Neviem sa zmieriť s tým ako prebehol môj pôrod
Ahojte, možno si len potrebujem prečítať tie správne slová alebo len sa vyrozprávať....
Už je sedem mesiacov od pôrodu. Mám úžasnú nádhernú dcérku, ktorú milujem najviac na svete....ale neustále sa vraciam k pôrodu, neustále si vyčítam veľa vecí, neviem sa zmieriť s tým ako veci prebiehali a že som nejako nezasiahla... stále ma to bolí, stále si to prehravam.... malinká sa narodila cisárskym rezom, šla som spinalnou anestezou, neprešiel žiadny bonding, videla som ju tri minútky a mňa dali na jisku...bola som úplne ok a len som čakala.... prvý x mi ju doniesli ukázať o osem hodín (!!!!!!), neprebehlo žiadne priloženie, nič....o 10 min mi ju vzali, že nestíhajú, je veľa pôrodov....na druhý deň mi ju priniesli až poobede, plakala som, prosila sestričky, že kde mám dcéru.... výhovorka že nestíhajú roznášať bábätká.... priložili mi ju až večer po tom čo ju už nakŕmili fľaškou s umelým mliekom (!!!!)...ja som bola psychicky z toho zničená, nerozbiehala sa laktácia, malú už dokrmovali....po prepustení sme sa snažili kojiť, trápila som sa, riešila to s laktačnou ale už sa to nerozbehlo..... nešťastná som, že pravdepodobne som kvôli tomu nekojila, veľmi som po tom túžila.... bolí ma to, stále si prehrávam ako ostala sama niekde bezo mňa toľké hodiny a nikde nikto.... dlhšie trvalo kým sme si k sebe vytvorili puto, ten začiatok, na ktorý som sa tešila proste pre mna dopadol zle....a stále ma to zožiera...ako sa a tým vysporiadať? 🥺
Nie si o nič horšia mamicka ako mamička,ktorá svoje dieťatko dojčí. Urobila si všetko pre to,no nedalo sa. Ste zdravé a to je hlavné. ♥️ Držte sa!
Presla som si podobnym,v hlave vysnivany porod s priatelom,ze bude pri mne,ze to bude pre oboch zazitok na cely zivot...na koniec,akutna sekcia a mala sa prisala az na treti den. Prvych 24 hodin mi nik nepomohol,nefoniesol malu na prilozenie,ked ju doniesli spala,nemohli ju nechat pri mne samozrejme pokial someste nebola ani postavena na nohy, na druhy den ,zase,ked ju doniesli,spala,az na treti den bola hore a ja som sa skusala kojit, mlieko nikde,nahrievala som sa lampou,skusala odsavat,prikladat ju,revala na izbe jedina,co bola hladna,mne sa prsia vobec nenalievali,tesila som sa domov,ze skusim na holo,telo na telo ,ine polohy,kupila si must,senovku ,benedikt,nepomohala,ked som skusila odsavacku za pol hodinu som,ledva 20 ml odsala aj to ,len tonl predne mlieko,musela som davat umele, vracala v kuse,nezdalo sa mi to,na koniec sa zistilo,ze ma reflux... Dva mesiace som prikladala na prsnik a odsavala tu trochu co zo mna isla...bolo to trapenie a psychicky som sa citila,ze nie som dobra mama,ze neviem ani dieta nakojit z prsnika, deptalo ma,ked sa ma pytali ci kojim a preco nekojim. Teraz som uz nastavena inak v hlave, som v 24 tt a nebudem sa psychicky takto tyrat,bud to pojde ,alebo to nepojde,urcite uz nechcem triznit seba,ze som zla matka,pokial sa mi nespusti mlieko a ten caa co som travila odsavanim si radsej oddychnem,lebo som bola ako ziva mrtvola a spavala 2-3 hodiny
Mrzí ma čo sa ti stalo ..a chapem že ta to trápi ale mala by si sa trosku spamätat !!! Nechcem byt zlá ... ale kamoske počas porodu nepovolili akútny cisarsky , maly sa jej zasekol a takmer sa udusil . Z toho udusenia ma doteraz následky a zo zdravého chlapca sa stal skrz porodu postihnutý !!! Takze myslím si že to kus preháňaš , nič hrozne sa nestalo ,. Takze takéto prípady majú právo sa nezmieriť s porodom. Fakt nechcem sa ta dotknúť ale užívaj si materstvo a bud vďačná že máš dieta zdravé lebo nič neni viac . A pri pôrodoch sa stavaju aj oveľa horsie veci ...
A este k tomu vztahu, cakala som aj to,ze bude a hned,ale poviem ti uprimne,niekolko mesiacov som mala pocit,ze robim co robit mam a neverila tomu,ze vedla v postielke mi lezi moje dieta,take to naozajstne puto som zacala vnimat o vela neskor a vnimam ho hlavne teraz,ked dcera rozprava,prituli sa,vieme sa pomaznat,pohladkat,prejavit si vzajomne cit. A nie som jedina, kamosky okolo mna to prezivali rovnako a rodili aj prirodzene aj kojili aj nekojili...nebolo to sekciou...
@bajuss21 smer psycholog, nevies spracovat svoje ocakavania (casto nerealne, lebo cisarsky nikdy nebude ako prirodzeny porod a naopak) s realitou, ktoru si zazila. Je to ako s cerstvo dospelym clovekom. Jeden sa prirodzene zacelni do zivota, zacne zarabat, najde si vlastne byvanie a uziva si slobodu so vsetkymi plismi aj minusmi. A druhy stale nostalgicky spomina ako by mu mohlo byt u mamy dobre, ak by... 7 mesiacov je uz dost dlho na to, aby si spracovala, ze proste porod bol iny ako by si chcela, ale vy dve ste v poriadku a to je najviac a nevracala sa k tomu. Ak to tak nie je a ty chces s tym nieco spravit a nie len sa po nociach trapit ake by to bolo ak by... vyhladaj dobreho psychologa, aby si vedela tuto cast uzavriet.
@bajuss21 niektoré ženy by mali byť ozaj radšej ticho. Teda tie reakcie sú veľmi smutné. Každý má svoje problémy, svoje "traumy" a je v poriadku necítiť sa fajn. Autorka hľadá podporu, nie tieto vaše morálne neempatické rady. Možno to práve preto tak dlho trvá a bolí, že sa nemala komu vyrozprávať. Fakt ako som písala, dostať to zo seba buď cez niekoho blízkeho alebo skúsiť aj psychológa. Aj jedno stretnutie vie byť dostačujúce niekedy.
@kikaaa444 súhlasím, aj keď na jednej strane chápem autorku, ale na druhej strane, proste môžem "neviem ako" chcieť niečo, keď to nepôjde. Ja doteraz ďakujem za to, že som porodila pomocou vakkumextraktora, lebo na cisársky bolo už neskoro, a bola to jediná možnosť, ako zachrániť možno oboch! Teda keby mi povedali, že cisársky, ani nepipnem a súhlasím. Mnoho žien má nereálne očakávania, pôrodné plány a somarinky, a keď to nevyjde, tak cirkus, depresia. Možno to tvrdo poviem, ale jediný plán ma byt porodiť. Ako, to už je fuk. Nijaký zdravotník nemá záujem uškodiť a robia, čo sa dá. Dobre, beriem, že nonding a roominng, ale zase nie za úplne každú cenu, aj keby hory padali. Na, sále boa so mnou aj iná pani, čo porodila po mne, teda som ju počula, že strašne chcela bábätko na, seba, ale bola taka vyčerpaná, že takmer jej padalo, nevládala ho držať. Mali teda jej ho teda nechát, aby spadlo, lebo "ona chce a basta?" Autorka, chápem ze si sklamaná, ale už nič nevrátis, akurat sa budeš uzierat a neuzijes si ani toto nádherné obdobie s bábätkom. Čiže skus si "vyhodiť to"z hlavy, aj keby si si to mala denne opakovať, alebo vyhľadať odborníka, lebo skutočne nemá význam plakať nad tým, čo už sa nedá zmeniť
Sekcie sú v tomto u nás naprd... Ja môžem rodiť iba sekciou... Malú som videla 12 hodín po pôrode... Kojenie som rozbehla, ale s obrovskými problémami...chápem, že ťa to škrie, z psychologického hľadiska nie je dobre negatívne zážitky potláčať, skôr by som to pre diskutoval so psychologičkou a snažila sa tento zážitok spracovať, aby mi nesposoboval ťažobu
Myslim, ze vela zien si preslo tym, ze ich porod nebol taky, ako si naplanovali z roznych dovodov, tiez patrim medzi ne. Ale rozhodla som sa to ponat tak, ze dakujem za zdrave babatko a ze som prezila, pretoze sme Mali komplikacie a obaja mali namale. Personal bol super, vacsina ludi bola super, a to som v porodnici stravila takmer dva tyzdne, takze som poznala naozaj cely personal tak novorodeneckeho ako aj oddelenia sestonedelia. Po porode mi dieta neukazali, bezali ho ozivovat, pretoze nedychal. Takze moja najvacsia trauma z porodu je, ze dieta neprezije, pretoze tie minuty, kym mi prisli povedat, ze zije, boli nekonecne. A to som mala rodit cisarskym, Lebo maly bol otoceny koncim panvovym. No tak rychlo sa vypytal na svet, ze nic take uz nestihali (bola som v porodnici cca polhodinu od prichodu, kym sa narodil). Ze som nerozbehla kojenie - to som oplakala, no stale mi je viac to, ze mam zdraveho a spokojneho synceka. Ako vsetko v zivote, je to o nastaveni v have. Porod je zivotna udalost, ale to, co pride po nom, je nieco neskutocne, krasne a niekedy aj velmi tazke, ale to je to dolezite.
@bajuss21
Ahoj, ja som síce nakoniec s veľkým šťastím porodila vaginálne, náročky nepíšem prirodzene, ale vaginálne, lebo bol to pôrod plný liekov, zásahov, problematický a od akútneho cisárskeho a delilo asi 5 minút. Po pôrode som sa cítila veľmi zle, ubolená, keď mi prestal účinkovať epidural, mala som strašné bolesti kvôli veľkým poraneniam a veľkému šitiu, k malému som nicítila NIČ. Kojenie bol horor, ale vydrela som to nakoniec nejako, ale bolo to hrozné, pri druhom dieťati som bola rozhodnutá radšej nekojiť ako toto znova zažívať. A mala som pociť obrovského zlyhania. Po tejto skúsenosti sme sa rozhodli absolvovať druhý pôrod v Kochu, kde všetko prebehlo ako v inej galaxii, zažila som nádherný, pokojný a dôstojný pôrod s jediným zásahaom, ktorý som dovolila po konzultácii s lekárkou. Bol bolestivý, lebo som po prvej skúsenosti odmietla epidurál, ale dokázala som s tou bolesťo krásne pracovať, stále som bola s mužom v sprche, PA tam za mnou chodila, nosila mi čaj, kontrolovala bábo ... malá sa narodila na jedno zatlačenie a jednu kontrakciu, lekárka mi ju hneď dala na brucho, nechali dotepať pupočník a PA ju pohladkala a zašepkala jej do uška “vitaj medzi nami maličká”, bolo to krásne. Ja okamžite nával endorfínov, pocit eufórie, furt som si ju ovoniavala, mojkala. Na druhý deň po pôrode, napriek šitiu, lebo sa mi tá jazva z prvého pôrodu pretrhla, som behala po izbe ako nič, celá natešená a do dnes mám z toho pôrodu zimomriavky a až toto bol definitívne uzdravujúci zážitok po prvom pôrode. Tretie dieťa som skoro porodila v aute, to je už iný príbeh, ale doooosť vtipný.
https://www.nevychova.cz/blog/ja-na-to-nemam-by...
tento článok sa ku mne dostal od jednej mamičky do správy. Ďakujem! Vidím, že som pochopená a nie jediná a to som potrebovala....som rada, že som sa po siedmych mesiacoch odhodlala aspoň o tom napísať a že veľa z vás mi naozaj pomohlo. Aj ten pre vás zbytočný problém môže byť pre niekoho veľký a môže si ho zo sebou nosiť roky, tak prosím neodsudzujte....ak nemáte ako pomôcť, nechajte to radšej tak. A verte že len maličké slovo podpory vie zázraky...majte krásny deň 😊
@bajuss21 prvý pôrod som mala sekciu po dvoch týždňoch prenášania po termine, bila som sa za to, aby som šla prirodzene, ale voda zelená, mala mi bola na prvom mieste, tak nech ma rezu.. Sekcia v úplnej narkoze, prvýkrát v živote operovana, sekcia o 14.30, zobudila som sa o 15.05 na izbe, malú mi doniesli až večer o 23tej,ked sestrička došla, že zhadina, či niečo nepotrebujeme... Tak reku, ešte som nevidela malú.. Hneď mi ju doniesla, na 5minut,par fotiek urobila a potom odniesla.. Spala som celú nco.. Na druhý deň doobedu mi ju doniesli, začalo sa kojenie, s ktorým som sa dva mesiace na trápila s ragadami, chrastami, krvou atd.. Ale dali sme to, kojila som dva roky. Nemala som internet vtedy, nemala som žiadnu pomoc v zahraničí, sama na seba.. Potom keď sme si zaobstarali internet, zacali ma trápiť cudne veci, ako - ženy po SC ťažko koja, dieťa si ne vybuduje s matkou také puto ako po prirodzenom pôrode, problémy s dýchacími cestami dieťaťa, atď atd
.. Mala mala na 4mesiace zápal pľúc, boli sme v nemocnici, ja s nou 7dni,strasmne mi bolo.. Potom ako rástla, viac mala svojho otca ako mňa, alebo som si to len myslela.. Dnes má skoro 10r.zacina puberta, no koniec..
Druhý pôrod bol pred 22m. Tiež sekcia.. Keď som sa zobudil na izbe, došla babica apta sa ma ako sa cítim, reku dobre, chcem vidieť malého, hneď mi ho doniesla, hneď som ho vyobjimala vybozkavala, vyfotila, a potom som povedala, že nech mi ho donesú neskôr.. Ja som ledva čakala, že zaspím a oddýchnem si.. Potom mi ho doniesli znovu keď som si ho vypýtala s tým, že len na chvíľu aby som ho videla.. Boli ochotne.. Na to mi sestrička povedala, lezte a oddychuje zajtra začíname s papkanim.. Ja som si vážne oddýchla.. Teraz presne za mesiac, keď Boh dá, má čaká 3.sc,a dúfam, že bude taka ako druhá, keďže už viem čo má čaká, a ako co robiť hovoriť pýtať sa...
Najdolezitejsie je, aby si sa prestala zozbierať, lebo to neprispeje vzťahu matka=dieťa, ako niektoré napísali, a majú pravdu, potom sa budeš zozbierať, že si prvy rok dieťatka prepasla hryzenim svedomiaieato toho, aby si si užívala zdravé dieťatko... Ja dodnes (skoro 10r.) rozmýšľam, čo som mohla urobiť inak, pri prvom pôrode.. Po druhom už viem, že jednoducho nič, len si užívať, že som sa po sekcii zobudila, že môžem deti objímať, že netravime čas u Dr., a co je hlavne, že si po sekcii oddýchnem s myslením na seba, lebo to je čas, kedy žena nesmie byť sebecká voči sebe, ale dávať na seba pozor nakoľko sa to môže na starosť vypomstiť...
Čiže držím palce, dalsi pôrod môže byť iný, a ver mi, že bude, budeš mat minimálne o rok viac a iné zmyslanie🙂
Ahoj napíšem ti moj pôrod ako prebehol a ako sa cítim do dnes.
TP som mala 18.8.2019
Dlho som prenašala.
2.9.2019 som ráno nastúpila do nemocnice.
Na obed som mala OZT ten dopadol dobre.
Večer okolo 20:30 mi začali kontrakcie ,o 23:30 som išla za sestričku ze mam par hodín uz bolesti dala ma na pase a mala som pravidelne kontrakcie.Zavolali lekárku ta ma pozrela a ze som zatvorená a krcok vysoko.
Okolo 2:30 mi praskla voda a 3:15 som znova išla za sestričku skontrolovala ze ci to je naozaj plodová voda.Ano bola.Znova zavolala ochrapanu lekárku ktorá bola dosť odporná vragala do mňa prsty surovo ani si ich nepremazala. Zatvorena krcok vysoko.Bolesti som mala asi do 5:40 potom prestali .
O 7:30 velka vyzita.Prislo asi 20 študentov,docent, primar.
Pozreli ma a ze otvorená na 3cm,zbalte sa idete na porodnicu.
O 8:00 dali krystir. Och to bola úľava.
O 8:30 uz som išla na porodnu sal ale kontrakcie žiadne.Dali mi vyvolavacku.
Nič.
Ďalšiu vyvolavacku ale vôbec sa nič nedialo.
Do 14:00 som sa trápila ale ani o pol cm som sa nepohla.
Zrazu mala začala mať čudne odozvy.Rychlo pod kyslík a ten nezabral.
Ostala som v šoku!
Lekar vybehol z porodnej sale priniesol mi papier so súhlasom sekcie ze toto nemá význam a ze ma cudnu pocit.
Ok podpísala som a rýchlo ma viezli na sálu.
Mala som zavedenu Epi takže rýchlo mi tam dali toho sajrajtu.
Každý rez som citila.Hrozna bolesť ale nevadí.
Keď dcérku vytiahli neplakala. Odnašali ju a neplakala.
Ja som ostala obarena,v šoku len som tam ležala a prestala som vnímať.
Potom som v okienku uvidela ako zavolali priateľa vyťahoval mobil z vrecka.
Potom odišiel.
Mna ako už šili priniesli mi dcérku.Ale ja som bola v takom strašnom šoku že som sa nevedela radovať.
Bol to hrozny pocit.
Dala som jej pusinku na líčko a odniesli ju.
Previezli ma na JiS .Tam mi ju dali na 2 hodinky a potom mi ju priniesli o 5:00 ráno tiež na 2 hodinky.
Ja som bola po tej spinalke strasne vysylena. Ako keby som nemala ziadnej sily v rukách.
Po 24h ma postavili na nohy a večer som sa nevedela postaviť ani malú udržať. Bola tam veľmi ochotná sestricka ktorá si malú zobrala ešte na noc preč.
Na druhy det to uz bolo lepšie.
Na 3 den som uz išla domov.
No vrátim sa k tej sekcii.
Dcerka mala 2 krát omotanu pupocnu šnúru okolo krku,pravy uzol na pupocniku a skratenu pupočnu šnúru.
Ten šok z pôrodu mam doteraz.Trapi ma ze asi nemám vytvorene to puto čo ma byt pri pôrode.Milujem ju nadovšetko ale cítim ze to nieje také aké by to malo byt .
Malu som začala kojiť až na 3 den strasne dlho sa mi rozbiehali mlieko a kojila som ju do 15 mesiacov.Mliecka som uz potom mala straaasne veľa.
Teraz zvažujeme že by sme začali pracovať na druhom ale ten strach mam veľký.
@bajuss21 ja som prve dieta rodila pred 30r.vtedy xiadne poporodne prikladanie nebolo,dieta nosili kazde 3hodiny,nakrmilo sa a zas odniedli,kojit som nekojila,poslednr dieta pred 9r.prilozili,snazila dom sa kojit, v nemocnici pri mne,a nevidim ziadny rozdiel medzi vzdahom deti ku mne
@bajuss21 Inak tie reci, ze zena co rodila cisarskym, akoby ani nerodila, na to som riadne alergicka. Lenze normalne to byva aj naopak. Ja som mala podla mna dobry porod, o polnoci prva kontrakcia, o desiatej rano sa mala narodila, nieco museli zasahovat, nieco sa skomplikovalo, ale nic vazne, obe sme v poriadku, bolesti znesitelne, viem, ze plno zien sa ovela viac natrapi a kliestove porody a deti pridusene su a kadeco mozne. Samozrejme, nebolo vsetko podla tabuliek a mala teda bude mat dozivotne traumy a nikdy si so mnou nevytvori dokonaly vztah, ale na to radsej ani nemyslim. No ale normalne sa citim menejcenne a davaju mi to niektori najavo, ze som si porod poriadne neodtrpela... Ze som neskrabala steny od bolesti, ze som nerodila tri dni. Dokonca som sa po porode pomerne rychlo zregenerovala a citila som sa na pocudovanie celkom dobre, aj ked som mala ine problemy. Tak tiez som podla niektorych nezazila co je to poriadny porod a sestonedelie, lebo som dostatocne netrpela. Alebo som sa mozno len tolko nestazovala, ktovie, niekedy vaham nad tym, ci moja mamka nema pravdu, ked tvrdi, ze sa zeny rady predbiehaju v tom, ktora to ma tazsie. Dokonca som sa raz stretla s nazorom, ze zena co nema viac ako dve deti, by sa ani nemala nazyvat matkou, ze to je nic mat dve deti, prava matka ma aspon tri deti, az to ju robi matkou. Tak ako to som uplne stratila rec... Co ti poviem, cloveka sa niektore veci dotknu a hocico spravi, zle je, jedine sa treba naucit to nejak filtrovat a nebrat vazne, lebo niektori aj v dobrom najdu nejake chyby a vyhodia ti to na oci.
@cervenaruza123 Och, ja som dostala takú spŕšku tých rečí (a to som išla akútne a náš malý aj mal zdravotné problémy, ktoré sme museli riešiť desať mesiacov cvičením), že som presvedčená, že toto brutálne napomáhalo k prepnutiu v mojej hlave. A potom aj to kojenie, celý život a tehotenstvo som bola nastavená tak, že no a čo ak nie, však sú aj fľaše (sama som kojená nebola) a keď išlo už o mňa, tak som bola schopná prerevať aj hodiny tým, že neviem nakŕmiť vlastné dieťa. Sestričky do mňa hustili, že mám skúšať, mám si sebe odsávať rukou, hodili do mňa fľašku že na, sem si vytláčaj mlieko, ale ani jedna mi neporadila neukázala ako kojiť najmä po cisárskom, malé prsia, vpadnuté bradavky, malý mal torticolis (skrátený krčný sval), čiže sa mu horšie prisávalo, pravdepodobne mal chudák aj bolesti, keď sme ho nútili z tej strany, kde to mal skrátené, celé zle, prsia sa mi naliali až príchodom domov z toho pekla.
Každého zaujíma len dieťa, všetci ti hustia do hlavy, že sa máš tešiť a byť vďačná plus ako bonus vyššie spomenuté otázky a poznámky, ale kde si TY? Kto sa vtedy spýta tak úprimne, že ako sa máš, ako sa cítiš? Nie, oznámia ti, ako sa cítiť máš. Povieš, že tá rana sakra bolí, z dola tiež krvácaš, nevieš sa pohnúť, nevieš ani kde máš dieťa, či je v poriadku a na druhej strane sa aj tešíš, že ho pri sebe momentálne nemáš, lebo sa hneváš a netušíš, ako by si sa o neho postarala v tom zmasakrovanom stave.. Ale keď povieš, že to bolí, tak dostaneš odpoveď, nevadí, hlavne že ste OK, a že sa to oplatilo. A všetci ťa chcú vidieť šťastnú, spokojnú a vďačnú. Si žena, otehotnela si, nosila si to dieťa 9 dlhých mesiacov a celé toto všetko sa má skončiť pôrodom. Na ktorý si prirodzene stavaná, na ktorý sa minimálne v hlave pripravuješ, a potom je to celé ináč, a ty máš proste pocit, že si zlyhala.. ako žena.. že niečo chýba. Prirodzené ukončenie toho dlhého obdobia..taký ten hello a ahoj, vitaj efekt s vlastným dieťaťom. Ja som proste mala pocit, že neviem spracovať, že som ho nevidela prísť na svet. Akoby chýbal ten proces, kedy sa zo ženy stáva matka. Dlho dlho som nedokázala použiť výraz "rodila som". Lebo som si myslela, že ja si to nezaslúžim, ja som nerodila, to lekár ho vybral, ja som to prespala. No a potom k tomu bonus s tým, že sa dieťa nedarí kojiť.. poznám to dôverne.. ALE prešlo to. Našťastie!! Len týmto chcem napísať, že vás ženy presne chápem. Presne viem, ako sa cítite a je to prirodzené. Verím, že aj vás to prejde, a už to celé budete vnímať tak, že dôležité je to, že tu môžete byť spolu dlhých X rokov, zdraví, a nie tých pár minút, ktoré nezmeníte a nevrátite. Ja už viem, že v mojom konkrétnom prípade našťastie telo nefungovalo tak ako malo, lebo malý bol zaseknutý, v neprirodzenej polohe, keby sa mi prirodzene spustil pôrod, pravdepodobne máme doma postihnutého syna, a nie živé zdravé dieťa, lebo nikdy, nikdy by sa nemohol narodiť prirodzeným spôsobom. To ženské telo, na ktoré som sa tak hnevala, že ma sklamalo, zafungovalo správne práve vtedy, keď paradoxne "nefungovalo". Takto, aj keď povedzme pasívne, ale dala som život a zdravie synovi. Už to viem takto vnímať a prijať 🙂 Netrápte sa, sústreďte sa na seba, na vaše úžasné deti, všetko bolo a je tak ako malo a má byť.
@juliet86 ja som si porod predstavovala inak.
Ale odohralo sa to inak a ja som na sale zažila šok že dcerka nežije lebo mi nikto nič nepovedal všetci boli ticho.Takže to čo som očakávala ten nával eufórie, šťastia neprišiel ale prišiel šok,strach.Neviem to lepšie opísať.Ja som ostala ako obarena, zastavená v čase.....
Ja som išla po 72hodinach domov z pôrodnice. Nikto mi tam nepomohol s malou a ja som v rukách nemala silu.
Našťastie mi mama pomáhala dva týždne.
Šestonedelie bolo celkom dobre.Krvacala som asi 2 týždne. Kojenie bolo zo začiatku strašne.Ostra bolesť mlieka nikde ale po týždni som ho mala až až.
Dcerka ma 18 mesiacov je to zlatíčko.Od narodenia neplač,ani pri zuboch, prespi celu noc,je rozumná.....
Je to moje vytúžené dievčatko.
Ani moje tehotenstvo nebolo bezproblemove. Od pozitívneho testu až do 20tt som stále krvacala.Hrozil dalsi potrat ale zvládli sme to.
Ťažko sa to píše lebo pocity sú všelijaké.Ale ako som písala u mňa sa asi podpísal ten šok na sále a doteraz to z hlavy neviem dostať.
@juliet86 mne to vela krat pride,ze sa vela mamiciek,zien k tomu neprizna,lebo by sa citili,ako zle mamicky,ze necitia nieco hned,co by citit podla niekoho mali, myslim,ze aj hormony robia svoje aj po porode, ked este veci nejdu podla predstav,ze su problemy,ako napriklad s kojenim a ked ma k tomu este babo nejaky problem,ako to bolo u nas . Dcera mala silny reflux,po kazdom krmeni,dojceni vracala prudom,urcite pre nu nic prijemne s tym spojeny aj casty hlad,neklud,malo spavala,vela plakala, pre mna bolo psychicky narocne ju dostat do pohody a byt v neustalom placi mi k tomu kojeniu tiez nepridavalo,no robila som prve posledne,ale vnimam to tak,ze aj kvoli tomu som si to neuzila,ju...nebolo co,bola som unavena,nevyspata,hotova z toho,ako sa snazim a z kojenia i tak nic. Preto si myslim,ze v prvom rade ma byt mama v pohode,potom i tie vazby prichadzaju inak asi...teraz pri druhom nebudem nic silit,nechcem nic planovat,ani porod. Jednoducho porodim ci uz to pojde prirodzene,alebo sekciou,ci uz kojit budem,alebo budem na umelom,hlavne nech sme zdrave a v pohode. Vsetko pride,kedy ma...
@juliet86
Prvý dopadol zle, lebo mi pichli epidurál v zlej chvíli. Mne sa krásne roznehnutý pôrod úplne zastavil. Potom, keď sa in malý nezdal, naliali do mňa oxytocín, malý zle zrotoval a ja som vôbec nič necítila a nevedela tlačiť, doktorka totálne chaosila, porodila som len vďaka tomu, že niekam odbehla a PA ma chytila za ruku a povedala “kašlite na všetko, čo vám povedala, a spravte toto toto toto”, po týchto jej inštrukciách sa malý narodil, ale v tom momente vbehli na box ďalšip dvaja doktori a začínali si rozkazovať veci na cisársky :(. Mala som obrovské poranenia, šitie von, dnu ... celé zle. Autový pôrod bol taký, že 21.34 sme vyrazili z domu, ja som už mala tlaky na konečník. Po príchode do nemocky da ma pýta sestrička, že ako často mám kontrakcie, ja som tam stála držala sa jej stoličky a hovorím jej že mám jednu súvislú kontrakciu vkuse,. Prišla lekárka a že som otvorená na 9cm, že volá sanitára, aby ma vyviezol na pôrodný box, lebo s bojí, že porodím na schodoch, keby idem peši. Ja so sanitárom vo výťahu, muž letel po schodoch, keď ma sestričky zbadali ako ma priviezol, začali ma spolu so sanitárom vyzliekať a len ma popri tom prosili, nech vydržím aspoň kým príde doktorka ... no celé vzrúšo skončilo 21.56, kedy sa malá narodila 😀
@bajuss21 presne toto som zažívala ja, skončila som v celkovej narkóze.... Túžila som aby mi synčeka priložili.....stacilo možno 10 minút do konca pôrodu a všetko sa skomplikovalo až to skončilo cisárskym... Synčeka mi len v noci ukázali, je to na dlho co bolo v porodnici..... Preplakala som prve mesiace, mala som podľa mňa depresiu z toho, povedala som ze som zlyhala ako matka, že to tak nemalo byt, ze som to nezvládla, že som mala viac bojovať, proste stále slzy v očiach.... Pomohol mi manžel tým ze ma Vzdy vypočul a porozprávali sme sa o tom.... Jediný rozdiel je ten ze mne sa na 5 deň po prepustení z pôrodnice rozbehlo mliečko a kojila som, ale toto si nevycitaj, nemôžeš zato. ❤️ Ak chceš napíš IP. Presne viem ako sa cítiš.
@bajuss21 boze tie komentare zien ktore to nikdy nezazili stacilo mi prvych par... uplne viem ako sa citis! Chcela som pridat presne tie fotky co basska_b mne to dnes tiez pomohlo si to precitat.
Sme v tom spolu 🍀