Ako reagovať na svokrine citové vydieranie?
Ahojte milé žienky. Pretože sa akosi neviem vysporiadať so situáciou, v ktorej momentálne som a neviem ako by som sa mala rozhodnúť reagovať - chcela by som vás poprosiť a radu, názor, možno usmernenie .... i keď viem, že budú rôzne a niektoré sa mi možno nebudú páčiť - ale potrebujem to vidieť i z iného pohľadu ako je ten môj.
S partnerom (nie sme manželia) žijeme spolu niekoľko rokov, máme 3,5 ročného syna. Obaja sme zamestnaní, nie sme na nikom finančne závislí, dokonca by som mohla skôr povedať, že sa nemáme zle. Preto sa snažíme oplácať - okrem iného - aj po finančnej stránke vďaku partnerovým rodičom i mojej mamke (ocko už umrel). Nakoľko bývame ďaleko od mamky aj "svokrovcov" snažíme sa aspoň 1 - 2 víkendy počas mesiaca zájsť do mestečka kde žijú( všetci v jednom 🙂 ) - ja si tam stále udržiavam svoj byt, ktorý som si kúpila pred tým ako sme sa s partnerom spoznali. Teraz nám slúži na to, aby sme mali kde prespať a dni potom trávime u starých rodičov - nech vidia vnúčika.
A dostávam sa k samotnému problému.
Prišiel čas, keď sme potrebovali pomoc s maličkým - jednoducho všetky okolnosti (nebudem rozpisovať) sa vyvinuli tak, že sme poprosili "svokru", či by k nám nepricestovala na 9 dní a nepostrážila vnúčika. S radosťou prijala a pricestovala k nám. No po dvoch dňoch som už postrehla, že je akási mĺkva a poriadne sa so mnou nebaví. Neprikladala som tomu význam. S partnerom vychádzam a taktiež som vždy vychádzala aj s ňou. Vždy som ju rešpektovala, nikdy som jej nepovedala krivé slovo ... Neviem, či tomu čo sa udialo predchádzal konflikt matka - syn, viem, že niekedy sa práveže oni dvaja nezhodli v názoroch a nakoniec sa povadili. Ale asi po týždni, keď už som medzi mnou a ňou pociťovala akési napätie a partner nebol doma , tak vybuchla a začala na mňa i pred malým vykrikovať, že sa u nás necíti dobre a chce ísť domov, že sa nevie so synom poriadne porozprávať - lebo od kedy je so mnou, tak počúva a robí len to, čo mu ja poviem, že napriek tomu, že mám vysokú školu - neviem sa ani len o syna postarať, malý si vyberá čo bude jesť - potom kopu jedál nechce a ja ho to neučím. Ostala som v nemom úžase, pretože som to nečakala .... a opýtala som sa, čo to má znamenať, potom sa rozplakala, že chce umrieť a ako je môjmu otcovi dobre, že zomrel - lebo nevidí čo som zač....a urážala ma. Toto ma dopálilo a nezdržala som sa - povedala som jej, že neviem o čo jej ide ( nemala som s ňou pred tým konflikt a nie som si vedamá čo som jej urobila), ale, že ak sa jej nepáči, tak nech teda ide domov - na silu ju tu držať nemôžme a že, keď sa jej niečo nepáči - nech mi to povie, lebo myšlienky ma nikto čítať nenaučil.
To sa rozplakala ešte viac, lebo ju vyháňam .... mykla som plecom, že ja fakt neviem, čo chce. Povedala som jej, že sme jej predsa vďační, že nám prišla s malým pomôcť - ale ona ako v tranze plakala, ľutovala sa a preklínala ma ako sa mi všetko vráti. Pravda je ale taká, že ja naozaj neviem čo sa mi má vrátiť, lebo som jej krivé slovo nepovedala, nikdy sme sa nepohádali.
Po tomto incidente (mužovi som o tom nepovedala) sa tvárila akoby sa nič nestalo a keď prišiel partner domov tvárila sa, že nič. Ja som ráno odišla do práce, ale stále som rozladená, neviem, či mu to mám povedať a kaliť vodu, alebo si to nechať pre seba. Neviem ako sa mám správať k "svokre", nechcem konflikty. Neviem, či to mám otvoriť, alebo nechať tak..... Stále si to preberám a pýtam sa, kde som spravila chybu, čím som ju tak vytočila....Viem len to, že už sa k nej neviem správať ako predtým. Jasne mi povedala, že som prekážka medzi ňou a synom a dosť ma tým čo povedala pourážala...
Napíšte mi prosím svoj názor, čo by ste robili vy...ako to vyriešiť tak, aby to nenarušilo este viac vzťahy v rodine. Viem, že partner by sa ma zastal, máme rovnaké zmýšlanie aj názory, rodinu si chráni a pre pokoj v rodine by skôr mávol rukou, aby som to nechala tak. Ale ja na to neviem prestať myslieť .... a vôbec neviem ako sa mam pred "svokrou" ďalej chovať.....
Ďakujem.
@cervenejablcko22 je to pizda. Mozno som to povedala hruba, ale vela svokrier nevie kde je ich miesto. To co ti povedala si nesmie dovolovat.
Muzovi to povec, ale privelmi to s nim tiez neries, aby sa to nenafuklo. Myslim ale ze tvoj chlap je dobry chlap, ak sa dokaze s mamou pohadat, zrejme ta branil...ak svokra hovori, ze on poslucha teba, tak je to dobry chlap. vychovala ho ale ona, asi lepsie nez chcela.
@mima4 riesis somariny.. co je teba do toho ako zeny oznacuju partnervu matku? Pre mna je to tiez svokra nebuedm predsa vsade riest "priatelovu" mamu... a do toho ako je kto s cim vysporadany nejak velmi vidis ;)
@simca06022011 ja som len reagovala na konkretnu osobu, ktorej trebalo to vysvetlit, nic ine 🙂
@mima4 nebudem to dalej rozvijat aby sa tu debata nezvrhla nezelanym smerom. Ale moj nazor poznas 😊
Dice som dontejto diskusie nepisala, ale od zaciatku mam na nu zapnute upozornenia, lebo ma to zaujalo a chcela som vidiet ako to autorka vyriesi. No od vcera tu vidim, ze sa riesi en to, ze ju nazvala svokrou, aj ked uradne svokra este nie je 😄😂 ach 😂
@simca06022011 urcity nabozensky zalozeny ludia to takto precituju a neznasaju, ked sa hovori "svokra" ked nie su zobraty, tu konkretne mima je alergicka na nezosobaseny vztah, riesi to vsade
@veverka1177 u nas to isté bolo , po siedmich rokoch som povedala dosť. Nevravím že v mojej rodine neboli nikdy hádky, ale to čo predvádzala svokra u nás to bolo už neúnosné.
Hysterické scény pre totálne maličkosti, krik, hádky,neúcta k vlastnému dieťaťu nie to ešte ku mne... každodenné "návštevy" takým štýlom že stará otvorila u nás dvere a začala jačať...
Že moja svokra je psychiatrický prípad si nemyslím len ja . Už aj neurologička ju tam odporučila. Jej argument, ona predsa nie je sprostá. Viac ako pol roka u nás nebola a naozaj teraz človek prichádza na to, že niektoré veci v živote sú na nezaplatenie. Napríklad kľud v domácnosti.
@moni244 no viditelne.. Lebo bezne sa nad tym nik nepozastavi, iba ti co si kompenzuju nieco psychicke:D
@cervenejablcko22 a velmi teoreticky...nemoze mat nejake depresie, poprechodove stavy? Hormony dokazu aj z normalnej zeny urobit urevanu hysterku... Okrem toho ak ma vyssi vek, pozomierali jej nejake kamaratky,spoluziacky zo skoli..to vie tiez s clovekom zamavat
.ja som mala cosi podobne s mamou..bola rypava,neprijemna a konfrontacna...potom vysvitlo ze jej umrela nejaka vzdialena kamaratka z mladosti a s nou to neskutocne zamavalo...
Chapem ze sa ta dotklo co povedala..len niekedy ten clovek za to ani nemoze.. Aj nastupujuci alzeimer sa moze takto zacinat...
@moni244 o tom, že som nezaregistrovala rozdiel medzi vzťahom s matkou môjho bývalého manžela, teda svokrou a matkou môjho terajšieho partnera, som písala vyššie. Obe oslovujem krstným menom, tykáme si, takže ani nemám potrebu volať partnerovu mamu svokrou preto, lebo nie sme zobratí a hrám sa na nevestu. Naša svadba by na tom nič nezmenila. Iba sa tak zamýšľam nad tým, či mi je vlastne matka môjho bývalého partnera svokrou, keď sme vyše desať rokov rozvedení. Brali sme sa v kostole, takže teoreticky áno, rozviedli sme sa len úradne. Prečo to tu píšem? Lebo je to v podstate fuk, ide o vzťah, nie o to, či je partnerova matka skutočne svokrou, preto, lebo som s jej synom mala svadbu, alebo je to matka môjho priateľa, s ktorým roky žijem. Krásny vzťah môže byť v oboch prípadoch a tiež si v oboch prípadoch môžu ísť tie ženy na nervy. To, že sa stali aktom sobáša, či už na úrade, alebo kostole rodinou, na tom vôbec nič nemení. Nepíšem to preto, lebo žijem roky s priateľom, nie manželom, som za to, aby mladí ľudia mali deti a žili s nimi v manželstve, ale v našich rokoch mi zmysel svadby nejako uniká. Viem, že je kopa žien, ktoré výrokom, že na to, aby boli s mužom šťastné, papier nepotrebujú, iba zakrývajú svoju frustráciu z toho, že si ich priateľ nechce zobrať, ale tiež viem, že je kopa veľmi šťastných párov, ktorí svadbu nemali. Sú spolu preto, lebo chcú. Takže nech si každý žije tak, ako mu to vyhovuje, svadba vzťahy nevylepší, každá z nás má určite okolo seba zopár ľudí, s ktorými v príbuzenskom vzťahu nie je a znamenajú pre ňu viac, ako rodina. Bolo by fajn,keby sme sa už konečne vykašlali na to, či je autorke témy svokra svokrou, alebo nie, nie je to pre problém, ktorý má vôbec podstatné.
sorry za román, zas som múdra ako rádio...
@marcelatje no zena, ktora je stotozenna so svojou pozíciou, nema potrebu priatelovu mamu nazyvat svokrou. Svokra totiz ma nevestu a slobodna zena este nebola nevestou, takze ma to svoju znacnu logiku. Ja ta mozem nazyvat segrickou..ale realne mojou sestrou nie si a bodka... Otazne je, do akej miery je clovek vyysporiadany so stavom v akom sa nachadza.