Ako zvládnuť manžela, ktorý ma stále hnevá?
S mužom som 20 rokov, z toho 10 rokov manželia. Máme dvoch chlapcov 8 a 6. Muž má cca 7 rokov svoju firmu, veľa práce a tak ja som na deti sama, nepracujem, pomáham s formou a raz za čas brigáda, mladší nie je zdravý, starší adhd a poruchy učenia. S deťmi to je ťažké, ale snažím sa aby sme fungovali, aby sme boli šťastní. Muž zarobí, všetko kúpi, vie sa postarať o deti tak že navarí a dá ich spať, ak nie som doma (čo je Max 1x za rok) naposledy som bola vonku rok a pol dozadu, nemám už kamarátky, nemám kolegyne, mám len mamu. Posledné cca 3 roky má veľmi veľa práce, aj keď príde skôr, tak hneď Pc a rieši prácu, inak chodí tak 18:30 domov, s deťmi je denne Max hodinu a aj to po nich len kričí, chcel by stroje, ktoré spravia všetko na povel. Je večne podráždený, nepríjemný, na mňa nie je až taký ako na deti, ale akonáhle som ja v nepohode tak je on vytočený a nepríjemný aj na mňa. Ja nemám nárok byť smutná, nemôže mi byť zle. Ja musím držať všetkých v dobrej nálade, deťom dávať lásku aj za neho, on s nimi nedokáže nič bez kriku. Chcem ísť do práce, on mi nebráni, ale on sa nepostará o deti. Už som tak aj pracovala chvíľu a bolo to náročné, lebo ku všetkým povinnostiam pribudla práca a ja som nemala šancu to zvládnuť. Teraz keď poviem, že chcem do práce, tak mi povie, že aj tak to nezvládneš. Práve sme sa na tom pohádali a mne je hrozne z toho. Inak ku mne nie je taký
@janage rodičov zo školy poznám, ale to je len také zdvorilostné pozdravenie a pár slov, nič viac.
Ako keď mám byť úprimná ja už ani neviem čo chcem, viem, že kariéru už riešiť nebudem, aspoň najbližšie roky. Deti sú pre mňa najdôležitejšie, aby sme boli šťastná rodina, aby muž nebol taký ukricany, deti majú vlastne iba mňa a ja by som chcela aby mali aj otca ako kamoša. Ja vždy tak závidím keď vidím otca v škôlke alebo v škole a ako sa dieťa k nemu rozbehne, otec nadšene zdvihne dieťa do výšky a podobne. Možno keby bol medzi ním a deťmi vzťah tak ani neriešim, či pracujem, lebo deti má momentálne naozaj moc potrebujú a viem, že keď začnem pracovať uberiem im ešte aj kus času so mnou
@bluka2 ja neviem, mladšieho aj slepý a hluchý spozná, že nie je zdravé dieťa, s tým asi zmierený je. Straší, noo tam muž nejak neberie, že adhd je dg, skôr to stále na neho hádže, že nerozmýšľa, že sa nevie správať, že je divoký, že robí naschvál a pod
A nervy mava na oboch?
ja som ženou v domácnosti. síce mám deti zdravé, ale aj tak sú viac doma ako v škole a škôlke (virózy). Prečo som s tým úplne v pohode? Pretože ich vzdelávam do plusu a venujem sa do plusu, čo považujem za svoju prácu. Manžel v zahraničí, čiže som s nimi celé dni. Je mi jedno čo si myslí okolie. Deti sú spokojné, šťastné a výsledky majú skvelé. Ty máš deti, ktoré vyžadujú iný druh pozornosti. Musíš vynaložiť vyššie úsilie aby starší zvládal učivo, aby mladší mal svoje rutiny dodržané. Bez tvojej snahy a obety tvoje deti nebudú napredovať. Tvoja situácia je taká, že vynakladáš maximálne úsilie na udržanie rodinnej pohody a pohody manžela. Musí byť stresujúce čo len pomyslenie na to, že by si deti dala na starosť manželovi, lebo ty musíš byť v práci - keď manžel nemá nervy v poriadku a venovať sa im nevie a nechce. Mne z toho vyplýva, že sa musíš stotožniť so svojou rolou, lebo nemáš na výber.
@zuzanapjat tak tu nesúhlasím.
Sú ženy ako ty a je to úplne v poriadku.
A potom sú také čo potrebujú aj to chodenie do práce, kvôli sebe. Nemilujú svoje deti o nič menej ako tie prvé.
A tiež je to v poriadku. A nie nemusia sa s tým zmieriť. Môžu hľadať riešenia.
Uvas je situácia úplne iná lebo obaja s mužom mate svoje potreby naplnené. U autorky má potreby naplnené len manžel.
A ak si ona zajtra nedajbože zlomila nohu a mesiac nemohla šoférovať, ver tomu, že jej manžel by riešenie s dovozom deti našiel behom pár dní.
Autorka ujasni si čo chceš, vyslov manželovi rešpekt a pozaduj taký istý od neho pre svoje potreby.
Ja mam skôr skúsenosť, že ženy, ktoré dychali za rodinu, aby dobre doma bolo, väčšinou na staré kolená už rozmýšľajú inak. Urobili by to už inak. Mysleli aj na seba.
@janage ja s tebou súhlasím. Len mi to príde že autorka je v bezvýchodiskovej situácii. Lebo nemá oporu v manželovi ani v rodine ako takej aby si mohla dovoliť aj pracovať.
Bohuzial, takto si si muza naucila, darmo sa tu hnevas na zeny…ja by som isla do roboty, jemu by som oznamila, ze plati opatrovatelky (ci uz na zavoz do skoly, zo skoly, v pripade OCR). Nechapem, ako jeden chlap moze mat taky vztah k detom, naco si ich vobec robil a ani teba nechapem, ze toto znasas cele roky.
@janage ďalšia vec je, že si neviem predstaviť aká to musí byť úzkosť a stres, keby mala toho manžela vtesnať do tej role otca a jej zástupcu, keď on nemá k deťom vzťah. Hlavne ak tie deti majú špeciálne potreby.
@zuzanapjat ale nie je. Len to chce iný prístup. Vyvinúť snahu, zoznámiť sa lepšie s rodičmi spolužiakov, s ktorými syn vychádza, zvážiť platenú pomoc atď.
Ja som časom pochopila, že nie ti druhí, ale ja môžem za to, či idem športovať, do lesa, či pestujem kamarátstva.
Autorka nemajú finančný problém, tam len treba preniesť časť tej zodpovednosti za rodinu, ktorá celá je momentálne na nej na muža.
A pôjde to aj bude veľmi chcieť. Ľahké to nebude, to nevravím, ale možnosti sú.
@zuzanapjat tak ho nevtesnavam nasilu a naraz, ale zapojím postupne do hľadania riešenia. S tým, že aj ja mam svoje potreby a žiadam, aby ich rešpektoval.
@janage predpokladám, že ona už musí byť psychický vyčerpaná. V takom stave je ťažšie urobiť akýkoľvek krok. Väčšinou to fakt nastane v tých extrémnych situáciách, ako si načrtla - napr. zlomená noha. Ale súhlasím s tebou. Ja som to v podstate tiež takto okomentovala, že sa nepozerá na jej potreby vôbec a otec detí funguje ako bezdetný chlap. Ideálny stav je to čo píšeš ty. Ak sa to nepodarí... tak ostáva už len zmieriť sa s osudom.
@zuzanapjat preco zmierit sa s osudom. Moze sa aj rozviest, ak muz nerespektuje jej potreby. Nehovorim, ze sa bude mat hned lepsie (bude nutena riesit aj robotu aj deti), ale aspon nebude mat pocit, ze jej muz kasle na to, co ona chce.
@zuzanapjat ja som sa nezmierila, preve naopak, začala som počúvať sama seba čo ja potrebujem. Zvolila som ja to volám mužský prístup. Oznámim čo potrebujem, kedy ja môžem, kedy druhí, dohodneme sa a odchádzam. Alebo nedohodneme a ak cítim, že je to nutné, tiež odchádzam. A teda riešila som pomoc aj 3.osobami. Dá sa. A čím sú deti staršie je to ľahšie. Nečakala som už zmenu muža, zmenila som ja ako prvá pristup k sebe, k situácii.
Nie je to ideál, ale oveľa lepšie.
@ropucha6 tak keď už raz si prácu našla a nezvládala to, pretože nemala od neho pomoc, tak akože ako rozvedená to zvládne ako?
Je to ťažké. Možno hľadať upratovačku, možno skúsiť nejakú študentku špeciálnej pedagogiky aby ta na nejake dní zaskočila aj keď ostaneš doma. Mne sa paci príspevok mužskom prístupe, ale to tiež nemusí dopadnúť dobre, lebo muž stratí do. Inantnu pozíciu ktorú má. Možno pohľadať skrátený úväzok. Ak stále nesúhlasí zariadiť si aby ti z peňazí išlii poistenia štátne, teda dôchodok, invalidita apod. A žiadať od muža aby si zariadil poriadne životné poistenie ktoré by išlo tebe keby sa niečo stalo. Ver mi, mam svoje skúsenosti ze život prinesie všeličo. A tu už z iného súdka, ono ja by som sa bála ze co by bolo keby muž zrazu zahlási ze ma inú a ty si na holickach.. A ani nemusí zahlásiť ze ma inú ale ze to co mate nie je vzťah a on už nebude platiť ani ono ani hento. Fakt je ze posunúť mužov myslenie bude ťažké.
Tak to mi je ľúto, ťažko radit v tejto situácii. Na môjho muža to platí. Tiež býva občas krutý na staršieho. Ja to hamujem aby to nerobil. Ale môj si dá dohovoriť.
@zuzanapjat ja neviem, to je samozrejme snad posledna moznost. Ale spokojna nevyzera, ani, ze sa chce zmierit s osudom 🙂
Najdi si pracu, ktoru budes vykonavat do obedu a najlepsie 4 az 6 hodin.
@autorka tak prvé strany diskusie som čítala naozaj poctivo, potom som to už len prebehla a dovolím si niekoľko postrehov, ak mi niečo ušlo a som mimo, tak sa ospravedlňujem 🙂 Keď som videla pracovný čas tvojho muža, navyše že chce ešte rozbiehať ďalšie firmy, ako prvé mi napadlo,že sa topíte v peniazoch 🙂 Chápem, že keď si ty doma, jeho príjem ťahá všetko, aj teba doma, aj deti, s ktorými asi máte zvýšené náklady...takže sa to rozpočíta...ale...ak ste na tom finančne dobre, naozaj musí ťahať od nevidím do nevidím a nemôže zvoľniť trochu tempo? Ak ste na tom nie až tak dobre, prečo to robí? Stojí mu to za to? Ja mám pocit, že u vás totálne viazne diskusia...resp. že ty mu aj povieš, ale on ťa má totálne v paži, pomasíruje ti nohy a má za to,že všetko je ok...zrejme musíš ísť na to oveľa dôraznejšie a s jasne formulovanými požiadavkami...napr.stanoviť jasne pravidlá, že keď si nájdeš prácu, kto kedy bude rozvážať, dovážať deti, zostane s nimi doma, keď bude treba atď. a najmä trvať na dodržiavaní týchto pravidiel. Vaše deti majú nielen matku,ale aj otca,takže má byť starosťou vás oboch starostlivosť o ne. Ak to správne chápem- tvoj muž je podnikateľ, tak je predsa pánom svojho času a je len na ňom, ako si niektoré aktivity rozvrhne- chápem, že nie všetky sa dajú určiť podľa neho,ale je to obrovská výhoda oproti bežnému zamestnancovi, ktorý musí byť v práci každý deň od do...navyše má šéfa, ktorý ho kontroluje...tvoj muž je šéfom sám sebe, sám si menežuje svoj čas a úlohy. Ja mám z tvojho muža pocit, že buď od vás len uniká, lebo s vami nechce byť (napr.zdravotné problémy detí, ich správanie a pod.sú pre.neho sklamaním) alebo má frajerku - to by vysvetľovalo aj ten nedostatok času, neochotu hľadať riešenia, trochu sa prispôsobiť a nevrlosť. Na to,koľko s vami trávi času, by stíhal tých frajeriek aj viac, dokonca aj celú paralelnú rodinu,tak bacha na to. Si si naozaj istá, že je vo fitku/ na školení atď.? Nepýtam sa na jeho morálne hodnoty,ale či naozaj vieš, kde je. Možnosť, že by si oficiálne pracovala pre jeho firmu, ti nenapadla? Aj tak mu robíš papiere, mohol by ťa oficiálne zamestnať (dôchodok a iné výhody), a keďže tvoj šéf by bol zároveň tvojím manželom, mala by si léžernejší pracovný čas tak,aby to vyhovovalo vám obom,ak by bolo treba zostať doma s dieťaťom, zostala by si atď. Mala by si príjem, rátali by sa ti roky do dôchodku, on by mal výpomoc a viac času, trávili by ste spolu aj vy dvaja viac času....navyše keď chce rozbiehať ďalšie firmy? Na margo kriku na deti- treba v prvom rade zistiť príčinu- možno je unavený, vynervovaný z roboty, možno je cholerik, možno má na deti priveľké očakávania- a príčinu treba skúsiť odstrániť, keď už nič iné, nejakého terapeuta a nie že nemá čas! Si je tebou moc istý, čo aj chápem, keď si doslova priviazaná k domácnosti a deťom. V každom prípade by som toto všetko naozaj dôkladne zvážila a išla na to takticky a strategicky- písala si, že si menežérka,tak to nejako zmenežuj 🙂 P.S.tá opatrovateľka...opatrovateľka...aspoň na rozvoz alebo dovoz detí do/zo škôlky/školy,prípadne nejakú hodinku- dve s nimi (študentka, vitálna dôchodkyňa, iná mamička na rodičáku), keď sa zamestnáš, sama zistíš, kedy a kde ju bude treba a podľa toho ju hľadať....
Moj rýchly pohľad na vašu situáciu z úvodného príspevku je:
Chces aby bol muž viac doma teda mám vzťah s deťmi. Lebo keď nieje doma vzťah sa budovať nedá.
Cítiš sa na všetko sama, cítiš sa odstrihnuta bez kamarátke a pod.
Je to takto, musíte si sadnúť a určiť si vaše životné priority. Je potrebné aby muž tak veľa pracoval, bol tak dlho v robote? Mate hypo? Vyšší štandard?
Ak je to potrebné aby tak pracoval alebo to potrebujete tak si dajte nejaké podmienky v rozumnej diskusii. Že vidia že sa vzďaľuje a stráca deťom a preto by bolo potrebné aby apson raz-dvax týždenne chodil domov o 15-16:00 a už nic iné z domu nerobil. (Podmienky si upresnite )
Odhliadnuc od toho aj ty ako človek potrebuješ mať nejaký svoj čas, nejaký únik pre seba. A nemáš ho. Hraničí to z vyhodením. Spýtaj sa ho či chce mať vyhorenu manželku a matku.
Nedá sa sedieť na dvoch koňoch...mať aj pekné peniaze aj krásne vzťahy....nuž nenarodili sme sa ako Hiltonivci.
Musíte si vybrať.
My sme si vybrali. Muž je každý deň doma o 15:00. Má krásny vzťah s deťmi(ja som nebola toľko s mojím otcom ako dieťa ako je on s našimi deťmi )aj mi pomôže, aj mi nechá môj čas.
Ale pre tento pokoj a pohodu v rodine sme sa vzdali vyššieho štandardu. Proste sme sa uskromnili. Zas sa situácia zmení keď nastúpim do práce.
Autorka nejdem sa zastávať tvojho muža, v kuse kričať na deti nie je normálne. Lenže po 12 hodinách v práci naozaj nie je reálne byt plnohodnotný láskavý rodič. Je unavený a na deti nemá nervy.
Venuje sa im aspoň cez víkend?
Mužský prístup k výchove je iný ako ženský, drsnejsi, menej citlivý. Chlap nikdy nebude vychovávať deti ako žena.
A čiastočný úväzok? Ja to tak mám. Muž v práci do 19-19.30, ja v práci do 14.30-15, ako kedy. Po 14.30 lietam okolo detí. Mám aj socializáciu a zároveň teda vykrývam aj rodinu. A aj kamošky si už viem vyboxovať častejšie ako raz ročne 🤭. Dokonca aj teambuilding už 2x prežil(i) bezomňa... 😄. (Ja teambuilding, muž doma s 3 deckami). A to, že to "nevie", nuž, treba mu povedať, neboj sa, ani ja som na začiatku nevedela, človek sa učí celý život...😁. Odkiaľ by sa to tak mal naučiť, keď mu nedáš príležitosť a dostatok hodín praxe? A k tomu, že deti nechcú, no veď nechaj ho, nech buduje vzťah... aj prísny rodič je rodič...
@anjelicek26 na prvom mieste je vždy rodina, nie kariéra, biznis. A vzťahuje sa to rovnako na ženy, aj mužov.
@zmrzlinka2021 možno v niektorých rodinach. Ale celkovo je u nas vacsina spolocnosti nastavená opačne a preto sa mužov nikto nepýta, či plánujú deti a ci s nimi bude mať kto ostať. Nedavno bol článok s mladou lekárkou. Tam to bolo krásne vystihnute. Zatiaľ čo jej muža pochválili, že už založil rodinu, jej sa pýtali ako mieni tu rodinu skĺbiť s prácou.
@janage čiže problém je v samotných ženách, že to akceptuju
Nikdy nepochopim ludi, čo maju peňazí jak pliev a nevedia si vybavit pomoc do domacnosti, kedže tvoj muž berie nekonečne zakazky, a ty možeš byt manažerka - možte mat dve -
dôchodkyňu na upratovanie a aupairku, ktora zastupi pri detoch.
Takto by som to riešila ja a odpadne ti 50% povinnosti, dojdeš z prace o 16.00, menej starostí a kričanie už nebude hlavný problém
@karolinakr pozor, to že je muž vkuse v práci neznamená že majú peňazí ako pliev. Dávno by jej podľa mňa platil odvody a bola by zamestnaná vo firme. Žiaľ, sú takí muži ktorí sa tvária ako workoholici, ale výsledky ich námahy akosi nie je vidieť. Jej manžel mi žiaľ takýto exemplár pripomína. Okrem toho že jej pomasíruje nohy a kúpi kvety nemá u neho skutočnú oporu. Pretože ona si nemôže dovoliť byť mrzutá, nahnevaná... ona nesmie prejaviť žiadne negatívne emócie a na jej potreby sa nikto nepozerá. Kým on si môže nasratosť prejavovať kedy len chce a nevie sa kontrolovať ani na spoločnej dovolenke či výlete. Osobne som poznala takého "podnikateľa"... dúfam, že jej nepríde raz domov nakoniec s holou riťou... snáď je aspoň ako podnikateľ úspešný, keď vo všetkom ostatnom zlyhal na plnej čiare.
Ja mam taku kamosku, ktorej muz mava vecer vzdy nervy a krici. Ich syn ma nejake zdravotne problemy, testuju autizmus a ADHD a ma viacero intolerancii. Poznam aj jej muza, niekedy spolu s nim cestujem aj hodinu a co-to mi povie. Z toho je moja teoria, ze jej muz si ich dieta inak predstavoval, menej narocne a bez moznych diagnoz a nie je s tym vysporiadany. Ked sa rozprava o nejakych problemoch ich syna, vzdy ich bagetelizuje. Nemoze to byt aj problem tvojho muza, ze nie je vysporiadany s dg vasich deti a vnutorne ho to tazi? A vela prace mu nervy iba pridava, ale jeho hlavny problem bude v inom?