvedomila dve veci: 1. Bud kojím alebo nie, ale tie cievky a poháriky a tabletky a odsávanie sú tak sakra ďaleko od prirodzenosti že dovidenia, 2. moje dieťa prave plače, lebo je hladné a nechápe, prečo ho ma na rukách cudzia žena ktorá do neho chce dostať mlieko vraj prijateľnejsim sposom ako fľaška a ja som jeho matka, a mojou povinnosťou je to dieťa nakŕmiť, vtedy a hneď, a keď fľašou a UM, tak takto, a keď skončím, tak sa môžem poďakovať v duchu, že aspoň my už máme takúto možnosť a nemusím improvizovať ako pred 100 rokmi.
Vtedy som to hrozne riešila, spomínam si na diskusie kde jedna mamička dokonca napísala, že ona by navrhovala dat UM do neutrálnej krabice, aby to mamky neťahalo po ňom siahnuť, lebo mi tupane asi chceme dat UM dieťaťu preto, lebo je na ňom vyobrazena fľaška s macikom a to sa nám paci, a takéto niečo na prsiach nemáme vytetovane alebo neviem. Dokonca som zaregistrovala nejakú EÚ vyhlášku ci presne neviem teraz názov resp. označenie, ktoré zakazuje reklamu a akcie na tie prve jednotková umelé mlieka tuším.. Prišlo mi to úplne ponižujúce a dehonestujuce, akoby sme tym deťom dávali rovno jed.. Pritom sa bavíme o niečom, čo zachránilo život miliónom deťom na svete.
Nerieš tieto veci, urob hrubú čiaru, nič ale absolútne nič sa tvojmu dieťatku nestalo preto, lebo nebolo dojčene alebo priložené. Sú to dôležité veci, to ano, ale niekedy je dôležitejšie niečo iné, a to záchrana života a keď si mala aj ty cisársky, tak predpokladám, že išlo o životy. Tak, ako bude tvoja mala rast a ďalej sa vyvíjať, budeš postupne vidieť, ako sa prejavuje aj smerom k tebe stále viac a viac, pomaly príde aj čas, keď ta prvýkrát objime okolo nôh 🙂 nie ste o nič ukratene, užívaj si s nou prítomnosť, son presvedčená, že máte rovnako perfektný vzťah, ako keby si kojila alebo ju mala priloženu.Mam známu, ktorá mala rodiť vtedy, keď ja bola už tesne pred termínom. Ona si nemohla žiaľ dieťa priložiť z iných dôvodov ako my 😔 ani vtedy a ani potom.
Spomínam si, ako môj syn v pôrodnici najviac reval zo všetkých detí, lebo bol večne hladný, dávali mu jest len symbolicky.. A ako som ho po sekcii prvýkrát dostala už na celý deň a plakal a plakal, a sestrička na mňa kričala že mám skúšať a skúšať a ja som skúšala a skúšala a nič, tak som na ňu už zvýšila hlas, že nech mi okamžite dsju fľašku, ináč volám mužovi a prinesieme vlastne.. A ako som ho mala na rukách a dala mu do úst tu fľašku on sa hneď ukludnil, najedol sa, lenivo vyplul cumel od fľaše a takým vážnym pohľadom sa na mňa pozrel, že tak čau, konečne si pochopila, že som hladný. Vtedy som mu prvýkrát videla poriadne do tvaricky. A ja som bola kľudná a spokojná, že som nakrmila svoje dieťa. Už nie je hladné, neplace, splnila som jeho potrebu.. A toto je úloha mamy. Mala som sa aj v budúcnosti sústrediť na toto, a nie na moje predstavy o dokonalom pôrode, a šestonedelia, ušetrila by som kopec času a iba zbytočne som stratila tie prve mesiace..
Netráp sa niečím, čo už nezmeníš. Si dobra mama, staráš sa o ňu najlepšie ako len vieš. Ver mi, že ste NIČ nestratili. Najmä v tomto období si treba len povedať, hlavne, že ste obe zdravé, toto je najdôležitejšie. Som presvedčená, že tvojej dcérke nič nechýba po žiadnej stránke. A keď máš doma zdravé šikovné dieťatko, tak si povedz, že ani tebe nič nechýba. Strašne sa idealizuje to povestné puto, mne tiež povedali, že keď ho prvýkrát uvidím, zamilujem sa. Nestalo sa tak a nikde nie je napísané že keby som rodila ultra prirodzene a malý by bol priložený a by sa prisal, že by to tak bolo. To puto sa vytvorilo postupne a teraz je to láska najvacsia. JE to nový človek, tebe nová situácia, novy status, bolesti a hormóny po pôrode a očakávania spoločnosti aj vlastné robia svoje.. Ale nič sa neboj, nič ste ne zmeškali. Si dobra mama 🙂