Ako z toho von?
Ahojte,nie som tu nová,len som si zmenila nick z určitých dôvodov.potrebujem sa vyrozprávať,nemám nikoho,komu by som to porozprávala.som vydatá,sme spolu 7 rokov,mame 2 deti, 6 ročného a dvojročnú.bol to môj prvý vážny vzťah,bola som s ním nadšená.potom prislo prvé tehotenstvo a začali sme sa hádať.nie na peniazoch,nikdy sme netréi biedu,skôr som zisťovala,ze nemáme spoločne zážitky,nikdy ani nebol iniciátorom žiadneho výletu,žiadnych spoločne travenych chvíľ,žiadne prejavy lasky(objatie,pusa),ale to sa ani nečudujem,pretože z domu vela príkladu ako sa správať k žene sa mu nedostalo.na začiatku sme sa dohodli,ze budeme mat oddelene pokladne,co nám vydržalo az doteraz,co mi v podstate vždy vyhovovalo,ja som si vždy zarobila na svoj štandard,aj počas materských a nemám za potrebu skladať účty kde miniem alebo neminiem peniaze ktoré som si zarobila.este pred svadbou začal robit v rodinnom biznise s mojou rodinou.vsetko sme platili na polovicu,každé minúte euro na seky alebo potraviny išli na polovicu.zobrala som hypotéku,splácame ju a nehnuteľnosť je na oboch.problem je,ze mam pocit ze si ma neváži.rsno zanesiem malého do škôlky odtiaľ do práce s malou tam do poobedia potom nákupy a domov.doma vsetko co spravím je zle.nevedela som dosť dobre povyšovania dokonca ani stiahnuť rolety.tak to odteraz robí iba on,lenže potom mi to vyhadzuje na oči ze nic nerobím.lenze niekedy by som radšej povysavala 3 izby ako sa starala o deti.vraj nic nerobím,lenže chodím do práce aj počas RD aby som mala na tu polovicu šekov,pretože by mi Nedal ani euro.nikdy som nedostala od neho nic len tak.niezeby som si to nevedela zaobstarať sama,ale občas poteší len tak,ze si vôbec spomenul.nekomunikujeme takmer vôbec,ked prídeme domov jeden druhému sa ani nepozdravíme a sex,ktorý to este zachraňoval,sa obmedzil na max raz do týždňa,aj to štýlom ideme na to?nepride,neprituli sa,iba na povel.chcela som to skončiť viackrát,ale je to zložité kvôli hypo,deliť majetok,ostal by bez práce.ked to chcem skoncit tvrdí ako ma ma rad,ale mne to nestačí počuť raz do mesiaca ked sa pohadane uz úplne.povedal mi ze sa zmení az vtedy ked uvidí ze aj ja som sa zmenila.lenze ja som mu otvorene povedala,ze som stará škola a potrebujem aby chlap najskôr prejavoval city voči mne,inak mam z toho dojem ze sa vieram a nepotrebujem sa ponúkať aby som mala sex s vlastným mužom.vsetci si myslia aká som šťastná a pri tom je to úplne ma hovno,nic nespraví bez toho aby som mu presne povedala,co treba robit/kam ísť/co ma jesť.prestavovali sme a ked som chcela voľačo navyše,on nemá peniaze,mam ich zaobstarať,pokial chcem aby voľačo bolo,žiadna snaha,nic,ved to robím pre celu rodinu nie len pre seba.necitim chlapa po svojom boku,o ktorého by som sa vedela oprieť ani emocionálne,ani finančne.ako otec je dobrý,vie sa o deti plne postarať.neviem,co mam robit,nie som typ,ktorý to hra na dve strany,ale uz som rozmýšľala nájsť si niekoho kto mi da najavo ze ma ma rad a inak hrať šťastnú rodinu.nastastie alebo bohužiaľ zatial na to nemám žalúdok,ale mozno ma časom do toho týmto správaním doženie.dakujem ze ste si to prečítali,aspon niekto si ma vypočul.
A veľa zohrá aj výchova, keď moja svokra má mužov za debilkov a tak sa k nim aj správa a človek počúva jej vyhlásenia typu: žena sa má starať o muža, muž je vizitkou ženy, žena je gazdiná, domácnosť je jej vizitka, žena má šetriť, veď kto už ak ona nie a pod. Potom sa chlapec s takouto výchovou ožení so samostatnou osobou, ktorá je schopná uživiť seba a príp. aj jeho, lebo si naivne myslí, že však teraz a keď budem potrebovať tak aj on mňa uživí. Chlapec si na to zvykne, však aj mama to tak robila a aj doteraz to fungovalo tak prečo nie odteraz a tak to ide pekne krásne a v podstate si jeden z páru celkom v poho žije bez nejakých veľkých starostí. Ako sme si naučili tak máme. 😀
@natalym spravne, od zaciatku treba urcit pravidla, ziadne zivim ta, potom snad raz budes ty mna, si zdravy, pal do prace, ked nemas pracu v mieste bydliska, chod inde, ale nesed mi doma na krku, si chlap rob, ak nevies, chod prec, ja takeho prizivnika nepotrebujem
@mamulka211 Absolutny suhlas.
@natalym Nuz, toto je uz rozsiahlejsia tema, pokial ide o deti a vychovu. Ale nemusim ti o tom pisat, aj ty mas urcite deti. K tej sa pridruzuju aj ine faktory ako napr. prostredie (Co tiez spada pod vychovu, no niekedy sme tak vytazeni, ze nemame cas, chut alebo aj naladu sa o deti detailne zaujimat), genetika, socialne zabezpecenie v rodine dietata, prip.socialny System v samotnom state.
Ja som nazoru takeho, ze dieta je sice samostatny jedinec, no malo by sa riadit nami, k veku primerane a umerne ho nechat samostatne rozhodovat, v inych pripadoch sme vzorom my.
@mamulka211 To už teraz viem, som múdrejšia. Môj muž študoval, vedela som do čoho idem, len nechápem jeho rodičov prečo to tak kľudne nechali, veď nech sa postarám. Asi je to u nich normálne, skrátka stará sa žena. Švagriná tiež študovala a jej povedali, že až keď doštuduje tak sa môže s priateľom vziať, my sme boli asi iný prípad. 😀 Tam sa stala chyba - na začiatku a odvtedy to tak je. Nemôžem povedať, že by sa nič nezmenilo, ale môj muž si žije v podstate v pohode a ja v permanentnom strese. On keď niečo nechce, tak to ani neurobí. Ja som matka, ja sa mám starať. Mala som byť múdrejšia, áno aj ja som urobila chybu. Nemala som riešiť veci, mala som sa robiť hlúpa, že bez muža nezvládnem, možno by sa chytil. Tak ako aj zakladateľka, chlap videl, že si poradí, tak si poradí vždy, utrpelo jeho mužské ego, nepotrebuje ho, tak ho nepotrebuje v ničom.
Môj muž nemá problém s prejavmi lásky, ale vtedy ak to potrebuje on, či ja niečo potrebujem, pohladenie, pochvalu alebo aj sex, to ho ani netrápi. Vedela som do čoho idem.
Keby som na to prišla skôr, tak by som sa určite rozviedla.
@natalym Nemusis si nic vycitat. Zeny to castokrat nerobia ani z nejakej hluposti, Ale instinktivne, pretoze mate spolocne deti. A kym si tvoj muz neuvedomi, ze su spolocne, tak to vsetko budes tahat ty. Ked si to uvedomit nechce, dala by som si mesiac absencie, odisla s detmi a nech sa zivi, stara...najefektivnejsie by to bolo, keby deti zostali na mesiac s nim, aby vedel, co vsetko to obnasa. Lenze to zase ziadna spravna matka nespravi na ukor svojich deti.
Ked rovnopravnost, tak rovnopravnost. Uz to nie je ako kedysi, ze chlap chodil robit na pole a za tmy sa vracal. A zena sa starala vyhradne o deti a o domacnost. To, ze sa dokazes postarat ty, nie je samozrejmostou, Ale jemu do plusu. Preto som pisala o tom tempe, ze musi byt priblize rovnake.
@vilmailma no tak necitala som celu diskusiu, ale tiez ma zarazilo, ze vlastne od zaciatku nezijete spolu, ale vedla seba. Pripada mi, akoby ste si "kopali kazdy na svojom piesocku". Ak to takto fungovalo sedem rokov, je logicke, ze tvoj muz nevidi dovod na zmenu.
Ak to chces prelomit, tiez odporucam nejakeho nestranneho poradcu, ktory bude viest vas dialog. Ty sa musis naucit poziadat o pomoc sposobom aky bude pre neho prijatelny a on sa musi naucit, ze ty potrebujes prejavy lasky inak ako si on mysli. Bude na to potrebny cas a ochota vas oboch.
Je mozne a z mojho pohladu aj pravedpodobne, ze si nesiete nejake traumy z minulosti, ktore vas nutia spravat sa tak ako sa spravate.
My sme s manzelom spolu priblizne rovnako ako vy, mame deti v priblizne rovnakom veku ako vy. Manzel je pracovne velmi vytazeny, takze vacsinu casu je domacnost aj deti na mne, ale o drobne pozornosti nemame nudzu, Pusy, letme dotyky, usmevy, pohladenia, oslovenia.... to je bezna sucast tych kratkych chvil dna ktore travime spolocne. A dovolim si tvrdit, ze vdaka tomu zvladam svoje povinnosti bez neprijemnych pocitov.
Takze si sadnite k uprimnemu rozhovoru, spis si co od neho ocakvas, sprav si plan ako si predstavujes ze to dosiahnete a vymedz presne konkretne veci, ktore ocakavas od svojho manzela - ale s laskou, ako prosbu, pokorne, nie ako rozkaz.
Ak ta ma rad, bude sa snazit a bojovat o vas vztah.
A este jedna vec.... povedal, ze on sa zmeni az ked sa zmenis ty. Vies aku zmenu od teba ocakava? Povedal ti to niekedy?
To ake mate vztahy medzi sebou silne ovplyvni buduce spravanie tvojich deti. Drzim palce aby ste aktualny stav zmenili 🙂
@charlie1980 Áno je to tak. Ja si už ani nevyčítam, dlho som nad tým rozmýšľala, prečo to tak je a chyba sa stala na začiatku. Preto každému odporúčam, na začiatku vzťahu, manželstva, spoločného bývania je potrebné sa do bodky dohodnúť ako budete fungovať finančne, čo v prípade detí, koľko chceme mať detí a pod. Naozaj je to potrebné. My dvaja sa na týchto veciach nevieme dohodnúť ani dnes, dnes mám finančné problémy, bolo mi naznačené, že tak ako som si poradila doteraz mám si poradiť aj odteraz. Ja si poradím, opäť ako vždy, ale žiaľ už myslím len na seba a svoje deti. Od manžela len beriem city, lásku, sex a peniaze a nedávam. Už nemám čo.
Odišla som, len na jeden deň, deti boli malé, celý deň boli hladné a zavreté v izbe. Písali mi SMS, prišla som naspäť. Aj on ležal na gauči a bol hladný, neumytý a vyzeral ako posledný chudák. 😀 😀 😀
Dnes sú deti v podstate samostatné, vedia sa o seba postarať, lebo som ich to naučila. Čakám na jednu vec a som pripravená odísť do zahraničia, lebo potrebujem peniaze a potrebujem sa o seba postarať a aj o deti. Keď niekto dokáže 16 ročnému decku povedať aby si zarobilo na stravné lístky, tak je dorozprávané všetko. Zakladateľke radím, ak si samostatná, tak sa ho zbav, len neurob ešte raz tú istú chybu. A riešte na začiatku tieto veci, toľko moja skúsenosť.
@natalym zobrala si mi slova z ust, prave som chcela napisat (aj ked tu uz sme vsetky manzelky), ze v case chodenia a zamilovanosti je velmi potrebne, hovorit aj o financiach, aj o predstave kolko kto bude doma a podobne. My sme s manzelom jasne vedeli ako budeme fungovat, rozpravali sme sa o tom a videla som aj ako funguje ich rodina. Ani u mojich rodicov ani u svokrovcov som nezazila oddelene ucty, jednoducho vsetky peniaze boli spolocne. A tak automaticky to preslo aj do nasho manzelstva. Mame sice dva ucty, ale teraz v case materskej mi chodi pravidelna suma od manzela. A niektore veci sa platia z jedneho a niektore z druheho uctu. Ked sa priblizim k nule, len si poviem a manzel mi peniaze odosle. Maximalne sa opyta, kde som cely ucet minula 🙂 Ale o peniazoch sme sa za celych skoro osem rokov nehadali ani raz. Boli obdobia, kedy mi povedal, ze sa mu znizili prijmy, aby som obozretnejsie hospodarila, ale nikdy mi nic nevycital a to som s detmi doma uz takmer sest rokov.
Ja akosi stale nemozem uverit, ze ak sa pred svadbou ti dvaja dani ludia poznaju, tak po svadbe sa zrazu jedn z nich zmeni o 180 stupnov.
No a na zaver, sme matky, tak si davajme pozor na to, co vstepujeme nasim detom a aky priklad vidia v nas. Lebo ich buducnost bude poznacena nasou vychovou.....
@vilmailma Nečítala som všetky príspevky, ale myslím, že chyba nastala na začiatku vzťahu, kedy ste si striktne nastolili "moje je moje a tvoje je tvoje", teda čo sa týka sebestačnosti, financií. Inak, to aj deti si takto delíte, že pol na pol, nie ste pre nich spoločne rodičia (myslím tým "si moje dieťa len z polovice..." - snáď chápeš, ako to myslím). Viem, že žena potrebuje pociťovať, resp. počuť to, že ju chlap miluje, potrebuje jeho prejavy lásky. Ale aj chlap potrebuje cítiť, že on je tá hlava rodiny a keď mu povieš, však ja si na to zarobím sama, dokážem byť samostatná, tak asi aj on cíti, že ho nepotrebuješ (to teraz nedávam tebe za vinu).
Raz som počula peknú teóriu - muži sú od praveku lovci, teda ich cieľom je zabezpečiť a hlavne ochrániť rodinu, sústreďujú sa len na tento cieľ, čo sa mu pri tebe nedarí, keďže zarábaš viac (ako píšeš) a dávaš mu to pocítiť, aspoň slovami. A ženy sú zberači, teda tie, ktoré robia maličkosti, ktoré sa starajú o deti a domácnosť a chcú za to uznanie, ženy vidia detaily, ktoré muži nevidia.
On pochybil, keď ti povedal, že robíš veci zle, ty si pochybila, že si mu povedala "tak to rob sám!" - správna reakcia by možno bola "ok, poďme to urobiť spolu, aby som vedela, ako to podľa teba má byť." Chlap s takou iniciatívou sám od seba nepríde, ale ak ho k tomu dokopeš, začnete robiť veci spoločne, začnete spoločne tráviť spolu čas, čo vás viac zblíži.
Neviem, ako z toho von - možno sa porozprávajte a začnite inak fungovať, ako jedna rodina, ktorá sa nedelí (teraz nemyslím, že máte mať spoločný účet, ale nedeliť to presne na cent - raz zaplatí niečo jeden, raz druhý), ktorá drží spolu a keď bude šťastný vzťah, budú prejavené aj tie pozitívne city. Alebo to naozaj ukončite, ak sa už neviete ani porozprávať Hlavne ak je jediný dôvod, prečo ste spolu, váš majetok a hypotéka (a nie deti), tak potom bude naozaj lepšie to skončiť - majetok sa ľahko rozdelí a hypotéka sa dá splatiť. A určite nie je správne tváriť sa navonok, že ste šťastná rodinka, potom nemá pocit, že je niekde problém, že by to mal začať riešiť, keď pred inými sa tváriš, že je všetko ok.
Prajem vám, aby ste to spoločne vyriešili tak, aby ste boli obaja šťastní. 😉
@natalym Ach, by som ich najradsej nakopala do zadnice. Tiez by som tu vedela roman popisat o ich neschopnostiach 😀 A som rada, ze Dnesna doba nam umoznuje tu "emancipovanost". Ved si len predstavte tu kombinaciu...chlap neschopny, zena zavisla, kam by sme sa to len dostali. Ved by sme asi od hladu umreli aj s nasimi detmi 😀
Vies co, ono s tym privyrobenim si 16.rocneho dietata nie je ani taky zly napad. Zalezi od toho, ako mu to podal a Co tym sledoval...vedie ich to k zodpovednosti do buducna. No nemusel mu zrovna povedat, ze na stravne listky, Ale napr. na jeho vreckove a tym padom by ste boli odlahceni a v konecnom dosledku by to bolo asi to iste.
U Vas je to podla mna otazka casu, kedy to stroskota. Deti su uz velke, ty ho po ziadnej stranke nepotrebujes. Moja prognoza je vtedy, ked deti budu uplne samostatne...
Ani u mna to nebolo inak...no ja som sa zbalila a odisla aj s malym dietatom. Ci s nim, ci bez neho, som na tom takisto. Neprisla som o nic. Jedine o otca mojho dietata...len Co s takym otcom...? Naco mi je...? Takych najdem vsade.
@vilmailma a to upratovanie ti zacal vykrikovat az po case alebo uz od zaciatku manzelstva? Lebo ma napadlo, ze on vlastne v strachu z tvojej sebestacnosti a "dokonalosti" hlada na tebe chybu a snazi sa dokazat sam sebe, ze vie nieco spravit lepsie ako ty. Neuvazovala si nad tym? Ked uprace, pochvalila si ho niekedy? Podakovala si mu? Ja mojmu muzovi dakujem za kazdu prkotinu ktoru doma spravi, ci uz vynesie kos alebo mi namotnuje garnizu, alebo pripravi jedlo... cokolvek. Poprosit a podakovat - to je zaklad ucty jeden voci druhemu, Aj voci manzelovi aj voci detom.
@charlie1980 Myslel to asi zo srandy, ona si zarába, lenže práve aby mala na tie kávičky a oblečko a pod. Už hádam na stravné lístky má rodičov.
@natalym Tak potom je to v uplnom poriadku, az nespravodlive! No amen tma! Zachvilu sa podla neho teda deti od urciteho veku musia postarat Same o seba 😀
@charlie1980 to áno, preto netreba sa hrat "vsetko zvladnem" ale prenechat zodpovednost aj muzovi. Emancipacia, teda ta zdrava, by nemala byt o tom, ze budem robit za dvoch ako vôl...
@mamulka211
čo nuti zenu robit vsetko?
Zas podla mna je to skor o dokazovani si niečoho...
DAvaju zeny priestor muzovi?
@mima4 Ono to niekedy nie je ani o hrani ako castokrat okolnosti, ktore ta k tomu donutia. A ked ma clovek (v tomto pripade zena) vrodene vlastnosti (mozno aj ziakane) ako pracovitost, inteligencia, dotiahnut veci do konca, samostatnost ci uz v rozhodovani alebo samotnom konani, tak to robi uplne automaticky a aj instinktivne, aby sa postarala o svoje deti. Nie nadarmo sa hovori, ze kon, ktory netaha, darmo budes bicovat.
@mima4 : je to presne ako povedala charlie o tom, ze bohuzial sa vacsinou stretnu dvaja ludia s opacnymi povahovymi vlastnostami. Ak je muz zodpovedny, robotny, cielavedomy, najde si lahkovaznu, lenivu, nezodpovednu zenu a naopak, protiklady sa pritahuju...no a potom uz len jeden parazituje na druhom, kym si ten sikovny neuvedomi, ze je tazny kon a nekopne toho druheho do zadnice.
@mima4 Tym som myslela napr...ked vidim, ze moj muz perie cierne s bielym (ako to bolo aj v mojom pripade) tak ho radsej poprosim, nech neperie. Ked vidim, ze sice vari, Ale odovzda mi kuchynu v takom stave, ze Este 2 hod upratujem, tak ho radsej poprosim, nech nevari. Ked mu necham dieta na 2.hod, lebo si chcem nieco vybavit a ja sa vratim a dieta pokadene, neprebalene, lebo jemu sa dviha zaludok, tak mu to dieta radsej nenecham. Lenze vecer odpadnem mrtva do postele, a vlastne, aj suloz by sa patrila...no ja uz som unavena a ako zbity pes 😀 Takze asi takto to prebieha a takto sa veci odvijaju bez toho, aby sme sa hrali na emancipovane 🙂
@charlie1980 Je to takto.
no ja zas skorej suhlasim s mima4, to co si charlie napisala mi presne pripomina vtip, ktory koluje medzi muzmi.... ako sa vyhnut umyvaniu riadov? Ponuknite sa ze umyjete ked bude v dreze poriadne draha misa po babicke. Tak mimochodm vam vyklzne z ruk a garantujeme, ze zena vam uz v zivote riad umyvat neda.....
Nehovorim, ze treba riskovat so zivotmi deti ale tak aj muzi maju pravo na chyby. Ked uvari a rozbombarduje kuchynu, treba pochvalit jedlo a potom povedat, ze ked este aj uprace, tak ho budes milovat najviac na svete. Pokial nie je totalny ignorant, pochopi a uprace. ....
Mima4 ma pravdu v tom, ze obcas tym nasim chlapom malo doverujeme a to ze niektore veci spravia inak ako my, nie je vzdy na skodu 🙂
Viem, ze toto neplati univerzalne, ale zas o tom je spoznavanie pred svadbou..... moj nazor
@charlie1980
@mamulka211
Tak ako hovoríte baby. Ja som mala len mamu, ja som bola zvyknutá, čo som vedela si urobiť sama, sama som si upratala izbu, sama oprala veci, ožehlila. Nečakala som, že to urobí mama, chcela som jej pomôcť, dosť sa sama s nami natrápila. Po strednej som išla robiť, kto by mi platil vysokú školu....... Môj muž je z rodiny, kde si otca síce vážia a majú radi, ale vlastne nikto nič o ňom nevie. Mama rozhodovala, čo sa kúpi, urobí, kedy sa bude spať, obliekať alebo čokoľvek. Muž sa oženil a ja som išla v svojom móde a on bol spokojný lebo tak to videl aj doma. Až teraz nám to akosi hádam aj obom došlo, aj sa o niečo pokúšame, ale čo išlo nejak 20 rokov, sa nezmení zachvíľu. Nechcem aby sa to vnímalo, ž sa sťažujem, nesťažujem, je to aj moja chyba, keďže som nemala otca, resp. nežil s mamou, neviem ako to má fungovať normálne a v rodine môjho manžela to fungovalo tak ako fungovalo. Škoda, že to si to nevšimla na začiatku a neriešili sme to hneď. Nevedeli sme to obaja.
@charlie1980
pozri, prat, varit, starat sa o deti sa nauci kazdy 😉
Jasne, ze je clovek rad, ked tieto veci preberie niekto iny.... ale chyba je zeny v tom, ze to vezme na seba.
@natalym no to je presne to.... moj muz je tiez ponoreny do prace aj ked je doma. Ked ho nepoziadam o pomoc, tak aj ked pocuje ze deti kricia, tak vie, ze to zvladnem a poradim si. Ked ho vsak zavolam, tak pride a spravi o co poziadam, ale potom sa zas stiahne a je myslou v praci.... je to komunikacii tych dvoch konkretnych ludi. Pokial maju otvorene vztahy a mozu si povedat vsetko bez toho aby sa urazali, tak toto si vydiskutuju a idu dalej. Pokial je tam hlbsi problem, kazdy to dusi v sebe a ma pocit, ze ten druhy to musi vidiet, ze on nie je spokojny. Ale ten druhy to nevidi a najma ak zena ide v zabehanych kolajach deti a domacnost a muz riesi pracu, moze sa lahko stat, ze proste nedokazu "zdvihnut oci" a vidiet potreby toho druheho.
@natalym
nerobit vsetko, vymedzit si cas aj na seba, naucit sa hovorit aj "nie"... a nesnazit sa spadnut do skatulky nejakej doonalej zeny ci gazdinky... lebo sa odo mna ocakava...ze budem tahat za dvoch. Velke tudle 😀 😀
Clovek sa nikdy nenauci zodpovednosti, ked to od neho nikto nevyzaduje.
a vobec, citi sa zena este zenou, ked robi doma upratovacku a kucharku? Podla mna aj tymto straca urcitu zenskost.... pretoze nema cas na seba, na to ako byt pritazlivou... dobrou spolocnickou..partnerkou...
Hahahahaha, baby...je tu celkom fajn atmosfera.
No musim povedat, ze budte rady, ze vy to poznate inak. Ja vam to len prajem ! Urcite...aj o tom to je, ze by sa clovek mal dokonale spoznat pred svadbou. No aj take vztahy uz stroskotali a aj nestroskotali. K tomu by sa mohli vyjadrit zeny "z tohto sudku", kedy dlhe roky perfektne manzelstvo a zrazu bum ! Zas koli inym dovodom. Ja Vam neviem...cely svet je divny a zvrateny 😀
@gretocka U nás je to tak, že ho zavolám, ak náhodou kričím z kuchyne do obývačky, tak povie, že nech ho nevolám cez štyri steny, je to vedľa seba. Takže musím prísť a požiadať ho a na 99 % sa ani nezodvihne a ani na mňa nepozrie. Takže už ho nevolám, ak potrebujem pomoc zavolám si niektorú z dcér, to mám ľahšie, jednoduchšie a rýchlejšie. Už som mu to vysvetlila aj tak sa urazí, že ho nepotrebujem. No v tomto prípade nepotrebujem. Napriek tomu si nemyslím, že to robí naschvál, aj keď som si myslela všeličo, je taká povaha, jeho otec je taký, aj jeho babka, švagriná aj švagor majú také deti, mojim sa našťastie táto povahová črta - mám všetko v p...i - vyhla. Čo si pamätám, jeho mama ho ku všetkému musela volať 30 razy - asi mala božskú trpezlivosť a keď bol malý tak bol veľmi chorý, skoro umrel, takže jemu bolo prepáčené veľa a veľa. Trvalo mi kým som na to prišla.
Už vie, že ja ho volám alebo požiadam len raz a prepáčené mu nebude. Lenže ja s ním skrátka nerátam a to je problém.
@charlie1980 A presne ako pises, zeny dnes v podstate pochopili, ze sa dokazu o seba a svoje deti postarat aj same, muzi neraz uz zarobia menej ako zena a ani sa obcas nesnazia zarobit, cela tarha zodpovednosti je na zene, tak manzelstva sa rozpadavaju, niekedy bol muz hlava rodiny, lebo sa tak aj spraval, bol hlavnym zivitelom, bol opornym stlpom rodiny, dnes su muzi nejaki zozenstili a zeny nejake zmuzile 😀