Otec pri pôrode - za a proti

Rodila som na vianoce v roku 2019 vo vyskove. Muz bol cely cas pri mne od zaciatku az do konca( 35hodin) bolo skvele mat pri sebe oporu, pomahal mi do sprchy, na zachod, masiroval krize. Neviem si predstavot ze by som to mala zvladnut bez neho. Plus bol mi tam ako opora aj pri komunikacii s lekarmi a sestrami. Resp on s nimi komunikoval a ja som sa sustredila na porod. Pri samotnom zavere porodu stal za mnou. Cize nic take co by mu malo sposobit traumu nevidel😁 bol to pre neho emotivny zazitok. Je ale dobre sa o tom porozpravat. Moj napriklad ani neuvazoval ze by nebol pri porode no su chlapi ktori sa boja a maju strach( neviem z coho) urcite sa s nim otvorene porozpravaj a povedz mu ako to citis ty🙂 drzim palce

Ďakujem za všetky vaše krásne príbehy ❤️ Jednoducho bolesť prežívam lepšie sama, som aj psychicky silnejšia, keď som sama. Nemám blbečka čo pri mne nestojí v ťažkých chvíľach, ale keď je v ťažkých chvíľach pri mne, mám tendenciu spoliehať sa na jeho “ochranu”, že je pri mne a viac plačem, som jednoducho menej odolná, viac “zraniteľná”, ak chápete čo myslím. Bojím sa teda, že jeho prítomnosť by bola až kontraproduktívna v tomto prípade. Ale presne kvôli tomu, aby bábätko videl hneď by som chcela aby bol so mnou, neviem si predstaviť, že by som ho o to obrala. Čo sa týka jeho, on skôr nechce, lebo je ozaj citlivej povahy a asi si to aj predstavuje horšie ako to v skutočnosti bude. Ale to ani jeden z nás nevie.

Podľa toho, čo veľa z vás píše myslím, že definitívne rozhodnutie padne až v momentne ako pôjdeme do pôrodnice, možno zmení názor sám, možno ho nebudem chcieť pustiť preč ja. A potešili ste ma so skúsenosťami, že mohol prísť hneď ako bolo bábätko vonku, možno to bude najlepšie riešiť tou cestou.

Ja som môjho nechala nech sa rozhodne sám, povedal že pôjde, aj šiel, dokonca pred nemocnicou bol o pár hodín skôr, aby to nezmeskal a Stihol sa otestovať a všetko k tomu 😃 bolo super, že tam bol, za cely čas nepovedal ani slovo, ale podával mi vodu, a všetko, čo bolo treba. Na konci sa už asi aj modlil, nech je už maly vonku, a to nie je veriaci. Super bolo aj to, že malého mohol hneď odfotiť, kým ho merali a obliekali. A potom tam bol s nami tie 2 hodiny a ešte sme dostali izbu, kde mohol byt s nami tiež, tak tam bol s nami cely víkend 😃

Môj manžel zo začiatku nejako nechcel.. Nejako som ho nakoniec prehovorila.. Povedal ze to bol to najemotivnejsie co mohol zažiť.. Pri druhom sa už pôrodu nevedel dočkať.. Akože na vzdycharni som mu tiež hovorila sadni si a bud ticho.. Potrebovala som svoj kľud.. Celu tu dobu som ho tam vôbec nevnímala.. Až keď sa narodili deti.. Ale som rada ze tam bol aj on hovorí ze aký je rád že som mu to umožnila..

Ja som chlapa pri pôrode nechcela, ani nebol a ani odstupom času neľutujem. V pôrodnici bola na izbe somnou jedna a oni boli s mužom dohodnutí od začiatku,že pôjde k pôrodu. Nakoniec nebol. Pýtala som sa ,prečo zmenila názor. Povedala,že nechcela aby videl ako trpí lebo aj tak by jej pomôcť nevedel 🤔

Porod je ina liga, ja tiez nejak nemusim mat do pro od a napr laparku a ine opky som zmakla sama be nejakych cavikov. Ale porod je psychicky o inom, tie hormony robia svoje a nie si to uplne Ty, je dobre mat backup. Za mna jednoznacne ano a muz bol uzasny a ma krasny zazitok

@kiki68
Ty si to úplne super trafila, že pri pôrode žena akoby nebola ona a preto je fajn tam mať niekoho, kto bude racionálny a bude vedieť pomôcť 👍. Autorka, ja tiež super znášam bolesť, sama som tiež odolnejšia a viac akoby zvládam, ale pôrod je fakt iná liga, tam funguje všetko úplne inak.

Moj muz povodne nemal byt pri porode (planovana sekcia), no nejako pri priprave na salu sa tam 'omylom' dostal, nemal.odvahu povedat ze nechcel ist. Vyfasoval plast, ciapku, navleky a uz sedel pri mne, bledy. Nakoniec som bola velmi rada ze bol. Myslim ze aj on bol rad. Za mna ano. Ak obaja chcu.