Problémy s 13-ročnou
Som v koncoch, fakt neviem čo mám robiť. A moja psychika to už nezvláda, neviem sa sústrediť v práci, neviem pracovať, neviem doma robiť už ani len domáce práce, pretože som úplne odrovnaná.
Problémy s dcérou sa začali už pred nejakým časom - pripisovala som to puberte. Začala minulý rok fajčiť, keď mala ešte 12 rokov. Kamarátila sa v škole s jednou babou, ktorá doniesla cigarety a spolu robili sprostosti. Lenže moja dcéra si vymyslela a začala o sebe rozprávať, že chodieva piť hore na lúku víno s ôsmačkami. Prisahala potom, že to nebola pravda, že si to len vymyslela. No ale teraz už neviem. Dostali jedno upozornenie, druhé, a aj tak nič. Nakoniec nešli na koncoročný výlet a to dievča mama preložila do inej školy.
Myslela som si, že už bude ok, ona sa aj začala normálne správať v rámci možností - áno hádky menšie doma boli, lebo sem tam papuľovala, neupratovala si, nechcelo sa jej učiť, takže nosila zlé známky, hlavne z matiky.
Lenže, decká sa jej začali vraj v škole vysmievať, brali jej peniaze, papuče a neviem čo - teraz už naozaj neviem čo je na tom pravdy, či si len nevymýšľala aby bola zaujímavá, že išla do inej školy :( Neviem.
Vtedy som to nechcela zanedbať, keďže ja keď som bola dieťa, mňa na škole naozaj šikanovali a mama ma nepreložila aj keď som sa jej prosila. Nechcela som urobiť tú istú chybu, tak som ju preložila. Lenže teraz v druhej škole zasa robí problémy.
Klame v jednom kuse, vymýšľa si. Nedá sa s ňou vydržať, keď sa jej snažím dohovoriť pekne, tak mi šplechne, že nikoho nezaujímajú tieto sračky. Slovník má ako posledný baník, vkuse nadáva, zúri. Doma nepomáha, izbu si neuprace, telefón keď jej zoberiem alebo vypnem wifi tak je to ešte horšie. Tak na truc ešte rýpe do každého okolo seba, len aby vyvolala hádku.
Tento týždeň som však zistila, že sa reže.
Dostala som sa jej horkoťažko do messengera - lebo som videla poslednou dobou na nej čudné správanie. Nedalo mi to.
S jednou kamarátkou s ktorou chodievala von, som si prečítala správy. Dievča tam písalo príšerné veci, že sa zabije, berie tabletky, a predávkuje sa. Dokonca posielala emotikony, že si reže ruky a podobne. Neskutočne som sa zľakla.
Išla som v ten deň pre ňu do školy, že sa s ňou porozprávam, lenže v aute som si všimla, že má hlbokú reznú ranu na ruke, a potom som zbadala aj nohu, že aj na nohe má. Klamala, že sa vraj poškrabala na ruži vonka keď boli. Povedala som jej, že ja nie som sprostá. Tak sa nakoniec priznala, že sa rezala. Vraj kvôli mne, že sa hádame. V ten deň ani deň predtým sme sa vôbec nehádali. Ale že vôbec. Keď som jej to povedala, tak vraj si spomenula, kedy sme sa hádali a preto.
Volala som na druhý deň jej triednej aby teda vedela, že sa niečo také deje, aj s tým druhým dievčaťom. Povedala mi, že mi už chcela volať, lebo si jej to všimla na nohách. Ja som si myslela najprv že tú jednu reznú ranu myslí, ale neskôr vysvitlo, že ona jej to na stehnách videla.
Snažila som sa v ten deň ovládnuť, nech nerobím ja dusno. Prišla som domov z práce, a povedala nech mi ukáže stehná, nechcela. Tak po doťahovaní som jej stiahla nohavice. Ona má komplet celé stehná zjazvené. Nie sú to hlboké rezné rany, iba také škrabnutia, ale vidno tam tie jazvy. Znova to hodila na mňa, vraj to robí kvôli mne.
Nechcem sa obhajovať, alebo zbaviť sa zodpovednosti, lenže s ňou sa nedá, jej nemôžem povedať nikdy že ju ľúbim, lebo je to trápne, nesmiem sa jej dotknúť, objať ju, nič.
Neučí sa, klame, podvádza, berie veci z domu - povedzte mi ako sa nemám s ňou hádať, keď si ničí život. Bratovi nadáva v jednom kuse, že je de.il, postih, cigáň (nie je) a podobne. A on je citlivka, hneď sa rozplače, a ona si to užíva, ona sa začne na tom smiať.
Klame spolužiakom vraj ja zúrim a hnevám sa keď chce ísť k otcovi. Jej otec ma opustil ešte keď som bola tehotná. Prvýkrát ju videl keď mala 4 roky. Nezaujímal sa. A ani potom, asi dvakrát do roka k nemu išla na pol dňa aj to horkoťažko - lebo nechcela. Tento rok pri ňom ešte ani nebola. Ani mu neodpisovala na správy koľkokrát. A ona to hodí na mňa, vraj ja sa za to hnevám. A popritom ja som bola tá, ktorá jej hovorila, že už by sa patrilo ísť aspoň z času na čas.
Spolužiakovi napísala, že som sa nehnevala, keď som zistila, že sa reže a bolo mi to vraj jedno.
Triednej učiteľke povedala to isté. Ja už fakt nevládzem. Objednala som ju k psychológovi, ale dal nám termín až na júl lebo má plno a iného sme u nás nenašli.
Mali písomku koncoročnú z matiky, vyše týždňa to mali nahodené na Edupage. Prosila som sa jej aby sa pripravovala, kašlala na to. Deň pred písomkou, som jej volala z práce nech sa učí, vraj dobre. Myslíte, že sa učila? Tancovala doma. Poobede som ju dotlačila k tomu, že sa ideme učiť tú matiku, snažila som sa jej vysvetliť úlohy, učivo. Ale ani nevnímala, bola podráždená lebo jej sa nechcelo učiť. Čo si zapamätá človek a naučí ak sa k tomu postaví s tým, že to robiť nechce? Nič. Potom večer mi povedala, že nejde do školy na druhý deň. Tak som jej povedala, že v žiadnom prípade, a ona mi na to odvrkla, že to bude potom moja vina ak dostane zlú známku z matiky.
Aj dostala. 5ku z koncoročného testu.
Neustále nosí domov poznámky z telesnej, že si nenosí úbor a necvičí. A ona mi doteraz tvrdila, že to nie je pravda, že si učiteľka vymýšľa. Bola mi schopná zo školy zavolať, keď dostala poznámku, že je pi.a lebo jej dala bezdôvodne poznámku v ten deň, lebo mala úbor a cvičila. Potom som si spomenula, že ja som ju ráno nevidela niesť si úbor do školy, tak nakoniec musela priznať, že nemala. Takže tá poznámka nebola bezdôvodná. Ale bola schopná sama od seba mi zavolať a klamať.
Neviem čo robiť, fakt som zúfalá. Prosím nepíšte mi sem že preplesk, lebo nepomôže, vyletela mi už ruka a bolo to ešte horšie, odvtedy tvrdí, že ju vraj stále mlátim.... Proste klame, klame, klame každému okolo seba.
A úprimne, bojím sa, bojím sa jej, čoho je schopná, čo dokáže naklamať a navymýšľať si len aby dosiahla čo chce.
@luccija Myslela som si, že bude stačiť psychológ, že ju niečo trápi. A on by usúdil, že či treba psychiatra, alebo nie. Preto som zatiaľ psychiatra neriešila. :/
Tak keď nič nepomáha, tak jednoducho riešiť liečenie. Skús sa poradiť s detskou dr. V Lietavskej Lúčke je centrum, je pravda že píšu od 14 rokov, ale skús sa poradiť. Hlavne ak ide aj o seba poškodzovanie. Akože to je podľa mňa dosť vážny problém, kde by psychiater mal dať skorší termín.
Ona potrebuje v prvom rade psychiatra. Ona potrebuje lieky,nielen rozhovory. A ked sa rozhodne nespolupracovat so psychologickou,tak nedosiahnes vobec nic. Ona tie lieky surne potrebuje. Prosim ta,objednaj ju k psychiatrovi s tym,ze je to urgentne,ze sa reze. Ja mam chalana v tomto veku a tiez sa chcel zabit,uzkosti k tomu...z nicoho nic. Dostali sme termin do 2 tyzdnov a odkedy je lieky tak uz taketo reci nemava. Bala som sa ho nechat sameho,chcel vyskocit z okna,stale vrieskal po vsetkych,hadal sa,hlavu si buchal o skrinu,ked nebolo podla neho vsetko. Uz to nerobi,aj ked jasne,puberta s nim plieska,ale nie az takto extremne. Ano,chodi aj na terapie,ale zaklad spravili lieky. U dcery prebieha hormonalna burka,potrebuje zrovnat hladinu serotoninu,dohovorom to nepojde.
@iwesska Ďakujem, za tvoju skúsenosť. Veľmi. Idem hľadať a v pondelok obvolám teda psychiatrov v okolí. Tvoj syn išiel v pohode? Lebo ona už zúri aj za to, že som ju objednala k psychológovi.
Nie psychiatra a hneď nečakaj.Za 2 m prázdnin sa dá do poriadku, takto bude doma sama a bude vystrajat.Aj tak bude chodiť na terapie k psychológovi.Ved ja nehovorím, že hneď pôjde do nemocnice, ale treba lieky a odborníka
Posielam ten článok, keď to bude zle vidieť pošlem postupne
Ja neviem ale psychiatrická aj tej mojej rodine dala lieky lenže to decko len spalo bola úplne mimo čudná divná potom jej ich mama vysadila lebo to bolo strašne sa na nu pozerat
@oonnaganamakusai daj si facku, alebo aj dve.
Ale jasne ze v puberte je decku vsetko trapne. Toto si rodicia neuvedomuju, ze hlavne tazisko vychovy je do puberty. Cim ma decko jasnejsie hranice do puberty, o to je puberta potom znesitelnejsia.
Ale u vas ked je to uz v takomto stadiu, jedine psychiater, dnes su decka pod velkym psychickym tlakom, socialne siete robia svoje a tie ich nezrele osobnosti s tym nevedia narabat...
A nic si nevycitaj, robila si najlepsie ako si vedela, ako kazdy rodic. Nikto nie je dokonaly.
A či sa jej to páči či nie išla by s nami do kina, bicykel aj, keď budeš trápna a bude oduta. Jeden deň kamarátka, druhý rodina.Este je mala na to, aby sa tak separovala.Lebo potom sedí doma pozerá blbosti, alebo je vonku možno s rovnako zmýšľajúcimi.Skus ju vytiahnuť dnes von na zmrzlinu, kúpiť tričko robiť g
co by chcela...nevyčítat, poznámky ignorovať najlepšie iba ty s ňou bez brata
Mám 15 ročnú a teda vonku nemôže byť ani do 21.00 načo tak dlho? Aby tam fajčili a sexovali za rohom? Áno už sexujú niektoré ...treba dať dcére rázny režim dňa, kde sú povinnosti -skola a učenie, pomôcť s domácimi prácami a vyplniť voľný čas aktivitami (šport, výlety, program s priateľmi), ideme aj sami dve po nákupoch, káve, zmrzlina...
Aj naši brblu keď majú ísť na bicykel a potom hovoria ako dobre bolo..aj na dovolenku idú s nami, neviem si predstaviť že by mi povedali že nechcú, nejdú..snažíme sa stále pracovať na spoločnom vzťahu aj keď v puberte je to náročnejšie
@luccija
@marcellka32 myslim, ze v takomto narusenom vztahu uz dceru neprinuti ist s nou. Tu uz je velka priepast medzi nimi.
Ja by som kontaktovala rovno resocializačné zariadenia a hľadala, kde majú voľné miesto. Dievča sa nevie vmestiť do kože, matku ani nikoho iného nerešpektuje a to sa len tak nezmení, keďže tomuto stavu predchádzali roky ústupkov. Pekne ju treba zatvoriť na pár mesiacov, bez telefónu a kontaktov s rodinou a kamarátmi, nastoliť jej tvrdý režim - škola a povinnosti a po večeroch nech premýšľa, čo spravila zle.
Psychiater tu ti už len psychológ nepomôže, k tomu sa môžeš objednáte ty aby ti pomohol spracovať emócie aby si aj ty bola v poriadku. Dcéra 12 ročná tiež má spolužiačku čo sa reze, viem, že termín u psychiatra dostali do pár dní. Dcéru by som upozornila, že svojím správaním a klamstvami neubližuje len tebe ale hlavne sebe a môže sa rýchlo stať, že skončí v nejakom diagnostickom ústave či jej to za to stojí. Moja mama mala kolegyňu a jej dcéra bola tak stará ako ja, na strednej škole keď bola tak doma s ňou mali hotové peklo. Sociálna pracovníčka, na ktorú sa obrátila škola to potom riešila a skončila v lietavskej lúčke na pol roka. Prvé 3 mesiace absolútne žiadny kontakt s rodinou, ani list, ani telefonát vôbec nič. To chce?
@0silvia0 skúsiť to môže, ja niekedy beriem mobily aj Pc na týždeň a sú úplne iné tie deti, viem síce čo robia na mobiloch aj Pc (nemajú problém mi to ukázať), ale ..zrejme ich to nejako ovplyvňuje v správaní, fakt
dcére chýba otcovská pevná ruka...
Vieš čo by som spravila? Vzala ju na sociálku, nech to všetko povie kuratelke, že chce ísť do deckeho domova, lebo ju doma tyras a musí sa kvôli tebe rezať. Uvidíš, ako sa zmení. Normálne v lete na liečenie. Bez mobilu, bez sociálnych sietí.
Okamžite toto riešiť s psychiatrom.v pondelok ráno volaj pediatrovi nasmeruje vás kam ísť.toto je veľmi vážny problém a doslova ide o život.sama toto už nezvládnes.aj psychológ je málo.
Sice neporadím ale uz len tazko sa to čítalo... Držím palce aby si bola silná a zvládli ste to ,hlavne spolu🙏🍀
Autorka nehnevaj sa na mňa, ale dcére chýba otcovská pevná ruka a rešpekt. Teraz to už zašlo veľmi priďaleko, zrejme jej pomôže už iba odborník.
Ja keď som bola dieťa a niečo som vyviedla (v puberte) okamžite zaracha. Mohla som sa priečiť, aj o zem hodiť, proste naši nepovolili, boli prísny a za to im neskutočne ďakujem, lebo práve tým, zo mňa vychovali dobrého človeka 🙏
Nehovorím, že ju máš mlátiť, teraz už je aj tak neskoro. Prísnejšie si ju mala vychovávať už dávno, aby to neprerástlo až do takýchto krajností...
Mám 12r dcéru. Odvráva, nepratá si izbu, kvôli mobilu je schopná kľačať na kolenách a prosiť ma, nervy má v prdeli vtedy, ale keby som len zbadala že sa reže, či fajčí, pije, asi by som skolabovala. Hneď by som to riešila s pediatrickou a poradila by som sa do školou. Netreba to nechať len tak. Je ešte malá, aby rozhodovala sama za seba.
@heleninamama ja som minule čítala, že sú cakacky aj pol roka Inak je to hrozne, keď si človek predstaví, že je tak málo pedopsychiatrov, do nemocnice sa dostane človek až, keď je to veľmi zle po 2,3 t ju pošlú domov a koľko tých detí je.
Pandémia, celý tento online svet, málo casu na deti v škole nároky, doma...snaha niekam zapadnúť.Nikdy neboli deti na tom psychicky horšie
Ja neviem ja som prísna, mne keď začnú odvravat beriem mobily a môžu sa aj o zem hádzať, nedám aj týždeň, veľmi dobre to vedia že nepovolim a tie hranice potrebujú...tvoja dcéra nemá žiadne hranice
@hrabovo tak určite to nebolo len kvôli mobilu...muselo tam byť viac
Nie najprísnejšia, to nikde nepíšem..ale to čo opisujes, mi nepríde ani prísna výchova, ale skôr benevolentna.