Ako ďalej? Poraďte

Dobrý deň,
chcel by som Vás poprosiť o radu ak to bude možné. Asi tak pred 1,5 rokom som zistil, že ma moja priatelka 2xpodviedla s jednym kolegom z prace. Mali sme 5 mesiacov pred svadbou(ten podvod sa odohral skor asi tak 1 rok predtym ako som to zistil cize 1,5 roka pred svadbou). Niesol tom so velmi tazko snazil sa to nejak predychat, nejak sa to "podarilo", ale vzdy to ostalo vo mne. svadbu som nezrusil, doteraz neviem prečo, asi ten tlak okolia priatelia rodina, že čo by povedali, možno to že sme boli spolu už 5rokov a nehccel som ich hodiť len tak za hlavu. dnes uz mame 1 rok po svadbe a ja sa stale trapim. Nehovorí, že mám depky, alebo že plačem preto, ael za tie 2 roky od kedy som to zistil bolo možno 6-7 dni keď som si na to nespomenul, každy deň mi to prebehne hlavou niekedy viac krát niekedy len tak na minutu dve. Každy den rozmyšľam či to ma zmysel sa takto trapiť, či by nebolo lepšie začať odznovu veď som ešte mlady mam 32 rokov. Manželku stale milujem, viem, že aj ona mňa. Za ten 1,5 roka sa veľmi snaži neustále mi dokazuje svoju lásku a všetko s tým spojené(dala vypoveď v práci, aj keď vedela, že si nemusí najsť inú len aby som s ňou ostal a robí naozaj všetko to čo som robil predtým ja). A musim sa priznať, že tak ako ona robí všetko čo mi vidí na očiach tak ja už ani nie začína mi to byť všetko jedno. Niekedy som jej kupoval kvety každé 3-4 dni, niekedy kyticu, niekedy len tak ružu, alebo inú maličkosť, často som uvaril, vypral, umyl okna proste z lásky len tak pre potešenie. ale odvtedy čo sa to stalo aj keď ma napadne kupiť kvet aleob niečo iné vždy si poveim načo miňať peniaze pre niekoho čo o to nestál(raz za čas niečo kupim,ale tak maximalne raz za mesiac aj to skôr z povinnosti) a moje spravanie k nej už tiež nieje take ako bolo, proste mi vždy v hlave znie, že načo sa tak snažiť, keď som sa toľko snažil a aj tak ma podviedla. Najhoršie je, že čoraz častejšie hovorí o babätku, strašne by ho chcela(nehovorím, že ja nie, vždy som po dieťatku tužil, len si vôbec niesom istý či ho chcem s ňou). Nechcem celý život prežiť s tým, že budem každy deň až do konca života aj keby len minutku denne myslieť na to, neviem či sa na to dá niekedy zabudnúť. Pracujem na zmeny a v poslednom čase si ich často mením, radšej služim cez víkend aby som nemusel byť doma, radšej som doma cez tyždeň, keď manželka pracuje a večer namiesto toho , aby som ju zobral von na večeru, alebo si pozreli nejaky dobry film či už doma alebo v kine ako za starých čias tak si radšej pozriem futbal.

Skúste mi prosím Vás poradiť ja už neviem čo mám robiť a nemám sa o tom s kým porozprávať, lebo vlastne každy kto o tom vedel čo sa stalo boli to len 3 luďia prerušil som s nimi kontakt(asi preto, že som sa pred nimi hanbil čo sa mi stalo) mam surodencov a priatelov ale im sa s tym nemožem zdôveriť, lebo viem že keby to vedel hocikto z mojich priateľov alebo rodiny tak s ňou už niesom.

Viem, že som to písal trochu komplikovane, ale dufam, že mi odpoviete ďakujem