Ako sa vyrovnať s nízkou inteligenciou dieťaťa?
Ano, viem, znie to hrozne, ale kazdy ma niekde v hlbke ukryte nejake svoje temne stranky. Mame syna nadovsetko radi, ale predsa nas s muzom skrie, ze je menej inteligentny ako by sme cakali. Je v tretej triede. Skola mu velmi nejde. Nosi dvojky stale, ked sa s nim ucime, vidime, ze pomaly chape. Logicke myslenie nema vrodene. My mame obaja vyssie vzdelanie a cakali sme to iste od maleho. Znie to hrozne snobsky a povrchne, ale som uprimna, je to tak, niekedy som z toho ozaj sklamana. Vam sa niekedy stalo, ze ste nejaki s muzom a dieta nepodedilo z vas nic? Napriklad ste obaja sportovo nadani, kedysi ste pretekali a dieta je uplne nemotoricke? Ako ste sa s tym vyrovnali?
@lenka098123 ja som za celu zakladnu skolu nedostala ani len dvojku, na strednej uz mozno nejaku ano, lebo som bola flakacka, ale na vysvedceni vzdy za 1, este aj na statniciach som mala najhorsie len jedno B. Ale nikdy som sa nestretla s tym, ze by sa so mnou kvoli dobrym znamkam nechceli deti kamaratit, alebo ze by ma dokonca sikanovali. Naopak spoluziaci ma vzdy obdivovali za moju schopnost vediet aj bez ucenia. Tento rok som si dokoncila tiez jednu skolu ako 37 rocna a tiez mi spoluziaci skor prejavovali obdiv. Takze ono to nebolo u teba asi tymi znamkami, skor mozno povahove, ze deti vycitili, ze si k tebe mozu dovolovat 🤷
Rozumiem ti, mam druhacku a prvy rok som s tym tiez bojovala, neslo jej to, nechapala, musela som sa s nou ucit, pisat ulohy aj hodiny, bola som hotova, so mnou sa nikdy nikto neucil a ani ja som sa neucila, nemusela som. Frustrovalo ma to s dcerou, ale spracovala som to, prestala som na nu tlacit, prestala som riesit, ze v druhom rocniku doniesla dvojku, ci dokonca parkrat trojku a cuduj sa svete, nieco sa zmenilo. Zacala lepsie rozumiet, znamky si poopravovala, nosi posledne dva mesiace same jednotky. Ja som pochopila, ze u nej to nie je znamka inteligencie, ale cisto sustredenia. Kym sa sustredi, vsetko ide, akonahle trosku odbieha pozornosotu, je to zle
@dadis áno, takýchto prípadov je veľa, ale oveľa viac je takých, že človek je šikovný, má na viac, ale bohužiaľ ako dieťaťu sa mu nechcelo učiť a tak nemá vzdelanie aké potrebuje. A nie vždy sa to vzdelanie dá dorobiť v dospelosti. Známa si chcela spraviť VŠ, robí v podobnej oblasti ale na najnižšom poste. S VŠ by sa dostala k oveľa lepšej práci a lepšie platenej. Nápev nemohla, lebo výpadok v práci, keď by musela ísť do školy, by finančne neutiahla, rovnako ako ani výdavky za školu. Následne keď už to vyriešila a prihlásila sa, nevzali ju kvôli vysvedčeniam zo strednej. Pritom skúsenosťami je možno vyššie ako absolventi tej VŠ. Prijímačky sa tam nerobili, brali len podľa vysvedčení zo strednej. Nadávala, že sa mohla aspoň o trochu lepšie učiť a mala by to.
@miska1997 dakujem a prajem vela sily. Velmi pekne a poucne pribehy citam, pomaha mi to.
dovolim si tvrdit, ze-znamky ešte nepredurčuju, či bude uspešny v živote..každeho bavi niečo iné, niekto chce mat spoločensky status, niekto je preštastny ako šofer. .. ako tu bolo spominane, každy sa rodi s inymi schopnostami, talentami..a rozpravala som sa s vela ženami, žiadna nemala ambiciu byt riaditeĺka, chceli si odrobit od - do a ist bez starosti domov..
skumaj, čo ho bavi, na čo ma talent, čo mu ide od ruky a možno sa v tom najde a spravi v tom karieru
No ja ti poviem, akoby som citala o mojom synovi, tiez je tretiak, ma ale jednotky, dvojky, sem tam nejaka trojka, na vysvedceni mu ale vyjdu 1 a 2..tak sa ta spytam, zaujimalo niekedy u teba niekoho ake znamky si mala v tretom rocniku? Asi nikdy nikoho ze..ci ked ty mas VS tak sa to automaticky ocakava od tvojho dietata tiez? Moj muz VS nema a zaraba nadpriemerne aj bez nej..prosim ta rychlo s tymito myslienkami nieco rob lebo decko hned vyciti ze nie je take ako by si ocakavala..
@lindusss2016 asi máš pravdu, u mňa sa to tiež vekom zmenilo, no najviac som to pociťovala na prvom stupni základky, tam nehrozilo niečo ako obdiv od spolužiakov za to, že mám dobré známky alebo že mi to ide lepšie 😀
Pozri poznám kopec ludi co ledva prešli sš, pre príklad jeden z tých v 18tke začal podnikať, 2 uspesne firmy stihol predať a teraz ma rozbehnutu tretiu a to ma 27 rokov teraz, sam išiel jednať do Číny v 20tke s firmami, darí sa mu , ma desiatky ľudí pod sebou a to je kuchár čašník skončený s trojkami a štvorkami
Na tomto som sa tak zasmiala 😂 ja mám síce malé dieťa, ale doteraz každý kto sa s ním stretol povie, že je nadmieru inteligentný. A to teda fakt je na svoj vek, v 3.5 rokoch čítal, v 4.5 sa naučil písať, vie počítať, rozumie veľa veciam, je to taká malá encyklopédia (v tom čo ho baví). Proste dieťa ktoré mi mohol ktokoľvek závidieť, aj keď v správaní sme videli špecifiká, aj jeho záujmy boli zvláštne, pri nástupe do škôlky prišiel šok, že syn má aspergerov syndróm.
A vieš čo ja by som niekedy bola radšej keby bol aj menej inteligentný hlavne aby vedel fungovať a hrať sa s deťmi v škôlke.... Ale neviem to zmeniť, takže sa s tým musím naučiť žiť 🙂
Tým som len chcela povedať, že napriek tomu, že môj syn sa mi behom 2 mesiacov zmenil s inteligentného na autistu som rada že ho mám 💗💗💗
autorka, mala si narocnych rodicov s vysokymi ocakavaniami? Mozno si zarabate na to, ze vase dieta sa bude citit cely zivot nedostatocne a bude mat potrebu okoliu nieco dokazovat. Nechces skusit uvolnit ten tlak z ocakavania? Syn ho urcite podvedome citi. Zalezi aj na tom ako je co dietatu podane. Mohol chytit blok. Dvojky na zakladke nie su nic strasne.
Chudak, keby si toto precital ked bude starsi a rozumiet tomu co si napisala asi by ho to nepotesilo
Mne napadá aj to, že sa so synom možno učíte zlým spôsobom. Každé dieťa má nadanie na niečo iné. Aj učiť sa treba efektívne. Vravíš, že pomaly chápe, ale možno to len zle vysvetľujete. Skúšali ste pri učení používať obrázky, pomôcky alebo formou hry? Možno by to pochopil rýchlejšie, ak to podáte iným spôsobom. Poznám dieťa, ktoré bolo slabšie v škole, ale pritom inteligenciou malo vyššiu ako ostatní. Lenže nevedel sa učiť bežným spôsobom. Mal špecifickú vizuálnu pamäť a potreboval si robiť vizuálne mapy, na všetko. On si možno len potrebuje upratať informácie v hlave a takéto mapy sú na to veľmi dobré. Viem to, lebo aj ja mám takú pamäť a používam mapy odmala, ale ja som na to musela prísť sama, nikto vtedy o takých veciach nehovoril.
Ale ak by aj mal nižšiu inteligenciu, nič na svete to nezmení a treba ho ľúbiť a brať takého, aký je. Deti to cítia, že o nich pochybujeme. Skús sa upnúť na to, že je zdravý. Prečítaj si články o rodinách a deťoch s PAS alebo inou diagnózou. To ti možno pomôže sa s tým vysporiadať, že máte vlastné šťastie.
Ináč moja dcéra má averziu voči tomu, že sadneme k stolu a ideme sa učiť. To už je rovno bojovne naladená, že "zase, Bóoože, nieéé..."
Ale keď si ja prečítam jej učivo a vonku na ihrisku sa o tom bavíme a porozprávam jej to, dám jej k tomu otázky, tak sa to lepšie naučí. Naposledy prvouku niečo o rastlinách, vonku sme si to ukázali, híkala, vysvetľovala som jej.
Ale podmienka je, že jej nepoviem dopredu, že "teraz sa ideme učiť do školy" a nejdeme k stolu. A druhá vec je, že ja si dopredu musím naštudovať, čo sa učia... Čo je trochu roboty navyše pre mňa, ale dá sa to.
Aj matika sa tak dá kresliť kriedami na chodník, aj iné predmety....
uplne chapem .. ale na logiku nevrodenu sa da ist aj inak.. na druhej strane jasne ze zasraky tam neurobis.. ja by som hladala tie jeho dobre stranky a v tom ho podporila a tesila sa z uspechov ;) - umenie hudba kreativita sport 🙂 .. apropo ja som bola nadana a chapava a znamky som dobre nemala z dovodu tlaku a ocakavani rodicov pritom moja mama patri do tej skupiny co tu vrodenu logiku nemaju ziadnu .. ale napriklad na olympiady z matiky som chodila rada a aj som vela povyhravala.. moje deti su dost po mne nadane na matiku ale sportove polienka tiez po mne :D a neuveris syn sa matike nevenuje vobec.. venuje sa sportu, nie je extra dobry ale ma vnutornu motivaciu takze si to uziva... nebo sa dobre to bude casom a skus naneho netlacit a oslobodit sa od ocakavani a hlavne ver ze znamky nie su cesta na vysoku skolu ;) viem o com hovorim...
Môžeš ho zobrať pre pokoj duše do centra poradenstva a prevencie nech mu vylúčia alebo potvrdia dysfunkcie môže mať dyslexiu dysgrafiku ,problém s dlhodobou krátkodobou pamäťou adt.
Ver že to nie je koniec sveta poznám kopec ľudí s učnovskym vzdelaným a schovajú do vačku inteligenciou a úspešnosťou ktoréhokolvek človeka s niekoľkými vysokými školami. Dokonca géniovia minulých storočí školu nezvládali. To je len ego tvoje nehovorím to vzlom,len si dávaj pozor lebo ctižiadostivost môže zničiť či teba alebo syna ktorý si naučí neveriť si a prežije život že je hlúpy a k ničomu.
Ja som kedysi tiež riešila či moje dieťa bude dobré v škole, teraz už viem že to nie je najdôležitejšie v živote 🙂 buď rada že to dieťa je zdravé, aj keď možno nebude mať vysokú ako vy, môže byť v živote úspešnejšie ako iní s výškou...ja mám jedno dieta, syna autistu, ktorý nikdy nebude môcť viesť samostatný život, čo by som ja dala zato keby bol môj problém len to, že nosí zlé známky zo školy 🙂 som tiež mama zdravej dcéry, ktorá sa síce učí pomerne dobre, ale keď sa jej aj nezadari, nerobim z toho vedu, pomôžem keď potrebuje, stačí keď vidím že sa snaží (tiež máme s manželom vyššie vzdelanie, sama som jednotkarka)...hlavne zbytočne na syna netlač, neprovnavaj vás a jeho, zbytočne z toho bude mať stres, ľúb ho takého aký je
Môj syn (6) ADHD, NKS .. Rozumovo zaostáva
Ale má toľko lásky a empatie v sebe že človek je šťastný za to aký v skutočnosti je aj napriek týmto "zadrhelom"
Viem že nebude najmúdrejší z triedy ani najšikovnejší. Ale verím že vyrastie z neho jeden úžasný, šikovný, milujúci človek.
Prvé mesiace po zistení boli ťažké, ale som vďačná, že ho mám, aj keď je trošku iný, nie podľa tabuliek alebo našich očakávaní .. Aj keď občas to zamrzí. Vždy vravím že je nefér, keď dvaja zdraví ľudia majú dieťa s nejakým postihnutím.. Za to feťáci a alkoholici majú zdravé, múdre deti.. Nás čaká ešte pár ťažkých rokov, nič nám neostáva len veriť, že raz bude dobre a budeme na toto obdobie a detstvo spomínať s úsmevom na tvári 😊 Najhoršie čo môžeme my ako rodičia robiť, je že budeme veľa očakávať od našich detí. Nemôžeme byť všetci dokonalí. Držím palce