Ako zvládnuť pocit straty života po narodení dieťaťa?
Ahojte, mám pocit že mi uplne skončil zivot :( mám ročnú dceru a okrem partnera nám s ňou nikto nepomaha, nemame ju kde odložiť aspoň na hodinu. Ani z jeho a ani z mojej strany. A ide o to že mi to už prerastá cez hlavu, kazdy večer placem a chyba mi moje staré ja. Už sa ani neviem najest v klude, lebo aj keď spi tak zo zvyku to zhlcem na dve susta. Z nicoho sa netesim, nemam už žiadne sny. Milujem sport, cestovanie ale nemam pre seba ani dve hodiny, partner robí stále od rana do vecera, vikendy trávime spolu.. ale ísť niekde s malym dietatom je vyčerpávajúce, nie je to pre mna take super niekde ísť, vkuse striehnut baliť xy veci, brat kocik, prispobit režim a potom pretrpieť to že dieťa poriadne nespalo.. je mi z toho tazko, nič nemozem.. a navyse aj keď dieta bude väčšie, ok zoberiem ho so sebou ale už to nikdy nebudem ja.. chcela som sa strasne ísť lyzovat ale nemozme.. je tazke zohnať opatrovateľku a partner je zas taky že neveri hocikomu. Čo vlastne aj ja takze neviem ako z tohto von ale je mi strasne smutno.:(
Takto. Čítam Tvoj príspevok druhýkrát a vravím si, že alebo máš depresiu (to by si na lyžovačku ani nepomyslela), alebo si rozmaznana. To dieťa si nezaslúži matku a takýmto sebeckým zmýšľaním. Sú ženy, ktoré majú reálne problémy, a reálne potrebujú pomoc odborníka. A Ty tu vyplakavas, ako nemáš čas pre seba! Och. Áno, uz to nikdy nebudeš Ty. Práveže si to Ty. Ze sa Ti nechce baliť dieťa? Tak sed doma na riti. Ja neviem, nerozumiem. Veď si matka, čo si čakala? Prepáč, je mi jedno, že sa tu do mňa budú obúvať, ale toto je sebecké.
@sisska96 nikto nevie dopredu ci ho bude rodicovstvo naplnat, tak bud empatickejsia.
Autorka, zistila si, ze byt matkou nie je pre teba, mozno nie je pre teba byt len matkou maleho dietata. Ja ta plne chapem, mam to rovnako. Moct vratit cas, vratim ho a idem inym smerom. Ale nezufaj, toto je len nejaka etapa zivota, ked bude dieta starsie, bude sa s nim lahsie zit a zazivat veci, ja to uz vidim na svojom skoro 3rocnom, je to ooooovela lepsie ako s 1 rocnym. A bude to ovela lepsie. Nezufaj, vydrz, zvladnes to, uvidis ze odstupom casu zistis, ze si sa nieco nove naucila (trpezlivosti, vdacnosti a pod). Aj to ze sa ti nieco teraz nechce, 1-2x sa prekonaj a zistis ze to nie je take hrozne (aktualne obliekam 2 male deti a zo zaciatku jesene/zimy som nadavala ako chora vrana, teraz uz to beriem ako normalnu sucast😂)
Drzim palce, aby si mala viac lepsich dni ako horsich, vydrz, bude dobre🙂
Segra bola teraz na lyžovačke s 6 ročným a 11 mesačným
Kým ona so starším lyžovala, muž sa venoval mladšiemu a naopak
Kamoška sa bola teraz lyžovať s priateľom a ich 11-mesačným dieťaťom. Kým ona zišla kopec, on bol dole s dieťaťom a takto sa striedali. Potom si všetci sadli do reštaurácie. Ževraj to bolo super 🤷🏻♀️ a sama mám tiež 11-mesačného, je to živé striebro riadne ale bežne s ním chodím po kaviarňach aj s kamarátkami, s manželom na výlety a úplne super, vôbec ma neobťažuje brat kočík a balit veľa veci a to chodím často kade tade
Drž sa moja , bude aj horšie 🤭🤭🤭
Obľúbená veta mojej naj kamošky, ano mala som chuť ju zabiť vždy ...žial bola to pravda.
U mňa je to tak, že keď sa začnem sťažovať takto, tak príde taká pohroma , že dovi dopo 🙈🙈
Hľadaj naozaj spôsoby , ako si dopriať svoj milovaný šport. To jediné ti pomôže. Ja som deti vláčila všade , kde sa dalo, len aby som mohla byť, kde som chcela.
@rorino no a ešte na celý deň... 🥺
@abcmajacba a matky ktoré pracujú a dieta ide na cely deň do jaslí, to je niečo iné však? Ja potrebujem pár hodín po celom roku, ale zrejme fanatické mamičky toto vôbec nepochopia
Ja ta chapem, my to mame rovnako. Bolo a je to veľmi náročné, pri prvorodenom som si prechádzala velmk ťažkým obdobim, očakávanie od rodičovstva bolo úplne ine ako realita 😃 ale sľubujem, prejde to po takom 2roku… a chápem ta vážne, hlavne keď si už unavená aj len z toho, že sa máš rano zobudiť, ale je to naizaj zacinajuca depresia. Ja som to mala a mala som priznám sa aj na konci roka take obdobie, nechcelo sa mi ani len rano vstat a ísť sa umyt. Proste nechut do života. Jedine čo mne na to zaberá je premôcť sa, vstat, sprcha, raňajky, a vymyslieť nejaký program. Aj keď sa mi koľko krat ku*va nechce, musím. Chvalabohu počas Vianoc som nabila baterky a vrátila sa naspäť “do života” ale november a december bol des. Keď sa narodil prvorodený asi prvy polrok som sa tak opustala, ale potom som si povedala, že život je taký aký si sami urobíme a začali sme žiť normálne aj s dietatom, vylety, víkendové pobyty, turistika, restiky proste chodil s nami všade. S druhym som to zvladala super a ten už bol 2 mesačný v permone 😃Teraz sa mo tieto depresívne stavy “vratili”, keď som si našla pozitívny test a čakám dvojičky.. ta predstava mi narúša moju pohodu, ale tak stava sa. Musíme to nejak zvládnuť 😃😃😃 držím ti palce, inak sú aj jasle, kde strážia dieťa aj len na jeden deň, keby si chcela niekedy stráviť deň s muzom. Treba hľadať riešenia hlavne a pôjde to lepšie všetko 😊
No, ale veď to sa nedá riešiť. Buď sa dohodnete nejako s manželom, jasle a lebo keď nájdeš, tak opatrovateľku.
Pocuj ak si to mozete dovolit, tak vela hotelov ma aj taku sluzbu stráženia deti. Ze priamo na hotely vedia zabezpecit strazenie a mozete si zalyzovat spolu alebo sa prestriedate a strazenie si date vecer a pojdete spolu na veceru alebo tak. A ak si uplne zúfalá, tak chvíľku este vydrz a kludne daj 1,5 rocne dieta na 4 hodky 2x do tyzdna do jasiel. Trosku vypnes. Neboj od 5 rokov je to uz fajn.
Ani sa nenazdas a budeš dcérku odprevadzat do škôlky, znie to ako klišé, ale ten čas fakt neskutočne letí. Ja som prvý rok tiež prežívala ťažšie, chýbalo mi milión vecí a nakoniec som pri tom odprevadzani do škôlky plakala, že to obdobie skončilo. Užívaj si ju,kým je malá, už taká nikdy potom nebude. Je to tvoja dcéra. Lyžovanie si budeš užívať potom, tam sa nič nezmení
Toto poznam neboj vydrz ono to prejde dcerka bude coraz samostatnejsia zahra sa sama pobeha. Povedz si ze vzdy moze byt horsie dakuj bohunze ste zdrave klise ale tak pravdiveee
Fanaticke matky neries. Tie su proste dokonale a taketo pocity nikdy nemaju (aspon naoko). Tiez to mam tak ako ty. Je to o drzku. Maleho milujem najviac na svete ale obcas ist len tak na par dni vypadnut. Co by som za to dala. Zial este to je nerealne ale vydrzime. Zober malu na prechadzky zhlboka dychaj, tes sa, ze je zdrava a ze to prejde rychlo ani nevies ako a budete ju za chvilu ucit lyzovat a bude vasa partacka ❤️
veď to väčšina mamičiek má podobne. Niektoré ešte horšie. Ty máš rada šport, tak sa k tomu postav športovo. Cvič s malou. Aj kočíkovanie ber športovo. Ber ju všade, posilňuješ. Onedlho bude v škôlke.
Nemám rada také to "vyrastie a budeš mať parťáka." Nie, vyrastie a už nebudeš prebaľovať zadok a naje sa samo, čo je super.
A toto treba brať s nadhľadom, ale: Áno, vyrastie a kam sa pohnete, bude kňučať nejaké dieťa, bude ťa spomaľovať, obmedzovať a žrať ti nervy. Následne ti bude žrať nervy predpubertalne dieťa tak od 7+, kedy sa začne objavovať prvé prevracanie očami, prípadne nikdy nebude mať ničoho dosť...A aj z tých najlepších zážitkov povezieš domov nevďačné ofučané dieťa, lebo si mu na konci výletu, čo ťa stál 300€ nekúpila hračku z automatu alebo nezaplatila kolotoč... 12+ bude možno už kvalitné ohundranie všetkého, kam sa pohnete. V 15 nebude chcieť ísť s vami a a doma ho ešte samé nenecháš.
Takže ja odporúčam sa v maximálnej možnej miere zmieriť s tým, že to dieťa tu je a nežiadať od života to, čo sa aktuálne nedá. Hľadať čo najviac pozitívneho v každom dni, stretávať sa s inými mamičkami a komunitami v okolí s podobnými zaujmami, robiť čo najviac aktivít aj s dieťaťom (výlety do okolia môžeš počas MD riešiť aj každý deň, najmä ak vydrží v nosiči, to aj na kondičku pomôže). Skús nehladat možnosti, ako fungovať bez dieťaťa, ale s ním. Jednoducho, už ju budeš mať na krku kým neodíde z domu a v každej fáze ťa bude obmedzovať iným spôsobom. Každý potrebuje čas bez dieťaťa, aktuálne to môže zastrešiť jedine manžel, nech ti ten čas dá. Časom možno skončíš v práci o 2 ale raz do týždňa pôjdeš po dieťa až pred zatvorením MŠ kôli psychohygiene.
Úplne s tebou súcitím, ja som sa skoro zbláznila a ako roky plynu, tak som čoraz väčší profík v tom, aby spoločne strávený čas nebola úplná katastrofa. 😄
Matky, ktore pracuju su vacsinou tie, ktore musia … napr slobodne matky, ktore nepomyslia na lyzovacku a su rady, ze im to vychadza alebo ziju mimo Svk… napr US, ES atd … chces par hodin a byvas na dedine - najdi si opatrovatelku na par hodin si ju dovez a potom odvez. To, ze partner nikomu nedoveruje pories s nim. Alebo nech da nejake konstruktivne riesenie alebo sa prisposobi. Kvoli jeho fòbiam obmedzujes seba … ale potom sa nemozes stazovat. Urcite sa nejaka najde … na stranke hlidacky si mozes vybrat. Lyziarske strediska maju tiez vlastne babysittingy … aspon v Alpach, treba hladat hotel s takym servisom a mozes si booknut pani na rano a aj na vecer na wellness. Vsetko sa da ked chces.
@olimuc Dakujem to som ani nevedela že niečo take existuje. Pozerám že aj v Prahe sú take hotely, taky vylet do Prahy by mi tiež nevadil 😊
Autorka, to najhorsie mas za sebou. Zhruba od roku az roku a pol sa to lame k lepsiemu. Este kusok vydrz a bude dobre.
A tuto zien, ktore sa chytili jedneho lyzovania si nevsimaj. Ja chapem ako si to myslela. Ty sa nechces striedat s muzom, ty s nim chces aktivne travit cas. A travit ho dlhsie ako 2 hodiny. Proste vypnut hlavu a len tak s nim byt. Mala pojde do skolky a ty s muzom si mozete urobit pekny den spolu. Neboj, bude lepsie a opat najdes samu seba 😉
@beata_k presne tak, nechcem dieťa dat prec ani sa ho zbaviť….
Bola si si vedomá, že si "dobrodružná" povaha nie? Že máš rada slobodu? Prečo si si teda robila dieťa? Ja som taká istá, rada idem kam chcem, kedy chcem a dieťa by ma len uväznilo a brzdilo.
Ak si okolie Poprad, napíš mi správu.
Naša dcéra bude mať 4 a pol roka a doteraz sme boli s manželom asi 2x vonku sami na 2 hodiny takze asi tak. Teraz chodíme tak ze sa striedame- manžel bol lyžovať a ja som bola na koncerte. Chodíme bud po samom alebo všetci spolu. Tiež by niekedy dobre padlo keby sme boli len sami dvaja ale tak co už...mam aj súrodencov, rodičov, svokrovcov ale každý má svoje a ani sa do stráženia nehrnú
Väčšina sme si tym presli, materstvo je naozaj narocne. Nikto ta nan nepripravi. V nasom okoli vacsina mladych rodicov nema poblizku babky,ani my nie. 6,5roka sme s detmi nonstop. Prisposobili sme sa. Chodíme von na striedacku, aby sme boli aj s kamaratmi bez deti. 1x sme boli sami po 5 rokoch,ked boli 1x na prazdinach na par dni. Skus to nevidieť tak cierne, je tolko možnosti kam mozete ist a uzit si to aj s babom. Moja starsia mala 1,5 roka,ked prisla korona a zavreli nas doma. To bolo na depku,nikam sa nedalo ist,muz kvoli mimoriadke nonstop v praci a ja sama s dietatom, navyse tehotna. Niesla som to strasne tazko,lebo dovtedy sme s dcerou behali a cestovali kade tade. Cim mensie dieta,tym lahsie cestovanie. Skus to nevidiet tak cierne. Vsetko sa da,len treba trochu prisposobit program. A hlavne si ich uzit, lebo pride den,ked treskne dverami a uz sa nebude chciet tulit k mame.
Mali by natocit film ako bol "Byl jednou jeden zivot"
len pre dospelych ludi co chcu mat dieta/ deti aby si vlastne uvedomili co obnasa mat dieta. Napr ja rad cestujem tak som si bol vedomy ze 2-3 roky to budem musiet obmedzit.
Napísala by som ti súkromnú správu ale neviem ako..tak keď budeš mať chuť napíš mi a tak budem vedieť odpovedať
Zo začiatku si vyčleň čas na seba. Denne 0,5-1 hod. Raz za mesiac pol dňa. Čas využi podľa seba: nákupy, šport, prechádzka, wellnes, kozmetička, knižnica…. Tento čas dopraj aj mužovi. Keď bude dieťa v škôlke, môžte aj spolu cez deň niekam vybehnúť. Pomoc v prípade potreby skús v okolí: študentka, senior, niekto známy. Cez prázdniny študentky brigáduju, staršia by Vám vedela pomôcť. Keď bude dieťa staršie, bude parťák, ten čas rýchlo prejde. Zas, keď príde puberta, bude mať vlastné chodníky. Letí to rýchlo, uži si to, kým sa dá.
Môj syn bol plánovaný až naplánovaný by som povedala 😁 ale ja si taaaaaak spomínam najmä na tie začiatky. Keď sme prišli domov z pôrodnice, preložili ho do postieľky a ja som si tak v duchu povedala (prepáčte za výraz a úprimnosť): a čo do p*či teraz budeme robiť? 🙈😅 Alebo keď mi ho prvýkrát dali do rúk, po cisárskom a celkovej anestézii.. že som si pomyslela v duchu, to fakt teda že mám dieťa, je to moje, v živote som bábätko zblízka nevidela a vy my ho tu chcete akože dať a nechať a čo ja s ním urobím, čo sme to preboha urobiliiiii??? Či tie prvé noci, kedy som vstávala robiť UM a vtedy to naozaj reálne berieš a vnímaš tak, že toto to už bude vždy vždy vždy! A pritom nie, ani sa nenazdas, a fľaše a cumle sú preč, budeš síce riešiť iné veci, ale to až potom.. 😅
Najhoršie za sebou máš. Dokonca využi ideálne obdobie, ešte to posedí, pospinká v kočíku, nezdrhne, neodvrava, nepresadzuje si svoje, ide tam, kde ty, a nie ty tam, kde on.. samozrejme, už sa prispôsobíte inému tempu, režimu dieťaťa, no ale o aj Tom je to rodicovstvo, aj preto je to ťažké. Niečo stratis zo seba, niečo nové získaš. Najlepšie dovolenka ever bola s osem mesačným, toľko som na chodila Krista krážom kočíkom, úplná pohoda. 4 ročný mi popravde, teraz v lete uz liezol na nervy viac 🫢 kľudne choďte na lyžovačku, všetci traja. Je plno hotelov na rodinné koncepty, vystriedate sa, ty si zalyzujes, on postráži dieta. Pôjdete do hôr, budete sa prechádzať aj traja, dieťa zaspí, budete mať na seba čas, aj zmena prostredia urobí veľa. Vieme, chceš byť s mužom tak, že dvaja, ale trošku vydrž.. Dieťa vyrastie. My sme už 4 ročného v pohode nechali na pár hodín pod riadnym dozorom v detskom kútiku v hoteli aj na dve hodinky a užili si dvaja wellnes, aj prechadzku, aj romantiku a spol. Drž sa. Bude to fajn.
Ježin žena, vzchop sa. Není to také zlé, ako sa zdá 😊 Každá sme si tým prešla, a tu sme. Tiež mi malú veľmi nemal kto poztrazit, a chlap robi od 7 do 18. Tiež milujem lyzovanie, a vyriešili sme to tak, že sme zobrali malú so sebou, chlap sa s nou sankoval, ja som si dala pár jazd. Alebo ostal s malou doma a ja som išla sama. A to som ju este kojila. Áno, chodím sama, a najlepšie si tak vyvetram hlavu. V 3 rokoch sme postavili na lyže aj Malú, v 4 sa zdokonalila, a minulý rok ako 5 ročná lietala ako raketa v Alpach 🤗 je moja najlepšia parťačka na svahu🥰 rovnako mam rada bike. 8 mesačnú som ju posadila do sedačky a chodila som aj s nou. Teraz chodíme spolu. Zažili a precestovali sme toho oveľa viac, ako keď sme boli sami dvaja. V 3 rokoch ju dáš do škôlky a budeš mat viac času ísť aj niekde sama. Treba len vydržať a hľadať možnosti ako sa to dá, nie ako sa to nedá 😊