Ako sa vyrovnať s tragickou smrťou súrodenca?
Dobrý deň, pred niekoľkými dňami mi pri tragickej nehode umrel brat, ktorý mal nedožitých 26r. Stalo sa to za plného zdravia, nesprávny úsudok a dôvera ho stala život. Boli sme si veľmi blízki. Prvé dni som to nechcela prijať, v hlave vládol akýsi zmätok, takže dni som trávila prevažne s rodinou a nemala kedy si uvedomiť, čo sa stalo, no prišiel pohreb a od vtedy sa veci zhoršujú. Som psychicky na samom dne, cítim až fyzickú bolesť, zúfalstvo, miestami mi je všetko a všetci ľahostajné. Je tu prosím niekto, kto by mi vedel poradiť, trošku pomôcť či zdieľať so mnou môj žiaľ s podobnou skúsenosťou? Kľudne mi môžete napísať aj do správ. Ďakujem.
@jaruska1992 Úprimnú sústrasť. Skús nájsť podobné diskusie. Niekomu chýba manžel, inému rodič, inej dieťa. Lepšie pochopia. Ťažko hľadať a nájsť vhodné slová.
@jaruska1992 ahoj, ak chceš napíš správu, pokecame, niečím podobným prechádzam.
@polamanelego ty chod na pivo, vypi ho a tresni si dobre prazdnym poharom po cele.
Ahoj , v prvom rade úprimnú sústrasť.
Mne zomrel brat (26r) pred rokom a pól, boli sme si veľmi blízky takže viem čím prechádzaš. Do dnes som sa s tým úplne nevyrovnala, každý týždeň som na cintoríne a zapalujem mu sviečku.
V prvých týždňoch veľmi pomohlo keď som mala pri sebe ľudí ktorí sa snažili myšlienky previezť trošku inam , zamestnať myseľ. Ale aj tak to po pol roku skončilo syndrómom vyhorenia a liečením u psychiatra lebo som nemohla spávať a už aj keď som zaspala mala som veľmi zle sny . Ak máš chuť tak mi kľudne napíš, rada si s tebou pokecam a skúsim ti v tejto situácii aspoň trošku pomôcť.
@jaruska1992 Úprimnú sústrasť. Pokojne plačte, spomínajte, neduste žiaľ v sebe. Ak sa chcete smiať, smejte sa. Netreba sa cítiť previnilo za žiaden pocit, ktorý príde. Neobviňovať sa. Postupom času sa budú striedať emócie. Žiaľ, bolesť, že tu nie je, hnev, prečo práve on... Je to v absolútnom poriadku. Strata bolí. Aj keď prejdú roky, bude to bolieť. Držte sa. Teraz, po rokoch som objavila knihu Zbohom, smútok. Autorka tam opisuje samovraždu svojho mladšieho brata. To obrovské zúfalstvo z jeho straty. Detailne opisuje všetky svoje pocity, spomína na brata, na ich vzťah, zamýšľa sa, prečo sa to stalo.
@jaruska1992 smer psychológ pomôže ti spracovať v sebe tie emócie, lebo po čase to môže byť horšie a budeš musieť navštíviť psychiatra.
Odporucila by som Ti vyhladat psychologa. Najlepsie Ti bude vediet pomoc ako prejst obdobim smutenia.
Prípadne skús sa obrátiť na odborníka tu:
https://www.plamienok.sk/pomoc-v-smuteni
Je mi to velmi luto co prezivas...uprimnu sustrast. Vzdy ma to zasiahne ked citam taketo spravy...mne odisiel brat (aj s 2kamaratmi) ako 20 rocny, tiez pri dopravnej nehode...bol to rok 2012. Nasledovalo vela tazkych rokov potom. Bohuzial nieje recept ako sa s tym vyrovnat. To sa asi ani neda. Casom sa bolest zmierni, ale trauma na dusi ostane.Ak mozem poradit. Daj emocie von. Nech su akekolvek. Mas na to pravo. Je to v poriadku.Ideal je psycholog. Vyrozpravat sa. Potlacene emocie z traumy sa niekde urcite prejavia. U mna to puklo po porode dcerky pred necelymi 2 rokmi. Narocne obdobie plus nespracovana trauma vyvolala panicke ataky, uzkosti, depresie. Nieje hanba zajst aj za psychiatrom ak mas pocit ze to nedavas. Mas na to pravo. Pomoze ti preklenut toto tazke obdobie, kludne aj s nejakymi liekmi. Nieje to hanba, ani tabu. A pracovat s dobrym psychologom. Rozpravat sa s ludmi s podobnym osudom tiez pomaha. Prvy krok si uz spravila, je to tazke, ale zvladnes to. Drzim velmi palce.
Úprimnú sústrasť. Chce to len čas, najhorší je prvý rok. A takéto úmrtia ešte aktívneho človeka z plného zdravia sú najväčší šok a najviac bolia a najťažšie sa s tým zmieruje. "Ľahšie" je to keď má niekto 90 a už má na to vek alebo je niekto dlhé mesiace ležiaci bez nádeje na zlepšenie a smrť je pre neho vykúpenie.