Ako povedať mame, že sa chceme s manželom od nej odsťahovať?
ahojte baby, stale sa trapim nad jednou vecou ktora mi uz ani poriadne spavat neda...ked som bola mladsia odisla som do zahranicia za mojim priatelom(slovakom, uz teraz je muz) boli sme tam celkom stastni narodil sa nam tam syn vsetko bolo v poriadku no cela moja rodina mi do hlavy stale hučala ze sa mame vratit domov....hlavne moja mama ktora je sama a cely moj zivot som s nou bola sama v rodinnom dome.stale mi volala a ze ona nebude s malym a ze sa mame vratit ze nam zostane dom ze ak neprideme tak ona ho preda...mne to samozrejme bolo luto ze preda dom v ktorom som vyrastala a začala som do muza hustit ze naozaj podme domov ze ska mama je tam sama a ze si to prerobime a budeme tam zit ze nam pomoze s malym a tak on najprv nechcel ani počut ale nakoniec po dlhom mojom presviedčani pritakal ze teda dobre....niektori kamarati a znami nam hovorili čo ste normalni byvajte radsej sami byvat takto na kopke nie je dobre a ja stale na to ze ska mama je fajn ze to bude ok....uz tu byvame 4 roky a mna ide porazit ...prva vec:nas dom je velke skladisko skladujeeme vsetko od poharov zavaraninovych vsetky veci s anam zidu nič nemozeme ani vyhodit leboje to mamine a ona to chce pritom to nepouziva takze sa kupuju nove veci stale napr a tie stare sa skladuju a nemame uz nove ani stare kde davat!!!!!dalsie ked sme niečo isli prerabat naco prečo zaco ona si to spravi to neni potrebne takze sme kompletne nič nemohli prerobit prerobili sme len jednu kupelnu a ineho sme sa nemohli dotknut...takze som prisla do stadia ze uz neinvestujem do tej chalupy ani korunu lebo ani nemozem lebo to nie je podla mamy...pokazilo sa nam kurenie v pivnici je taky bordel ze sa hambim tam niekoho zavolat aby to pozrel ked som jej povedala ze nikoho tam nezavolam lebo tam je bordel tak povedala sak sa to vyprace nevypratalo lebo nič nemozeme robit ked tam neni ona LEBO BY SME JEJ VYHODILI VECI..neustale sa stara do vychovy nemozeme si sem nikoho pozvat nikoho zavolat stale sa stara do mojho muza do mna...dakujem bohu ze moj muz ma take zlate nervy naozaj ho obdivujem pretoze ja by som toto komandovanie nevydrzala...moj muz nie je technicky typ nemal ho kto k tomu viest ale dokonale sa ku mne chova aj k mojmu synovi perfektne mi poupratuje ked som v praci a proste nič čo spravi neni dobre ...ked vonku pokosi tak to neni podla mamy takze to je na ho..on to setko stale zvlada z usmevom niekedy ma fakt nervy uz ale drzi sa lebo je dobrak ...a ja uz sa na to setko nedokazem pozerat ..moja mama musi varit lebo čo ja uvarim bud neni dobre alebo ked uvarim na dva dni tak ona to nebude zrat dva dni proste uz nevladzem ..chcem sama sa starat o svojho muza chcem sama mu varit čo on chce a nie ze mama uvari ...jako ano sem tam mi to fakt pomoze ale u nas plati stale to ze čo povie mama....MOJ DOM MOJE PRAVIDLA POKIAL BUDES ZIT POD MOJOU STRECHOU BUDES RESPEKTOVAT TO čO POVIEM JA ....ale nam bolo preč dobre len mi bolo luto ze tu je mama sama ked mi tolko krat plakala do telefonu ja vam normalne poviem ze ja ten dom uz ani nechcem nech ho preda pretoze raz ked sme si vymenili nazory tak mi poveala prečo by ona mala niekomu niečo zadarmo davat narazala hlavne na mojho muza...a proste toto ne potom začala ze čo by sme bez nej robili ..a ze ked sa nam nepači mame sa odstahovat .....a ked uz som pevne rozhodnuta ze ideme od tialto preč tak potom je jak med a mne je luto ze ju tu necham samu ale takto to nejde normalne jej nedokazem povedat mama ideme preč naspat do zahranicia...( mame moznost sa vratit) pretoze ona sa namna nevykaslala ked ja som bola decko...ale takto sa naozaj zit neda neda...ja som povedala ze ja skoncim asi na psychiatrii lebo uz mam dost ....najhorsie jee ze sa najviac bojim ze ten moj dobry muz keby sme tu zostali pride na neho to raz vsetko a proste sa na mna vysere lebo to nebude zvladat.....ja som jej naozaj vdacna ako ma vychovala naozaj za vsetko ale proste nam bolo dobre preč a chceme sa vratit a vobec jej to neviem povedat lebo soms a vyjadrila minule ze ak nam podnikanie nepojde (jeden z nas ma zivnost) tak ideme naspat ...a ona potom zas isla na mna psychologicky ze ona to potom preda a penaze secky predrbe...alebo raz mi pvoedala ze ona ten dom nevie komu odkaze ze mozno sesternici alebo bratrancovi ze ona nevie kks jako ja chcem mat svoj dom alebo svoje nech nikdy od nej nepočuvam ze nieco mojmu muzovi a mne dala zadarmo radsej nech to preda....najhorsie je ze ona na druhych ludi je uplne mila ako sa ona do nas nestara...a my sa boha doma nemozeme ani pohadat lebo ak jej poviem prečo tak potom to pri prvej prilezitosti ked sa so mnou pohada to pouzije proti mne.... ludia dakujem vam za rady lebo som naozaj v koncoch
To, čo si napísala o svojej mame mi veľmi pripomenulo moju (už zosnulú) babku. Podobným štýlom sa správala k mojej mame (a to mala 4 deti a nebola sama). Moja mama ju aj ako dospelá počúvala, pomáhala jej, keď trebalo babke niečo vybaviť, hneď utekala. Od babky nikdy žiadna vďaka, psychické vydieranie na dennom poriadku, dokonca sa cca rok s mojou mamou ani nebavila, nezavolala, na smrť urazená... A všetko, čo spravil môj otec, bolo zlé, doslova ho neznášala.
Pri takomto človeku môžeš robiť čokoľvek, s ničím nebude spokojný, dokonca bude stále nespokojnejší. Ak budeš mame stále ustupovať, nepomôžeš jej a môžeš veľmi ľahko zničiť svoje manželstvo. Na 1. mieste pre teba musí byť manžel a hneď za ním vaše dieťa, až potom mama. Si zodpovedná za vašu vlastnú rodinu, ak sa s "pomocou" tvojej mamy rozpadne, bude to hlavne tvoja vina. ☹
Manipulátor – rodič
Často vzbudzuje pocity viny a ľútosti nad sebou. Citovo vydiera odvolávajúc sa na to, že sme sa zariadili bez neho, máme vlastný život, vlastného manžela a deti, a on ostal bez pomoci úplne sám. Sťažuje sa na zdravie, nudu, susedov, rodinné vzťahy. Veľmi často požaduje rôzne služby bez ohľadu na náš denný režim či program. Telefonuje v nevhodnom čase a núti nás konať na poslednú chvíľu. Vždy sa však odvolá: „Veď to robím pre vás!“ alebo „Keď nie si ochotný toto pre mňa spraviť, možno v domove dôchodcov by mi bolo lepšie! A keď umriem, nebudem vám chýbať!“.
Čítajte viac: https://primar.sme.sk/c/4116413/ovlada-vas-mani...
Zapamataj si ze v dospelom veku prezijes v pripadoch ak si v prvom rade niekoho partnerom, potom rodicom a potom niekoho dietatom. Ak ma niekto tie tri "discipliny" poprehadzovane, nieco nebude fungovat.
@nelsag urcite si najdite nieco vlastne a mame to normalne povedz,nicoho sa neboj,mozno bude nahnevana ale to ju prejde. Ja som to mala tak zo svokrou a po roku sme sli z domu,nedalo sa inak,mrzi ma ze v dome zostala sama ale nepotrebujem aby ma neustale niekto komandoval a dozeral na mna. Nieje nad to ked ste sami.
My tiez byvame s nasimi. Uz 10,5 roka aj muz. Tiez sa nafrfle, napinda, ale mne to ide jednym uchom dnu, druhym von. Mne je tiez luto, ze by ostali sami vo velkom dome. Tiez sa kolkokrat stara do coho ju nic, ale ja len myknem plecom. Deti tu maju svoj priestor, zahradu, nemienim sa stahovat prec. Mam rada to miesto, dedinu, neviem si predstavit zit inde. U nas je zas trochu iny problem. Mam tri deti, mati povedala ked sa narodili, ze dufa, ze uz viac neplanujeme. No, ale planujem, este o 3-4 roky chcem jedno. Tak ju postupne nato psychicky pripravujem 🙂
Vidi sa mi, ze si uz rozhodnuta, a naozaj najvacsi problem vnimas, ako to povedat mamine. "Staci hovorit pravdu, aby nam neverili." Podla mna, ak mate moznost ist do zahranicia, a citite, ze tam budete stastnejsi, tak staci povedat maminke presne to: Ty/muz ste dostali pracovnu ponuku, ktora sa neodmieta a ty ako dobra manzelka a mama, nasledujes svojho manzela, lebo potrhana rodina, nie je dobra rodina. Pretoze cokolvek povies, tak reakcia tvojej maminy bude nespokojna. Takze sa len rozhodnut a ustat to. Rozist sa v dobrom, nevykricat jej v nejakej slabej chvili, ze ma mozno trochu na tom odchode podiel. Pripravit sa dopredu psychicky, ze vas bude lamat, ze bude dobra a ked dobrota nepomoze, ze i hrozit bude. Proste len s milym usmevom a chlacholivym gestom vzdy opakovat: Maminka, takto to bude lepsie, budeme tam stastnejsi, mame tam viac prilezitosti ako tu. Pripadne jej dat najavo, ze i ona vam tam bude chybat, ale ze musite ist za svojim stastim. Skratka robit vsetko preto, aby ste aj jej pomohli to odlucenie zvladnut.
@jumama Ja by som jej dopredu nič nehovorila, lebo ju bude chcieť prehovoriť, aby zostali, najlepšie odísť na poslednú chvíľu a basta. Tá je schopná si aj chorobu vymyslieť, len aby zostali.
A este ma napadlo take cosi: Clovek, co hromadi, co sa boji prazdna, tak ten to prazdno zrejme citi a velmi sa ho obava. Tvoja mama je naozaj taka osamela, nema ziadnu rodinu, kamaratky, konicek? Z toho tak trochu vyplyva aj to jej uplnutie na vas... mala niekedy nejake konicky? Nevedela by ich znova oprazsit, zobudit?
@janickacrazy Ale ked ujdu, dobehne ich to neskor. Znovu bude ta mamina vyvijat neustaly tlak telefonicky, placom, prosbami... Je to pre jej osamelost. Pomoze, ak sa upriami na nieco vlastne, na nejake kamosky, konicek... Utek jej samotu iba prehlbi.
@nelsag Dobry den, Pripomina mi to dost silno moj pribeh. Tiez sme sa vratili zo zahranicia, tiez sme zili u mamy a bolo to neznesitelne. Po 2 rokoch sme sa odstahovali a je to o 100 percent lepsie. Byvame sice v tej istej dedine, a nebolo lahke odist. Mala som pocit ze na mna zazera cela dedine, lebo sme nechali mamu samu. Ale vsetko sa casom utrasie. Mama trochu skrotla, je sama a je tomu asi aj rada, lebo ma svoj pokoj. Stale sa ma snazi manipulovat a obcas aj tyrat ale to ze nebyvame s nou je urcite vyhra. Prekonajte smutok, bolest, vycitky, paranoju z okolia a vsetko co vas bude trapit ked odidete. Odstahujte sa kludne aj do podnajmu a mama nech si usporiada svoj zivot tak ako vie. Ved nakoniec bola sama aj ked ste boli v cudzine. Vela sily a zdaru.
podla mna je super ze si uvedomujes ako sa veci maju, aky to ma/moze mat efekt na tvoje manzelstvo, a ze si si stanovila priority (=tvoja rodina, tvoj muz a dieta).
K tomu ako to povedat mame - ja by som povedala vobec sa nevrtat v tom co vam vadi na nej/na dome, nelucit sa v zlom. Proste povedat jej mami nehnevaj sa, prisli sme naspat kvoli tebe, vyskusali sme si to, ale buducnost tu nevidime. Naskytla sa prilezitost a rozhodli sme sa ju zobrat. Samozrejme si u nas vitana a dufame ze budes chodit casto a na dlho aby si ta maly uzil a ty jeho. Ak zacne natlak a s domom proste povedz ze akceptujes jej nazor ale uz ste sa rozhodli, a s domom nech si teda spravi ako mysli...
@jumama No stále lepšie cez telefon ako osobne, lebo autorka nevyzerá, že jej vie veľmi odporovať a určite sa odporuje lahšie cez telefon, ked si už preč ako z očí do očí. No ťažko donútiť niekoho, aby chodil medzi ľudí alebo oprášil nejaké koníčky, pokiaľ on nechce, hlavne ak je to starší človek, tí vedia byť zaťatí riadne. Ale tak za pokus to stojí.
@nelsag, z vlastnej skusenosti Ti radim odstahovat sa. Zili sme u nasich 5 rokov, a po poslednej vymene nazorov sme si povedali dost. Nasli sme si byt a do 3 mesiacov sme sa odstahovali.
Dom je pol roka prazdny, nasi pracuju mimo SK. Alebo bola aj mamina dlhsi cas sama. Nie, nie je mi to luto, lebo tym, ze sme odisli vztahy sa napravili. Kedyze ostaneme, tak neviem, neviem. Konecne som spokojna a stastna. Zo zaciatku to brali rodicia tazko, ale vysvetlila som im, ze oni chcu zit inak ako my. Nemohli sme robit ziadne zasahy, lebo dom nebol nas.
@nelsag Ved ty niesi zodpovedna za stastie svojej mamy. Vychovala ta a tak isto ty vychovas svoje dieta.. To je kolobeh zivota. A ked bude stara nevladna, potom ju z vdaky za dobru vychovu doopatrujes. Zatial ma energie dost, ako citam, takze s kludom v dusi sa, ako vacsina mladych rodin, osamostatnite. Keby mamicke zalezi na tom, aby tam nebola sama, nechovala by sa ku vam ako taka furia. A nechat si nicit zivot, manzelstvo a tym aj detstvo svojho syna kvoli domu, ktory ti mozno raz ostane? Neviem kolko rokov ma mama, ale moze zit este 20..30 rokov. To uz budu aj tvoje deti dospele a ty budes stale komandovana svojou mamou.
Normalne. Ze odchádzate. Ze chcete byt sami. Nic viac, nic menej.
Si dospela osoba a sama aj rozumovo aj citovo vies, ze potrebujete ako rodina (ty, manzel, dieta) vlastne sukromie. Zacnite sa obzerat po novom dome/byte, ci uz tu alebo v zahranici. Mamine oznam, ze si hladate nieco vlastne, dalej to velmi netreba s nou vobec diskutovat ani riesit. Kym si nieco realne najdete, bude mat cas sa s tym trosku zmierit. Moja mamina, ked som ako 24r odchadzala z domu do vlastneho okrem ineho povedala “takze ty si sa rozhodla, ze ma opustas?” Pritom nezostavala sama, ale s ocinom a mojou sestrou. Dnes si to uz vobec nepamata. Vztahy mame teraz ovela lepsie, ked sa vidime cca raz za tyzden, dva, aj ked v kontakte sme denne, lebo chcem. Drzim palce a prajem tu prvotnu silu rozhybat veci, potom to uz pojde.
Daj si odpoveď na dve otázky. Ako to bude dlhodobo vplivať na moje manželstvo? Aký príklad do života dávam svojmu dieťaťu ?
nevidim dovod robit z toho vedu, je normalne, ze deti odchadzaju, ze sa stahujeme od rodicov, predsa len aj my potrebujeme sukromie a aj nasi rodicia, je to zmena, isto to cloveku z istej casti chyba, ale velmi rychlo sa da na to zvyknut, hlavne sa o tom treba porozpravat na rovinu a nechodit okolo horucej kase
Musis si uvedomiť, že tvoja mama je dospelá. Ak chce dom predať nech ho predá. Ty si není za ňu zodpovedná ani za jej život. Ak kvôli tomu aká je, bude sama tak bude.
@nelsag Tvoja mama nech si už konečne žije svoj život a teba by mala nechať žiť tiež ten svoj...ak toto nechápe, tak prepáč, ale nieje veľmi bystrá a citovo sa nechať vydierať ? Si dospelá, tak si dupni...Ona bude donekonečna mlieť len to svoje a ty sa tam zblázniš😢 Čo ty...ale tvoj muž príde o nervy, lebo pohár pretečie a on tak exploduje, že vaše manželstvo už nič nezachráni. Takže zbaliť caky-paky a hajde preč...ešte by som jej povedala, nech si ten sprostý dom vezme aj na onen svet, že ty ho nechceš😂
Ja som so svojou rodinou žila s mojou mamou 22 rokov. Až kým neodišla na druhý svet. Aj keď sme žili v jednom meste, nemala som to svedomie, po tom čo prežila, ju nechať samú. Veľmi mi s deťmi aj s domácnosťou pomáhala. Mm je miernej povahy, introvert, celkom sa to dalo. Mama sa mi do manželstva nemiešala a vo všetkom nechala rozhodovať mňa. Ak chcela mm niečo nepríjemné povedať, riešila to cezo mňa. Mm to isté. Takže najhoršie som bola na tom ja, lebo som bola medzi mlynskými kameňmi. Dnes mám dobrý pocit, že som ju nenechala samú. S takou matkou, akú má zakladateľka, by som v jednej domácnosti iste nežila. Mm sa po tejto skúsenosti vyjadril, že naše deti po svadbe musia von z domu. Tak sa aj stalo. Moja kamarátka ale také šťastie nemala, jej manželstvo sa rozpadlo práve kvôli jej matke.
@nelsag citovo ťa vydiera a celý život bude. Ja by som sa odsťahovala a psychicky sa pripravila na srdcervúce telefonáty, aj vyhrážky typu že dom predá alebo daruje niekomu koho najviac neznášaš a podobne. Nech predá a nech si užije peniaze, kľudne, veď dom je jej.... ;). Toto by som jej povedala, jasné mami, nič od nechcem zadarmo, chápem, kľudne, užívaj si, veď kedy už keď nie teraz... Možno keď zareaguješ takto... A že sa na teba nevykašľala keď si bola decko???? Preboha veď je to matka...bola to jej psia povinnosť, máš sama dieťa, neviem plánuješ mu niekedy v dospelosti vykrikovať, ja som sa o teba postarala tak teraz skáč ako ja pískam celý život? To pre mňa nie je argument žiaden, matka keď už si spraví dieťa tak sa o neho predsa má postarať, nie? Teda je aj iná kategória matiek, ale myslím že to už je na inú debatu. Neľutuj ju, odsťahuj sa a skôr sa sústreď na to byť s ňou v kontakte, vypočuť si jej starosti a ponosy, pomôž keď vieš pomôcť, či už finančne alebo niečo vybaviť a potom budeš podľa mňa dostatočne dobrá dcéra. Len si to musíš ty sama v sebe vyriešiť, čo je tvoja povinnosť voči mame a čo nie. Nie je to tvoja starosť že ona nevie prestrihnúť pupočnú šnúru, hmm?
Mama Ťa má rada a samozrejme aj Ty ju, no jedno si neuvedomuje..Ty si už vydatá, máš svoju rodinu, pre Teba má byť na prvom mieste TVOJ MUŽ A DIEŤA, ona je až potom, jednoducho, vie ako na Teba....a Ja na tvojom mieste, by som mame povedala, že ju mám rada, že ju ľúbim, ale niesom tu šťastná, ani muž a proste, že sa chcete vrátiť...koniec....že jej nechceš ublížiť a možno Ťa nechápe...ale jednoducho jej vysvetli, že si tu nešťastná a zrelá na psychiatriu....a že sa s ňou nechceš rozísť v zlom, ak chce dom predať nech ho predá, možno jej v byte bude lepšie....každopádne, povedz jej že potrebuješ jej podporu...a ak to nepochopí...tak neviem..asi by som šla..veľmi by ma to mrzelo..a ozývala by som sa jej...alebo ak chcete podnikať...jednoducho by som sa presťahovala...ale potrebujete súkromie...ste už rodina...a hlava rodiny má byť otec, a Ty máš byť srdce rodiny....lenže pokiaľ je hlava rodiny Tvoja mama....ako môže vaša rodina vyzerať....držím Ti palce, nezblázni sa 😉
Deti su len požičané. Tak sa konecne vráť k svojmu anjelovi /muzovi/ a vychovaj to svoje dieta v klude. Poznám to. Nedokázala som tak zit. Odišli sme s mužom po pól roku... to je nás dom a ty tu nebudes riešiť a to potrebujeme a hento. Teraz sme na druhom konci republiky a s mamou sme naj kamošky. Ale mame iné názory. Čiže tiež nie na dlhé návštevy. Zachráň si vzťah s mamou kým môžeš. Podľa mna neni psychicky. To su len keci vydierajú aj zdraví ľudia. Teda citovo vydierajú. Pevne nervy.
Určite sa osamostatnite, však to sama tak cítiš, že je to na figu, môžeš byť však trochu diplomat a napr. argumentovať tým, že manžel si našiel novú prácu, resp. ho preložili a kvôli tomu sa sťahujete alebo niečo iné by som použila ako zámienku na odchod. Nemusíš sa sťahovať zas 100 km ďaleko, lebo je naozaj viac než isté, že na starobu sa budeš musieť o mamu aj trochu postarať. Vzťahy s rodičmi sú niekedy naozaj šialené, lebo nás stále berú ako deti a pritom už dávno deti nie sme a vedia nás zraniť na citlivých miestach, keďže nás poznajú od mala....
Pre pana jana!tak klobuk dole ze nie ste uz rozvedeni a ze ste vsetci este psychicky ok no jednoznacne taketo spolunazivanie nie je dobre pre nikoho pre vas mladych a v konecnom dosledku ani pre nu...inak by jej predsa furt vsetko nevadilo...keby bola rada ze tam ste spravala by sa inac ver mi nic neries normalne odid ulavi sa vam vsetkym a ona sa mozno spamata ale rozlucte sa s nou v dobrom urcite nie zbalit sa s tym ze my to tu nevydrzime a neda sa s tebou zit jednoducho jej povedz ze ty chces svoje vlastne pekne ciste utulne byvanie kt.si zariadis po svojom.
Keby mama chcela,dom už Ti dávno daruje...ale je to ďalšia vec,ktorá ako vidí, na Teba platí... verím však že dom plny haraburd s nefunkčným kúrením nestojí za šťastie a pokoj rodiny... mamu ľúbiš a nič sa na tom nemusí meniť ani keď sa odstahujete. Je sama tak ako tisíce iných starších žien, ktoré ale kvôli tomu nemusia robiť deťom peklo zo zivota... keď ste v kontakte tak nie je až taká osamela... a možno je sama kvôli svojej povahe a Ty si jediná ktorá ju znáša lebo musis ako jej dcéra a ona s tým počíta... zariad si život po svojom a uľaví sa Ti.
Odidte!!! Cudujem sa, ze nepises, ze sa s muzom kvôli mame hadate a pod. Kopu manzelstiev by kvôli takejto mame resp. svokre uz davno skoncilo. Urcite sa odstahuj. Mama ti to vykrikuje, ze mas odist, pretoze si mysli, ze na to nemas silu prip. prostriedky. Takto zit sa neda dlhodobo a nech aj mama vidi,ze nie si od nej zavisla, ani od jej strechy nad hlavou ani od nicoho ineho. Myslim, ze az potom sa spamata...pretoze ani nevies ako je ona na vas velmi zavisla, nema nikoho iného ani priatelky ani inu blizku rodinu, len tu tvoju atd. Uvidis ako pride "skrabkat na dvere", ked najdes silu a odstahujes sa.