Ako sa zbaviť syndrómu najstaršej dcéry?
@anonym_893d71 vies ono to nie je pravidlo. Kazdy mame inu vychovu, iny zivotny pribeh. Moja mama ostala polosirota ked mala 8 rokov. Ja ked som mala 12. Budte vdacni.
@sisamisaaa to sa lahko povie. Teoriu ovladam ale vycitky, problemy so spankom potom, pocit ze som nevdacna a sebecka..
@anonym_autor Tie pocity sú normálne. Znamenajú že si si postrážila hranicu. Keď ich máš, znamená že si spravila niečo pre seba. Neboj, oni prejdú, a máš pravdu, nie je to ľahké. Ale inak to nejde. 🙂 Držím palce! ♥
@anonym_893d71 gratulujem ti.
@anonym_autor Tie pocity sú normálne. Znamenajú že si si postrážila hranicu. Keď ich máš, znamená že si spravila niečo pre seba. Neboj, oni prejdú, a máš pravdu, nie je to ľahké. Ale inak to nejde. 🙂 Držím palce! ♥
@sisamisaaa prejdu ale trvaju dlho. A nemozem povedat ze som spokojna lebo som si ustrazila hranicu.
@anonym_893d71 gratulujem ti.
@anonym_autor Niekto možno nemá, niekto má a neuvedomuje si to (nič v zlom, ja som po traume 20 rokov fungovala v jednom vzorci ktorý ma doviedol až so kolapsu, a ešte aj potom mi dlho trvalo kým som ho odhalila a priznala si a pochopila rozdiel a už 2 roky tento vzorec ruším a teda úzkosti mi nabehnú ešte aj dnes, ale už len výnimočne 🙂)
A ty si tie vzorce uvedomuješ, a áno tá nespokojnosť to je presne ten istý vzorec ktorý sa snažíš prelomiť.
Nutkanie povedať áno - syndróm najstaršej
Poviem nie - hranica - výčitky a nespokojnosť = presne ten istý vzorec - syndróm najstaršej 🙂
Nie nemusíš. Nie, nie je to tvoja povinnosť. Áno je jeden dôležitejší človek ako oni. Hádaj kto 🙂
A v prvom rade gratulujem k tvojmu uvedomeniu. Dnes tejto vete možno úplne nechápeš, ale ak vydržíš, ona ti dôjde 🙂 Hlavne netlač na seba, robíš dobrú vec, vieš o tom, a ak máš výčitky, úzkosť atd, veď sú to normálne pocity, tak buď s nimi, maj ich, vyplač sa, vykrič, oni raz prejdú 🙂
@sisamisaaa prejdu ale trvaju dlho. A nemozem povedat ze som spokojna lebo som si ustrazila hranicu.
@anonym_autor tak napríklad moja mama roky sadila v zahrade 100 sadeníc rajčín. Celé leto ich spracúvala a vyplakávala, že má veľa práce a na otázku načo toho toľko sadí, povedala, že to pre nás. Na to som jej povedala, že ja to nepotrebujem, neberiem od nej, mám vlastnú záhradu a nemienim sa tam zodrať, chodím predsa do práce. Druhá sestra má tiež vlastnú záhradu a tretia sestra tam ani nechodí.
Až zostarla a sama zistila, že naozaj to nestíha a nevládze, tak už nesadí toľko. Mohla si 10 rokov sadenia kvanta rajčín ušetriť, ale komu niet rady, tomu niet pomoci a nech sa poučí na vlastných chybách, ja rozhodne za toto nemienim niesť zodpovednosť.
@sisamisaaa prejdu ale trvaju dlho. A nemozem povedat ze som spokojna lebo som si ustrazila hranicu.
@anonym_autor Inak ja sa usmievam lebo viem že keď si toto prehliadla a riešiš to, už si za tou hranicou a už sa naspäť nevrátiš, to sa už nedá 🙂 Už nie si v syndróme (už nie je v podvedomí, už si ho vytiahla do vedomia, už ho liečiš). Bude to bolieť, bude ťa to štvať, budú sa vzpierať, ale už len počkať kým sa to v mozgu preusporiada a bude to dobré 🙂
Zeny, uvedomte si jednu vec - to, ze nieco nepoznate, nezazili ste a spol., neznamena, ze to neexistuje a ze to niekoho nemoze trapit. Ja zas trpim syndromom najmladsieho dietata.
Zeny, uvedomte si jednu vec - to, ze nieco nepoznate, nezazili ste a spol., neznamena, ze to neexistuje a ze to niekoho nemoze trapit. Ja zas trpim syndromom najmladsieho dietata.
@mandzula A to sa ako prejavuje u teba? Ja som najmladšia, u mňa je to skôr o tom že kým sa dospelí hádali, ja som sa snažila držať rodinu pohromade, byť milá, dobrá, poslušná, zodpovednosť za ich spokojnosť, výkon, kolaps... Potom sa to celé rozpadlo, s polkou rodiny sa ledva bavíme, musela som sa postarať v prvom rade o seba. Áno počúvam výčitky, áno pár prebdených a preplakaných nocí bolo tiež, ale dnes už rozlišujem môj život - tvoj život, môj dosah - tvoja zodpovednosť, ešte stále vpadám do toho vzorca ale už ho mám zvedomený a viem si povedať STOP, nerieš, nie je to o tebe 🙂
Moj najstarsi je tiez taky,vzdy daval pozor na mladsieho brata,aj ked sa bavil s kamosmi 1 oko mal na bratovi.Ale u nas je to ako zakon padajuceho hovienka,cize najstarsi syn na mladsieho a mladsi zase na dalsieho mladsieho.Strazia sa vsetci navzajom,kazdy kazdeho.Aj si zastanu kazdy kazdeho ked ide ozaj,ze do tuheho.No ten najstarsi uz rozmysla ako dospelak,zamysla sa nad takymi vecami,na co ma este aspon 2r cas.Od malicka,uz ako prvacik mi ani pusu nechcel dat,mama ja uz som velky a museli sme si dat boztek pod lavicku,aby nas nik nevidel.Mladsi ti sa pusinkuju kazducke rano pred skolou aj ked su uz velky.
@anonym_3ef20a Toto asi nebude ten syndróm o ktorom píše autorka. Toto je niečo iné. Toto je keď ľudia sú už dospelí a ona neustále všetkým naokolo pomáha na úkor seba, má to ako taký starý zažraný vzorec ktorý jej nedovolí povedať nie, uprednostniť seba a keď musí, cíti sa blbo a má výčitky.
@0silvia0 ono to nemusi platit vzdy, zavisi vela aj od roznych inych faktorov...moj manzel je druhorodeny a ma vela znakov "prvorodeneho"...ono zalezi cim si to dieta musi prejst, ake prekazky prekona. Aj ja so sestrou to mame dost poprehadzovane, lebo kazda sme si zili v puberte iny zivot, odlisne prostredie, odslisne skusenosti - prakticky sme zili do 16/17tky ako dvojicky a potom kazda zivot jedinacika.
Ale ano, prvemu dietatu sa venujeme najviac.
Vytváranie si syndrómu za bežné veci je fakt divné
@0silvia0 ja si to aj poviem. Ale potom ma prepadnu hrozne vycitky ze kaslem na rodinu, ze nepomozem ked potrebuju, ze by som mala ved sa mam dobre a oni zle a tak musim. Ze sa mam postarat ked mozem, ved tak sa to robi tak sa patri....mama je teraz chora. Plakala mi ze nedokaze pred vianocami upratat a napiect co chcela. Neda si vysvetlit ze nemusi nic z toho robit a ja sa trapim tym ako jej pomoct a nezanedbat moju domacnost a moju rodinu. Ale som len jedna a neda mi to vykaslat sa na nu. A viem ze ked jej s tymi 10 druhmi kolacov nepomozem tak to bude robit aj tak a bude jej este horsie na zdravi.
@anonym_autor toto čo popisuješ nemusí byť len "syndróm najstaršej dcéry" (aj ja som v takom postavení v rodine). Treba mamu nechať nech si prevezme zodpovednosť za vlastný život, na nete na to nájdeš veľa info. Ty si spracuje svoje "pocity viny" z čoho reálne pramenia, aké máš v sebe zranenia.
@0silvia0 sedí to na mňa ako riť na šerbel, akurát, že ja som najmladšia...
@0silvia0 ja si to aj poviem. Ale potom ma prepadnu hrozne vycitky ze kaslem na rodinu, ze nepomozem ked potrebuju, ze by som mala ved sa mam dobre a oni zle a tak musim. Ze sa mam postarat ked mozem, ved tak sa to robi tak sa patri....mama je teraz chora. Plakala mi ze nedokaze pred vianocami upratat a napiect co chcela. Neda si vysvetlit ze nemusi nic z toho robit a ja sa trapim tym ako jej pomoct a nezanedbat moju domacnost a moju rodinu. Ale som len jedna a neda mi to vykaslat sa na nu. A viem ze ked jej s tymi 10 druhmi kolacov nepomozem tak to bude robit aj tak a bude jej este horsie na zdravi.
@anonym_autor Nezanedbať svoju rodinu a svoju domácnosť. Zlá otázka. Mala si sa sama seba spýtať ako nezanedbať seba. A keď sa začneš takto pýtať, zbavíš sa syndrómu.
@anonym_autor Nezanedbať svoju rodinu a svoju domácnosť. Zlá otázka. Mala si sa sama seba spýtať ako nezanedbať seba. A keď sa začneš takto pýtať, zbavíš sa syndrómu.
@slavaf ale aj moja rodina som ja. Ta sirsia aj ta najblizsia. Vsetko to robi to kym som. V dobrom aj v zlom zmysle
@anonym_autor dievčatá, ďakujem za túto diskusiu a všetky relevantné prispevky. Začína sa mi rozsvecovať... A toho autora si určite prečítam. Autorka držím ti palce, veľmi... A ďakujem aj tej dotyčnej, čo písala, že výčitky a úzkosť sú normálnou súčasťou cesty k uvedomeniu si vlastných hraníc. Ďakujem ❤️
Mne to pride vtipne, ako si mnoho ludi myslis, ze take psychologicke bloky a syndromy su moderny vymysel. Ved aj napr. u takeho alkoholika je ta najtazsia vec uznat si, ze ma nejaky problem a pomenovat ho, to su casto roky neuvedomovania, vysmechu a popierania, ze mna sa to netyka. A okrem toho kazda druha legenda, rozpravka hovori o 3 bratoch, 3 sestrach, kazdy ma nejake typizovane vlastnosti, jeden je lahkovazny, iny mudry atd. Jasne, ze su to archetypy, ale z niecoho to asi prameni. Prepacte za odbocenie, ale fakt ma fascinuje, ako sa este aj dnes ludia dokazu vysmiat nepoznanemu.
@anonym_autor som najstarsia dcera a v konecnom dosledku to nepovazujem za nevyhodu. Som svedomita,zodpovedna,opatrna,empaticka no zas si nemyslim,ze dovolim inym aby mi diktovali co mam robit a aby som im dovolila so sebou zametat. Aj na mna boli kladene naroky,ktore pri surodencoch uz neboli tak striktne dodrziavane. Podla mna sa to neda celkom odclenit. Prirodzene najstarsie dieta zazije rodicov,ktori sa este tak trochu hladaju,skusaju ako veci "vypalia",pri dalsich detoch uz maju odzite tie situacie a vedia sa viac orientovat. Za mna celkom nestasta pozicia je middle child,co su v praxy aj najproblemovejsie deti.
Aký syndróm, o com je tu reč? Ved nebola žiadna otázka. To som len ja taka nechápava ?
ja osm najmladsia a sestre som vzdy zavidela.. mozno to bude tym,ze osm starsi ocnik ..ale na nu sa take naroky nekladli ... nemusela po nikom nosit oblecenie..mala viac volnosti a prva zdrhla z domu ... takze skus sa na ten svoj "syndrom" pozriet aj z inej stranky
Chápem Vás, ja som staršia sestra štyroch bratov!
@unicornlady dakujem, ta kniha postav sa za seba vyzera skvela. Pozrela som si ukazku a rozplakala som sa pri prvom odstavci. Ako som citala dalej vsetko mi to zacalo do seba zapadat. Teraz treba spravit pre mna ten najtazsi krok. Uviest teoriu do praxe
@0silvia0 mam strach ze ked jej toto poviem nabuduce mi ani nepovie ked jej nieco bude aby som teda nemala stres a pocit viny.
@anonym_autor ty nemôžeš prevziať zodpovednosť ešte aj za pocity iných ľudí. Ak mama nemá 70+, tak si poradí a možno sa uvedomí, že aj ty si len človek, ktorého nemôže každý zaťažovať. Presne takto si človek vymedzuje hranice. Jasne, stručne. Nie že ty budeš trpieť, s úsmevom jej prídeš upratať, napiecť navariť, doma do isté a celé Vianočné sviatky budeš liečiť svoje boľavé kríže. Každý človek má svoje limity.