Ako sa vyrovnať s tým, že nebudem matkou?
Viem, ze toto je forum urcene skor pre mamicky, ale verim, ze sa tu najdu zeny, ktore sa snazia roky rokuce o prve dietatko a maju podobny osud ako ja. Snazime sa s muzom roky o nase prve dieta, mame spravene vsetky mozne vysetrenia jeho, mna aj spolocne - vsetko ukazuje, ze je v poriadku, skusili sme IUI, IVF 2x a maxinalne biochemicke tehotenstvo z toho bolo.
Uz som presla z fazy snazenia do fazy, ze uz sa zmierujem asi posledny rok s tym, ze mi to nie je asi sudene...Obzvlast ma uz nebavi pocuvat lekarov; ze sme zdravi, nebavi ma pchat sa liekmi, ktore mi akurat spustili zdravotne problemy, ktore som doposial nemala. Preto sme sa vykaslali uz na lekarov a na snazenie; a prave dosla slaba chvila na mna, ze vlastne sme obaja vnutorne OK; aj tak to neprichadza. Mame dobru pracu, konicky, cize si zivot vieme spestrit, ale nenahradi to uplne nasu tuzbu po spolocnom dietatku...
Presne, zaujímal by má váš vek. A hlavne sa treba zamyslieť nad tým že čím viac to silite tak tým menej sa to môže podariť. My sme mali takýto prípad v rodine, konkrétne moja sesternica, už som to písala v jednom príspevku, kde bola podobná téma, no zopakujem to aj tu. Obe jej sestry mladšie už každá po 2 deťoch, ona najstaršia z nich bez dietata, samozrejme vydatá, s mužom sa snažili asi 5 rokov, nič. Obaja po zdravotnej stránke v poriadku, umelé nechcela podstupovať brala to ako poslednú možnosť, keďže ona je taká že všetko prirodzenou cestou. Aj na oslavách rodinných keď tam boli deti z rodiny tak sesternica koľkokrát ani neprišla radšej aj vysvetlila potom že kvôli deťom lebo by to nezvládla že všetci sú šťastný a ona nie je a nevie s tým nič robiť. A poviem ti že potom prišiel zlom, začali s mužom vtedy cestovať, užívať si život a po roku otehotnela a podotýkam neplánovane. Teraz uz majú 6 ročnú zdravú dcérku. Čize zacni žiť aj niečim iným ako len túžbou po dieťati, prečo neprehodnotiš postoj k životu, veď môžeš robit toľko veci kým nie je dieťatko. Venuj sa niečomu, cestuj, cvič, nájdite si s mužom spoločnú aktivitu, nie len snaženie o dieta. Muža to musí tiez deprimovat. Držím palce
@dharmasanata to je čo za otázka....
Ja ťa uplne chapem. Sme na tom totižto podobne. Akurat ze ja mám potvrdenú neplodnosť, ale presli sme už xxx mozností, ...a nic.
Poznám pocit ked clovek sa uz ani nemieni o tom rozpravať, a este toto hento a vyskusať to a to... Ale iba sa akosi odbremeniť od tej ťažoby, ako byť kludný a vnutorne šťastný aj keď cítime nepohodu, neúspech, únavu a prázdnotu. Ako sa vedieť prestaviť aby nám nerezonovala v podvedomí tá neskutočná beznádej....
@dharmasanata to je co za otazka?nemoznost mat dieta neznamena,ze "nepatria" k sebe a nic take ani nie je,to ,co vas vztah udrzite a budete sa milovat je denodenna praca,obeta a kazdodenne rozhodnutie zostat s tymto clovekom...
a ti co nemozu spolu splodit dieta,nie su o nic menej ako ti,ci ho splodia..
@pipistrel13 normálna otázka čo sa pohoršuješ..poznala som nie jeden pár ktorý nevedeli počať bábätko roky a keď sa rozišli s inými partnermi mal každý jeden bábätko v krátkom čase.. ani mne sa nepodarilo otehotnieť a som zdravá...časom to aj pre niečo bolo dobré keďže to nebol vhodný partner pre život.. nebuď vzťhovačná nikto tu nepíše že si niečo menej, alebo teda ľudia čo nevedia počať..
@dharmasanata ja nie som vztahovacna,len nesuhlasim a tvojim nazorom a mam bezproblemovo dve deti,hoci v prvom manzelstve to nebolo mozne,no mne to nevadilo,ale manzelovi zjavne ano..
nevhodny partner je castokrat aj ked mas deti,na to som narazala,ze nie je celkom spravne to takto zovseobecnovat...
Neviem sa celkom vžiť do vašej situácie, je mi to ľúto, len mi napadlo, či ste neuvažovali o adopcii?