Ako zvládnuť budúcnosť so sestrou môjho priateľa, ktorá má mentálne postihnutie?
Ahojte, nevedela som presne ako nazvať túto tému, preto taký názov. Ide o to že už vyše roka mám priateľa, prerábame si domček, plánujeme svadbu ( ja som z prvého vzťahu 5 ročného syna). Priateľa berie ako otca. Som s ním šťastná, rozumieme si, samozrejme nájdu sa chvíle keď niečo nejde podľa predstáv ale to asi v každom vzťahu. A teraz k veci. Ide o to že má sestru, ktorá je mentálne postihnutá( narodila sa predčasne v 7 mesiaci tehotenstva). Telesne je celkom ok má trošku problém zo zrakom plus sa kniše keď stojí aj keď chodí. Mentálne je tak na úrovni 5-6 ročného dieťaťa ( niekedy sa mi zdá že aj menej lebo nevedela svoj vek - má 26 rokov). Momentálne sa o ňu stará starká, kým sú rodičia v práci. Ale priateľ sa vyjadril že keď sa pominú ( starká aj rodičia) postará sa o ňu. Priateľ má 36 rokov, ja mám 30. Neviem či to zvládnem napríklad o takých 20 rokov sa starať o takého človeka. Vadí mi že sa ma dotýka, stále mi hovorí že ma ľúbi, proste mi je to nepríjemné od takej ženy viem že je postihnutá ale je mi to nepríjemné. Čo by ste robili na mojom mieste? Ďakujem pekne.
Ja by som sa ho opytala, ako konkretne si predstavuje, ze "sa postara". Lebo ocividne musi byt s niekym 24 hodin denne. Ako bude chodit do prace? Starat sa budes Ty, ci ako? 🫣
Ja by som sa ho opytala, ako konkretne si predstavuje, ze "sa postara". Lebo ocividne musi byt s niekym 24 hodin denne. Ako bude chodit do prace? Starat sa budes Ty, ci ako? 🫣
@anonym_8c2c6b Podla mna to ani on sam nevie, len ma peknu predstavu, ze "sa postara".
Starka,rodicia, tvoj partner, ju lubia. Ty nie. To je pomenovanie toho problemu. Oni ju lubia, tak sa chcu a staraju. Tebe vadia i jej dotyky. Skus si k nej najst nejaku cestu, prijat ju. Potom ti to vadit nebude. Samozrejme, i tam hranice, napr pusinkujeme sa len ked prideme a odideme, naucit ju to ako male dieta. Ale i partnerovi by som to ppvedala, ze nad tym stale rozmyslas, bojis sa tej predatavy, nie si na to momentalne pripravena a mas obavy, ci aj niekedy budes. Uprimne,ale citlivo,nie v postaveni boja, stale mysli na to,ze to je jeho sestra,ktoru lubi, preto jej chce dat to najlepsie...
Takže riešiš čo o 20r. Čo ak sa o 20r bude takto treba starať aj o tvojho otca? Jemu budeš sestru zakazovať ale o tvojho rodiča tak už bude musieť aj on pomáhať? Takisto tvoje dieťa. Stará sa ti oň už od mala. Tiež ti môže povedať daj si ho k bývalému, chcem byť s tebou sám 😛 ako sama hovoríš bol k tebe férový a povedal ti to hneď po mesiaci. Kto si že mu to chceš zakázať
@anonym_cea26c k bývalému ho dám už tazko- nežije
Ja by som sa ho opytala, ako konkretne si predstavuje, ze "sa postara". Lebo ocividne musi byt s niekym 24 hodin denne. Ako bude chodit do prace? Starat sa budes Ty, ci ako? 🫣
@anonym_8c2c6b akože vydrží aj sama ja neviem hodinku dve ale viac nie, boja sa aby niečo nevyviedla. Však práve, že do práce chodíme obaja.
Starka,rodicia, tvoj partner, ju lubia. Ty nie. To je pomenovanie toho problemu. Oni ju lubia, tak sa chcu a staraju. Tebe vadia i jej dotyky. Skus si k nej najst nejaku cestu, prijat ju. Potom ti to vadit nebude. Samozrejme, i tam hranice, napr pusinkujeme sa len ked prideme a odideme, naucit ju to ako male dieta. Ale i partnerovi by som to ppvedala, ze nad tym stale rozmyslas, bojis sa tej predatavy, nie si na to momentalne pripravena a mas obavy, ci aj niekedy budes. Uprimne,ale citlivo,nie v postaveni boja, stale mysli na to,ze to je jeho sestra,ktoru lubi, preto jej chce dat to najlepsie...
@katuskamala1 áno, to je pravda a hlavne viem že ťa za to nemôže. Ale ja mám s ňou už aj zlé sny, minule sa mi snívalo že ma naháňa a chce ma zabiť. Často na to cez deň myslím, čo bude ako...proste sa bojím budúcnosti, priateľa veľmi ľúbim
@anonym_autor zatiaľ nemáte rodinu, ste vo vzťahu, ktorý ešte neviaze manželstvo. Keď prídu deti, aj priatel možno prehodnotí toto svoje vyhlásenie, možno sám uvidi, že je jednoduché niečo povedať, ale keď sa bude musieť strarat, tak to bude o inom. Teraz nevie, čo to obnasa, keď sa o jeho sestru starajú iní..
@anonym_autor Sama mas dieta, ako by ti bolo keby ho muz neprijal? Je to podobny zavazok.
Nie je podla mna spravne ziadat aby ju dal do zariadenia ak sa on starat chce.
Keby tebe povedal ze daj syna do domova lebo pre neho je dieta nieco co mu vadi?
Vydiskutuj si to cim skor s nim nech vie ci s tebou s takym postojom chce ostat.
@anonym_autor Sama mas dieta, ako by ti bolo keby ho muz neprijal? Je to podobny zavazok.
Nie je podla mna spravne ziadat aby ju dal do zariadenia ak sa on starat chce.
Keby tebe povedal ze daj syna do domova lebo pre neho je dieta nieco co mu vadi?
Vydiskutuj si to cim skor s nim nech vie ci s tebou s takym postojom chce ostat.
@nafka0483 ja som nepovedala že chcem aby ju dal do zariadenia, len píšem že sama mám z toho zmiešané pocity, nakoľko to nie je ľahké..dieťa vyrastie naberie rozum a pod. Ale ona ostane navždy dieťaťom aj keď bude mať 50. Chápem že je to jeho sestra veď isto ju ľúbi a som šťastná že malého môjho prijal dobre
@anonym_autor Sama mas dieta, ako by ti bolo keby ho muz neprijal? Je to podobny zavazok.
Nie je podla mna spravne ziadat aby ju dal do zariadenia ak sa on starat chce.
Keby tebe povedal ze daj syna do domova lebo pre neho je dieta nieco co mu vadi?
Vydiskutuj si to cim skor s nim nech vie ci s tebou s takym postojom chce ostat.
@nafka0483 mas postihnutého súrodenca o ktorého sa budeš aj najbližších xy rokov starať? Žila si s takým v domácnosti? To nie je, že dieta ti vyrastie, vyštuduje / už od 10 vie byt samé doma, potom sa osamostatní … tento záväzok je iný a veľmi obmedzujúci… a hlavne v rodinách to býva, že ta žena si to “odnesie”. Ona sa musí starať…
@anonym_autor Teraz si predstav, že Ty si v roli, že máš choré dieťa. 🤷
Nezamyslaj sa, čo bude, ako to bude. Nechaj to plynúť...
Predpokladám, že Tvoja švagriná je downik, že?
@anonym_autor Teraz si predstav, že Ty si v roli, že máš choré dieťa. 🤷
Nezamyslaj sa, čo bude, ako to bude. Nechaj to plynúť...
Predpokladám, že Tvoja švagriná je downik, že?
@ankare áno 😭... A je mi to ľúto , viem že to má ťažké a môžeme byť radi že sme zdraví
@nafka0483 ja som nepovedala že chcem aby ju dal do zariadenia, len píšem že sama mám z toho zmiešané pocity, nakoľko to nie je ľahké..dieťa vyrastie naberie rozum a pod. Ale ona ostane navždy dieťaťom aj keď bude mať 50. Chápem že je to jeho sestra veď isto ju ľúbi a som šťastná že malého môjho prijal dobre
@anonym_autor Nechceš, aby ju dal do zariadenia, tak máš asi iný plán, lebo okrem rodiny a zariadenia nič nie je. Takže, aký je tvoj plán?
Ale toto prevezme on za cca 15-20 rokov? Cize dovtedy sa uvidi
@anonym_autor môj brat ochorel psychicky v 30ke, tiež sa o neho plánujem postarať keď tu už naši nebudú, čo je na tom? Bude bývať s nami, ved sme stále jedna rodina.
@anonym_autor zaujimave, na robotu okolo tvojho domu je dobry, na zodpovednost za tvoje decko je tiez dobry, ale jeho sestra uz je problem?
Nevyberaj si len hrozienka z kolaca, tak ako ty v tom vztahu beries, tak by si mala aj davat spat…
@anonym_autor on ju zrejme este nemal skutocne a vyhradne na starost sam ked si takto fandí.... uz teraz by som si s nim vsak vykomunikovala, nech ti ozrejmí ako sa postará ked budete cele dni v praci a ona so svojim mentalnym nastavenim sama zamknutá v dome, nebezpecna ako pre seba, tak aj pre vas majetok... a to nehovorim ze casom nemusí byt schopná ani sa sama najest ci vykonat potrebu tam kde treba.... Mate na blizku aspon denné stacionare? Ja by som sa dohodla na tom, ze situacia s nou sa bude riesit aj podla odporucania jej doktora a zdravotneho stavu ktory aktualne ked to príde bude mat. A ze ty sa na dráhu domácej opatrovatelky nechystas, to prenechas skusenym v danej oblasti.
@anonym_autor mila autorka. Zaujal ma tvoj príspevok. Ja sive postihnutého človeka v rodine nemám, ale sama pracujem v zariadení s osobami s ťažkým postihnutím takmer 19 rokov.
Ty si si cestu ku švagrinej nenašla, lebo si ju nájsť nechceš. Myslím že rok je dost dlha doba na to aby si si ju mohla trochu obľúbit alebo mat rada.
Osoby s Down (Myslím že tu bolo spomenuté toto postihnutie) maju veľmi dobré srdce a veľmi veľa ľudí si svojím správaním získajú. U teba je to opak. Divné.
Ale k realite. Ja som dosť zhrozená z toho ako ďaleko sú este ľudia na Slovensku v tomto smere, čo sa týka umiestnenia (Nie ZBAVENIA SA) osôb s postihnutím do zariadení na to určených. Ľudia v týchto zariadeniach si nájdu svojich kamarátov, lásku, možno partnera , maju spoločenský život, rôzne spolocne aktivity, tábory, kultúrne podujatia atď...ktore rodina často vobec poskytnúť nevie. Ako čítam, stara sa o ňu takmer 80 r
Babka, rodicia prídu unavení po.praci domov...a uz na to jednoducho energiu nemajú.
A aj títo ľudia potrebujú svoje okolie, socializaciu a sebe rovných partnerov.
V takýchto zariadeniach casto pracujú osoby ktorí túto činnosť nevykonávajú z núdze, tato práca sa nedokáže bez lásky vykonávať. Osoby s postihnutím sa stávajú našimi kamarátmi, parťakmi, máme s nimi kopec zážitkov atď... tu (vo Švajčiarsku) sa bežne do zariadení socializuju Osoby po dovŕšení 18/20.roku života. A pre matky je to ťažké, ale vedia ze ich dieťa musí ist jednoducho svojou cestou ďalej. Tak ako ňou kráčame aj my zdraví ĺudia. Treba sa na tieto možnosti pozrieť aj z iného uhla ako len-Zbavit sa ich. Skúste sa s jej rodičmi o tom porozprávať. Je to čo chcú pre svoje dieťa? Izolovať ju od "rovesníkov" s ktorými by si rozumela? Sú vobec vo vašom okoli takéto zariadenia, denne stacionare, domovy?
Autorka, lenže ty mu musíš svoj názor povedať otvorene už včera bolo neskoro. Keď dokončí tvoj dom, nebodaj príde vaše spoločne dieťa a ty zrazu o pár rokov povieš rázne NIE jeho sestre, nebude to voči nemu fér a bude mať nôž na krku. On myší vedieť teraz na čom s tebou je.
@anonym_autor mila autorka. Zaujal ma tvoj príspevok. Ja sive postihnutého človeka v rodine nemám, ale sama pracujem v zariadení s osobami s ťažkým postihnutím takmer 19 rokov.
Ty si si cestu ku švagrinej nenašla, lebo si ju nájsť nechceš. Myslím že rok je dost dlha doba na to aby si si ju mohla trochu obľúbit alebo mat rada.
Osoby s Down (Myslím že tu bolo spomenuté toto postihnutie) maju veľmi dobré srdce a veľmi veľa ľudí si svojím správaním získajú. U teba je to opak. Divné.
Ale k realite. Ja som dosť zhrozená z toho ako ďaleko sú este ľudia na Slovensku v tomto smere, čo sa týka umiestnenia (Nie ZBAVENIA SA) osôb s postihnutím do zariadení na to určených. Ľudia v týchto zariadeniach si nájdu svojich kamarátov, lásku, možno partnera , maju spoločenský život, rôzne spolocne aktivity, tábory, kultúrne podujatia atď...ktore rodina často vobec poskytnúť nevie. Ako čítam, stara sa o ňu takmer 80 r
Babka, rodicia prídu unavení po.praci domov...a uz na to jednoducho energiu nemajú.
A aj títo ľudia potrebujú svoje okolie, socializaciu a sebe rovných partnerov.
V takýchto zariadeniach casto pracujú osoby ktorí túto činnosť nevykonávajú z núdze, tato práca sa nedokáže bez lásky vykonávať. Osoby s postihnutím sa stávajú našimi kamarátmi, parťakmi, máme s nimi kopec zážitkov atď... tu (vo Švajčiarsku) sa bežne do zariadení socializuju Osoby po dovŕšení 18/20.roku života. A pre matky je to ťažké, ale vedia ze ich dieťa musí ist jednoducho svojou cestou ďalej. Tak ako ňou kráčame aj my zdraví ĺudia. Treba sa na tieto možnosti pozrieť aj z iného uhla ako len-Zbavit sa ich. Skúste sa s jej rodičmi o tom porozprávať. Je to čo chcú pre svoje dieťa? Izolovať ju od "rovesníkov" s ktorými by si rozumela? Sú vobec vo vašom okoli takéto zariadenia, denne stacionare, domovy?
@vilma7 autorka nikde nespomenula aku ma diagnozu okrem toho, ze je mentalne zaostala, to si tu niekto opat domyslel a podla toho co pise, si nemyslim, ze to je DS. A s akymi rovesnikmi by si rozumela, od ktorych ju netreba izolovat? Kto su jej rovesnici, ti 5-rocni? Lebo mentalne je a bude vo veku 5-rocneho dietata.
Myslim si, ze je fer povedat, ze sa takto obetovat nechce a nikto sa za nu na to nemoze hnevat. V prvom rade nech jej partner povie, co si predstavuje pod staraj sa - zostane doma z prace a bude sa starat alebo ako si to predstavuje? Nie je to o tom, ze si mas k niekomu najst cestu, najst si cestu je jedna vec, starat sa 24/7 je nieco uplne ine.
My takto postihnutu osobu v rodine mame, 55-rocna pani, ktora je mentalne na urovni maleho dietata. Nemam problem sa s nou porozpravat, ked sa stretneme. Ale a uplne otvorene to poviem, ja by som sa o nu tiez starat nevedela, nemohla a nechcela. Nastastie to nemusim riesit a autorke tuto situaciu vobec nezavidim, ak raz realne nastane.
@anonym_autor nefilozofuj nad tym. Normalne si sadni s priatelom a otvorné otazky. Ked nebudu rodicia ani babka ako si predstavuješ starostlivost o sestru? Dat ju do zariadenia? Lebo obaja robime a aj budeme robit. Ziadny z nas nebude vediet ostat doma . Plus je tu moj syn, ktory potrebuje aj vylety, dovolenky. A ja tiez. Ak by sme ju mali doma, musime sa je komplet prisposobit. Ja viem, ze je to tazka tema pre teba ale potrebujem to vediet. Mna to trapi, snívajú sa mi strašidelne sny. Ja si viem predstavit, ze by sme pomohli s nejakym dobrým zariadením a brávali si ju cez vikend, sviatky alebo tak. Ale neviem si predstavit, ostat doma a starat sa.
@nafka0483 mas postihnutého súrodenca o ktorého sa budeš aj najbližších xy rokov starať? Žila si s takým v domácnosti? To nie je, že dieta ti vyrastie, vyštuduje / už od 10 vie byt samé doma, potom sa osamostatní … tento záväzok je iný a veľmi obmedzujúci… a hlavne v rodinách to býva, že ta žena si to “odnesie”. Ona sa musí starať…
@oriesocek no ved prave, ze ona nevyrastie, nedostane rozum, ako sa hovori, ja teda 5 rocneho sameho doma nenecham, to nie je 12, 10 rocne, ako mam 2 deti. Aj to nie na dlho, stale su to deti. Ale 5 rocne???? Je to tazke velmi.
@anonym_autor zaujimave, na robotu okolo tvojho domu je dobry, na zodpovednost za tvoje decko je tiez dobry, ale jeho sestra uz je problem?
Nevyberaj si len hrozienka z kolaca, tak ako ty v tom vztahu beries, tak by si mala aj davat spat…
@sissy27
Takze sama ostane doma na plny uvazok
kdeže máte na SK DSS? Na tieto miesta v DSS sa čaká roky.
je pekné ak nám tu píše pani zo Švačiarska, ale povedzme si otvorene kde je Švajčiarsko a kde sme my.
Toto som minule preberala s kamaratkou, ktora ma v rodine postihnute dieta - jeho surodenca rodicia odmalicka ucia, ze sa on bude starat, ked oni raz nebudu. Pre mna nepochopitelne, ze davaju zdravemu dietatu na plecia taketo bremeno. A potom to dopadne ako u autorky, ak teda jej partner planuje osobnu starostlivost. Ja za seba poviem, ze z takehoto vztahu by som vycuvala, nie som na taketo nieco stavana.
Mne tiez niekedy pride, ze to cele nema logiku a moze to byt silny emotivny mix ked clovek rieši vztahy a starost o inych. Je super si pri tom vytvorit aj taky svoj priestor kde si mozem oddychnut a byt sama sebou a napriklad inspirovat sa skandinavskym stylom spalne aby som mala jemne a utulne miesto na relax https://www.umeniebyvat.sk/skandinavsky-styl-sp.... Kazda z nas potrebuje miesto kde si moze vydychnut a citit sa v pohode.
@anonym_autor a vo keby on odmietol tvojho syna?
Klobúk dole, že sa o sestru chce postarať. Ak ti to vadí, nemali by ste spolu plánovať budúcnosť. Časom sa to nevyrieši.toro sú vážne veci.
@anonym_autor mila autorka. Zaujal ma tvoj príspevok. Ja sive postihnutého človeka v rodine nemám, ale sama pracujem v zariadení s osobami s ťažkým postihnutím takmer 19 rokov.
Ty si si cestu ku švagrinej nenašla, lebo si ju nájsť nechceš. Myslím že rok je dost dlha doba na to aby si si ju mohla trochu obľúbit alebo mat rada.
Osoby s Down (Myslím že tu bolo spomenuté toto postihnutie) maju veľmi dobré srdce a veľmi veľa ľudí si svojím správaním získajú. U teba je to opak. Divné.
Ale k realite. Ja som dosť zhrozená z toho ako ďaleko sú este ľudia na Slovensku v tomto smere, čo sa týka umiestnenia (Nie ZBAVENIA SA) osôb s postihnutím do zariadení na to určených. Ľudia v týchto zariadeniach si nájdu svojich kamarátov, lásku, možno partnera , maju spoločenský život, rôzne spolocne aktivity, tábory, kultúrne podujatia atď...ktore rodina často vobec poskytnúť nevie. Ako čítam, stara sa o ňu takmer 80 r
Babka, rodicia prídu unavení po.praci domov...a uz na to jednoducho energiu nemajú.
A aj títo ľudia potrebujú svoje okolie, socializaciu a sebe rovných partnerov.
V takýchto zariadeniach casto pracujú osoby ktorí túto činnosť nevykonávajú z núdze, tato práca sa nedokáže bez lásky vykonávať. Osoby s postihnutím sa stávajú našimi kamarátmi, parťakmi, máme s nimi kopec zážitkov atď... tu (vo Švajčiarsku) sa bežne do zariadení socializuju Osoby po dovŕšení 18/20.roku života. A pre matky je to ťažké, ale vedia ze ich dieťa musí ist jednoducho svojou cestou ďalej. Tak ako ňou kráčame aj my zdraví ĺudia. Treba sa na tieto možnosti pozrieť aj z iného uhla ako len-Zbavit sa ich. Skúste sa s jej rodičmi o tom porozprávať. Je to čo chcú pre svoje dieťa? Izolovať ju od "rovesníkov" s ktorými by si rozumela? Sú vobec vo vašom okoli takéto zariadenia, denne stacionare, domovy?
@vilma7 neporovnavaj slovensko a svajciarsko. Tu musis najst zariadenie, ktore ma volnu kapacitu, potom ho treba aj zaplatit (nie, ID na to nestaci) a potom sa este musis modlit, aby ta starostlivost bola na akej-takej urovni. Kamoska robi v takom zariadeni tu na slovensku a hoci svoju pracu miluje, je totalne vyhoreta - nedostatok personalu, o financnom ohodnoteni sa bavit nemusime, rozpocet na chod zariadenia tiez ako na slovensku… takze aj toto su dovody, preco sa rodiny staraju doma kym vladzu.
@anonym_autor ak ta hladka a objima, tak asi citi, ze nie si zly clovek. Skus si vymedzit hranice, aj takito ludia dokazu pochopit, ze sa nemozu dotykat inych stale. Mam pocit, ze si od nej drzis odstup, lebo nevies na to spravanie reagovat.