Ako citlivo odmietnuť návštevy po pôrode?
Ahojte, ako rodine vysvetlit, tak aby sa neurazili a nedotklo sa ich to, ze si po porode najblizsie dni neprajem navstevy, a chceme stravit spolocny cas s detmi a manzelom ako rodina bez navstev?
Pri prvom o to bol tiez pokus, ale nikto to nerespektoval, a skoncilo to mojou poporodnou depresiou, z ktorej som sa ani po rokoch uplne nedostala…. Bojim sa ze sa mi to zhorsi, avsak rodina to nechce pochopit, a myslia si ze prave tym ze mi pridu “pomahat” mi pomozu.
Niektorí sa urazia ,či to bude na zlatom papieri napísané alebo iba povedané a ini to budú akceptovat bez pindov
Takže povedať ,vecne a držať sa toho
@anonym_autor Prečo im chceš niečo citlivo vysveľovať? Však ty si po pôrode a ty potrebuješ citlivé zaobchádzanie. Normálne každému oznám, že sa potrebuješ dať po pôrode dokopy, návštevy si neželáš a jediné, čo ti skutočne pomôže, je, ak ťa nechajú oddychovať. Aspoň takto som to urobila ja a nebol s tým problém (myslím 🙂
Tam, kde sa nedá vysvetliť, pomáha zamknúť dvere a nepustiť nikoho dnu. Že sa niekto urazí, je jeho problém, nie tvoj. Hlavne aby si mala pokoj, ktorý potrebujete.
Tak nech nastúpi do bojovej línie muž a zruší každému takéto plány hneď v zárodku
Kto nepochopí, ten bude otočený aj medzi dverami
No takto dedko, babka, viem, že chcete dobre, tak urobíte najlepšie, ak pochopíte, že šestonedelie, to je 2 mesiace minimálne nechcem žiadne návštevy, ani žiadnu nevyžiadanú pomoc. Chápete? Som rada. 😂
Ludia, ktori to nepochopili pri prvom a z ktorych si mala depresiu, to citlivo nepochopia. Normalne nadrzovku povedat, ze nechces, aby chodili. Ze ich zavolas, ked budes s tym ty ok. Mozno to bude trvat 3 tyzdne, mozno cele sestonedelie. Nech s tym rataju a nech sa nepokusaju chodit. Ked sa urazia, tak nech, ved ich to potom prejde.
Prečo chceš citlivo vysvetľovať ľuďom, ktorý to nepochopili pri prvom? Na návštevu vás zavoláme keď sa dáme dokopy a hotovo. Nemusíš nikomu nič vysvetľovať a ak prídu môžu stáť pred bránou aj celý deň, ich problém. Nechápem prečo ste ich vôbec pustili dovnútra keď ste to nechceli.
Nepokusaj sa o nejake citlive vysvetlovanie. Ti co maju rozum, nic vysvetlovat nepotrebuju a na tych ostatnych plati len razne NIE. Nic vysvetlovat nemusis, nic zdovodnovat nemusis. Jednoducho povies, ze navstevy neprijoimate a ked bude niekto zvonit pri dverach, tak ho dnu nepustite. Poviete im, ze predsa vedeli, ze nemaju chodit.
@anonym_autor z vlastnej skúsenosti ti mozem povedat, ze to neovplyvnis. Ak su neempatický je jedno ako citlivo to povies aj tak sa urazia. Ja som mesiac chcela byt iba s mužom a detmi a moji rodicia sa velmi urazili, sestra sa nebavi so mnou doteraz. Tri týždne po porode mi chodili vydieračské správy uz by sme radi videli vnúčatá a patrilo by sa prist k rodicom na navstevu. Podotýkam moje návrhy na stretnutie vonku na ihrisku odmietli. Úprimne ti radim, klapky na oci a vykašli sa na to co chcú druhý. Ty a babatko ste prvoradé, môžu sa aj na hlavu postaviť. A lepsie si stat za svojim ako potom ľutovať ze si tie najkrajšie chvíle s novorodencom prestresovala kvoli návštevám 🙂
@anonym_autor normalne povedz, ze sa necitis dobre
Povedat to na rovinu a bez prikraslenia. Zamknut dvere a nikoho nepustit. Odpojila by som aj zvoncek 😀 nech mate pokoj. Pri narodeni prvej dcery sa mi nasackovali domov hadam vsetci z rodiny, nie naraz, ale nevedeli odist podaktori. Tak som takto pri druhej dcere vsetkych, aj moju maminu odmietla. Po cisarskom chcela uz po 2 dnoch prist pozriet, tak som oznamila, ze az o tyzden. Ved bola v nemocnici, vnucku videla tam.
Ahojte...ja vam dam vediet kedy mozete prist. Potrebujeme ai oddychbut, nabehnut na nejaky rezim atd...este som velmi unavena a na navstetevy ozaj nemam energiu navyse. A dakujem za pochopenie.
Ďakujem, ale teraz si návštevu neprajeme. Prídite vtedy a vtedy, to už budem ok. A bez debaty.
Nemusíš vysvetľovať nič citlivo.
,,Aktuálne nechceme návštevy, keď sa rozhodneme inak, pozveme vás.".
pri prvom dieťati ťa nerešpektovali, takže teraz by som sa vôbec nezaoberala tým, ako im to povedať citlivo, aby sa neurazili. Naopak, zdvorilo, ale nekompromisne vyhlásiť, že si prvých x dní/týždňov návštevy neželáte, za pomoc ďakujete, ale nepotrebujete a ozvete sa im, kedy budú môcť prísť. Vybavené.
Nie si povinná s nikým jednať citlivo,toto sa rieši jednoduchým oznamom"milá rodina,akonáhle uznáme za vhodné ,že je v poriadku prísť poRzriet naše bábätko dáme vám vedieť."bodka.doslova a do písmena...a mutni si rodinný messenger 🤣😉napríklad.
@anonym_autor normalne neželám si navstevy, ked budeme pripravení, tak vas zavolame. Maly sa narodil v lete, videli ho az pred Vianocami. A bolo mi to totalne jedno, kto si co myslel. Bola som taka nadupaná hormonami, ze som nevedela co so sebou ja, potom kolikove dieta, no ja budem navstevy chystat. Kym prisli navstevy uz som bola kludna, rezim zavedený a uplna pohoda. Uz som sa na vsetkych aj tesila.
@anonym_autor Ja som síce nerodil,ale zažil som s ľuďmi z rodiny alebo od známych niečo podobné, možno aj horšie - vyhorenie.Je to stav " polomŕtva" , vyčerpania, únavy a 2- ročnej neutíchajúcej bolesti hlavy. Lebo som chcel KAŽDÉMU VYHOVIEŤ. S každým zadobre,len aby som nikoho nezranil,nedotkol sa ho,aby bolo dobre.
Dva roky som sa z toho dostával. Povedal som si, že to už stačí, že nikomu už nebudem sa snažiť vyhovieť nad moju nejakú osobnú hranicu.Ale som to nedodržal a ustúpil som jednej" členke" rodiny o ktorých sa tu na MK dosť často píše.A PRESNE AKO PÍŠEŠ, VRÁTILO SA MI TO VYHORENIE,bolo mi zle, bolesť hlavy.
Tak som si povedal,ALE TERAZ UŽ NAOZAJ DOSŤ.A keď krátko nato prišla s ďalším " super návrhom" veľmi blízka "rodina " mojej manželky,TAK SOM NAROBIL NA DOTYČNÚ osobu,dokonca na ulici taký krik, že to museli počuť piaty susedia.Ano,v tej chvíli ma to rozhodilo aj na dva dni ,lebo ja sa snažím sa ľuďmi po dobrom vychádzať.
Ale teraz mám pokoj.A som nadstavený, že keď odteraz niekto vstúpi " do môjho priestoru" , rázne mu to vysvetlím ,nech sa ofučí a urazí koľko chce.
Keď im niečo rázne a slušne povieš bude zle,ale keď im ustúpiš BUDE OVEĽA HORŠIE.Presne,ako hovoríš a cítiš vracia sa ti depresia a keď ustúpiš bude sa zhoršovať.Tvojej rodine nestačí dať hranice a povedať im.TY S MUŽOM,ALEBO TY SAMA IM MUSÍŠ DAŤ HRANICE S DÔSLEDKAMI !!!!!!!!!!!!!!! Dôsledok - zamknúť na dome dvere,nezdvihnuť telefón, krátko úsečne odpovedať - neželám si,neprajem si.O tomto sa nebudem baviť. Je viac ako isté, že ťa budú obviňovať, možno plakať do telefónu, hovoriť , že si zlá a čo ja viem, čo si na teba ešte vymyslia.
Bojuj za seba,bojuj za bábätko,za manžela,za svoju rodinu,za svoju slobodu.Bojuj dovtedy, pokiaľ názor tvoj a tvojej rodiny nebudú rešpektovať.Miluj blížnych svojich ako seba,NIE VIAC!!!!!
Buď mama bear, buď sviňa.
Poviem, že si to neželám, na návštevu zavolám, keď sa na to už budeme cítiť. Kto to nepochopí, dostane to vysvetlené veľmi škaredo.
(Mňa sa vraj všetci boja, tak to ani nikto neskúšal 😂 ale ja som to vravela odkedy sme oznámili tehotenstvo, že nech sa ku mne v 600n neodváži nikto nanominovať, kým JA nepoviem).
Pro tip: poslali sme sms-ku/Messengerku najbližším s fotkou malého a textom niečo na spôsob volám sa XY, mám XX cm a XX g, s mamkou sme v poriadku, ideme si užívať našu mini rodinku. Dáme vám vedieť, kedy budem prijímať ZDRAVÉ a VOPRED OHLÁSENÉ návštevy.
Ja ti prezradim, že s kazdym ďalším dieťaťom sa k tebe pomocníci hrnú s menšou a menšou ochotou, takže to, co sa vyhrotilo pri prvom dieťati, už nebude až také pri ďalšom. To prvé je také zaujímavé pre babky a zároveň teba vnímajú ako neskusenu mamičku, co nevie ani prebalit, ale potom si myslím, že už ti nechajú väčší priestor. Normálne odmietni návštevy s tým, ze všetko zvladas, ale potrebuješ sa zregenerovať, potrebuješ sa venovať detom, aby si zvykli na túto zmenu. Moje deti revali, keď ich chcel niekto po narodeni súrodenca odo mňa oddeľovať, že nech si oddýchnem a pod. Drzim palce! Keď už vieš, že ti to rozbehlo depresiu, tak určite nedovolis, aby sa k tebe nasackovala svokra. Moja svokra spomínala, že jej svokra (bývali v jednom dome) chodila pri kojeni pozerať, ci maly prehlta, či má dosť mlieka 🤯
Ja toto nepochopím. Sesternicou keď sa narodil syn, bývalá o dom vedľa, mne bolo povedané, že dieťa sa ide pozrieť až na pozvanie matky. Nikto sa nikam nehrnul. Všetci čakali. Kam sa to dnes posunulo. A to mi nie je ešte ani 40.
Ešteže moja rodina v yom mala jasno. Mesiac u nás nebol nikto. Normálne som povedala, že zatiaľ nie. A pochopili. Ale zas keď chceli pomôcť, tak babky navarili, napiekli, manžel doviezol.
No ale zas napríklad...mala som doma 8 týždňové bábo a starší doniesol zo školy kiahne.....
Ja som bola po akútnom cisaraku, ubolena a aj sklamana, ze bol cisarak. Bolelo ma aj sedenie, vadili mi nohavice, cokolvek co sa suchlo jazvy - mala som na sebe len o sto cisel vacsiu koselu (prve 2 tyzdne). Ano kazdy z rodiny dokazal respektovat, ze na 4 ty den ked som prisla domov si nezelam nastevy, necitim sa na ne. Len vtedajsia naj kamoska urazena k smrti, ze som 6 dni po porode odmietala, aby prisla... Su ludia a ludia. Ked som sa po 2 tyzdni citila lepsie, tak som pomaly na chvilu volala najprv babky/dedkov.. Súrodencov... Ale kamosi az sestonedelie. A mozem kaslat kto sa urazil. Ja som tl tak citila. Tomu par tyzdnovemu bejby to je jedno.
Skus to zaobalit do "teraz je chripkove obdobie, mi v porodnici a pediatricka zakazali navstevy pre istotu, bojim sa o babatko, musi trosku zosilniet a az potom budu navstevy".