Moc plačlivé 1,5 mesačné dieťa
Ahoj baby. Chcem sa opýtať a možno trošku podiskutovať s tými čo majú ten istý problém ako ja. Teraz máme mesiac a pol, ale už od narodenia malého dá sa povedať ,,nezvládam". Tak plačlivé dieťa ako je on som ešte nikdy nevidela a nezažila. Skúsim to opísať tak najkrajšie ako to len pojde, ale krátke to teda zrovna nebude 🙂 ...takže, som hotová!! Hotová z toho malého krpca čo doma máme. Ani neviem kde mám začať. Asi najhoršie na všetkom je to, že plače. Ja viem, teraz sa asi zasmejete, veď plače každé dieťatko. Lenže on plače od rána do večera a keby mohol plače aj v spánku. Náš deň prebieha tak, že sa nudíme s plačom. Prvé čo ráno počujem je krik a teda no ok, chápem, veď predcalen je hladný a treba ho prebaliť. Tak sa napapáme a prebalíme a čo nasleduje?? Samozrejme, že plač. Ani nejdem opisovať celý náš deň, lebo vpodstate sa to vtesná do jedného slova, PLAČ! Ale ja nechápem!!! Je prebalený, okúpkaný, napapkaný, nie je chorý a ani nemá koliku, reflux a veci tomu podobné. Proste plače od rána do večera a stále. Keď sa napapá a má spať tak spustí plač. Skúšali sme hojdacie kresielko, postieľku, šatkovanie, hracie koberčeky, nosenie na rukách, kočík, vajíčko osobitne, cicku...proste všetko. Prvé týždne zaberali ruky, ale teraz už ani to a ja som s ním odkázaná k tomu, aby sme len sedeli doma a nikam nechodili. Na prechádzke mi vždy začne plakať a potom musím švihom domov lebo on proste nestíchne. Dnes napríklad sme mali tiež deň, ktorý ma totálne vyčerpal a ja som padla drahému do náručia a plné oči sĺz som mala. Vstali sme o 8.30 a až do 18.00 absolútne nezavrel oči. A to som od 13.00 sedela pri ňom a hojdala ho vo vajíčku až do 17.30! Prišla som skoro o zadok a vzdala som to. Teraz je 20:30 a stále plače, no tentokrát už v postieľke a my ho sledujeme len cez kameru a skúšame naňho metódu (topiaci sa už aj slamky chytá), ale baby už nevládzem. Priznávam, padám na hubu, vzdávam to a rezignujem. Už som si aj nadávala do zlých matiek, ale uvedomila som si, že to snáď ani nie je moja chyba. Srdce mi trhá keď ho vidím ako plače, ale čo mám robiť?? A spánok v noci?? Až donedávna to bolo ok, ale už aj tam to hapruje a budí sa každú hodinku-dve. Ja som unavená a nevládzem. A dôležité je podotknúť, že som s priateľom v zahraničí a na všetko som celý deň sama. Nemá mi kto pomocť. Mali ste to niektorá podobne? Ako ste takúto situáciu riešili??
@anonymmb môj syn sa budil v noci každé 2 hod. - chcel jesť a ráno som išla do školy. Po čase
som bola vyschnutá, ledva som stála na nohách. Ale potom to akosi prešlo.
Ale jedna dcéra bola taký podobný prípad ako tvoje dieťa. Celé noci len plakala, hojdali sme ju aj 3-4 hodiny, akonáhle sme prestali, zas len plakala. ani spať, ani jesť nič nechcela. Chodili sme k lekárovi, ale on nám stále že jej nič nie je, ona je len taký typ. V súčasnosti chodí do 1 triedy a nosí neustále poznámky.
Asi by som hneď zajtra išla k lekárovi, aby vylúčil nejaký problém. Ak je všetko v poriadku - budeš vedieť, že je to jednoducho len taký typ.
@anonymmb fuuha, citam take nieco prvy krat, ze by babo takto stale plakalo, vylucila si uplne vsetko?..ci je po zdravotnej stranke vsetko ok..mozno je to len predsa tym, ze proste take je, ze placka..samozrejme, nic netrva vecne a isto sa to zmeni, len neviem kedy..moc ti neviem poradit..kazdopadne mu bud na blizku, mozno ta chce viac citit..mas ho v zavinovacke?..niektore babatka to maju radi, moju pocit bezpecia..hm, fakt neviem
@anonymmb Zlatko, takto sme to mali aj my. 8 mesiacov hučala vkuse. Deň, noc. Iba hučala a nespala. Dodnes nechápem keď vidím, že malé detičky veeťa sidia byť aj ticho. Hučala doma, hučala v kočíku, hučala cez deň, hučala v noci. Cez deň spala cca 20 minút, v noci asi 2 hodiny. Manžel na týždňovke, svokra na cintoríne, mama hodila bobek, takže žiadna pomoc. Ošedivela som a niekedy som sa bála, že si to moje dieťa odsedím. Zlatko, chápem ťa, chcela som ti len povedať, že je nás viac a aj v mojom okolí sú takéto maminy. N
Skús zistiť aké di
@anonymmb moja dojcena dcéra stále plakala,nechcela byt nosena v satke,ale stále na prsniku.Kocik nehrozil v aute rev...Nikoho nechcela ani manzela😊 ale prsník zabral stále.Prvy roksom kompletne prekrojila 😊 Neviem či dojcis,ak nie skusala si cumel?Ak dojcis,tak či je správne prisatá,alebo nemá strajk?
@anonymmb treba preverit zdravotny stav, reflux moze byt skryty, bez vracania potravy, moze mat intoleranciu laktozy (neprdka, nekaka vela?), ako vies, ze nema bolesti? Nieco ho urcite trapi, inak by tak urcite neplakal...mali sme to iste 4 mesiace, potom som vylucovacou metodou zistila, ze Hanka ma intoleranciu laktozy, co nam nasledne potvrdili aj na gastroenterologii. Po nasadeni spravnej diety prestal aj plac.
no, ja som sice mala prveho syna krikluna prve mesiace - ale nebolo to permanentne cely den - zacal plakat od cca 18tej do 22.. cez den, .len ked nieco vadilo.. a teda bolo to dost narocne, priznam vdaka tomu som mala naozaj velmi zlu naladu a spominam do teraz na to obdobie nerada.. preto ti vobec nezavidim situaciu..
prve ale co ma napadlo pri citani tvojho problemu - ako bezne spinka? myslim, kolko hodin za 24h. prespi? ma uz nejaky spankovy rezim? takto male babo by malo spat aspon 14-15h denne aby bolo vyspate.. pises ze cely den nezavrel oci - musi byt naozaj velmi unaveny.. skusala si si s nim niekedy aj zdriemnut cez den? ak ja spim pri detoch, vzdy spia viac a kvalitnejsie..
ach jaj a ten plač je silný, alebo len tak poplakuje,že všímajte si ma, tu som....mení sa intenzita a sila po nejakých úkonoch? napr. po jedle, po spánku a tak
@anonymmb ak je zdravy,prospieva,ine ti neostava len vydrzat. Ja viem ako ti je,prezili sme tiez vselico. Ak dojcis,mozno je problem aj tam,papa pekne,aj sa napapa? Myslim tym ci neplace ze by si mala slabe mliecko alebo nevedel si dost potiahnut...fakt tazko takto radit,zelam vela sily
@anonymmb Znamej maly tiez da sa povedat, ze takmer vkuse plakal a nakoniec mu zistili zapal v uskach ..chytil ho zrejme este v porodnici, nedali jej antibiotika tesne pred porodom..mala streptokoka a maly ho chytil ...ale aj keby v otm nebol streptokok, moze mat zapal v uskach ..niektore male det to zvyknmu chytit ..skus odskusat aj sama..ked bude relativne bez placu, tak mu trosku silnejsie stlac ako sa vchadza do uska alebo potiahni zdola za usko a sleduj ...moze mat tiez koliky, chalani to zvyknu mat castejsie ako dievcatka..nam dost pomohli aj ked az cca po 10 dnoch az dvoch tyzdnoch probiotika Infants dophilus, niektori si tiez pochvaluju Infacol na bolesti bruska .........a urcite na tak malom babtku neksusaj ziadnu metodu, toboz nie metodu spanku - vyplakania sa, take male babo ta potrebuje citit, tvoju nehu a lasku, skus ho mat co najcastejsie pri sebe (napr. babyvak) ....moj prvy syn bol velmi podobny ..o .i. je v tom aj kus povahy...ale najprv vyluc nejake ochorenie ...este ma napadlo, ze kamoske tiez tak ale hrozne cele dni plakal az sa miestami vypinal - napinal chlapcek a az tusim po 7 mesiacoch mu zistili, ze mal plesen v crevach a bolo to hroza na neho pozerat a pocuvat ako plakal ....dufam, ze to nie je vas pripad ..sus ho mat pri sebe co najcastejsie..
@anonymmb
@anonymmb pokračovanvo ie. Skús zistiť aké dieťa si bola ty a manžel. U nás je to o temperamente a zmenilo sa to vo 8 mesiaci keď začala hovoriť. Teraz si myslím, že bola ukecaná od narodenia a že tým hukotom so mnou komunikovala, možno aj tvoj je taký. Veľmi veľa sily želám, zvládneš to a ver tomu, že keď ti tvoje dieťatko povie, že si krásna a že ťa miluje, všetko prebolí...
@anonymmb moja vela plakavala az do 4,5m.. A ja som k tomu mala este 2r.stupla. Ona sice mala.aj prestavky,zato v noci plakavala aj,1-2hodiny. Ja by som to celkovo nazvala,ze su to koliky,nevysvetlitelny plac dietata. Tiez som bola zufala,no mne aspon prve dva mesiace chodila mama,predsa,malemu sa venovala a cez vikend zas so svokrovcami sme travili cas. Obcas dosiel moj otec a uzival si starsieho.. Potom.som.mamu stopla a chodila tak 1-2xdo tyzdna na striedacku s otcom. Ale tiez som bola z toho hotova. Nastastie nejake poporodne blues sa mi vyhlo.
No mama mi spominala,ze ked som ja bola.mala,tak pod nami byvali taki s babom-chlapec a to babo stale revalo. Len ked spalo,neplakalo. Ta jeho mama tiez vravela,co vsetko skusali,no nakoniec rezignovali. Postarali sa,hrat sa snazili,aj tak ho nechali,no tak plakal. Po vonku s nim chodili, ale teda to musela byt muzika, lebo stale plakal. Asi ta nepotesim,ale u nich to trvalo rok! Nasledne nebolo usmievavejsieho a veselsieho chlapca.
Takze najneskor do roka bude plac minulostou (no vlastne nie,este pride obdobie vzdoru).
Skus poprosit partnera,nech ta trosku odbremeni a ty sa chod odreagovat,aspon prechadzkou..lebo spat asi za placu dietata nebudes vediet (sudim.podla seba).
Vela sil.
A neviem,ak dojcis,moze mu nieco prekazat,ak je na UM,zas mu nemuselo sadnut..
@anonymmb nasaa sice takato krikloska nebola nikdy...ale prve asi cca 3 mesiace boli tazsie, je to zvykanie si na seba...tento proces nieco trva a kazde dieta to znasa inak...predsa len 9 mesiacov bol v tvojom lone a zrazu vsetko nove...Inak skus dudlik...viem, ze mamicky co dojcia zastancami niesu, ale ak ma byt spokojny preco nie...Inak ano, moze byt aj hladny, moze mat bolesti bruska...tych moze tam je asi tisic...viem neznie to najlepsie...Inak aj my sme v zahranici...tiez som na vsetko sama, rodila som akutnym cisarom. Naozaj ja mozem za seba povedat, ze prve 3 mesiace boli tazke...ale vies co potom akoby samo od seba utlo...a najma nemala som mlieko, ked sme ju doniesli z nemocnice tiez rev asi 3 dni, potom som zarobila flasu a bol pokoj, bola spokojna...jasne, ze mala tiez placlive dni ci noci, tiez nemohla kakat...Potom raflux, ale ten sa nastastie upravil len podavanim mlieka AR...deti tiez nemaju radi ked im je prilis teplo ci zima...drzim ti naozaj paste
@anonymmb Tvoj popis je ako výlet do mojej minulosti. Plakalo dieťa, plakala som ja, dieťa nespalo (nikto mi neveril, že je možné aby nespal, ale on fakt nespal). Problém mal viacero rovín. Takže syn mal zápchu a prirodzene sa nevedela vyprázdniť. Tiež mal reflux asi do roka. Potom mal nevysvetliteľný plač úderom piatej hodiny večer a štvrtej hodiny ráno. V kočíku síce nereval, ale ani nespal. Nepreháňam ak poviem, že mi začínalo preskakovať od nedostatku spánku a ustavičného hluku. Plačlivé dieťa mám doteraz, len už to nie je nonstop. Spať, toho moc nenaspí stále. Skákali sme s ním na fit lopte, večne bol na rukách, pil často a hrozne málo. Ak konečne zaspal, tak do troch mesiacov nikdy nespal viac ako hodinu a pol, ale zvyčajne to bola polhodina. Neskôr dával aj dvojhodinovky. Do troch rokov neprespal noc. Nikto si s nám nedel rady, ani ja ani jeho otec, ani moja mama, ani pediatrička. (a to je asi tak aj súhrn ľudí, ktorých moje dieťa zaujímalo) Aj sa dosť desím, že druhé dieťa bude rovnaké. Po svojich skúsenostiach by som tebe aj svojmu mladšiemu ja poradila asi toľko, že si máme dať štuple do uší, neboj, plač je cez ne počuť. Tiež by som s terajším rozumom zavesila dieťa (áno aj také malé) na krk aspoň na polhodinu komu by sa dalo a ja by som išla z dosluchu. Trošku by som sa venovala aj sebe a nie že som nevedela ani odísť na záchod. Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že sú isté veci, ktoré neznesú odklad, napríklad základné životné potreby, ako je napríklad jedlo, návšteva WC, či obyčajná sprcha a umytie zubov. Chcela som byť milujúca, obetavá mama, taká ako z časopisu, ale niektoré deti sú jednoducho náročné. Treba si dávať pozor na vyhoretie, baby blues, alebo popôrodnú depresiu. Do toho človek ľahko spadne, ani nevie ako. Cesta naspäť je ťažká. Môj syn už od dosť malého veku ale relatívne dobre zvládal návštevy, takže predpokladám, že sa neskôr aj nudil a aj preto vyrevúval celé dni. Tiež mi pomohla šatka a neskôr nosič. Netvrdím, že to bol nejaký zázrak, ale bolo to isté zlepšenie situácie. Takže mali sme to podobne? Áno, ako sme to riešili? Za pochodu, možno sme to riešili priveľmi a v tom bol problém. Čo to so mnou urobilo? Možno pre nezainteresovanú osobu pôsobím príliš prísne a keďže som bola na pokraji vyhoretia, tak mám pocit, akoby vo mne niečo odumrelo. Tiež mám pocit, že som v začiatkoch bola o niečo ukrátená, že som si neprežila niečo čo zažíajú iné, ten skutočne blízky vzťah od úplného malička. Ten mám až teraz a budovala som ho vedome. Urob všetko pre to, aby si nevyhorela ty. Je to klišé, ale "šťastná matka, šťastné dieťa".
Skús ešte niektoré spôsoby uspávania, ktoré si možno neskúšala, alebo skús kombinovať:
http://bucibum.blogspot.sk/2015/03/ako-uspat-di...
@mimla uplne pekne vystizne napisane...ja len poviem, ze naozaj suhlasim, ze by sme nemali byt otrokmi vlastnych deti...aj ked samozrejme 6 tyzdnove babo je celkom nieco ine...myslim, vo vseobecnosti, ak by to na fore niekto nepochpil...Zijeme tiez v zahranici, cize nikto z rodiny ci znamych tu nieje...kedze som sestricka a pracovala na detskom, nejaku tu skusenost mam, ale mat vlastne ditko...je celkom nieco ine...Do jej jedneho roku som nevytiahla paty z domu, nikam...Nechcela som optarovatelku, potom uz to bolo ale neznesitelne...jednoducho potrebovala som aj nejaky cas iba sama pre seba. Od jej 14 mesiacov k nam chodi pani na 3 dni v tyzdni a je to na nezaplatenie...mala ju ma rada aj pani malu, je velmi mila...Absolutne chapem tvoje pocity aj @anonymmb...
Tazko ti radit takto na dialku velmi placive deticky mozu byt ked je tazky porod ,potom ked maju vela podnetov, skryti reflux, koliky najme tak zacinaju co som postrehla u nas a u viacerych od 3 tydzna 3 hodinove vcerene place, Vigantol tiez neni dobre davat lebo sposobuje niektory detom koliky treba to nahradit inym deckom... Dolezite je aby si bola ty ako tak v pohode aj ked viem ze sa to moc neda treba si ist lahnut s drobcom ked spi, ziadne velka upratovacky popriade si supni magnezium,homeopatika, levanudovy, materinka duska cajik nech nechytas depresie z toho ze ti male v kuse place... Skus pustit drobcovi meditacny hudbu to niekedy zabere, skakat s nim na fitlopte, stakovat vtedy ked je ako tak najedne a chytsa sa na spanok aby si zvyklo na nu, prevetivne davaj na vecer kvapky od bolesti bruska, skusaj maleho dvavat viac krat odgrgnut, ked si neni ista ci spravne kojis zavolaj si laktacnu poradkynu... hlavne to vydrz ako to prislo tak aj odide 😉... ono to chce pevne nervy ze pokial to je len ze je maly velmi prestimulovany z tohto prostredia do 3 mesiacoch to odide 😉 ver mi o chvilku sa budes tesit z maleho a naplno si ho budes uzivat 😉
@ludmilaka Som rada, že v tom nie som sama. Ja som odvahu nabrala až po roku (ale kým sa zadarilo trvalo to dlhšie), kedy syn začal chodiť a polovica jeho frustrácie zmizla. Konečne sa presúval v priestore podľa svojich predstáv. To najhorši obdobie sa mi spája s používaním hlbokého kočíka. Akonáhle som vytiahla buginu, mám aj nejaké svetlejšie spomienky. A bez kočíka skoro ako normálna matka. Druhé zlepšenie prišlo s rečou. Teraz je hrozne zlatý, vkuse rozpráva a vidím, že ma má rád. Takže možno som až tak úplne nezlyhala. Z hrôzou som však zistila, ako strašne veľa vecí si pamätá, takže si asi pamätá aj moje zrútenia z doby, kedy som dúfala, že si to pamätať nebude. Stalo sa, už sa neodstane. Pamätá si veci z obdobia kedy nemal ani rok a poriadne ani nerozprával. Občas niečo z toho obdobia vytiahne, napríklad psa, ktorý už nežije a naschvál ho nikdy nespomíname, inokedy hľadá nejakú hračku, ktorú som už zbalila a vyše dva roky ju nevidel. Moje zrútenia zatiaľ nespomína, dúfam , že to vytesnil, tak ako by som to chcela urobiť aj ja, len sa mi nedarí.
Ďakujem baby veľmi pekne za každý jeden názor. Zoberem si určite z každého niečo. Snáď nezabudnem reágovať na žiadnu otázku, ktorú ste mi položili. Tak k téme dojčenia. Áno, dojčím. Mám ale zrovna problém a to ten, že asi prichádzam o mliečko. Na začiatku som bola schopná z odsávačkou odsať kľudne aj 200ml a pomedzi to dojčiť. Teraz odsávačku ani vobec nejdem už špiniť, lebo dnes po cca 3-4 dňoch bez odsávania som odsala ledva 10ml z oboch pŕs. Vidím to aj na malom, že je nervózny keď ho kojím a potom cicík už vypľúva, následne si ho zas pýta a zas vypľúva a takto to ide dookola. Potom som nútená ho príkŕmiť UM, ale to je ešte nervóznejší, že mu tak za sebou mením cicík za fľašu a buď sa nenaje vobec alebo to doňho musíme doslova naliať nasilu! Ináč by bol hladný. Takže zrovna sa chystám riešiť tento problém kým ešte nie je neskoro.
Ďalšia otázka sledovala na zavinovačku....áno, máme ho v nej. Vlastne on spinkáva iba v nej lebo ináč sa nevyspí. Ešte stále ho trápy ten úľakový reflex a keď nie je zviazaný tak sa nonstop sám budí svojimi ručičkami a nožičkami ako ho trhne a hoc by tak aj zaspal tak čo 10 minút plače ☹ ja len dúfam, že ho nebudem viazať do puberty 😀 😀 😀
Cumeľ je tiež ďalšia vec čo sme vyskúšali, ale ten on úplne ignoruje. Vlastne aby som bola presná, nie tak celkom úplne. Keď sme kdesi na prechádzke alebo má doma slabú chvíľku tak si ho na chvíľu ožužle, ale ináč ho ignoruje. Ale tomu som celkom aj rada. Keď nemá pomocť nech ho vobec nechce, potom by bolo ťažké ho odnaučiť.
O tej laktóza som už veľa čítala a veľa som študovala. To je skor nemožné ako možné aby mal intoleranciu na ňu. To by sa asi prejavilo aj úplne ináč a on je vpodstate úplne zdravý chlapček. To aký je si sama neviem dať s ničím do súvisu. Napadá mi len jediné a to mi príde ako úplná hlúposť. Keď som bola tehotná tak ma jeho tatko dosť hneval tým, že hrával hry na Playstation a pri tom neskutočne hrešil. Ja som z neho mala nervy a neraz som si poplakala a povedala mu svoje. A napadlo ma, že či sa tá nervozita nemohla preniesť naňho a teraz tak prudko plače a je nervný. Ale to je skor asi blbosť a len výplod mojej fantázie.
Tiež trpíme kolikami, ale liečime ich. Resp. momentálne sme na Infacole a ten je pre nás hotový zázrak. Bez neho bol malý ešte horší. Teraz už neplače aspoň v noci a spinká. Takže kolika je tiež pre nás momentálne pasé, aj keď s ňou v podstate stále bojujeme.
Osobitne tebe
@mimla Tvoj komentár je moc pekne napísaný. Asi si to vystihla úplne presne. Zvlášť sa zamýšľam nad tým posledným čo si napísala. Lebo ja si poslednú dobu zrovna šťastnou neprídem. Mám synčeka, som hrdá a všetko čo je pre mňa dôležité teraz je jeho zdravie, ale proste som smutná a možno to cíti somnou. Ja len dúfam, že čoskoro to všetko pominie a ja si ten vzťah, ten naozajstný vzťah medzi maminkou a jej dieťatkom naozaj začnem pestovať.
@ludmilaka Ty si mi tiež pekne napísala a ďakujemkrásne podporu. Je to ťažké, sama na všetko, celé dni kolotoč okolo neho a celé dni plaču. Ešte že aspoň ten priateľ je tak zlatý a moc mi pomáha. Ale ten deň keď príde zlom bude pre mňa vykúpením.
Ahoj, nepisem z vlastnej skusenosti, ale kamaratkin maly velmi plakaval ako babatko a neskor mu zistili histaminovu intoleranciu. To je v obmedzeniach potravin horsie ako celiakia, strasne vela veci nemoze jest. A pravdepodobne mu ako babatku toto vsetko nerobilo dobre uz cez materske mliecko. Skus sa spytat lekara aj na tuto moznost. Prajem skore vyriesenie vasich tazkosti.
@anonymmb ahoj prosím ta. Čo zabralo? 🙏🙏🙏🙏 ja mám presne to iste teraz jak cez kopirak🥺
@kukulienka999 ahoj. Chcelo to len veľa nervov a čas. Naozaj, ako sa vraví, tak je. Ale iba časom to prešlo. Ničmenej, dievčatá tu spomínali histaminovú a laktozovu intoleranciu. Áno, od 2,5 roka sa na obe veci malý lieči 😔
Bohužiaľ, my sme žili keď bol malinký v UK a tam to neriešili. Keď mal malý 2,5 odišla som s nim na Slovensko a až vtedy mu to tu zistili.
Teraz má už 6 rokov a hoc sa stále lieči, ale naje sa poriadne a spi celú noc 🙂
Takže len čas, čas a ešte raz čas. Poprípade dat skontrolovať tie intolerancie 😘
@anonymmb ďakujem krasne ❤️ Tak budeme odratávať dni 😅
@anonymmb dojčíš?