Ako to zachrániť?

Dobry den. Pisem sem kvoli tomu ze v mojom manzelstve vznikaju problemy, a rada by som pocula vas nazor, kludne ma skritizujte ze co robim zle, ale budem vdacna aj za rady ako manzelstvu pomoct. Zacnem pekne po poriadku. S terajsim manzelom sme sa spoznali v zahranici, kde hned na druhej schodzke som otehotnela, po babatku som tuzila a tak mi bolo jasne ze si ho necham, partner (terajsi manzel) s tym suhlasil, a dohodli sme sa ze to skusime ako rodina. Boli sme mlady a nepoznali sme sa skoro vobec, o to horsie ze sme sa dorozumievali (a este aj dorozumievame) v reci (nie rodnej) ktoru ani jeden z nas neovlada perfektne. Na zaciatku so mnou lomcovali hormony a to bolo prve obdobie ked sme mali krizu, v tom case spal s inou, s cim sa mi zdoveril az ked sme sa už znova dali dokopy, bolelo to, a aj to dodnes boli, no nikdy som mu to nevycitala. Ubiehali posledne mesiace pred porodom a my sme sa snazili vyuzit cas na spoznavanie sa, a nejake vylety tu na SVK, dlhosiahle rozhovory sa nekonali, trochu mi to chybalo (zrejme kvoli reci), avsak rozumiet sme si rozumeli, po polroku po porode padli prve slova o svadbe, a v zime minuleho roku sme ju zacali organizovat, ale nakolko mal ist do zahr znova robit tak to bolo take hmmm narychlo. Nasu svadbu dodnes povazujem za otrasnu, kvoli zlyhaniu asi vsetkeho co sa dalo, ale snazila som sa utesovat ze zato ze bola svadba otrasna tak neznamena ze take bude aj manzelstvo. Po svadbe manzel odisiel robit do zahr, a predtym som stihla este otehotniet, chodil domou len 1-2x do mesiaca na jeden den, v lete mal 2tyzdne volna, inak prisiel len tesne pred terminom porodu dec.min.roku a to bol doma potom na 3mes. V novembri sme mali prvu vaznejsiu hadku, po ktorej bola odmlka asi 2tyzdne. pocas toho co bol doma, som sa par krat nastvala , ale od si z toho nic nerobil, bral to ako pocasie ktore odide len co zafuka jemny vetrik. Koncom febr. ma to pochytilo tak ze to uz nepreslo, a obavam sa ze to bude len horsie. cely cas uvazujem nad rozvodom, aj ked som si vzdy vravela ze ja sa nikdy nerozvediem, ked to nasi starky vydrzali tak to vydrzim aj ja.

Teraz presnejsie popisem o co vlastne ide. Takze nakolko som na dieta bola sama, zrejme preto nemal k nemu az taky vrely vztah, od malicka sa mu nevenoval, vyhovaral sa ze bol este maly nevedel co ma s nim robit, ale problem je ze sa mu nevenuje ani teraz co ma uz skoro 2roky. Neprejavuje mu lasku, takmer nikdy ho neobijme a nepovie ze ho lubi. Bolo obdobie ked maly hryzol lebo mu isli zuby, tak vtedy muz vravel ze ho syn nema rad, syn ho hryzie doteraz, aj ked mu nejdu zuby (nikoho ineho nie) , ked som v spolocnosti oboch tak vidim len to ako muz okrikuje maleho ze toto nesmies, tam to nesmies, ako keby vsetko coho sa maly dotkne je v tom momente pokazene. Nic ho neuci, nevysvetli, nas syn je skvele a strasne chytre dieta, zvlada vela veci skor ako ine deti, a praca s nim je vo vecsine casu jednoducha lebo spolupracuje, no aj napriek tomu ak som muzovi povedala aby ho obliekol co maly zvlada super, tak maly pri tom neskutocne plakal, ako keby mu ruky lamal,,, To uz vlastne od jeho narodenia ked som chcela aby ho napr prebalil, maly samozrejme reval, a muz reval na mna a cely byt ze on to nevie, ze to nie je jeho praca, ze sa maly mäta, a pod, ak som mu vycitala ze mi nepomaha tak na mna nahulakal ze on kojit nevie, a ci ma robit vsetko za mna. Tym padom som prestala ziadat od muza akukolvek pomoc, a tym padom mi ani nepomaha. Prislo druhe dieta. Teraz byvam pri rodicoch, a ti mi velmi pomahaju, bud su s jedným alebo druhym, dokonca aj moj otec (invalid) sa vie mensiemu venovat aj hodinu, co manzel nedokaze ani 2minuty. Obcas k nemu pride a pozera sa co robi, vidim ze ho ma rad, ale mne by pomohlo keby s nim stravil viac casu, a viac sa o neho zaujimal, videl by ake je to krasne obdobie, a pomohol by mi tym oddychnut si ( Už v novembri som mu to povedala, ale nic sa bohuzial nezmenilo..) Ked ho vyzeniem vonka so starsim synom (lebo ja sama nemozem a chcem aby starsi syn sa hral vonku) tak potom mi to vycital ze mi iba o to ide aby som sa starsieho syna zbavila.
Co sa mna tyka, Z manzelovej strany nevidim skutocny zaujem, mam pocit ze som pre neho len sexualny objekt. Pri kazdej prilezitosti sa na mna nalepí, aj napriek tomu ze su pri nas deti, a ze v tom case To nie je vhodne, ja som asi skor konzervativnejsia a nepotrebujem sa ani premavat naha po byte, co muzovi napr nerobi problem (tiez som ho na to upozornila, nic sa nezmenilo) ja si nechavam taketo chvile na vecer ked deti spia. Zaujem typu rozhovorov o nasom detstve, zazitkoch a pod sa zameriava len na jeho osobu a jeho zazitky, Bohuzial ani ja neviem vzdy opisat vsetko dokonale nakolko je to v inom jazyku, ale ked mu nieco rozpravam mam pocit ze ho to vobec nezaujima. V posteli nam to klape na 70% t.z. ze jemu sa to paci na 100% a mne na 40%. Dodam ze vyvrcholenie u mna nikdy nenastalo. Nikdy sa o to nezaujimal ze co sa mi paci, a ked som sa uz aj snazila mu nieco naznacit/aj povedat, tak to je ako ked date murarovi upiect tortu. Avsak tu skutocnost ze u mna to nikdy nebolo NAJ som mu radsej nikdy nepovedala,,,, myslim ze by ho to dost ranilo. Je toho o hodne viac, napr aj to ako on hovori ze je pre neho vsetko perfektne, vsak bodaj by nie, ked ja robim vsetko, on obcas navari, avsak v kuchyni nastane spust, ktoru ja upratujem, raz za cas sa premoze ze umyje riad, viac nespravi. Inak je sikovny, co sa tyka majstrovania, ale vie ma vytocit ze ked je doma 3 mesiace nespravi nic, vidi ze lietam cely den okolo deti, varim obed, umyvam riad, periem 3pracky, kupem deti, vysavam, atd atd, ani raz sa neopyta ci mi s niecim moze pomoct, a to ani v tedy ked som mala velke bolesti chrbta, mi nepomahal dvihat starsieho syna, Ak nieco treba tak mu to na 10x musim povedat, potom na mna nahulaka a potom to horko tazko spravi. Nase hadky vyzeraju tak ze ja sa nastvem, väcsinou za nieco z tohto co som napisala, a plus este par inych malickosti, som ticho, on pride zacne po mne kricat ze co mi zase je, ze aj minule som taka bola, ze mu kazim vikend, a ze zbytocne prisiel, A ze prisiel len kvoli starsiemu synovi, pretoze mladsi este to tak nevnima a ja som zase urazena. To ma rani, nie tak za mna ale za mladsieho syna, pride mi to ako keby povedal ze nie je jeho. Proste vzdy ked mi nieco zacne vadit, tak zacne na mna kricat, a to aj vtedy ked sa citim proste zle (vsak kazda to mame) a tym ze po mne krici to robi len horsie. Zacinam prichadzat na to ze mi je lepse bez neho, na rok by sme mali ist byvat samy, a muz chce tretie dieta, co som chcela tiez, ale tymto stylom urcite nie, byt sama na tri deti. Tam kde sme kupili dom mi nikto nepomoze. od mojich rodicov je to strasne daleko. A z jeho rodiny nikto na to nema cas. Muz mi tiez nepomoze. Teraz ked chodi domou na ten jeden den do mesiaca nam len naburava nas rezim, lebo musim obskakovat aj jeho, okrem toho len cely cas bud lezi na posteli alebo si cita, ked nie som pri nom tak mi vycita ze naco prisiel, ze sa mu vyhybam. je vidiet ze sa tu nudi, je tu ako keby z donutenia. Okrem toho si nedokaze ist ani chlieb zobrat, to radsej cely den neje. Vraj to nie je jeho dom. (v skut. je moj) ale to ze v zahranici u neho doma kam chodime v zime (je byt jeho mami) upratujem a vsetko robim ja. Ak nieco nebezi podla predstav tak je neskutocne negativny, a nadava na vsetko a vsetkych, napr ked nam prasklo potrubie na zachode a kupil zlu casticu tak vsetci co stavali ten cinziak boli amateri a hlupaci lebo to spravili zle (nie on co kupil zlu casticu) , to vtedy mam hned dost, a koniec nalady aspon na 2dni. Snad toto neznie ako spoved pubertacky. Viem ze nase manzelstvo je mlade, a mozno je toto vsetko normalne, len to potrebujem pocut, ci je to vsetko naozaj take nerealne co od neho chcem. Dakujem vopred za odpovede.