Aká je vaša najstaršia spomienka z detstva?
A z akého veku? Ja si pamätám triedu v škôlke, keď som mala 3 roky, ale z obdobia do 3 rokov nič.
Stručné zhrnutie
- Najčastejšie prvé detské spomienky sú z veku približne 2–4 rokov, pričom niektorí uvádzajú spomienky už od 9–12 mesiacov alebo od 1,5 roka.
- Emocionálne intenzívne udalosti ako pohreb, havária, hospitalizácia (napr. vybratie mandlí) alebo narodenie súrodenca tvoria často najjasnejšie a trvalé rané spomienky.
- Fotografie s dátumom a rodičovské rozprávanie slúžia na časové overenie a doplnenie detailov ranných spomienok.
Q: V ktorom veku si ľudia najčastejšie pamätajú najstaršie spomienky?
A: Veľa účastníkov uvádza vek približne 2–4 roky; niektorí popisujú spomienky z 9 mesiacov alebo 10 mesiacov, ďalší z 1–1,5 roka a niektorí až od 5 rokov.
Q: Aké udalosti sa najčastejšie stávajú najstaršími spomienkami?
A: Často ide o návštevy pôrodnice pri narodení súrodenca, hospitalizácie alebo operácie (napr. vybratie mandlí), dopravné nehody, pohreby a pobyty v jasliach či škôlke.
Q: Ako overiť alebo časovo zaradiť spomienky z raného detstva?
A: Použiť rodinné fotografie s dátumami a rodičovské rozprávanie, prípadne zdravotné záznamy (napr. hospitalizácia, ORL návštevy) na porovnanie; v diskusii bol uvedený prípad fotky s dátumom 10 mesiacov ako dôkaz.
Q: Kedy deti bežne začínajú mať jasné spomienky na škôlku a školu?
A: Mnoho ľudí hlási jasné spomienky na jasle/škôlku od cca 2–3 rokov a veľmi jasné zážitky z prvého ročníka ZŠ.
Q: Môžu traumy viesť k skorším a trvácnejším spomienkam?
A: Áno, v diskusii boli spomenuté traumy ako autonehody, hospitalizácie, operácie a pohreby, ktoré účastníci označili za veľmi jasné a trvalé spomienky.
Q: Prečo niektorí rodičia spochybňujú spomienky z veľmi skorého veku?
A: Niektorí rodičia neveria spomienkam z obdobia do 3 rokov a účastníci uvádzali, že verifikácia vyžaduje fotografie, dátované záznamy alebo potvrdenie od rodičov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Najčastejšie prvé spomienky sú z obdobia okolo 2–4 rokov.
- Silné emocionálne udalosti (pohreb, havária, hospitalizácia, narodenie súrodenca) tvoria často najjasnejšie rané spomienky.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že spomienky z 1. roku života (9–12 mesiacov) sú autentické; iní tvrdia, že také spomienky sú neskôr rekonštruované alebo overované rodičmi.
- Niektorí účastníci považujú škôlku za hranicu jasných spomienok (od ~2–3 rokov), zatiaľ čo iní majú jasné spomienky až od prvého ročníka ZŠ alebo neskôr.
Otvorené otázky
- Dokonale ako a kedy možno spoľahlivo overiť spomienky z obdobia do 2 rokov?
- Do akej miery sú veľmi skoré spomienky (9–12 mesiacov) autentické alebo neskôr doplnené rodinným rozprávaním?
- Prečo niektoré deti majú veľmi detailné spomienky na ranné detstvo a iné nie?
Spomenuté značky a firmy
Helpe, Starom Smokovci, Nitrianskom Rudne, Košice, Prievidza, Horovciach, Bratislava, Michaela
Spomenuté produkty a metódy
vybratie mandlí (tonsillectomy), ušné zápaly (otitídy), ORL ambulancie, fotografie s dátumom, počítadlo s drevenými gulickami, plechová vaňa, nočník, pančuchy, vodný bicykel, kočík, trojkolka, sánky, sánkovanie
Miesta a osoby
Starom Smokovci, Nitrianskom Rudne, Košice, Prievidza, Horovciach, Bratislava, Tatry, Michaela
Tiež škôlku, ako som dala spoluziacke cukrík a ona ako behala jej zabehol a učiteľka ju chytila za nohy dole hlavou😅🤦♀️
Ja som od dvoch do troch rokov chodila do jasličiek. Moja najstaršia spomienka je, ako idem s mamou z jaslí domov, začalo strašne liať a schovali sme sa pod striešku / bránu .
Cestu od plota škôlky dovnútra lebo bola lemovaná kríkmi a bála som sa toho krika dotknúť. Predškolské vystúpenie a miesto kde sme spali. Čiže okolo 5 rokov a potom až niečo v 3. triede.
Ja si pamatam ako som so sestrou a ostatnymi detmi behali po dedine a jedna babka sa ma pytala kolko mam rokov a ja som na prstoch ukazala tri. Mam aj vela spomienok na skolku
Este si spominam ako som sedela v bugine a mama ma vozila po dedine.to som mohla mat cez 2 roky
Ako sme prišli s otcom pre mamu do pôrodnice a mala bábo v bielej perinke (môjho brata) Mala som 2,5roka
Mam velmi vela spomienok z detstva. Netusim, kolko som mala rokov, ale pamatam si, ze som sedela na dvore na nocniku a ze ma strasne bolelo brucho - to je asi najstarsia spomienka. Potom si spominam, ze blizko domu, kde sme byvali, bola skareda havaria, pamatam si blikajuce sanitky. Mama mi vravela, ze som mohla mat vtedy tak cca 3 roky. Pamatam si, ako mama odchadzala do porodnice, aj ako brata doniesli domov - vtedy som mala 4 roky. Odvtedy mam pomerne jasne spomienky. Zo skolky mam velmi vela spomienok, aj zo skoly. Viem presne, co som mala oblecene prvy den v skole, aj zasadaci poriadok si pamatam....
Ale ked sa ma ludia opytaju, co som robila vcera, tak netusim :D
Ja si z obdobia pred 3 rokmi pamätám len ked otec havaroval a volali nam z nemocnice, doteraz mam pred ocami ako mama drzala to oranžové sluchatko a plakala, potom prvy den v škole aka som bola uzasnuta aku mame peknú pani ucitelku
Pamätám si miestnosť celú zelenú okachlickovanu... Mamina vraví že ako dvojročná som bola sama v nemocnici, vyberali mi mandle, možno to je ono...
ako mi spoluziak v skolke spieval michaela jacksona, aby som neplakala za rodicmi 🙂 tipujem to na 4r
Spomínam si zopár utrzkov z detstva,
- pieskovisko v škôlke ;, aby som spala poobede v škôlke, zviazali mi cez oči pančuchy ; zomrel dedko a keď sme prišli, tak som volala hlaj ladijko lebo dedko zvykol so mnou tancovať ale nevedela som a nechápala úmrtie ; cestovali sme na liečenie a museli prespať na stanici,lebo zavialo trať v Tatrách ;
bola som v nemocnici na izbe so zenami a tety som volala podľa vzoru na nočných košeliach ( teta kvietková, teta bodkovaná), a ešte jedna - plakala som v postieľke, rodičia nevedeli že som sa už zobudila, boli vonku, a nemal má kto vybrať tak som sa pocikala.
Mala som 2 roky a pamätám sa na dédiku-prababku.Ako ležíme na diváni a ona mi číta rozprávky.Cítim jej telo,vôňu jej zástery a ako mi bolo pri nej dobre,tak jemnúčko... .Ďalšia spomienka,jej pohreb.Videla som cez okno čierne kone a čierny koč.Mala som skoro 3 roky.
jasle - 2 roky - take dlhsie fotookamihu --teplomer v zadku pri prichode , placuce babatka v postielkach , ktore si nik cez obedny spanok nevsimal , my starsi - 2 roky sme spali v takom kovovolatkovom lehatku ( mali ste to mozno aj doma ) ....
Najstaršia myslím s dedom, okolo 3-3,5r som mala. Keď som stála pri okne a mával mi z dvora 😊 toto sa mi prehráva veľmi často.
Pamatam si jeden vylet na cucoriedky. Mala som asi dva a pol roka, spala som v Helpe v telocvicni v spacaku. Velky zazitok
Mala som 2,5 roka. Pamätám si útržky z dovolenky na nitrianskom Rudne. Skôr či pamätám len pár predmetov, pocity, a presne 4 také konkrétnejšie udalosti.
1.mali sme oranžový veľký stan blízko vody, posmykla som sa a spadla do vody. Zdalo sa mi, že tam bolo veľa vody, ale otec povedal, že som ju mala po kolená, a on ma vytiahol hneď.
2.bolo tam kino pod holým nebom a premietali kreslene rozprávky
3.bol tam ten vodný bycikel a celú dobu som mala strach az ma ruky boleli, tak silno dom sa držala
4. V stane som počula divne zvuky.... Nejako v puberte som si to dala dokopy a tatko mi to potvrdil, že vtedy splodili mladšiu sestru 😂
U rodinnych znamych pohlad na luster, mama ma drzala ako babatko na rukach.
Mali taky specialny prvorepublikovy, krasny interier. Samozrejme dizajn som ocenila az neskor 😃
@lazzo Keby si povedal, že ako si sa kotúľal vajcovodom, ale hento si ešte nebol ty.
Ja neviem, či je to možné, ale asi ako 1,5 ročná, ako som bežala oproti otcovi, keď prišiel z práce. Vek viem podľa toho, kde sme v tom čase bývali.
Obraz konkretne ziadny.ale pamatam si vonu luky s potokom pri jednej chate na ktorej sme boli ked som mala 3-4 roky.chatu uz by som nespoznala ale tu vonu si vybavim okamzite..
najstarsiu z dvoch rokov, medzi 1,5 a 2 rokmi sme boli so sestrou dvojcatom v Tatrach v liecebni v Starom Smokovci a pamatami si tvare niektorych sestriciek, biele izby, boli sme na dojceneckom oddeleni /do troch rokov boli dojcata/ a strasne nam to vadilo, boli sme na svoj vek velmi mudre a vyspele, a chudli sme lebo nam nutili mixovane jedlo z flase s velkou dierou. Rodicia chodili raz do tyzdna a my sme sa vrhli na kuracie nohy z hladu. Sestricka prisla zalovat mojej mame, ze nechceme jest, a skoro zamrzla ked videla ako jeme tie stehna hladne ako vlci.
tiez skolku. Pamatam si stenu kde boli pastelky a papiere - pri okne. Pamatam si, ze tam bola v jednej casti kuchynka 🙂 v ktorej sme sa moc nehrali. Ale velmi dobre a ostre spomienky mam az na prvy rocnik ZS.