Adopcia psa z útulku: Ako zvládnuť prvé dni?

@biba_18 Ďakujem. Je to môj prvý psík, takže som z toho trochu nesvoja. 😅 Budeme sa snažiť dať mu čo najviac pokoja a netlačiť na neho. 😊🐾

ja som mala neútulkového psa a prvé dni bol tiež veľmi vystrašený, v noci som s ním dokonca spala na zemi v obývačke, plakal celú noc a nechcel sa utíšiť ...
tu ale treba dať aj pozor, aby sa na teba veľmi nenaviazal - treba hľadať správny balans ...

@anonym_autor Gratulujem, mame tiez utulkaca 🙂. Je to najlepsi pes.
@biba_18 suhlasim s Bibou vo vsetkom

Nevies co si to chudatko zazilo predtym, asi moc lasky nezazil. Treba vela trpezlivosti a casu, casto sa mu prihovarat, on si po case zvykne.

Presne ako je písané vyššie, chce to čas a trpezlivosť. My máme už tretiu takúto zachránenú dušičku. Najprv zaliezla pod stôl a len sledovala okolie. Vždy som sa jej prihovárala hlasom, ako by som rozprávala s bábätkom. Z bytu nechcela najprv odísť, akoby sa bála, že ju i my vyhodíme na ulicu. V noci mala peliešok pri našej posteli a ja som ju podchvíľou hladkala, keď som videla, že nespí. Hygiena tiež chvíľu trvala. Základ je za všetko odmeňovať, psia piškótka, pamlsok, vtedy si najlepšie zapamätajú. Za svoju trpezlivosť získaš toho najlepšieho psieho spoločníka. Sú to úžasné a verné dušičky. Ďakujem, že si jednu takú zachránila.

Mam utulkacku, ja som sa s tymto problemom nestretla predomnou nemala ziadneho majitela a na mna sa ihned napojila a doverovala mi vo vsetkom ale riesili sme ine problemy-zlozvyky 😅 . Kazdy psik je iny, uprimne pre prvopsickara bojazliveho psika, zial nie je dobry napad.... V utulok ten vyber pre teba urobili extremne zle, kazdopadne da sa s tym pracovat v BA odporucam trenera Martin Lehotsky. Alebo vyber si akeho ty uznas za vhodneho, ale urcite nie bez trenera aby si ten strach v nom nechciat neupevnovala ked uvidi neistotu v tebe.

@anonym_autor všetko dobré prajem ❤️

Nase steniatka prve dni odmietali vyliezt z prepravnej tasky, v ktorej sme ich priniesli. Len tolko, co sa sli najest, vycikat, vykakat.
Takze som im misky s jedlom davala vzdy blizko provizorneho domceka (tej tasky) a nasledne po najedeni prichystala vedla podlozku na potrebu, aby si zvykli, kam chodit.

Trvalo to mozno aj tyzden, kym sa otukali a vyliezali castejsie (velku cast dna este prespali, stulene pri sebe v klbku).
Potom dlho-predlho, mozno aj mesiac-dva, boli ochotne ist len po koniec kravskej koze, kde uprostred stal postaveny ich domcek. Za nu ani krok. Akoby hrali ze zem je lava.
Ak som ich vzala a postavila hoci o centimeter vedla na parkety, tak stali stuhnute a triasli sa.
Takze sme sedavali na tej kozi a nechali ich, nech k nam pridu, ked sa na to citia. Iba sme ich zlahka pohladkali a zase nechali tak, ovoniavat, co chceli. Dali sme tam aj hracky pre ne. A len sme tam tak pri nich sedeli.

Nakoniec sa postupne ukludnili. Zistili, ze maju pevny pokojny rytmus dna, takze sa zacali citit sebaistejsie, odvazili sa a zacali skumat. Aj doverovat aj nam a nasim dotykom.

A vtedy som aj postupne zacala kazdy den o kusocek podavat podlozku smerom k miestu, kde som ju chcela mat schovanu. Uz boli naucene, tak sli vzdy na nu, aj ked bola kusok posnuta.
A po case sme ich zacali bravat von.