Ako sa vysporiadať so starostlivosťou o ležiacu matku?

@jazula ďakujem

ak sú peniaze je celkom fajn 24 hod. starostlivosť opatrovateľkami v jej domácnosti, moja suseda takto vyriešila rodičov, zozačiatku stačilo 4 hod. časom už 24 h., opatrovateľky s nimi aj rehabilitovali, aj varili, len nákupy robila ich dcéra a syn, peniaze rodičia mali tak nebol problém a deti ich majetok nepotrebovali - 24 h. starostlivosť mali posledné 3 roky,

Určite 24 hod. opatrovateľky na platbách sa treba dohodnúť so súrodencami

Moja mama sa starala o starkých až do smrti, ale boli až do smrti obaja chodiaci, len inkontinentni, sami si vedeli vymeniť plienku popr.kateter, takže moja mama ich vozila len k doktorom a prala veľa prádla. Moja svokra prišla na dôchodok, jej mama zostala ležiaca a dala ju do DSS a je spokojná s tym rozhodnutím...
Určite by som neopatrovala babku na úkor môjho dietata, ani keby mi tu vravel niekto o psej a neviem akej morálnej povinnosti...

Ved nech poslu ti zo zahranicia kazdy po 300 eur ( to ani nepocitia poviem na rovinu ( zijem v zahranici a zarabam nie vela, ani malo a toto by ma nepolozilo) a mozete si dovolit opatrovatelku. Tak ako to robia v Rakusku. Takto to nejde. V rodine mame taky pripad a uja to stalo zdravie. Tiez surodenci tam len lamentovali.

Moja mama sa starala o svoju babku 1.5 roka, ked ja som mala 17-18. Jej deti sa odmietli starat a moja mama by ju nedala niekde do domova. Nebola pocas toho obdobia skoro vobec doma, ovplyvnilo to rodinu, ale nelutuje. Kazdy to citi v sebe, ci sa chce alebo nechce postarat.

@janinah ked ono to zalezi aj na stave, one je ked je to o tom, ze nakupim, porozpravam sa, skontrolujem, poriadim a ine je leziaci pacient, pripadne chodiaci s demenciou a pod. Ako ja nasich aj svokru tiez rada doopatrujem ako budem vladat, ale taku tu intenzivnu starostlivost sama nedam. To by som musela byt naozaj 24 hod a mozno na 2 hodky nejakym Hilfswerk s nimi. To podla mna clovek okolo 50tky tazko da len tak spolu s pracou na uvazok

@janinah moja takmer 70-rocna svokra nedavno pochovala 100-rocnu mamu, ktoru doopatrovala spolu so surodencami. Vyhlasila, ze ona toto svojim detom neurobi, takze to nie je ziadna naivna mladicka nerozvaznost, ale zrele rozhodnutie zeny, ktorej sa to cochvila moze tykat.
Moja kolegyna, ked jej po rakovine zomrela mama, povedala, ze nech si mysli, kto chce, co chce, ulavilo sa jej. Boli sme v jednom kancli, prezivala som s nou roky a najma posledne mesiace jej mamy, ked kolegyna plakala od zufalstva a unavy, pretoze mama jej cely den vyvolavala, vycitala, ze ju nechala o hlade, no opatrovatelku z mesta odmietla pustit do bytu. Rovnako povedala, ze toto pri svojich detoch nedopusti.
A ja som na tom tak isto, radsej budem mozno nestastna v DD, ako mam byt nestastna doma, kde budem nicit zivot svojej dcere. Nie som totiz sebec.

Doma sme sa starali o babku ktorá mala demenciu, plienkovana a jej sestru, ktorá mala Eizhalmera, tiež plienkovana. Dlhé roky. Vtedy som študovala , súrodenci pracovali . Pomáhali sme rodičom so starostlivosťou. Teda mama pracovala a otec mal opatrovateľský, vtedy myslim 90e . Nedali by sme ich do ústavu. Babka sa o nás všetkých vystarala, venovala sa nám a ľúbila nás. Bola to babka ako z filmu Boženy Nemcovej. Teta zase bývalá v blízkom meste a vždy nás chodievala navštevovať a mala nás veľmi rada. Bolo to náročné obdobie ale veľa nám to dalo. Neľutujem ani jednu sekundu s nimi a je mi ľúto, že zomreli, resp ze som mohla sa im aj viac venovať. Babka zomierali 3 dní. Ja.som jej držala ruku, cítila som jej posledný tep srdca ale mala nás pri sebe a my sme jej dávali tu lásku až do konca. Ale bolo to ťažké a bolo dobre ze sme sa vedeli vystriedať v rámci nasej rodiny (ujovia a tety nepomahali) . Jeden bu to sam nedal. Myslím si, ze.stary človek si zaslúži domov až do konca. Tak ako oni obetovali svoj čas, energiu , peniaze pre deti a vnúčatá tak ku koncu sa im to ma vrátiť.

@mandzula neviem prečo si nadobudla dojem.ze som zástancom domácej starostlivosti do konca....písala som ako to bolo s našou mamkou a ja na Tom u svojich detí trvať nebudem.je to nesmierne ťažké vidieť každú minútu po minúte ako ti milovaný človek chradne pod rukami a odchádza.Ale mali sme šťastie sa rozlúčiť.dat jej lásku.drzat za ruku.pohladit po sivých vlasoch.Mozno budem mať šťastie a zomriem tak aj ja.mozno bude smrť náhla pri cudzích.Preto neplánujem.Samozrejme.ze príbuzným odľahne.ubudne starosti.ale viem.ze mamka je v Nebi a to je podstatné.nie moja únava ani dg.tie zvládnem.

@cecilia29 zial, vy ste evidentne boli sudrzni a starali ste sa vsetci, preto ste to dali. bolo by to pekne, keby to tak funguje. no nie v kazdej rodine to tak je a tarostlivost potom zostava na obmedzenom pocte ludi.

@janinah ja som v podstate reagovala na toto "Dnes je vám mladým ľahko vyhlasovať,že dajte ma do ústavu na staré kolená,ale keď ten čas príde už asi také odvážne nebudete."
Som este relativne mlada, no som presvedcena o tom, ze sama pojdem do DD, ak to moj stav bude vyzadovat, a to aj na zaklade poznatkov zo svojho okolia, ktore som na dokreslenie uviedla.

@majamat všetci nie. Iba moji rodicia a my deti. Žiadne z deti babky a ani dcéra tety (dcera bola psychiatricky pacient) aké ano , pomáhali sme si

mne by sa pacilo, keby aj starostlivost v DSS bola na inej urovni. zial, tato zmena musi nastat zhora. no kosi sa nic nedeje.

opatrovatelky s minimalnym vzdelanim, nervozne, niektore aj "nesvojpravne". to keby ste videli, co mame u nas za zamestnancov. ako mi jedna byvala kolegyna - veduca v jendom zariadeni, povedala pamatnu vetu ... "clovek ej vdacny aj za zleho zamestnanca". to hovori za vsetko.

sme velke zariadenie, mame pracoviska na 2 poschodiach, este sa rozdeluju.
na 1 poschdi su odd, kde je cez 80ludi, mix dg, mnoho leziacich - 3 opatrovatelky,
potom dalsie odd cez 30 ludi, kde su vacsinou schpnejsi ale s psych. dg, preto potrebuju dozor aj pri hygiene a pod, par ej ich takych, co maju plienky a tam najnovisie nei ej nidkto zo sravotnikov, vselijako sa to tam plata. doobeda socialnici, poobede tam chodime my sestry.
2 posch - 40 ludi - 1 opatrovatelka - je tam aj niekolko leziacich a niekedy opatrovatelka ide na doprovod na vys ( toto nas fakt ubija, nema kto s nimi chodit an vysetrenia )
a druha cast 40 ludi s psychiatricko-neurolog, dg - tazke demencie - 3 opatrovatelky.
cize na skoro 200 ludiich je v sluzbe 7opatrovatelov. teda teraz najnovsie uz neprijmaju klientov. tak ich je o cosi menej.

je co zlepsovat, urcite, halvne spravanie niektorych opatrovatelov, yvmenit za kvalifikovanejsi peersonal - ludi, ktori budu tu pracu robit s radostou. nehvoorim, ze takych nemame, ale mali by taki byt vsetci.
sme velke zatraidenie, mame sice rozne vekove skuoiny,a le aj mnoho starsich ludi a aj napriek tomu mame dekubity asi len u 3 ludi, ktori nam s nimi rposli s nemocnice. ani jeden z nich ich neziskal u nas. to je clekom slusna vizitka starostlivosti. a teda ani umrti nemame nijak extremne vela. sem tam sa stane, su obdobia, ked je to viac, inokedy zas menej. ani cez kovid nam nezomrelo nijak extremne vela ludi,a j ked nejake unmrtia boli.
no praca je cim dalej tazsia, kolegovia d
odchadzaju, nikto neprichadza. ak aj pride, neudrzi sa, pripadne je to clovek, ktori nie je schopny robit tu pracu, resp mozno ani ziadnu pracu, ked ho nikde nechcu, psolu ho k nam. zrovna jedneho akeho mame a myslim, ze niektori nasi klienti by boli schopnejsi, ako on.

je to fakt zufale. a tam hore nic,a koby sa nechumelilo. nic sa neriesi.

@cecilia29 moja mama je fyicky fit, ale na konci leta ochorela a preslo to do spastickej bronchitidy s poklesom saturacie. drzala sa jej nizsie asi aj 1,5m.
ked ochorela, bola som u nej kady den, ked som mohla.a el chodim do rpace. potom som si vybavila dovolenku, ked sa jej pohorsilo a najskor jej na urgente diagnostikovali zapal pluc,a le pluciarka to vylucila, no aj ak jej stav nebl moc dobry. hospitalizaciu domietla a ja som ju ani nenutila. chapala som ju a navyse jej uz CRP pokleslo, co bolo dobre znamenie.

mam rata a sestru. bracho nas vzal na urgent., sesta bola v tomc ase chora, aj jej syn, nevedeli sa z toho dlho vyhrabat. ona k mame nemohla.
bracho nas potom viezol aj k jej doktorke, ale ked mala ist potom na kontrolny rtg+interne ( objavila sa a j arytmia )+ plucne, uz mal problem, ez nezarobi ani an slanu vodu, ked somc hcela aby bol pri mame chvilu, kym zbehnem domov, pre nejake veci, rpiapdne nieco doma urobit - na 3 hod. mal s tym problem.
takze to bolo len na mne.

nastastie mama zas nepotrebovala nejaku extra starostlivost, len skor dozor a pomahal som jej urobit nieco v zahrade. povodne som mala v plane, urpatat si pred sviatkami, lebo ma cakala operacia. no nepodarilo sa. poobede som zbehla domov na 2hod a utekala som k mame. nastastie, ked som sla na operaciu, mama uz bola na tom lepsie.

teraz cez sviatky zacalo aztekat amme do pivnice, tak som tam zasla, odcerpavali sme vodu, aj kazdu hodinu, bracho len cerpadlo doniesol, priapdne 2x odcerpala dalej neriesil. ja som tam bola cely den,a yb si mama oddychla, lebo bola z toho nervozna, nevedela dobre spavat, anvyse odcerpaval vodu okolo polnoci a potom rano znovu o 6hod. ked chcela, aby jej bracho azsiel kupit nove cerpadlo, tak pindal, ez na co, tak som mu prehvorila do duse, ze co si mysli. mama uz nie ej mlada, o polnoci a rano sa macha v studenej vode a ja som tam nemohla byt stale. potom kupi cerpadlo, este aj riny zacal dokoncovat, vyhlbil jek v pivnici jamu a do nej dal cerpadlo, ktore sa same spusta, ked treba. zrazu sa lady pohli. no aby sa mu clovek doprosoval, a segra tiez nic, ako primadona prisla an sviatky a novy rok a ziadna pomoc.

@cecilia29 cize nei vkazdej rodine to tak dobre slape.

@mandzula áno.to si myslím stále.po mojich skúsenostiach a v mojom veku viem.ze odvaha trvať na starobe v DSS bude veľmi otázna.myslim.ze u každého.

Myslim, ze toto je velmi individualne a vela zavisi od vztahu k "pacientovi" alebo od jeho stavu. Starat sa o starych a prakticky nonstop je strasne narocne. Podla mna na to vacsina ludi povahu jednoducho nema. Je to horsie ako s dietatom, lebo pri dietati si clovek povie, ze este nema rozum, ale pri starom, nedavno rozumnom cloveku si clovek vravi, ze to mi uz asi robi naschval. Faktom ale je, ze ti starki casto rozumovo su na tom horsie ako male deti, male deti sa ucia a zlepsuju, lenze u starkych ten mozog stale viac a viac upada. A co pochopia v jeden den, na druhy den uz nie a clovek ma pocit, ze klamu a naschval vyvolavaju rozbroje. Druha vec, oni vedia, ze su na pritaz, vedia, co sposobuju a su z toho frustrovani, tak mnohi su preto este viac nevrli a nervozni. Chcu dokazat, ze tak zle na tom nie su, ale este viac to tym skomplikuju. Je tazke priznat si, ze som stary a nevladny a som odkazany na inych. Je to neuveritelne pokorujuce. Cely zivot ideme vpred a dosahujeme nejake ciele, robime si veci po svojom a zrazu sme len na pritaz, neposlucha nas vlastne telo, neposlucha nas ani len vlastny mozog, tuzime po spolocnosti, ale zaroven za nou ist nevieme a ludia za nami nechcu. A ked mozog a myslenie uz takmer uplne vypovie sluzbu, tak to uz naozaj je uplne nepredvidatelne co taky clovek urobi ci povie.
Zazila som v rodine viackrat taku situaciu, riesilo sa to rozne. Ale naozaj je aj velky rozdiel medzi starkymi. Niekto je pokorny a tichy a snazi sa nerobit problemy a uvedomuje si, ze je pritaz. Potom obcas spravi blbost, je mu to luto. Ked je to vlastna matka, vlastny otec, dieta sa o takeho cloveka dokaze vacsinou s laskou postarat, ak na to su financie a priestor. Lenze su aj starki, co z nervozity a z povahy neustale nieco vyzaduju, vystrajaju, nevedia sa sami zmierit so svojou situaciu, rozkazuju, kritizuju neustale, chcu sa aj citit, ze stale maju co povedat, ze stale su doleziti, ze ich zivot ma stale zmysel a nie je to len cakanie na smrt... O takych je tazke starat sa aj pre najblizsiu rodinu, priam nemozne.
A myslim, ze vela tu robi aj dnesna zdravotna starostlivost. Kedysi sa na niektore veci umieralo, dnes sa na to daju lieky a clovek v lepsom ci horsom stave pozije este aj 20 ci 30 rokov, podla diagnozy. Kedysi ked sa zhorsil stav cloveka, tak jednoducho neprezil dlho, velmi malokedy sa to podarilo. Takze aj rodina sa nemusela starat nonstop pri lozku desiatky rokov o cloveka, co bol uplne bez rozumu, prirodzene odisiel vacsinou skor. Takze si nemyslim, ze sa da uplne porovnavat s minulou dobou, ze kedysi to ludia zvladali a len dnes sme sebci. Kedysi aj zeny boli casto doma a vedeli sa pekne postriedat, aj smrt prisla vacsinou rychlejsie. Ano, postarali sa kedysi v kruhu rodiny. Ale kolko vacsinou? Rok, dva? Ked vobec. Toto vobec nie je lahka tema a neexistuje na nu jedno riesenie. Kazda situacia je velmi specificka.

@janinah ono je to aj o nastaveni od mladosti, proste to brat ako fakt, nie ako krivdu, ktoru na nas deti spachaju.

@autorka starkú si zobrala domov moja mama 2r po Tom ako zomrel starký.. moc sa jej nechcelo,ale bola spokojná potom.. už to bolo extra únavné pre moju mamu ju chodiť kontrolovať 2x za den...
no ležiaca bola len pár mesiacov pred smrťou.. lenže moja mama bola už na dôchodku..no keď chcela niekam ísť,vždy zavolala ku nej opatrovateľku výnimočné nejakého surodenca.. Raz za rok sa nasi odvážili ísť preč na 2 noci,to som tam bola ja s mužom a dcérou aj cez noc.. nerozmýšľali ste ju vziať domov plus opatrovateľka?

@janinah Nehnevaj sa, ale je rozdiel ci rodinni prislusnici, ktori sa staraju o tazko choreho maju zdrav. vzdelanie ako ty alebo nie. Taktiez je rozdiel ci sa o neho staraju 1-2 ludia alebo je v tej rodine na striedacku tych ludi viac. A v neposlednom rade, ano, ono sa to pekne rozprava, ked ste sa realne intenzivne starali 2-3tyzdne. Po par rokoch by ste aj vy mleli z posledneho.
Tiez je rozdiel, ked ti co sa staraju su uz na dochodku, relativne fit a maju volny cas alebo maju uz aspon odrastene deti, ako ked sa maju starat mladi, co maju doma 2-3 male deti plus pracovne povinnosti.
Dat tazko choreho-nevladneho do DSS je v dnesnej dobe uplne normalne, pokial rodina nema podmienky na to sa o neho doma postarat. Nadalej ho moze denne navstevovat a pomahat mu.

Moja mama sa starala o babku po mozgovej príhode 1.5 roka.(kŕmiť, plienky, umývať proste všetko.) A teda fakt to na nej zanechalo následky, psychické aj fyzické. O dopade na rodinu a manželstvo ani nebudem písať. U nás bol problém mamin brat, ktorý nesúhlasil s DSS (mama ho mala v pláne celý platiť). Ale teda keď prišiel vždy dával múdre rady ako to nie sú žiadne starosti a že môže byť rada, že je babka na tom tak dobre (nebola, ležiaci človek ktorému funguje mozog na 10%, nieje na tom dobre) a nepomohol ani raz za tú dobu čo babka bola u nás. Takže ja po tejto skúsenosti som za DSS, toto nemusíš ustáť ani ty ani tvoja mama.

@janinah normálny človek toto snad po svojich detoch nemoze vyžadovat, pokial nemaju podmienky. Tam, kde sa celá rodina na striedacku točí okolo jedneho, tam sa dobre kydá na niekoho, kto bol na seniora s demenciou sám. Úplne sám.

@anonym_autor ako to dopadlo? Dali ste babku do DSS alebo sa o ňu stále staráte doma?