Ako si vybudovať pozitívny vzťah k vareniu?
Ahojte maminky-gazdinky. Zacnem tym, ze som vyrastala s otcom a starymi rodicmi, stravu zabezpecovali oni, klasicka slovenska kuchyna, parkrat do tyzdna maso, privarky, polievky, obcas sladke... Ked som bola vo veku ze by ma varenie mohlo zacat zaujimat som mala poruchu prijmu potravy (ale to je teraz vedlajsie). Teraz mam 31 rokov a dve male deti a varenie je pre mna neskutocna otrava. Ked som nad tym rozmyslala, zistila som ze asi je to zcasti tym, ze som sa k vareniu naplno dostala uz ked som mala dcerku a tym padom to varenie vyzeralo tak ze 50% sledujem co robim ja pri hrncoch a 50% co robi mala v ohradke/v detskej izbe, atd. Nevedela som sa naplno sustredit a muselo to byt narychlo..dalsi dovod mozny ze ked som v puberte parkrat nieco skusila uvarit/upiect tak som namiesto pozitivnej odozvy dostala vykricane ze kto to bude upratovat atd (od otca).
Teraz je starsia uz skolkarka ale mladsia 1,5rocna nevie byt ani chvilu sama v izbe, stale sa pri mne motka. Navyse pri nej je to obmedzene aj tym -ze nemoze mlieko, vajcia, niektore druhy zeleniny, koreniny... co sa tyka muza, ma velmi obmedzeny okruh jedal ktore zje (to je na inu temu co je za tym, patrala som aj co sa tyka vychovy, vraj uz v detstve mal blok napr. voci masu)... a ked je starsia v skolke a muz v praci tak ja si aj tak nesadnem aby som sa v klude najedla tak si vystacim ovsenou kasou alebo pecivom s niecim..
Proste to varenie namiesto moznosti spravit nieco chutne a zdrave povazujem za stratu casu a energie a uprimne zavidim zenam ktore to bavi a dokazu stravit hodiny v kuchyni a vymyslaju a su kreativne co sa tyka chuti atd. Nechapte ma zle, samozrejme je pre mna dolezite aby som detom davala normalnu stravu a cca kazdy druhy den varim (ak je starsia dcerka v skolke a muz v praci tak mladsej dcerke) a vzdy sa to da zjest, ale uplne mi chyba motivacia alebo ako to mam povedat....
Ako ste si vytvorili vztah k vareniu vy? Moze sa to u mna este zlomit?
kazfeho potreby
Nasa mama bola excelentna kuchárka, u nas sa varila zmiesana kuchyňa, slovensko- madarsko-rakuska, u nas sa jedlo celkom inak ako u mojich kamaratok..uzvtak vo veku12-13 rokov som sa okolo nej v kuchyni zacala motat a ona mi trpezlivo vysvetlovala čo robí, ako to robi, preco to robí práve takto. Naucila ma veci, ktore nie su samozrejme a bezne ich gazdine nevedia, napr.,ze dusene maso sa soli az ked uplynu cca dve tretiny z casu potrebneho na varenie, lebo aksa osoli na začiatku, moze ostat tvrde. Cez jej cesto na štrúdľu sa dali citat noviny..
Ako inak to mohlo dopadnut? Asi sestnastrocna som bez problemov varila kompletné obedy, nie ze by som musela, chcela som. Cely zivot som varila rada, ake teraz, ked uz varim len pre dvoch ľudí (predtym pre nasu 6-clennu rodinu), ma to prestava bavit. Asi je to aj vekom, unavou, a stava sa, ze tak zo dva razy v mesiaci jeme vonku. Sice mi to velmi nechuti, ale zjem, aby som nemusela varit. A mozno tie, ktirym sa teraz varit nechce, casom objavia to caro a budu varit s radosťou.
Poslednu dobu velmi casto varim podla fitshaker alebo kuchyna lidl. Su tam jedla, ktore su hotove do pol hodinky a naozaj velmi chutne. Tak isto tlakovy hrniec he velky pomocnik. Moji su dost gurmani, decka su uz veľké, takze u nas nehrozi, ze pecivo alebo tak na obed. Sme nauceni mať polievku aj hlavne jedlo.
