Nevďačná dcéra

pipilota33
10. sep 2015

Mám problém s dcérou, ktorá mi čím ďalej, tým viac vyjadruje odstup. Poriadne ma neobjíme, nepozdraví, nezapraje dobrú noc... Po rokoch má mladšieho súrodenca, ktorému sa samozrejme venujem viac. Je to ešte bábo. Neverila som, že by sa jej ešte v takom veku mohla týkať žiarlivosť, ale mám pocit, že ma chce takto vydierať. Pritom,keď bola malá, krútila som sa len okolo nej, sama, bez pomoci manžela, rodiny. Pretrpeli sme si spolu ťažké chvíle, mali sme medzi sebou silné puto a myslela som, že to tak bude navždy. Manžela ide na dobrú noc objať, mne ledva odvrkne. Samozrejme, keď má problém, príde za mnou, mama rieš, zožeň, kúp, vybav. Hnevá ma to, trápi. Aj som jej to povedala, ale čo, láska sa nedá vynútiť. Snažila som jej dať všetko, chrániť ju od stresov, nemám koníčky, priateľov, bola tu len ona. A teraz toto ☹ Môj manžel ma nikdy ako matku nechválil, dcéru neviedol k tomu, aby si ma vážila, takže vlastne si veľa vecí z toho ťažkého obdobia nepamätá. Nič som jej nikdy nevyčítala, chcem aby sme mali kamarátsky vzťah. Je naučená pomáhať, učiť sa, občas je pozorná... ale inak mám pocit, že je voči mne bezcitná. Nikdy si nepamätám, žeby mi povedala Ľúbim ťa. Ani ako malinkú. Žeby ma vystískala, pritúlila sa... Pritom to bolo mojkané, ľúbené dlho dojčené bábo. Vždy bola taká "do sveta". Do škôlky bez plaču, taký tvrďas. Viem, možno je to lepšie pre život, ale toto som nečakala ☹

cenculinka
14. sep 2015

@pipilota33 mam sestru o 1, 5 roka mladsiu ako ja, mama nam zomrela ked som mala 13 a ona 11, 5...oco vkuse v praci, my doma s "opatrovatelkou"(zboznovali sme ju, teta dasa, mala vyse 60 a bola dokonala, nic nam nedarovala, aj hodinu sme drhli dlazku ked bola odflaknuta, hrali sme karty, do noci sme spolu kecali o kadecom)...sestra je introvert, ja som zivel...oco videl ze je nepriebojna, tak ju rozmaznaval a vo vsetkom jej pomaha, cely zivot...treba sa prihovorit na SŠ, treba vybavit doktorandske studium? Nic nie je problem (skoncila techniku s cenou rektora a najlepsou diplomovkou na skole, vlastnou hlavou)...ked sme mu vraveli, zenerobi dobre ak jej dlazdi cestu a pomaha jej, ze nech ju necha aj padnut na hubu, nepocuval...no a dnes, po rokoch, ho ona nenavidi, ziju spolu v dome, nezdravia sa, ona nema cas ani minutu s nim prehodit rec, nevazi si ho totalne, nehanbi sa to ani len priznat a pritom jej chcel vzdy len dobre...pre mna je oco najlepsi clovek na zemi 😀 travime spolu vela casu...vies puberta je sakra chulostive obdobie...mozno preto, ze ste boli same a len jedna pre druhu (teda len ty pre nu) ste zili, tak je jej tvoja starostlivost o nu taka samozrejma,ze si dovoli ti odvrknut, ignorovat ta, vie ze tuzis po objati, tak ti ho v tomto rebelantskom veku just neda...netlac na nu, nechaj ju dospievat s prusermi (vramci tolerancie), daj jej najavo ze ti na nej zalezi no netlac na nu, cas to vsetko zmeni...v okoli coraz castejsie vidim, ako deti, ktore mali super vztahy s rodicmi a ti sa od nich bepohli, v puberte a po nej sa to vsetko zmenilo k horsiemu az zlemu ☹ mozno skus hodit rec aj s psychologom ze ako na to reagovat aby si dceru uplne neodplasila, ale aby vedela ze ju aj tak.mas rada...drzim.palce

nibiru
14. sep 2015

prepač ale strašne hrozný názov temy...neviem kolko má dcéra rokov ja som v puberte bola tiež z pohladu matky problémová ale preto že som neskákala ako ona píska,nebolo to preto že by som cchela ja som doma bola opatrovatelka a pestunka nikto sa ma nepýtal ako sa mám aký bol den len príkaz čo mam urobiť starať sa o bratov oprať atd...strašne mi chýbal otec mama bola na nás 4 sama a ja najstaršia nesuhlasila som s jej výchovou pre nás bola jej výchova dať najesť a obliecť nič viac ona sama vyrastala v decáku a bohužial až po 30tke som pochopila že je typ človeka čo nevie prejavovať lásku mojkaním ,pusinkovaním atd... su to také typy ludí ale to neznamená že nelúbia,predtým ste sa sebe venovali teraz ked je bábo všetko sa točí okolo neho aj banalny rozhovor može skončiť zase pri dieťaťi a ona sa chce možno rozprávať už o iných veciach možno je frustrovaná tým že už nieje stredobodom pozornosti to velmi bolí mám takeho brata pokial nemal frajerku vždy bol stále somnou ao náhle si nekoho našiel ani nezavolal ani sa neukazal a robi to tak stale ma 38 ja 32 a stále to bolí hlavne ten pocit ak ste pre niekoho opora,doležitý a z minuty na minutu zrazu nieje čas a pocit doležitosti zmyzol,ždy je to o uhle pohlADU skus si s nou sadnuť a na rovinu jej povedať čo citiš čo ta trapi a hlavne vypočuť ju v žiadnom prípoade na nu neutroč že je nevdačná drzá atd... odoženieš ju pretože ona isto cíti krivdu tiež len je tiež asi typ čo nereve kade chodí, má svoju hrdosť .držím silno palce.

alaguema
14. sep 2015

@pipilota33 vyjadrím sa len k tomu, čo mi najviac udrelo od očí. A síce tvoje konštatovanie, že manžel neukázal dcére, ako si ťa má ako matku vážiť, že ťa nikdy pred dcérou ako matku nepochválil. Ono by to bol síce pekný bonus, keby to niekedy urobil, ale v základe by to vo vzťahu dcéra - matka nezmenilo nič. Dieťa si k dospelým nebuduje vzťah na základe názorov okolia, ale čiste pocitovo. Mám, rovnako ako iné baby v tejto debate, dojem, že sa kladieš do role obetavej matky, ktorá všetko robila správne a tá nevďačná dcéra...Je to 12 ročné dieťa, prechádza zložitým obdobím, ak si aj bola dokonalá mama, tak teraz máš pre svoje dievča pramálo pochopenia. Ona je predsa ešte dieťa a ty tá dospelá. Neotáčaj tie úlohy, nedávaj jej na plecia vinu za veci, ktoré ešte nevie zvládať a ktoré vlastne ani nie sú podstatné. Deti v puberte nedávajú svoje city najavo, je to úplne normálne. Ešte stále máš byť ty tá, ktora dáva a ona berie. Tiež mi je kadejako, keď si spomeniem, ako vo mne moja mama chcela vidieť dospelú príliš skoro a rovnaké reči o obetách a čo všetko urobila...Dodnes jej to ostalo. Vždy ked nejak niekomu pomôže, nezabudne na to upozorniť, alebo nejak na to pútať pozornosť po čase, proste pripnúť si metál. Nemám jej to už za zlé, pochopila som, že je proste taká, ale oveľa viac by som k nej vzhliadala, keby to nerobila.

karkana
2. okt 2015

určite ťa ľúbi, len sa nejak asi nevie odviazať,,,aby to prejavila,,,,,,,,,netrápi ju niečo?ale ked tak rozmýšlam, aj ja som bola taká,,,,a mamu som ľúbila vždy aj vtedy ,ked som bola drzá,teraz ma to mrzí, ale asi puberta