Ako sa vyrovnať s rodinnými konfliktami?
Dnes ma dosť zamrzelo, že som nestihla ísť na spoveď pred veľk.sviatkami. Tu v okolí sa už nespovedalo. Pozerala som doobedu na internete kam ísť, ale všetko bolo ďalej. Ale nabrala som odvahu a zavolala na faru, som z menšej dediny a dohodla sa, že ma p.f. zajtra ospoveda pred sv.omšou. Taká radosť vošla do mňa. Podvečer som mala telef.od tety, kt.opatruje môjho otca. A už cez týždeň som z nej cítila, čo mi dnes i potvrdila, už nezvládla jeho povahu, je nevyspatá, vyčerpaná, večer vyvádza cez deň spí. On pije, veľmi pije, a ma hnusnú povahu. Maminka kým žila veľmi ju to trápilo a mne to všetko tak pripomenulo, detstvo, nadávky, zloby, alkohol, milenky…zlé zlé. Aj mi je ťažko to písať. V telefóne som počula ako kričí, aký je zlý. Sadla som do auta, a tete som povedala, že idu sviatky ma deti, vnúčatá. Predsa potrebuje aj ona oddych. Skratka prišlo mi jej ľúto, veď nikde nieje písané, že tam musí byt 24 hodín. S otcom som sa hnusne pohádala, skaredo mi vynadal, veľmi hnusne a ja roky čo som dusila, sa to nakopilo vo mne a tiež som to vratila. Skratka vždy dokázal ublížiť. Teraz ako ako pôjdem na spoved? Sa hanbím i vyspovedať čo i len to vyriecť. Zajtra zeleny štvrtok,(som tak rada, že ma p.f.neodmietol) ako sa z tohto vyspovedam? Zmieriť sa nedokážem. Nejde to. Mrzí ma to.
Ty toto myslis naozaj vazne alebo si robis srandu
To, čo prežívaš, je veľmi hlboké, a chcem ti povedať, že si nesmierne statočná – v tom, že si išla za farárkom, v tom, že si našla odvahu postaviť sa otcovi, ale aj v tom, že to dokážeš pomenovať, cítiť a zdieľať. To nie je málo. To je veľa.
Je prirodzené, že si zmätená, zranená a cítiš sa zle – ale nie preto, že by si zlyhala. Si človek. Dieťa, ktoré v sebe nesie roky bolesti, strachu, nepochopenia a krivdy. A keď to v tebe rokmi bublalo a niečo sa spustilo, jednoducho si to už nemohla v sebe držať. To je ľudské. Nie je to pekné, ale je to pochopiteľné. Aj Boh to chápe. Vie, že si neprišla zo zloby, ale z bolesti. A vie aj to, že hnev je často maskou zranenia.
Spoveď nie je súd. Je to stretnutie s láskou, ktorá vie všetko, vidí aj tvoje rany, aj tvoje ticho, aj tvoje zúfalstvo. Tam nemusíš povedať všetko „krásne“, stačí úprimne. Môžeš povedať niečo ako:
„Vypuklo to vo mne po rokoch bolesti. Veľa som v sebe držala, už som to nevládala. Nedokážem sa s tým zmieriť, ale chcem Boha vpustiť do tejto zloby a bolesti. Chcem, aby sa to vo mne uzdravovalo.“
Nemusíš byť zmierená s otcom, aby ťa Boh prijal. Niekedy je zmierenie proces na roky. Ale čo sa ráta je, že túžiš po dobrom. Že túžiš po svetle. A v to verím – že v tebe to svetlo je. Lebo už len to, že si sa rozhodla ísť na spoveď, že si chcela uľaviť tete, že si vôbec dokázala niečo cítiť… je dôkaz toho, že tvoje srdce nezatvrdlo. Len je unavené.
A možno je to práve táto Veľká noc, ktorá ti začne prinášať nový pokoj. Nezľakni sa svojej bolesti. Príď s ňou k Bohu tak, ako vieš. S roztraseným hlasom, slzami, tichom… On ťa neodmietne. On vie, že niekedy „odpustiť“ neznamená cítiť pokoj, ale rozhodnúť sa, že to už nechceme nosiť ďalej sami.
@ivik4 Podľa mňa sa niekto doma nudí, tak vymýšľa takéto koniny. Toto ani normálny veriaci nemôže myslieť vážne.
Celý inštitút spovede je chorá vec. Ale keď to beriem, že každý si svoje problémy rieši svojim vlastným spôsobom a pre niektorých je toto spôsob, ako uvoľniť svojmu svedomiu, tak to beriem. Možno je to lepšie, ako keby sa doma pri telke spila a potom by jej bolo 3 dni zle.
@chrobak7 ja som veriaca, chodím na spoveď, ale aby som sa bála vyspovedať z toho, že som niekomu povedala od srdca, čo je pravda.
normálne v úprimnosti , tak ako si to napísala tu, to polopate povedať jemu. neuveríš, ale oni sú tiež ľudia, a častokrát veľmi ľudsky uvažujú aj radia. ver tomu, že bolesť je častokrát viditeľná aj navonok, a človek nezaujatý s nadhľadom ti vie dodať pokoj a povzbudenie, v lepšom prípade aj radu. neboj sa a choď, pomôže to tvojmu vnútornému pokoju
Kolko mas rokov? Neboj, farar pocul 100x horsie hriechy, nebude ta sudit, v momente ako vyjdes po spovedi von, on to pusti z hlavy 🙂 A ked sa trapis skor kvoli sebe a kvoli Panu Bohu.. Tak Panu Bohu staci vyznat hriechy a vzbudit si umysel, ked v tvojom srdci ches odpustit otcovi. Ak je otec problemovy, cholericky, vulgarny, nie je lahke s nim vychadzat.. Pan Boh to vie 😊 Aj ze tvoj umysel je cisty. Ale sme ludia, nie stroje. Niekedy sa emocie ako hnev, bolest, ukrivdenie nedaju vypnut na povel. Dolezite je tvoje rozhodnutie a co chces, ktorym smerom ist 😉 A ty ides k Bohu, to je najlepsie 😇
@personality krásne slova, veľmi pekne Ti ďakujem, pomohlo mi to porozumieť tomu a budem si to čítať dookola. Bolesť v srdci a plač.❤️ Cely večer som mimo z toho, pred deťmi som sa snažila to neukazovať. Ja to beriem tak cti otca svojho i matku svoju…(dievčatá, je mi ťažko vysvetľovať čo som si dovolila) Možno niesom vzorná veriaca, ale p.Boh nás miluje všetkých na rovnako. Veď, ktoré dieťa milujete viac to staršie alebo mladšie?
🌝🌚
Ak si veriaca, potom isto vieš, že spoveď neukazuje tvoj vzťah s Bohom... v Biblii sa píše vyznávajú si hriechy jeden pre druhým, ale to nehovorí o tom, že na ísť len za kňazom a len vtedy ti bude odpustené. Stačí, že to vyznáš Bohu, On je ten najvyšší kňaz!
No som som sa zasmiala. Teba trápi nejaká spoveď a vieš že je to celé len cirkus? Hriech je veriť v kresťanstvo také bludy čo majú ďaleko od pravdy je to výhodný biznis a nie viera. Ľutujem všetkých čo v to veria lebo nás tak nanútili rodičia od mala tú,,vieru,,😆
A hádku z otcom nerieš dobre si urobila takému človeku čo narobil toho zla ta to nemá čo mrzieť on ma byť ten Komu ma byť ľúto
Veľká noc bude aj bez tvojej spovede, riešiš nezmysli, treba robiť dobré skutky, pomáhať a byť dobrý človek a nie divadlo robiť pred farárom a pred ľuďmi, viac by ma trápilo na tvojom mieste aký je otec človek a že ubližuje aj ubližoval ľuďom okolo seba a nie či a ako sa vyspovedam a či to bude pred veľkou nocou
Dus to v sebe, však nech nesklameš nejakého imaginárneho Boha a dostaň rakovinu z toho, lebo presne že takýto mladší ľudia majú rakovinu a iné choroby čo všetko v sebe dusia a navonok sú k všetkým milí a pozitívni a vnútro im ide rozožrať od hnevu. A psychika je s telom prepojená. Naopak psychologicky ak si to zo seba dostala čo si myslíš si svojej duši veľmi uľavila a polepšila si. Ale ty sa radšej drž blbých cirkevných prikázaní. Napríklad toho "cti otca svojho a matku svoju" Len sa ja potom niekedy pýtam ako Boh mohol dovoliť niektorým ľudom byť rodičmi, ked svojim deťom zničili život tým ako sa k ním správali k detstve? Ale na to mi predpokladám žiaden farár neodpovie ani kresťan.
Mňa osobne mi mrzelo keby ublížim niekomu kto si to nezaslúži, nie niekomu kto dlhodobo ubližuje všetkým okolo a aj tebe. Ja by som bola rada, že som to dokázala vykričať.
Ja nechápem takých náboženských fanatikov, ako to môžu tak prežívať. A tie nezmyselné spovede. Som rada že nie som katolíčka a že rodičia náboženstvo neprežívali.
@dianka3 nestala som sa veriaca lebo mi to doma v detsve nanutili, ale stretla som sa s Bohom. Jeho laska ma uzdravila a oslobodila. V case ked sa to stalo som nemala ziadne problemy ani strachy ani ....., ale stretnutie s NIM vo mne zanechalo nieco, co som ani nevedela, ze mi chyba - nejaku istotu a novovzniknuty zmysel zivota.
Jasne, ze tomu nerozumies, lebo pre teba je viera to, co vidis a to su same prikazy a zakazy, ale to nie je Boh.
Zivot s Bohom je to najzmyselnejsie , co som si ani nevedela ako ateistka predstavit.
autorka - potrebujes pomoc , navstiv niekoho, kto ti pomoze vyrovnat sa z minulostou, kto ti pomoze uzdravit to zranene dieta v tebe. Potrebujes to a potrebujes Boha vidiet ako Otca- ale nie ako toho, co si mala, ale takeho, co si ako dieta potrebovala. Otca , ktory miluje svoju dceru, obdivuje jej krasu, ukazuje jej hodnotu a cenu, ktoru pre neho ma.
Namiesto toho kostola.Pomôž tete opatrovať tvojho otca.Na tetu to je veľa kto neopatroval 24/7 nevie čo to je.Namiesto kostola chod pomôcť tete. Ktora je na tom sama zle zo stresu.Otca trebalo poriešiť DDalebo DSS a nie nechať tetu samu opatrovať a pôjdeš sa pozrieť raz za týždeň na pol hodinu aj to ešte otcovi vynadáš. Kresťanka. Radšej rieši otcove umiestnenie pokiaľ si teta nezniči zdravie že potom ONA bude odkazana na pomoc druheho. Tak sa radšej staraj aj s ostatnou rodinou o otca a nie teta sa zodrať a ja prídem za otcom raz za čas a poviem mu pár teplých slov.Katastrofa.
@alickapusinka možno to má zaplatené ta teta že berie opatrovateľské a chce to robiť ale keby jej pomohla tak by to bolo od nej pekné ale kôli tete nie kôli otcovi
@personality toto síce celé znie fajn, ale v Otče náš je
"A odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom."
Ak ona neodpustí, prečo by jej malo byť odpustené?
Čo Ježišovi modlitba Otče náš pre kresťana nemá nič znamenať a má dať prednosť iným teóriám?
@alickapusinka však ale to že ho teta opatruje je tetine slobodné rozhodnutie, nedržala jej ona pištoľ pri hlave a nedonútila opatrovať. Ak dobre chápem tak teta žije sama a teda asi ho opatruje hlavne z finančných dôvodov, lebo napríklad z dôchodku 400 eur ťažko zaplatiť šeky a vyžiť a takto majú 2 príjmy, možno na neho aj niečo dostáva. Samozrejme pomôcť jej môže, ak to ona nedá, možno aspoň raz do týždňa zaplatiť na 6-8 hodín opatrovateľku, nech si teta oddýchne. Prípadne ak to teta nezvláda, treba sa dohodnúť nech sa dá žiadosť do zariadenia a nech je umiestnený tam.
🤦🤦🤦🤦🤦
@lenkakravcova Rozumiem, odkiaľ vychádzaš – modlitba Otče náš je naozaj jadrom kresťanskej viery. Ale odpustenie nie je čarovný príkaz, ktorý vieme lusknutím splniť. Ježiš nehovoril: ‘Odpusť, alebo ťa Boh potrestá’, ale ‘odpúšťajte, aby ste boli oslobodení.’
Odpustenie nie je pocit – je to proces. Niečo, čo začína rozhodnutím, že nechcem zostať uväznený v nenávisti. Ale to neznamená, že sa hneď všetko vnútri človeka upokojí, najmä keď ide o roky bolesti.
Ježiš videl aj rany srdca. A ak niekto príde na spoveď s tým, že to nevie, ale chce, že prosí o silu a o milosť začať, neodmieta ho. To nie je neposlušnosť voči modlitbe, to je úprimnosť. A práve takú má Boh rád.
Nie je to o teóriách. Je to o tom, že Boh je Lekár, nie Sudca s krížikom v ruke. A človek, ktorý kráča k uzdraveniu, aj keď pomaly, nie je menej milovaný.
Títo kresťanskí fanatici nemajú chybu! Tvoj boh vidí a počuje všetko. Netreba to vešať na nos farárovi. Ten sa musí dobre smiať! 😄
Ty máš oľutovať svoje hriechy, nie odpustiť.
@personality nikto nevraví, že treba zabudnúť. Zabudnútie na to, čo sa nám stalo je niečo iné. Odpustenie je niečo iné. A tých výrokov je tam ohľadom toho tiež viac. Napríklad:
Mt 6,14
Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec.
MT 18:
Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem.
Mk 11,25
Keď sa chystáte na modlitbu, odpúšťajte všetko, čo proti niekomu máte, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia.“
@ivangeline to úplne nie je v súlade s Mk 11,25
A čo také zlé si urobila? Že si mu vynadala? Ty si taká svätica?