Slzy posttotalitních porodních procesů

@daniela1983 ano aj moje decka mali naramky, aj ked som rodila v spanielsku 🙂

@martija ale v CR sa pouzivaju vsetky tri naraz odkedy tam nejake deti vymenili. ale v tej proodnici asi ekd sa robi bonding tak davali len jedno

@daniela1983 ano? no istota je gulomet, keby mi dieta vzali, tiez by som bola za, aby sa pocmaralo, radsej ako by ho mali vymenit

@martija no tak ja som az potom zistila ze bezne sa oznacuju tromi sposobmi naraz. ale prislo mi dost bezpecne mat tie naramky ktore sa nedaju dat dolu. no a kedze som dieta nikam neodlozila tak som sa vymeny bat nemusela vobec. 🙂

@martija A ako myslíš, že by malo to dieťa zareagovať pri zamene? Čo bude plakať v rytme morzeovky aby ho vratili ku pravej matke? JA hovorím, že to dieťa vnima matku a ma uplne iny pocit ak je pri nej a ak je pri niekom inom, s tým suvisi ta zmena mozgových vln. Samozrejme, že je to na uplne inej urovni ako si predstavuješ ty. To dieťa si neuvedomuje tak ako dospelý človek "ach sakra beru ma od mamy, asi začnem plakať" To je pud, inštinkt, to dieťa len citi stres, ale samozrejme nedokaže si to uvedomiť tak ako dospleý človek a odôvodniť si to racionalne.
TaK KED nechceš brať vyskumy ako za relevantny dôkaz tak skusim inak. Ako je to napríklad v prírode? Ako je možné, že ta medvedica si nepopletie svoje mladé napriek tomu, že tie medviedatá nemaju trojité značenie? Zahada, že? Či chceš alebo nie v tej biologickej podstate sme aj my podobne založení... JA sa nehadam, ja len diskutujem, tak to neber v zlom

@aristka
4 roky dozadu som absolvovala pôrod v BA v Ružinove. 18 pôrodov od cca 6 ráno do 19-20 večer.
3 pôrodné boxy - to bola celá kapacita!
1WC pre všetky! Sprchy teoreticky 2, len tá jedna bola v ten istej miestnosti ako WC, čiže použiteľné iba sporadicky.
čakačka - jedna mini izba s 3 posteľami. Čiže väčšina nás bola na chodbe. Úzky tmavý priestor s pár plastovými stoličkami+jedna skriňa. A prievan.
Absolútne deprimujúce prostredie.
Realita - dve baby sa po pôrode ocitli na tie dve hodiny na chodbe. Na vozíkoch, pri oboch ešte navyše sedel ich chlap.
Nebyť rozbehnutého pôrodu, utečiem odtiaľ!
A áno, prekážali mi tam tí cudzí chlapi. Oni sa snažili neočumovať, venovali sa manželkám, no prekážali mi tam.
@daniela1983
Naozaj by si v takomto prostredí na tej chodbe bola za to, aby si mala na sebe nahé dieťa? Lebo môžeš sa oháňať tým, že dieťa je tvoje, no tam by ti ho nik nedal. A oprávnene!

@heni79 zmeniť systém? nenechať ženu v nedôstojných podmienkach na chodbe v prievane, ale odviesť ju na šestonedelie na postel o 2 hodiny skôr??aj s bábatkom??

@dulkagabulka To by bolo fajn. Len na tom šestonedelí by to miesto museli mať. Lebo ja som síce počkala až na ďalšiu smenu, no i tak som sa po pôrode po obligátnych 2 hodinách ocitla na gynekológii, nie na šestonedelí. A čuduj sa svete, bola som na izbe s jednou z nich.
@aristka má pravdu, že problém nie je v neochote personálnu, ale v ZLEJ ORGANIZÁCII pôrodníc, teda asi drvivej väčšiny. Ak sa nezmenia priestorové a personálne možnosti, potom ťažko niečo meniť. Sprevádzajúce osoby to tiež nevyriešia. A ako som ti písala aj v inej debate, nie všetci muži idú k pôrodu. Ten môj napr. nie a poznám v širokom okolí x takých, ktorí pri pôrode svojich detí neboli.

Pri druhom dieťati som sa samozrejme Ružinovu vyhla širokým oblúkom. 😀

@heni79 dieťa nemôže ležat na matke na gynekológii?
čo sa týka ochoty personálu, mám bohaté skúsenosti ..nie príjemné..a nie s ochotou, či neochotou...nikdy v živote som sa nestretla s tak otvoreným násilím, ako na pôrodnej sále..

@dulkagabulka
Asi nie. Na gynekológiu deti vôbec nedávajú. 😉

@dulkagabulka Z vlastnej skúsenosti viem, že vo viacerých nemocniciach sú gynekologické oddelenia tzv. "zmiešané". Nie na každej gynekologicko-pôrodníckej klinike ležia oddelene pacientky s rizikovou a patologickou graviditou (skrátka problémami v tehotnosti 🙂 ) , pacientky pripravované na zákroky a operácie, pacientky s gynekologickými zápalmi, onkologické pacientky a pod. Nosiť na tieto oddelenia novorodencov je veľmi, veľmi nebezpečné. Veď už to, že tam uložia čerstvú šestonedieľku po pôrode predstavuje isté riziko, nieto ešte bábo s nedostatočne vyvinutým imunitným systémom a pod.

@heni79 ako prvorodicka by som si to netrufla ziadat. ako druhorodicka ano a trvala by som na tom ze dieta sa odomna nepohne. kludne ma nazvi fanatikom ale dietatu je lepsie zakrytemu uterakom a dekou na mne na chodbe ako samemu na novorodeneckom.

@heni79 a ze by mi ho nikto nedal? ja som zakonny zastupca ja rozhodujem, proti mojej voli mi z narucia dieta vziat nemozu

@daniela1983
Ak by si chcela dieťa nahé na seba na chodbe v prievane? 😕 Myslím, že by to vyhodnotili, že ohrozuješ zdravie dieťaťa a konali by v jeho záujme - teda, umiestnili by ho na vyhrievané lôžko na novorodenecké. Lebo naozaj by to bolo v jeho záujme. Nielen kvôli teplu, ale už len to množstvo ľudí okolo.
Ale toto je už extrémna situácia a v takýchto podmienkach by naozaj dieťa na seba nik nežiadal. Iba ak naozaj fanatik, ako si sa nazvala sama. 😅

@heni79 ty si niekedy zazila bondovanie? tomu dietatu prakticky netrci ani nos. je uplne pozakryvane uterakom a dekou a na matke mu je doslova horuco. ale nebudem sa hadat. to takej situacie sa nedostanem takze zbytocne sa budem dohadovat. no a nehovorime tu o extremoch, ale ako som uz x krat napisala ani v porodniciach kde taky natres nie je sa bonding nerobi, zase mam na mysli neruseny bonding, nie ze sa da dieta na brucho chvilocku sa pocka a odnasa sa prec. to nie je bonding

@suge ak by všetky ostatné matky mali svoje bábätká na sebe, potom by som brala...takto je to len akoby výhovorka za výhovorkou..uznávam, že sú priestory s nedostatočnou kapacitou, toť vsjo...

Presne keby sa robil bonding vzdy ked sa da a nie sa vyhovaralo kedy sa neda preco sa neda 🙂 potom by som chpala tie prispevky ze kedy sa neda 🙂

presne x prispevkov ako sa to neda a ake su napratane porodnice. ale takych napratanych porodnic je len niekolko. v ostatnych by to teda nemal byt problem. proco sa to v nich nerobi? lebo sa personalu nechce menit rutina, tot vsio

@dulkagabulka Len som sa pokúsila osvetliť dôvody, prečo sa maminkám nenosia deti na iné oddelenia, ako na oddelenie šestonedelia 😉.

@daniela1983
Ja nemám zmapované všetky pôrodnice. 😀
Iba dve. 😀
V tej prvej som zažila extrém. V druhej to bolo fajn. Tam bonding robia. Teda, podľa teba nie, lebo dieťa berú na pár minút na vyšetrenie. A musí mať s matkou kto zostať. Opäť sme pri personálych otázkach - kapacita ľudí.
A ešte, ktoré sú to tie malé pôrodnice? lebo neustále spomínaš, že ani v malých pôrodniciach, kde nie je nátresk, sa to nerobí. Len neviem, ktoré sú malé. 😕
A ešte jedna otázka - tvrdíš, že automaticky sa bonding robí v celej ČR? Alebo len v tej pôrodnici, kde si bola?

@heni79 no tak male su take kde nejaku 10 porodov za den :D

ja som nikde nepisala ze v celej cr sa automaticky robi bonding. osobne si myslim ze sa da lahsie vydupat a je tam urcite viac porodnic kde sa da prirodzene porodit a kde bonding nie je ziadny problem. porodnica kde som bola ho vyslovene propaguje

@vejula ok, rozumiem co mi chces povedat a v podstate to berem.
Ale clovek rokmi potlacil prirodźeny instinkt (z generaci na generaciu), a tu si vlastne aj sama vyvracias, co tak velmi podporujes, medvedica si mlada rozozna, clovek nie.....medvedica nepotrebuje znacenie, clovek ano - co vidime vsetci v porodniciach...
A dalsia vec, ktoru ti chcem vyvratit je,ze moje deti boli vzdy kludnejsie pri manzelovi ako pri mne, alebo aj trosku inak, kym boli novorodeniatka, citili sa lepsie na kludnejsiej osobe, napriklad ked nosila maleho svokra, plakalo menej ako pri mne... a to mam overene u viacerych zdrojov a urcite potvrdis aj ty,ze dieta vyciti stres, neklud... je mu sumafuk, kdo ho nosi na rukach.. az neskor, ked sa oboznamime, spozname, potom uz dietatko od matky nechce, ale kym je cerstvo narodene, nevnima veci tak ako ich vnimame my. Samozrejme ma pudy instinkty, no jeden z najvyraznejsich je saci reflex... ja si osobne myslim,keby si ho privinula cudzia zena hned po porode, dieta to nevima a nepotrebuje vydavat morzeovku, vnima ludske teplo a vludne zaobchadzanie...to je to co potrebuje naozaj, a co bude potrebovat po cely zivot...

@martija no ano človek z generacie na generaciu potlača prirodzený inštinkt a deje sa to ešte stále a velakrat je ten inštinkt potlačený práve kvôli tomu aby sme predišli konfliktu napríklad aj v nemocnici Matka, ktorej inštinkt hovorí, že dieťa patrí na jej telo ho potlačí preto, aby nebola konfrontovaná so zdravotníkmi, ktorí maju proste taký system prace, ktorý sa nezhoduje s tým čo cíti žena. Alebo dieťa plače niekde na verejnosti, matke inštinkt hovorí, že je treba nadojčiť, ale ona ho nenadojčí, lebo ludom okolo by nemuselo byť príjemne jej dojčenie. MEdvedica kona inštinktívne bez ohADU NA TO, čI SA TO NIEkomu pači alebo nie, ak by jej niekto siahol na mladé po narodení, asi by to neprežil.
Čo sa týka toho čo popisuješ v druhom odstavci. Ja mám zas uplne iné skusenosti. Asi preto, že som napríklad dcerku nosila nonstop cele dni v šatke od narodenia (kde bola mimoriadne spokojna, ona nemala absolutne dôvod plakať), dojčené boli obe deti na požiadanie, tak možno ten inštinkt nemali ako stratiť, a velmi vyrazne reagovali na moju neprítomnosť od uplneho malička(od narodenia). Ked som napríklad chcela uspať najprv syna a dceru som dala manželovi, tak to boli také plače zufale, že som musela to uspavanie vymyslieť proste inač. LEbo nielen ona zufalo davala na javo, že jej chybam, ale mne ten zufaly plač doslova prechadzal celým telom a nedokazala som to dcerkine naliehanie ignorovoať. Asi tiež inštinkt. Podla mna je to tak prirodzene dané, že ten decký plač má tym dospelým otriasť, aby ho nemohol ignorovať. Tak asi každá vychadzame z vlastnej skusenosti. JA mam inu, ty maš inu.

@martija ze medvecia si rozozna mlade a clovek nie? no lenze aj cicavcom ked odoberies mlada prv ako si ho onuchaju, olizu, skratka nasim slovnikom kym prebehne bonding, tak to zviera take donesene mlada odmietne, respektive ma potom problem so starostlivostou. testovali to na viacerych druhoch cicavcov. takze aj zvierata ten bonding potrebuju aby sa o mlada dokazali starat, aby sa tie instinkty potvrdili a umocnili. takze aj matka bonding potrebuje aby sa v nej vsetky instinkty nastartovali. aj to je dokazane ze matky co bondovali reagovali aj neskor na potreby dietata ovela intenzivnejsie

@vejula ano suhlasim plne, je to velmi individualne u kazdeho dietatka ine. Ja som tiez kojila na poziadanie, a dieta som mala strasne uplakane, umrncane.. mozno citilo zo mna neklud a nepokoj, stale som sa o nieco bala... mozno to bol dovod toho nekludu aj dietata...

@apollo13 ano presne tento nazor cely cas zdielam,ze dieta a matka potrebuju cas, potrebuju si na seba zvyknut, potrebuju aby sa rozvinuli prirodzene instinkty...(aspon do takej miery, ako je to mozne) Co som tvrdila inak je,ze u nas sa rokmi otupil prirodzeny instinkt...

Hľadáme ženu, ktorá prežila bonding, býva v BA a okolí,/prípadne je ochotná docestovať do BA/ a bola by ochotná zúčastniť sa kampane na podporu bongingu .Viac info v IP.

Dnešný status z FB: https://www.facebook.com/notes/706444346076225/
Násilie ako spoločenská norma.
Pre tie, čo nemáte FB, pridávam prepis:

Dobrý deň,

volám sa Barbora a bola som znásilnená a mučená pri pôrode.

Zdá sa vám to prehnané? Mne osobne ani trochu.

Z následkov toho, ako so mnou zaobchádzal nemocničný personál pri pôrode sa snažím vyliečiť už vyše dvoch rokov. A zďaleka to ešte nekončí. Viem, že táto udalosť navždy zmenila mňa, moje vzťahy, ale predovšetkým takmer zmrzačila môj vzťah k môjmu dieťaťu.

V psychoterapeutickej praxi pri liečbe PTSP je dôležité ako prvé pomenovať udalosť, čin, pocity, a všetko, čo sa týka udalosti, ktorá PTSP vyvolala.

Tak pomenúvam.

Znásilnenie a zámerné sadistické mučenie spojené so slovným ponižovaním. To bola udalosť, pri ktorej prišla na svet moja dcérka.

Keď som sa po tejto udalosti snažila nájsť pochopenie u okolia, narazila som na silnú vlnu odporu, popierania, zľahčovania a niekedy aj posmechu. Málokto vyjadril ľútosť alebo súcit s tým, čo mi v nemocnici spravili, a čo to pre mňa znamenalo. A aj keď sa tak stalo, skôr ma brali ako precitlivenú osobu, ktorá “preháňa”. Moja rodina sa dodnes tvári, že sa nič nestalo. Dokonca môj svokor, keď prišiel na návštevu k môjmu domov donesenému novorodeniatku prvé, čo povedal bolo: “ A prečo sa moja maličká musela takto narodiť?”. Bol to zásah hlboko do môjho zlomeného srdca. Čo som to spôsobila môjmu dieťaťu svojou neschopnosťou porodiť ho?

Áno, jeho maličká sa narodila cisárskym rezom. Prečo? Pretože mi sadistický doktor so svojimi sestrami pripravili peklo, ktorému som nakoniec podľahla. Doktor sa mnohokrát vyjadril nad mojou vystrčenou vagínou, aká som neschopná, neviem dýchať, neviem tlačiť a čože to tomu dieťaťu robím…

Bola mi príšerná zima a bola som niekoľko hodín v kŕči priviazaná k monitoru na chrbte ako kus mäsa. Pán mudr. mi pchal ruku do vagíny chvíľa, čo chvíľa.

A Pitocín…..

Ako vôbec môžu hovoriť ženy o nejakej pôrodnej skúsenosti, pokiaľ bol do nich narvaný Pitocín?! Veď to už je len skúsenosť s drogou, to nie je pôrod. To vám potvrdia všetky ženy, ktoré zažili naozajstný pôrod aj skúsenosť vyvolanú Pitocínom.

Poviem vám “novinku”. Pôrod bolí, ale dá sa zvládnuť. Sú také ženy, ktoré zažili krásne a takmer bezbolestné pôrody. Niektoré dokonca orgazmické pôrody.

Ak si necháte pichnúť Pitocín, už nezažívate pôrod. Táto skúsenosť vás bude stáť doslova všetko. Zažijete bolesť, ktorú nezažil ani samuraj pri harakiri. Vyrazí vám dych, zbaví vás súdnosti. To už nie sú kontrakcie, to je jed, ktorý vám spôsobí tras, zbaví vás možnosti ovládať telo i myseľ. Spôsobí hormonálny kolaps. Ale nie len vám, aj dieťatku.

Nečudujem sa, že sa traduje, že pôrod je neznesiteľne bolestivá skúsenosť. Ale to nie je pôrodná skúsenosť! To je Pitocínová skúsenosť! Ale však Pitocín sa musí predávať, nie? A načo by doktori čakali, kým sa dieťa prirodzene narodí, keď sa to “dá urýchliť”. Ale väčšinou sa dopracujú aj tak na operačný stôl, prípadne sa žena tak roztrhne, že sa z toho dostáva aj rok, dva po pôrode. Ale zabudla som na to, že v našich pôrodniciach sa ani nestihne žena roztrhnúť, personál ju pre istotu nastrihne. Následky sú väčšinou rovnaké, ako pri brutálnom roztrhnutí.

A keďže na Slovensku je pôrodná skúsenosť veľmi vzácna, tak Pitocínovú skúsenosť si ženy adoptovali, ako svoju pôrodnú skúsenosť, a tak sa mýtus neznesiteľne bolestivého pôrodu krásne šíri medzi mladé dievčatá. Spýtajte sa akejkoľvek mladučkej dievčiny, či sa bojí pôrodu. Asi tušíte, čo vám odpovie.

To, čo sa tu medzi nami deje každučký deň je reálne násilie na rodiacich ženách. Odsudzujeme ženské obriezky v Afrike a hromadné znásilnenia v Indii a nevidíme, že obriezky a hromadné znásilnenia zažívajú ženy za dverami slovenských pôrodníc každý deň. A je to spoločensky prijateľná norma! Samotné ženy tvrdia, že to tak musí byť. Že je to “nutné zlo”, daň za bábätko, že je to NORMÁLNE!

Dodnes som šokovaná tým, ako spoločnosť absolútne prehliada násilie páchané na rodiacich ženách a ich deťoch a nazýva to “zdravotníckou starostlivosťou”. A pokiaľ sa žena posťažuje, tak je prinajmenšom považovaná za precitlivelú. Veď “všetky” si tým prešli a nerobia z toho prípad…

Áno, väčšina žien na Slovensku si prešla šikanou, ponižovaním, zastrašovaním, manipuláciou, mučením, zmrzačením a tie, ktorým záležalo na vlastnom pôrode aj znásilnením a to je považované celou slovenskou spoločnosťou za absolútne normálne, dokonca NUTNÉ! A pokiaľ sa tento názor spoločnosti nezmení, pokiaľ sa matky, deti, muži, starí rodičia, všetci! nezačnú zaujímať o to, či bolo žene v ich okolí ublížené na zdraví pri pôrode, tak sa nezmení ani prístup zdravotníkov.

Ja pomenúvam svoju Pitocínovú skúsenosť:

Bola som mučená “s pritvrďovaním”, slovne napádaná, manipulovaná, zastrašovaná a ponižovaná, boli obmedzené moje práva a bola som hromadne znásilnená zdravotníckym tímom v Banskej Štiavnici.

Dieťa nakoniec bolo zo mňa vyrezané. K stolu ma priväzovali koženými remeňmi pri vedomí v Pitocínovej kontrakcii.

Zažili ste to tiež alebo aj horšie? Príde vám to tak, že preháňam? Predstavte si, že tak ako s vami, je nakladané s niekým, koho milujete. Stále je to pre vás v poriadku? A pokiaľ ste presvedčení, že takéto zaobchádzanie je nutné, tak vás vyzývam, aby ste sa začali touto problematikou zaoberať, prešli si podrobne všetky materiály, ktoré sú a vychádzajú z moderných štúdií, vypočuli si Dr. Michela Odenta, či Michaelu Mrowetz. Zmeníte názor za pár dní ak nie hodín.

Mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo všetko si necháme na sebe vykonať, a čo presne to pre nás znamená. Ako môže matka, ktorá bola zbavená dôstojnosti a svojich kompetencií, nie len materských, rodiacich, ale aj ľudských, začať starostlivosť o svoje maličké novorodeňa s láskou a sebavedomím? Ako môže znásilnená a dokaličená žena, ktorá je často bez akejkoľvek podpory, zvládnuť tento náročný štart do nového života? Keď dopustí na sebe takéto obrovské násilie a zdá sa jej to NORMÁLNE, čo všetko sa jej bude zdať normálne, keď bude musieť riešiť stresové situácie so svojim dieťaťom? Všetci vieme, že násilie podnecuje ďalšie násilie. Pokiaľ žena zažije znásilnenie, či mučenie, tak o tom väčšinou povie a netvári sa, že sa jej nič nestalo.

Uverili sme lekárom, že ženy nie sú schopné rodiť bez ich supervízie a bez drôg. Ale stačí vystrčiť nos trošku spoza hraníc a zistíte, že pôrodná skúsenosť ešte tak celkom nevymizla. A zistíte ešte mnohé iné rozdiely. Aj keď nikde vo svete nie je situácia s pôrodmi ideálna.

Druhým krokom po pomenovaní je vymedzenie sa voči tomu, čo spôsobilo PTSP. A tak sa vymedzujem NÁSILIU KONANÉMU NA RODIACICH ŽENÁCH a hovorím mu NIE! Hovorím, že to, čo sa mi stalo, čo som zažila NIE JE NORMÁLNE!!!

Ak sa chcete čosi viac dozvedieť o naozajstnom pôrode, posilniť sa a možno skrotiť trošku svoj strach, ktorý je vo vás živený okolím, odporúčam nejaké stránky:

http://www.zenskekruhy.sk/

http://www.zenskekruhy.sk/nase-aktivity/rozhovo...

http://birthwithoutfearblog.com/

http://birthwithoutfearblog.com/2010/10/29/bree...

http://www.prirozeny-porod.eu/

http://www.prirozeny-porod.eu/rizika-vedlejsi-u...

Je ich ešte nespočetne veľa. Takisto existujú podporné skupiny na FB.

Existuje takisto veľa kvalitných kníh o pôrode. Ja osobne odporúčam: Michel Odent, Znovuzrozený porod.

Pokiaľ ste si vedomá násilia, ktoré bolo na vás vykonané a potrebujete pomoc, môžete sa obrátiť na kráľovnú psychoterapeutku Michaelu Mrowetz, možno vám pomôže ona osobne, možno vám niekoho odporučí. Michaelu nájdete aj na FB.

Pre ženy, ktoré rodili cisárskym rezom a sú zastrašované zdravotníkmi, ktorí im tvrdia, že je nezodpovedné chcieť prirodzený pôrod po cisárskom, existujú mnohé stránky a podporné skupiny na FB, väčšinou v názve figuruje skratka VBAC (vaginal birth after cesarean). Je vysoko pravdepodobné, že ak budete naozaj rozhodnutá, budete musieť ísť rodiť do zahraničia, prípadne ostať rodiť doma. Avšak, ak sa zbavíte strachu a nenecháte sa už viac manipulovať a zastrašovať, nájdete si cestu, ktorá vás privedie k vytúženému pôrodu bez násilia.

Milá Barbora, pôrod sa vyvoláva Oxytocínom a nie "Pitocínom". Ja vo svojej praxi pôrodonej asistentky (nie nejakej účtovníčky...) som zažila spontánny pôrod po Sc a dieťa sa narodilo v poriadku, ale žene povolila jazva na maternici - ruptúra po operácii a skoro ju to stálo život. Neviete si predstaviť tú stratu krvi! Môže byť rada, že ju " mučitelia v nemocnici" zachránili, a že jej dieťa nevyrastá bez matky.

@katarinakk milá pani, pitocín je názov oxytocínu v angicky hovoriacich krajinách
POvedať znásilnenej žene, že má byť rada je popieranie...