Ako reagovať, keď dieťa nedostáva darčeky?
Musím vás poprosiť o názor, lebo už naozaj neviem, čo si myslieť. Začnem tým, že som neobľúbene vnúča mojich starých rodičov. Nikto nevie prečo, pretože ako jediná som šikovná, niečo som v živote dosiahla, ostatné vnúčatá (nie moji súrodenci) majú problémy s drogami, zle známky… neodsudzujem, ale babka pri mojich úspechoch, keď som vyhrala nejakú súťaž alebo podobne, šplechla: o dôvod viac ju znenávidieť, ako sa jej dari… ako som rástla, vnímala som to čoraz menej a menej mi na tom záležalo, ako dieťa ma to veľmi trápilo.
Teraz sa nám ale s manželom narodilo vlastne dieťa, sme usporiadaná rodina, dari sa nám, obaja sme vrcholoví manažéri v zahraničných firmách, máme niekoľko nehnuteľnosti, s ľuďmi dobre vychádzame, pomáhame, kde sa dá… na dieťatko sme dlho čakali a cesta bola strastiplná.
Už keď sme im oznámili, že budeme traja, nedočkali sme sa žiadne reakcie, tvárili sa kyslo, akoby som otehotnela neplánovane ako ternagerka… prišlo mi to strašne luto, aj som im to povedala, vzťahy sa trocha utriasli.
Ide ale o to, že naše dieťa už oslavovalo pár prvých sviatkov - narodeniny, meniny, prvé Vianoce a nikdy od nich noc nedostalo. Dostali pozvanie na oslavu, prišli, ale nikdy nič nepriniesli. Je mi to strašne luto, vôbec neviem, ako sa k tomu postaviť.
Nepotrebujeme od nich žiadne dary ani finančne obnosy, ide mi skôr o symboliku. Ja som ešte nikdy neprišla na žiadnu oslavu bez darčeka. Nehovoriac o tom, že ja ako jedine vnúča nedostávam nič ani na narodeniny, ani na meniny. Ani čokoládu, ani kvety. Ostatné vnúčatá dostávajú.. teraz sa to zrazu začalo týkať mojho dieťaťa a vynorili sa mi všetky tie bolestivé spomienky.
Ako by ste reagovali vy, čo by ste robili?
Netráv svoj vzácny čas s niekým, kto ťa takto psychicky rozloží, a neskôr možno tvoje dieťa. Nie je to tvoja povinnosť po tom všetkom, ako sa chovali.
Úplne ťa chápem😔.Tiež keď som sa vydávala, naivne som si myslela,že získam druhú rodinu. Som jedináčik a upla som sa naivne na prestavu,že švagriná bude ako sestra/kamoška. Že budú spoločné dovolenky, chaty, proste ako rodina. Vzťahy sú však chladné, bez záujmu o nás,o deti, prípadné návštevy bez zvuku a pretpené. Silená komunikácia. Na otázky, len dostanem odpovede áno/nie. Istý čas som vyvýjala snahu, rovnako ako ty. Pozývala na návštevy, riešila darčeky, wellnesy, vymýšlala spoločné akcie s deťmi. Bez záujmu. Silená komunikácia z ich strany. Šla som sa psychicky utrápiť. Že prečo je to tak a hneď od začiatku. Uťala som vzťahy, stretnutia sú iba nevyhnutné minimum. Kvôli sebe a psychickému zdraviu. Vždy po takej povinnej jazde som bola dva týždne v depkách.
Teraz sa vzájomne minieme so švagrovcami na povinnej návšteve u svokrovcov. Všetko chcelo čas. Kopec času. Uvedom si,že ty nepotrebuješ ich záujem a lásku. Keď nie je žiadna pozitívna odozva. Uvedom si svoju hrdosť a prestaň sa im podsúvať. Nepotrebuje ich k životu.
Našťastie tvoje dieťatko teraz smútok nezažilo, je maličké, ešte si neuvedomilo darčeky ani celu oslavu. Keď podrastie, bude mať kamarátov. S nimi urobíte narodeninovú oslavu. Meniny iba v rodinnom kruhu. A prastarkých vytesniť. Užívať si čo najviac stretnutia s tvojimi rodičmi, ich objatia. To si bude tvoje dietko pamätať.
nerozumiem, kto ignoruje tvoje dieťa? tvoji rodičia alebo tvoji starí rodičia? Prečo ich pozývaš, dieťa bude v živote spokojnejšie bez týchto ľudí, ako s nimi a bude prežívať to, čo si prežívala ty. Ak ti to robia tvoji rodičia, tak nerozumiem najmä tvojej mame. Si si istá, že takíto ľudia majú byť súčasť tvojej rodiny?
mna trosku zaraza to, ze sa jedna o vztah stari rodicia-vnucka... chapem, ze este ako dieta si bola ovplyvnovana rodicmi, ktori nejako sa snazili udrziavat vztahy aj napriek ocividnemu nezaujmu (to mi tiez celkom hlava neberie, ale budiz)... ale ze ty ako dospela zena, so svojimi problemami, zivotom na takej urovni, nechas zo seba robit handru. mna by ani nehlo. v momente osamostatnenia a vymanenia sa spod vplyvu rodicov, by som prerusila akykolvek kontakt a neriesila.