Slzy posttotalitních porodních procesů

@miamia3 prvy porod som zazila presne ako pises, pisala som o tom par stran dozadu. a prave preto chcem byt druhy krat pripravena. kedze som verila lekarom, aj svojmu porodnikovi a fakt verila vsetkemu co robil, ze robil pre moje a maleho dobro, tak som poslusne plnila vsetky prikazy a nechala si robit vsetky ukony. lebo ved to bolo pre moje "dobro". az neskor mi doslo, ze porodnik, i napriek tomu, ze som ho mala zaplateneho, chcel ist rychlo domov, chcel ma mat proste z krku. tak si to urychlil ako vedel. co tam po zene, ktora rodi prvy krat, co tam po tom malom, co porodi. co ona vie, co mozem a co uz nie. no a kedze to z jasnych pricin neslo, tak prisli este dve sestricky, ktore mi opasali brucho a kazda z jednej strany tahala remence. ani tak to ale neslo. preco asi? tak jej skocime na brucho. a ak sa to nepodari, este ostane zvon, alebo klieste. takze velmi dobre viem, ze ani ja som vtedy nepovedala ani slovo, poslusne som bola tichucko a v bolestiach cakala, co sa ide diat. a PRAVE PRETO, sa to uz nikdy nezopakuje a budem pripravena, dopredu si prekonzultujem porodny plan, a ak to nepojde na slovensku, tak to pojde v inej krajine, ale tak, aby to bol naozaj prirodzeny porod a pre nas vsetkych ten najvacsi zazitok. nie len nejaky porod nejakej zeny. ako to beru lekari. prave tato skusenost mi dala vela, naucila ma pri malom oponovat a bojovat, takze verim tomu, ze aj keby som mala obrovske bolesti a psychopata pri sebe, tak uz nema sancu. 😉

@mammaroma videla som ine skutky zdravotnikov a drzanie pri brani krvi, nie je tiez vzdy tak, ako by malo byt. zazila som jednu zo siestich detskych sestier, ktora bola naozaj uzasna. tie ostatne, ktore sa tam striedali, boli ako gestapacky v taboroch. lahni si, spi, nerev, zjedz to, mama nepride, ak budes revat pridu policajti a zoberu ta, nedrz stale toho maca, a pod. nejde len o fyzicke nasilie, ale hlavne o psychicke, kedy dieta potrebuje hlavne laskyplny pristup. ked maly zaspal, tak som vedla v izbe tisila male 3rocne dievcatko a hovorila jej, ze mamka je v praci a urcite pride. v rucke stiskala vreckovku a stale ju zmolila, lebo jej ju dala mama......a prave ta jedna sestricka bola uzasna. kazde dieta si k sebe privinula, pohladila, povedala par milych slov. mne dovolila lahnut si k malemu do postele a lezat pri nom. lebo ani to sa nesmie! lezat pri svojom dietati. dalsia sestra ma tak rano nasla a zacala ziapat, ze mam okamzite vstat, inak zavola lekara a pojdem domov. smutne, tak smutne, ake vedia byt ludia hyeny.

@tara
Tak to je potom veľmi smutné, toto som zažila ešte ja za sociku ako malý pacient, podobný prístup... Proste otras. Ale nie všade to je takéto. Našťastie...

25. november je svetový deň eliminácie násila páchaného na ženách. Niekedy je prvým krokom k zastaveniu určitého druhu násilia jeho pomenovanie. Aj mocenské správanie pri pôrode, ktorý je v živote ženy špecifickým obdobím, je formou násilia. Ignorovanie ženinej integrity, vykonávanie zásahov do jej tela bez jej súhlasu je formou násilia. Zastrašovanie, manipulácia, popieranie ženiných pocitov, nepodanie adekvátnej anestézy (tak ako to odporúčajú medzinárodné zdravotnícke štandardy) je formou násilia. Cieľom nie je obviňovanie ale žiadosť o zmenu. Prinášame vám svedectvo jednej ženy. http://zenskekruhy.sk/pribehy/svedectva/naozaj-...