Ako prekonať starnutie a rast detí?
Ako sa zbavit mensej depky z veku (mam 41) z toho ze deti podrastli (este su na zakladke)ale stale myslim na to ze uz ma tak nebudu potrebovat,budu si zit svojim zivotom,vyrastli a ja starnem.Moze to byt pocasim ze myslim na taketo "somariny".Pristihnem sa ze tuzim este po malom dietati.Uz nech je jar leto a ine myslienky a moznosti realizacie.
Stručné zhrnutie
- Pocity smútku z vlastného starnutia v súvislosti s rastom detí sú bežné u žien po 40. roku života a riešenia zahŕňajú aktívne hľadanie vlastných záujmov a sociálnych aktivít.
- Konkrétne odporúčané stratégie sú hľadanie záľub, pravidelné cvičenie, kurzy, hranie na hudobný nástroj, dobrovoľníctvo, wellness a starostlivosť o domáce zviera.
- Ako alternatívy alebo doplnky k záľubám sa diskutovalo o možnosti ďalšieho dieťaťa (uvedené ako možnosť, nie konsenzus) a o praktických riešeniach pre zviera, napríklad hotel pre psov pri dovolenke.
Najčastejšie otázky
Q: Ako si poradiť s pocitmi „už ma nebudú potrebovať“ po 40-ke?
A: Odporúčané konkrétne kroky zahŕňajú nájsť vlastné záľuby, cvičiť, zúčastniť sa kurzov alebo hrať na hudobný nástroj; jedna praktická stratégia uvedená v diskusii bola venovať večery záľubám napr. 4× týždenne.
Q: Pomôže ďalšie dieťa zmierniť pocity starnutia?
A: V diskusii sa názor rozchádzal: niektoré osoby odporúčajú ďalšie dieťa ako riešenie, iné upozorňujú, že malé dieťa prináša veľkú vyčerpanosť; v článku sa spomína aj početné problémy predchádzajúce tehotenstvu vrátane využitia IVF.
Q: Môže mi psa pomôcť vyplniť voľný čas a ako zabezpečiť starostlivosť pri dovolenke?
A: Pes bol v diskusii navrhnutý ako spôsob na prechádzky a spoločnosť; pri absencii na dovolenke sa odporúčali riešenia ako hotel pre psov alebo zverenie zvieraťa rodine.
Q: Kde hľadať aktivity a kurzy pre sebarealizáciu po 40-ke?
A: Diskutujúce odporúčali hľadať miestne večerné kurzy, hudobné školy na výučbu nástroja, fitnes centrá a dobrovoľnícke organizácie; konkrétne inštitúcie neboli v diskusii menované.
Q: Je bežné cítiť nostalgiu a smútok vo veku 40–50 rokov?
A: Áno; viaceré diskusné príspevky uvádzali ženy vo veku 41, 42, 45, 48 a 50 rokov, ktoré popisovali podobné pocity nostalgie alebo „krízy stredného veku“.
Q: Ako postupne pripraviť deti na väčšiu samostatnosť?
A: V diskusii sa odporúčalo postupné púšťanie zodpovednosti, učiť deti variť, používať domáce spotrebiče, opravovať veci a zveriť im jednoduché domáce úlohy, aby sa stali radcami a mentormi namiesto opatrovateľov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Hľadanie vlastných záľub a aktivít (šport, kurzy, hudba, dobrovoľníctvo) pomáha zmierniť pocity prázdnoty po vyrastení detí.
- Väčšina príspevkov vníma fázu po odrastení detí ako príležitosť na väčšiu osobnú slobodu a sebarealizáciu.
Sporné názory
- Niektoré ženy odporúčajú mať ďalšie dieťa ako riešenie pocitu starnutia; iné upozorňujú, že malé dieťa znamená veľkú vyčerpanosť a nie je vhodné ako „liečba“ týchto pocitov.
- Niektorí odporúčajú psa ako vhodné riešenie na spoločnosť a motiváciu chodiť von; iní odmietajú zviera kvôli záväzkom a starostlivosti.
Otvorené otázky
- Zmení dlhodobé venovanie sa novému koníčku alebo dobrovoľníctvu trvalo pocity prázdnoty spojené so starnutím?
- Je plánovanie ďalšieho dieťaťa po 40-ke rozumné riešenie emocionálnych potrieb rodičky?
- Ako optimálne zabezpečiť starostlivosť o zviera pri pravidelných cestách a dovolenke?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
IVF, ZŤP, wellness, kurzy, hra na hudobný nástroj, dobrovoľníctvo, hotel pre psov, prespávačky
Miesta a osoby
žiadne
Neviem, asi tak, ze vninam sice, ze deti rastu, ale svoj vek ignorujem co najviac sa da. A mam vela o dost mladsich ludi medzi svojimi kamaratmi.
To mavam aj ja...ale poviem si ,ze taky je zivot proste
Uzivaj si,ze su uz samostatnejsi 🙂
Zacni zit aj tvoj vlastny zivot nielen ten co je naviazany na deti. Maj svoje vlastne zaluby, svoj okruh priatelov a nauc sa fungovat aj bez deti. Ked budes mat co robit aj mimo deti tak nad tym nebudes rozmyslat a aj deti nechas viest samostatnejsi zivot, co im v konecnom dosledku pomoze v dalsom zivote
Na depky z veku mas cas este najmenej 20 rokov.A to dieta nemusi byt len nesplneny sen.Vsetko pisem z vlastnej skusenosti.si este mlada zena.
No treba zit aj svoj zivot nielen zivot svojich deti.
Ja toto velmi nechapem, ten strach co bude so zivotom ked budu deti velke ,pripadne si este spravit babo nech ma niekto potrebuje. ..ale to som ja.
Uzivaj si kazde obdobie zivota. Ja v 40tke budem mat uz dieta dospele (18) ,tesim sa na to velmi,tak ako som sa tesila aj na to ked mi dieta raz nastupi do skoly. Vsetko ma plus a minus
Ja rast deti vnímam veľmi pozitívne, keďže sú a budú potom viac samostatnejšie, ja sa na to obdobie teším, budem sa môcť venovať viac sebe. Ja mam pomaly 49 a deti vo veku 5.5 a 8 rokov, takže ani nemám čas na depky z veku 🙂.
Ber to pozitívne, kúp si psa, venuj sa sebe.
Chapem ta. Aktualne som po 20.výročí svojej 18tky a ked sa obzriem spätne, tak vsetky tie "naj" mladé roky ušli ako lusknutím prsta až som z toho v šoku.... pričom v dusi som stale niekde v 25tke.... a toboz ked vidim svoju pubertalnu dceru, ktora vyzera takmer presne ako ja v tom veku.... tak sa mi vynaraju spomienky, nielen na prezité, ale aj ludí z rodiny ktorí vtedy este zili.... A tiez ju vidim este ako male dievcatko a zrazu uz budeme coskoro vyberat strednu skolu. A viem ze tym padom uz je totalne po detstve :( mam este 2 mladsie deti, ale tie mam pocit ze rastu este rychlejsie.... No snazim sa kazdy den mysliet na nieco pozitivne a hlavne sa tesit z toho ze sme zdraví... lebo som mala pred ocami hroznu skusenost, clovek tu v jednu minutu je, a v druhú je koniec. Asi som ti moc na nalade nepridala, ale tak aspon som sa vykecala 🙂 ze si v tom neni sama
Najdi si cas pre seba. Chod sa prejst, cvicit, chod na nejaky kurz, alebo nieco co by ta naplnalo. Neupinaj sa len na deti. Vyrastu a odidu jedneho dna, treba sa na to pripravit. Patri to k zivotu, preto treba mat svoje zaluby. Po pravde sa na to uz aj tesim, ale este to nebude tak skoro kedze najmladsia ma 3r.
Tento januar bol velmi tazky,co sa psychiky tyka. Ja nikdy nebilancujem,ale teda pochytila ma nalada,kedy som citila lutost nad starnutim a ako cas rychlo leti. Tiez sa nadejam,ze pride jar,leto a nebude cas premyslat. Neupinaj sa na deti, mysli na seba. Ze budes cas na seba. Mamou si navzdy,to ti uz nikto nevezme. Ked budu aj tisicky km od teba na mamu sa nezabuda,ci uz v dobrom alebo zlom.
Tak ja už mám dávno po 40, dieťa dospelé a ja si to užívam. Je to všetko v hlave, nájsť niečo, čo ti robí radosť a čo si vieš užiť a netýka sa to ani omylom detì 😅😁. Postupne púšťať deti a tešiť sa z toho, že sú už samostatné bytosti. Ja teda ani náhodou nesmutim za tým obdobím, keď bol syn malý. Práveže som ďakovala za každý deň, keď som už nemusela robiť servis. Ja skôr nechápem, ako sa hlavne mamy vzdávajú svojich záľub a neplnia si žiadne sny "lebo deti". Ja som hneď, ako to bolo čo len trochu možné, začala robiť to, čo baví mňa, splnila som si sny, ktoré som predtým mala a dieťa to len trochu odsunulo, nie zničilo. Takže fakt treba pozerať aj na seba a žiť svoj život, nie sa upinat na deti.
Nevadi,ze si domased. Mozes si aj doma uzit. Citat,pozerat filmy,rucne prace a podobne. Cokolvek mozes nerusene robit,kedze uz deti odstastaju.
Mam 42. Chapem ta. Mna sice rast deti tesi, pretoze mam ovela vacsiu moznost sa realizovat. Ale tak nejak mi je z toho smutno. Ze kopec veci by som robila inak, ze akoby som si to nestihla tak uzit ako som chcela. Taka kriza stredneho veku by som povedala😅. Vela veci by som chcela este robit, naucit sa, prezit, brzdi ma domacnost, povinnosti, ucenie a …vek. Mnohe veci samozrejme robim, som cinoroda, aj sa ucim, ale tak nejak mam pocit, ze sa napriek tomu tocim v jednom kole stale.
V tvojom veku mi to ešte vôbec neprišlo, že by som starla. Ešte som stihla potom porodiť jedno dieťa 😀 ale teraz už v 48 si začínam naozaj pripadať staro. Nechala som si odrásť šediny, lebo sa mi už ani nechce tváriť mlado, keď nie som. Proste ten svoj vek prijímam. Akceptujem, že nevládzem toľko, ako pred 20 rokmi, a teším sa, že mi aj najmladšie dieťa trocha odrástlo a môžem si trocha žiť aj svoj život po rokoch...
@marca12 ved to, stale len pozeram co nieje na svojom mieste, co by som zmenila, musim najst nieco co by ma naplnalo, aby som vzdy nepozerala len na to co este treba spravit lebo ja mam potom vycitky ze idem napr.sama na prechadzku alebo ze sa nevenujem detom domacnosti.Od tohto sa musim nejako odputat aby som nemala vycitky.Uz ked ich volam aby sli so mnou tak ani nechcu ist,maju svoje kamosky tak ma to aj zamrzi

No ono každý vek má svoje čaro a výhody. Ja by som si to s tebou veľmi rada vymenila 😀