Ako ste vedeli, že je to on?
Zažili ste už pocit, že sa odniekiaľ poznáte, ale neviete, odkiaľ? Taký pocit, že je to asi on. Nemyslím teraz poblaznenost, ale ten pocit, že niečo je iné. A ak ste to zažili a cítili ste, že je to on, dali ste sa dokopy hneď alebo to malo aj taký spád, že ste nemohli byť hneď spolu, napríklad bol v rozvodovom konaní, rozchádzal sa, boli ste z iných miest a bola tam diaľka... Skrátka že ste museli čakať a možno ste nevedeli, či to vyjde, či bude s vami po tých komplikáciách a nechceli ste naňho tlačiť 🙂 Niečo totiž zažívam, čo si neviem vysvetliť, no práve tie menšie "komplikácie" tam sú. Mám pocit, taký vnútorný, že mám byť trpezlivá, no nechcem byť ani naivná.
Ja som vedel že je to ona až po nejakom čase. Furt mi s ňou bolo fajn ale nepripúšťal som si to. Keď to neodchádzalo, tak som vedel že je to ona.
ja som taky pocit zazila..tiez nam nebolo sudene byt odzaciatku spolu (aj ked pritazlivost a iskrenie bolo odzaciatku z oboch stran...dokonca aj pusy boli hned po asi tusim 1."rande" ak by som to vtedy tak nazvala...) ja som mala vtedy 19r on 18.r a tie prekazky boli skola,ja som musela ist na nejaky cas v ramci vzdelavania do zahranicia po skole, potom VS ktoru som nakoniec aj tak zanechala a vratila sa naspat domov mala som 22rokov...a az vtedy sa nam to konecne podarilo...od toho dna uz preslo takmer 6 rokov...cele tie 3 roky co sme nemohli byt spolu boli velmi tazke..ale niekde som stale verila ze on na mna pocka..a stalo sa tak..cely ten cas sme ani on ani ja ineho partnera nemali🙂....Drzim ti palce🍀
Jeej zazila ... Jasne , ON ... Krycí názov vesmír. Diaľka nevadila , vek nevadil , premiestnili by sme aj zemeguľu keby bolo treba .. Kópie záľub, pováh , nonstop smiech a rozhovory bez konca ....
Píšem ti preto , že už je po .... A s odstupom času zisťujem že to bola len komeeeta , horko oplakanaa.. My ženy máme sklon cítiť spojenia .... Ale asi len čas a útlm hormónov ukážu , či je hodný nás. 🙂.
a asi som ti neodpovedala na otazku ako som vedela ze to bol ON?..hm..proste stale ale fakt stale som na neho myslela bol mojou prvou a zaroven poslednou myslienkou dna. Taky ten pocit ze je ten pravy (vela ludi mi vtedy hovorilo ci som blazon ako to mozem takto na zaciatku vediet)...ale ja som verila, proste som to citila..neviem to opisat..tento pocit som zazila len raz a to pri nom pri nikom inom❤
No, niečo podobné. Nechcem povedať, že láska na prvý pohľad, lebo to je klišé. Ale taky ten pocit, ako keď skladás obrovské puzzle a tie posledne diely nie a nie nájsť, kam patria. A zrazu sa na ne pozrieš a vieš, kam patria a fakt, oni zapadnu na miesto a ty nechápeš, ako si to mohla tak dlho hľadať. Proste ten pocit, že som prišla domov a všetko je, ako byť ma. Bývali sme od seba skoro 600 km, v dvoch rôznych štátoch, on po hnusnom rozchode, ja ešte vydatá, ale vedeli sme, že to dáme, lebo patríme spolu. A asi aj patríme, nakoľko to ťaháme už 19. rok.... A stále je to ON (co neznamená, že nemám občas chuť ho vziať panvicou po plesine)
Áno presne ten pocit mám aj ja. Ale vedeli ste, že aj on vie o vás, že ste jeho? Alebo si to zo začiatku neuvedomoval, možno nevedel, nechcel vás ešte motať, keď mal nejaké záväzky minulé...
toto všetko opísané je ZAMILOVANOSŤ... vedecky preskúmaný koktejl hormónov a chemických procesov...
no a keď sa zamiluješ, je to prekrásne a až čas ukáže, či je to ON... niekedy to vyjde a niekedy nie 😉
Ten pocit je taký, že keď sa ma dotkol, zrazu som pocítila niečo vo vnútri v sebe. Ale to som nemala pri nikom, to nebol pocit príťažlivosti. Skrátka keď došlo k dotyku, pozreli sme sa na seba a videla som, že aj on sa zarazil. Bolo to zvláštne. Keď som ho uvidela prvýkrát v živote, mala som pocit, že som ho už niekde videla. On na mňa tiež pozeral tak zvláštne. Ale nie, nepoznáme sa odnikiaľ, nevideli sme sa nikdy. V živote som taký pocit nezažila, to nie je také, že vau, som ohromená, lebo je sexi. Je to skôr pocit... Že som doma. Ako tu už jedna z vás povedala. Vždy som žiarlila na ženy, ktoré sa motali okolo mužov, ktorí sa mi páčia. A teraz nič. Je to čudné. Cítim z neho akoby dôveru. Ja to ani neviem popísať. Ten pocit. Strašné zvláštne.
autorka: u mna to bolo tak ze ja som z jeho strany velmi citila ze ma chce, tie akoze "nahodne" dotyky to som presne citila co ty opisujes...tie prve pusy a neboli to teda len obycajne pusy na usta🙊🙈 po prvom "rande" vtedy asi tyzden po spoznani to len potvrdili 😂 no ale osud nam hned neprial...a u nas teda ziadne zavazky minule v tom nastastie neboli..my sme predtym ani on ani ja nemali nikoho
Nám to bolo jasné obom. Od prvého stretnutia sme začali organizovať spoločne bývanie a ja preradenie do jeho krajiny (naopak to nešlo), mala som 33, žiadna zabicka... (on o rok viac)
@lucia7933 my sme už trošku starší. Ja cítim niečo, čo doteraz ani v jednom vzťahu nebolo. Mala som dlhodobý vzťah a potom jeden kratší, ani v jednom toto nebolo. Dlho som sa spamätala z rozchodov, nerandila som a hlavne som nechcela nič začať, lebo som sa necítila pripravená. On je po rozchode tiež a mám dojem, že tiež sa necíti byť pripravený, ale zároveň vidím, že sa mu páčim, ale drží si od seba odstup. Aby osobe neublížil, podľa mňa každý človek potrebuje čas po rozchode, ujasniť si veci v sebe. Vnímam to ako komplikáciu, a zároveň mi niečo hovorí, že mám byť trpezlivá a nechať ho tak, netlačiť. Je to také čudné. Nikdy som nič také nezažila a keď sme spolu byť nemohli, tak som na to kašlala. Nečakala som. Ale teraz mám čudný pocit, že mám dať čas. Nechápem to. Možno si len namyslam, neviem.
Niekedy premýšľam, či muži si uvedomujú tie veci, že niečo je inak. Či sa boja do toho hneď po rozchode ísť, aby neublížili vo vzťahu? Alebo im dôjde až časom vedome, že je to ona?
autorka: ano urcite po rozchodoch je to ine...ja som take nic nezazila..tak v tomto zial neviem poradit...ono mam celkovo pocit ze v mladosti to ide akokeby vsetko tak jednoduchsie, neriesime veci tolko...ide to tak viac prirodzene..aj ked ano mozno sme naivnejsi ale to je na tom take mile..😂 predsa niesu take starosti ako teraz..vtedy bola jedina skola (ked som sa ja zamilovala)..teraz uz by to bolo iné a tazsie asi..neviem?🙈
Ja som taky pocit este nezazila a v dobrom zavidim ze sa niekomu v zivote podari zazit taky pocit.Mala som len 2 vazne vztahy, bola som zalubena ako blazon ale buducnost na cely zivot som s nimi nevidela.
Ako som vedela, ze je to on? Nevedela...mozno preto, ze som si to v naivite myslela o svojej prvej laske a nevyslo to... a tak som si potom uz drzala mierny odstup a snazila sa vsetky vztahy racionalizovat... aj na nase prve rande som sla ako "tak podme na kavu, ale myslim ze budeme len kamarati"...z rande som sa vracala nasrata, ze sa mi paci a pritahuje ma, s cim som nepocitala 😂🙈...A vybudovane hradby padali a padali s kazdym jeho usmevom, gestom, az som si musela priznat, ze ho asi milujem 🤷❤️😂 ...po roku, ze asi bez neho nechcem byt...po dvoch, ze asi bez neho uz byt ani nemozem..po troch, ze chcem mat s nim deti... ale moje racionalne ja vie, ze ludia sa vyvijaju, menia, a niekedy sa vyvinu roznymi smermi, a potom su aj z velkych lasok rozvody apod. Takze ci je to ON, si nemozes byt ista ani po tom, co sa stanes jeho zenou a vynosis mu deti. 🤔 A mozu aj tragace padat z neba pocitovo, ked sa ta dotkne..su to hormony, pritazlivost, zamilovanost...❤️❤️❤️ krasne, ale pomijive. To co ostane, ak je to ON, je laska a ucta a fakt, ze si partnerstvo a spolocnost toho druheho uzivas aj po XY rokoch...a ze ta vztah s nim tesi, naplna a citis sa s nim kompletne...a ze je to obojstranne.
Ja napríklad verím, že niekedy sa spoznáme s osobou z minulého života. Alebo ze je to človek, ktorý nás má niečo naučiť. On má tiež pobozkal, ale chce čas. Nevtieram sa. Nekontaktujem ho, keď viem, že chce priestor. Nie je to po rozchode ľahké, človek nevie ľúbiť hneď. Zároveň však vnímam ten problém, že ja som inde a on je inde a tlak nepomôže. Možno sme sa stretli v nesprávny čas...
@iv007 presne to som mala v dvoch vzťahoch. Ani som si nevedela predstaviť deti. Furt som cúvala. Nemala som dôveru, stále som cítila, že nie je to ono. Ale tu mám iný pocit. Aj keď nejde všetko ľahko, mám pocit, že je to v poriadku. Že mám počkať.
Minulý rok som zažila rozchod. Dlho sme sa rozchádzali, dávala som šance, potom zase koniec. Ale on sa nezmenil. Mesiac po rozchode som spoznala cez kamarátov jedného muža. Zapáčila som sa mu, no ja som to necítila. Potrebovala som čas. On bol po rozchode dávno vyliečený, ja nie. A teraz ja som vyliečená a ten nový (on) ešte nie je. Čiže preto to chápem, že mi nechce mutit hlavu, keď to nemá v sebe urovnané. Ale mne pocity hovoria niečo iné, to nie sú priblúznené pocity. Zaľúbená som bola. Ale toto je úplne iné.
autorka: Vies, toto je zasa podla mna taka zenska romanticka naivita...Podla mna...ak muz o zenu stoji a rovnako zena o muza stoji, ak je tu laska a pritazlivost na oboch stranach, tak su jednoducho spolu, lebo tak je im to prirodzene...lebo bez toho druheho byt nechcu...lebo na seba vzajomne stale myslia a vyhladavaju spolocnost toho druheho. Na vyhovorky typu "nie som pripraveny" neverim ... Ked niekto nie je pripraveny, tak vlastne nevie co chce... a ak by si muz nebol isty, ze o mna stoji, tak asi jeho city nie su voci mne take silne. Prepac, ale tak to vidim...
@sindyem áno, súhlasím, že to tak môže znieť a niekto to tak vníma. Aj ja by som to tak vnímala, keby nebol po rozchode, relatívne čerstvom. Lebo ja som tiež nevedela ísť do vzťahu ani po polroku od rozchodu. Tak to mám v sebe ja :/ to asi kvôli strachu. Musela som byť sama dlhšie. Asi preto to chápem alebo ho tak vnímam. Keby bol po rozchode 2-3 roky (ako príklad uvádzam) a povedal, že potrebuje čas, je mi jasné, že tam nič nie je. Ale takto? :/ Nie je to ľahké usúdiť :(
No ja som nič podobné nezažila...ale ženy si toho dokážu naozaj veľmi veľa vsugerovat. Ako tu už bolo spomenuté, keby mal záujem, tie komplikácie by tam neboli, typu... že on ešte nie je pripravený na nový vzťah. Ten jeho rozchod asi tiež nebol z jedného dňa na druhý.
Takže asi až také iskrenie z jeho strany tam nevidím.
Ale ak máš kopec času, tak čakaj...len toľko nesnívaj a hlavne si nedomýšlaj.
V momente ako sme boli predstavení sme vedeli. 😁 este si zivo pamatam ze po pol hodine som si v duchu povedala,boze moj..ten keby ma popytal o ruku hned poviem ano. 3 mesiace neskor sme sa zasnubili.
Zvláštne, že som to napísala 18:18. Nie cielene, teraz som si všimla. 🙂