Ako ochrániť deti pred zlými kamarátmi?
Čo vám pomohlo, aby dieťa neskĺzlo do zlej partie.
@129oveciek to som si aj ja dlho myslela, že moji rodičia boli úplne ok. Až neskôr, keď som si seriózne začala riešiť rôzne traumy, tak som pochopila, že to vôbec nebolo také ružové. Dieťa to vedome nevníma, miluje rodičov bezpodmienečne a nevidí chyby. A tie sú častokrát naozaj nie viditeľné hneď. Takže ver, že ak by si sa v tom začala rýpať, tak pochopíš, že aj to, čo na prvý pohľad vyzerá ideálne, nie je vždy ideálne. A to samozrejme neznamená, že rodičia nerobili najlepšie, ako mohli. Ja som sa s tým vyrovnala, chápem, že inak nevedeli a že to vtedy vyzeralo v poriadku. Nevyčítam im to, akurát to už dokážem vidieť a voči niektorým "ťahom", ktoré stále robia, sa už dokážem vyhranit. Takže to, že si bola v partii, ktorá si dokazovala svoju cenu pitím a fajčením a pod. frajerinami, to má niekde dôvod, prečo si vyhľadala akurát takúto skupinku ľudí. A je úplne ok, že väčšina z toho "vyrástla" a sú dnes relatívne ok. Relatívne preto, lebo všetko nechá následky a každý si niečo rieši aj ďalej, aj ked nie zrovna pitim, fajčením a pod..
Dcera mala kamaratku (alkohol, trava), doma sme to rozoberali, samej sa jej nepacilo ako sa sprava a aj sama pochopila, ze sa nechce uberat tym smerom ako ona a "kamaratstvo" ukoncila. Mladsia zatial na taketo particky nema cas, kedze tancuje a vacsinu volneho casu travi na treningoch, sutaziach, workshopoch...
nie, kamaráti si nedovoľovali, chalani sa správali v pohode, ja som bola rada, že deti majú kamarátov. Toto je pre každé dieťa veľmi dôležité mať dobré rovesnícke vzťahy.
dcéra ked mala 13-14 tak najprv hovorila o spolužiačké, že fajčí elektronickú cigaretu, že býva dlho vonku a potom v jednom období sa s nou zrazu začala viac baviť, chcela s ňou chodiť von, k nim domov, ked bola s nou prišla neskoro alebo nedvíhala telefon, a kedže máme otvorený vzťah tak som jej postupne dávkovala, že sa mi to nepáči, že takto teda nie, a že sama to odcudzovala a teraz chce byť taká istá veľa sa rozprávame, a dcéra to o pár mesiacov pochopila, ukončila veľké kamarátstvo, lebo zistila, že aj učiteľky ju začali hádzať do jedného mechu s touto kamoškou, že keď išli po ulici a kamoška nápoky nadávala vulgárne, tak dcéra sa hanbila a nebolo jej to príjemné a pod....teraz bude mať dcéra 18 a niekedy mi príde ukázať fotku "bývalej" spolužiačky a hovorí, že pozri aké strašidlo so seba urobila, fajčí trávu, chodí po baroch , po nociach...je to o povahe, o rodinnom zázemí, a tom ,či sa otvorene doma rozprávate a pod
Snazim sa s deťmi vybudovať si dobrý a otvorený vzťah, aby aj v prípade pruseru ako svet som bola ja prvou osobou, alebo teda ich otec, za ktorou pojdu. Aby mali doma bezpečné zázemie.
Snažím budovať ich sebadôveru, vychovať ich k zodpovednosti, nie k poslušnosti.
Snazim sa deti podporiť v tom, aby vedeli slušne povedať svoj názor, stať si za ním, aby vedeli rozlíšiť čo je dobré a čo zle.
Aby nikdy neublizovali a vedeli sa zastať tých, čo im ublizovane je - ak nie fyzicky, aspoň tak, že mi o tom povedia.
Či sa mi to vôbec darí a ak áno, tak do akej miery, to ukáže až čas.
To je všetko, čo pre dieťa môžeš urobit..
A potom už len dúfat, že to bude ok.. 🙃
Žiadne zákazy a príkazy bez diskusie nepomôžu..
Český detský psychológovia Koprivovci tvrdia, že ak od dieťaťa vyžadujes poslušnosť - cize ak je vychovávane k poslušnosti, nie zodpovednosti, je veľké riziko, že poslúchať bude aj v puberte. Avšak nie teda, ale partiu, kamarátov, "autoritu", ktorú sú vyberú... A ak si vyberi nevhodnú osobu, bude to zle...
@kofa77 omg kedy ľudia konečne pochopia, že to nie je o žiadnych génoch...
Áno, máš vrodené povahové črty, nejaké predispozície, ale to, čo sa zvýrazní, prejaví a čo nie, to je súbor mnohých faktorov, kde gény nehrajú hlavnú úlohu! Nevravím, že žiadnu, ale rozhodne nie hlavnú.
Môžeš mať čo- to v predispoziciach, ak nie je spúšťač, neprejaví sa to.
Pozri si profily seriovych vrahov. Vieš, čo majú spolocne?
Traumy v detskom veku, na prd zázemie, toxické rodiny...
@akvi úplne s tebou súhlasím. S každou jednou vetou!
Autorka - aký máte s dieťaťom vzťah?
Ako vychovávas, co telesne či ine tresty? Rozprávate sa? Zdoveruje sa ti? Necháš dieťa prevziať zodpovednosť, či ides skôr cez príkazy?Koľko má dieťa rokov?
Je mnoho otázok, na ktoré si potrebuješ zodpovedať.
Nema to v génoch. Čo vlastne má v tých génoch mať?
Vypálilo to takto z nejakého dôvodu a ten musis nájsť...
@beronsche preto sa dnes priklada vacsia dolezitost epigenetike, cize tym mechanizmom, ktore su spustatcom prejavov.. Ale je jasne, ze toho este stale viac nevieme, ako vieme. A ja chapem aj @kofa77, pretoze niekedy ma clovek pocit, ze robi maximum a aj tak je to malo. Obzvlast, ak ma niekto viac deti, dava im zhruba to iste a rozdiel vie byt niekedy brutalny a rodic sam nechape.. Kazdopadne si myslim, ze tym, co pises aj ty, cize laska, prijatie, bezpecie, tym nikto nic nemoze pokazit. Akurat, ze kazdy si to predstavuje po svojom a aj tu v diskusiach to casto vidno. Kazdy sme proste inde.. A autorka tejto diskusie by sa potrebovala zamysliet sama nad sebou, ako to cele ma ona, ako sa sprava k dietatu, ako naplna jeho potreby a pod.. A to vie byt sakra tazke niekedy..
@beronsche v genoch moze mat dieta zdedenu poruchu osobnosti, alebo niektore jej crty, kedysi sa tomu nevenovala pozornost, ale dnes vieme, ze ich je celkom dost, ale nie kazdy sa v tom orientuje. Staci si pozriet charakteristiku jednotlivych poruch: narcisticka, hranicna, histerionska... su to ludia s citovou plochostou, egocentrizmom, emocnou labilitou...
Tieto poruchy su bud ziskane, alebo zdedene po predkoch a prave v puberte maju tito jedinci sklon viac experimentovat, maju vacsi sklon k zavislostiam atd.
Tieto deti uz ako male su narocnejsie ako bezne deti. Da sa s nimi pracovat, ale to chce uvedomeleho rodica.
@beronsche Gény hrajú oveľa väčšiu rolu ako si radi myslíme. Dokonca aj také veci ako gestá, sklon k (ne) poriadku, spôsob vyjadrovania sú vrodené. Výchovou to vieš ovplyvniť ale nie zmeniť.
A to nie som žiadny zástanca genetických či traumatickych výhovoriek. Kopec ludi má na pitchu genetiku, rôzne predispozície k fyzickým a psychickým chorobám, mizerné detstvo a predsa žijú celkom "normálny" život.
Podla mna to zalezi od xy faktorov..ja som bola v horsej partii, fajcili, pili, trava, flakali sa. Nesklzla som s nimi lebo ma to nelakalo, ani cigaretu som s nimi nezapalila, raz teda hej a to som mame rovno doma povedala ze som skusila fajcit. A inak vsetci tito “vyvrheli” su skveli ludia a nevyrastli z nich ziadny asociali. Aj kamoska co blicovala pol strednej a tahala sa kade tade skoncila vs, ma svoju rodinu a ziju usporiadany zivot.
Za mna vela urobi dnes internet, porovnavanie sa a tuzba byt dokonaly a zapadnut. To ze ma niekto xy kruzkov a dobrych kamaratov neznamena ze tiez raz nezacne fajcit pit atd s inymi kamosmi.
@biba_18 Neviem, ako si prisla na to, ze prskam, skor Ty si vyletela ako certik z krabicky.
Autorka-zaujmy maju rozne, sportuju, venuju sa vytvarnemu umeniu, vela citaju, proste si postupne vyberali rozne kruzky, pri niecom ostali, od niecoho usli, jednoducho robia, co ich bavi, ale mozno je to aj o tom, ze aj my (rodicia) mame vela zaujmov a teda cas vyuzivame plnohodnotne a nie nejakym poflakovanim. Plati take stare zname-bud dobrym prikladom, deti sa pridaju.
deti by mali mat dostatok aktivit, potom nemaju cas na to, aby po uliciach hladali zlych kamaratov. Preto treba detom najst aktivity, ci uz sport, zaujimavy kruzok alebo nieco podobne, co ho zaujme a vyplni mu cas.Tam si najde aj kamaratov, ktori budu mat rovnake zaujmy, kedze budu na rovnakej aktivite.
@dskjhfdlkdjhl ja uplne súhlasím . Moja dcéra má školu a potom tréning, tréning a tréning . Nemá čas na sprostosti , ani sa stretávať s inými deckami ako spoluhráčkami :
@akvi Ako sa ma citit matka,ktora lubi svoje deti rovnako,vychovava ich rovnako,su vychovavane s laskou a potom si precita tu na konovi,ze ona je na vine. Poznam xy rodin,kde sa spravali pekne k detom a aj tak jedno z deti vybocilo zo smeru. Ved to vidis na rodicovi,ze ma laskavu vychovu. Geny neobabres. Nebavime sa teraz o zanedbanej vychove a podobne. Ja som mala nepekne detstvo bez lasky,plne kriku,bitiek a nikdy som nesklzla do zlej partie ani ma nepritahovali chlap gauner. Vzdy som mala dobrych a laskavych priatelov. A matka,ktora zanedbava vychovu sa predsa nebude na konovi pytat ako ochranit dieta pred zlou partiou. Takej by to bolo jedno
Komunikacia. Popisovat veci pravym menom od malicka. Za chyby netrestat, ale poucit sa z nich. Vzdy sa snazit o to, aby sa dieta nebalo rodicoci daco povedat. Tot prvy stupen. A ked dojde do veku puberty, tak vsetky informacie bude mat, lebo rodica uz nebude chciet pocuvat, a uz len ostava dufat ze zvoli mudro.
Moj syn ma 8. Ak vyvedie somarinu (alebo sa somarina stane) ja sa az potesim -> lebo to mozme analyzovat, kazdy povieme svoj nazor, snazim sa aby sam prisiel na spravne riesenie... Tak zaklad snad ma dobry 😊 s dcerou (5) je to horsie, ta ma povahu mlcanlivejsiu, ako to tu pisem... Musim na 'nej' zapracovat.
@simsalabim tu len podotknem, ze vychova nikdy nie je rovnaka pri roznych detoch, aj ked vyrastali v 1 rodine. To mam teda od mudrejsich ludi ako som ja 🙂
Mňa by zaujipmala teda spojitosť génov s rozhodnutím ísť po zlom chodníčku. Ak sa predsa navolenou o návykových látkach všetkého druhu, gemblingu atď., tak t predsa nemá nič spoločné s génmi, či?
Za mňa veľa sa rozprávať a tráviť kvalitne voľný čas.
@marca12 medzi naplnenim potrieb a zanedbanou vychovou je milion moznosti. Niektori rodicia ani netusia, ze nenaplnaju potreby dietata /napriklad aj ti moji/. Nestaci totiz to, ze dieta milujes, das mu najest a nebijes ho. Celkovo su dnes rodicia hodne otupeni, pretoze ignoruju svoje pocity a cim viac ich ignoruju, tym su otupenejsi a kruh sa uzatvara. Takze fakt nemozes ani nahodou vidiet do inej rodiny, ci ma dieta naplnene potreby. Aj na prvy pohlad "usporiadana" rodina moze vnutri byt uplne plocha a nedava dietatu to, co potrebuje. Genetiku ja absolutne nespochybnujem a pisem to aj vyssie. Co ale je podstatnejsie, ako clovek s tou "nadielkou" nalozi. Vobec nerozporujem, ze niektori rodicia to maju sakra tazke, ak ma dieta povahove crty, temperament a pod. "narocne". Ale aj vtedy je to o tom naplnani potrieb.
@dooodka napriklad trauma moze byt aj rodova a vtedy covek moze sklznut na "zle chodnicky" aj ked na prvy pohlad vyrasta v laskavej rodine, ale mozno nic netusiacej o tom, co by ich dieta skutocne potrebovalo. Pretoze kolko ludi dnes vobec vie, co to trauma je a ako sa s nou vysporiadat?
Neochrániš ale tak hádam decká vedia samé uznať, čo je dobrá alebo zlá partia
Vela z vas tu pise ze to sa neda chranit dieta pred zlou partiou a hned na to pisete ze ste iba dali dieta na kruzky aby nemalo cas na nezbedu, alebo sa s nim vela rozpravali na tuto a ine temy a podla mna to su prave tie rady ktore autoka hlada.
Som rada utorka ze si zalozila tuto debatu. Ja ma dieta zatial male ale uz uvazujem nad tymto, lebo mam dieta ktore je velmi lahko ovlyvnitelne. Potrebuje spolocnost a neustaly kontakt s inymi. Vzajomna komunikacia, zdielanie napadov, zaujmov to vsetko su pre neho klucove veci a tak ma podla mna dost dobry nabeh na to ze ho moze zaujat niekto zly. Uz teraz sa kamarati s chlapcom co je najhorsi v triede a robia casto neplechu.
Myslim ze je tiez dolezite dieta ucit aby bol nezavysly a mal svoje vlastne nazory a nepotreboval uznanie od okolia.
Tak ja si zas myslím, že je to naozaj povaha. Prečítajte si nejaký rozhovor s Ľubou Blaškovičovou. Mala dve dcéry, jedna už nežije. Vychovávali ich rovnako, obom dala napríklad prečítať knihu My deti zo stanice ZOO - o deťoch, ktoré brali drogy v Berlíne. Jednu z dcér to odradilo od drog na celý život, druhú z nich to začalo priťahovať. Zomrela po rokoch boja so závislosťou napriek snahe rodiny. Druhá dcéra je "bezproblémová". Nie je všetko iba zodpovednosť rodiča.
Neviem, či sa to až tak ovplyvniť. Áno, cesta je dat deti na kruzky, aby nemalo čas na partie, druha vec je starší súrodenec. Mala som najlepšiu kamaratku, ktorá mala starsiu sestru, kvôli kamaratke sme ju napodobňovali, skúšali fajcit v ôsmych rokoch a pod. Ja som sa snažila dieta ovplyvnit tak, ze v mladšom veku som organizovala spolocne stretávacky so slusnejsimi rodicmi, kde bol predpoklad, ze tie deti boli čisté duse po rodicoch. Ale dieta sa s nimi prehralo v skole, ale neinklinovalo k ním. Sama som zvedava, aké budeme problemy riesit, lebo už teraz si vybera problemovejsie deti.