Ako zvládnuť syndróm prázdneho hniezda po odchode dieťaťa?
V pondelok moja 17rocna dcera odisla do USA, bude tam studovat cely buduci skolsky rok. Velmi som ju v tom podporovala a tesim sa velmi, ze je ambiciozna a plni si svoje sny. Vedela som, ze mi bude chybat, ze budem aj smutna, ale necakala som ako ma tieto emocie prevalcuju 😞 Vojdem do jej izby poliat kvety a placem, periem jej veci a zase placem, vidim v kuchyni jej salku a zase plac. Prepadne ma to aj viac krat za den. Mam pracu, ktora ma bavi, chodim cvicit, mam kamosky, svoje zaluby, doma mam este mladsiu dceru. Nenudim sa a nesedim a nevyplakavam do vankusa, ale ten smutok za dcerou je akoby stale vo mne pritomny. Rozpravala som sa s kamaradkou, ktora mala tiez dceru v zahranici, tak vraj je to normalne, ze ona plakala prvy mesiac nonstop. Druha kamaradka mi hovori, ze ci som blba, ze sa s nou mam tesit, ze odisla zo SK, ze to tu nema buducnost. Ja sa s nou tesim, jasne. Pred dcerou urcite neplacem, nesmutim. Ja by som chcela velmi prekonat ten smutok ale neviem ako 😞 Akoby som stratila radost zo zivota 😞 Rada citam knihy, ale teraz chytim knihu do ruky a netesi ma to, neviem sa sustredit. Pustim si film a po case zistim, ze neviem o com vlastne je. Chcela som ist s kamoskou na masaz, ale zistujem ze sa na to ani netesim. Fakt ma akoby vsetko prestalo bavit.
Tie, ktore ste si tym presli, viete mi nieco poradit? Co by mi trosku pomohlo? Prestane ten smutok niekedy? Chce to len cas?
Prosim o slusne komentare a prosim piste hlavne tie, ktore ste si tym presli/ prechadzate. Je to pre mna citliva tema a naozaj ma to trapi. Dakujem.
@anonym_autor no mňa to čaka v septembri, syn ide VŠ a mne už je tiež z toho nevoĺno, neviem ako to zvladnem, som na neho velmi naviazana,ja beriem antidepresíva
uz dost dlho..otestujem ich účinok, bude to ťažke obdobie
@anonym_autor Neboj zvykneš si chce to čas ja mam jedinú dcéru a keď šla 1krat z domu na VS na internát tak som plakala predsa vždy bola s nami tiež som si nevedela predstaviť co bude keď raz odíde z domu potom začala chodiť po svete v rámci erasmu na 3mesiace tak strach bol vždy ale nebránili sme jej práveže sme ju podporovali keď skončila BC tak si zmyslela ze chce ísť ďalej študovať do CZ a to sme si stále mysleli ze dostutuje a vráti sa tak šiel za ňou priateľ našli si tam prácu a už sa nechcú vrátiť ani sa nečudujem ale voláme si každý večer píšeme denne a chodíme za ňou oni prídu domov aspoň raz za 3mesiace tak sme si zvykli a to som si fakt nevedela predstaviť ze raz odíde z domu
@anonym_autor Neboj zvykneš si chce to čas ja mam jedinú dcéru a keď šla 1krat z domu na VS na internát tak som plakala predsa vždy bola s nami tiež som si nevedela predstaviť co bude keď raz odíde z domu potom začala chodiť po svete v rámci erasmu na 3mesiace tak strach bol vždy ale nebránili sme jej práveže sme ju podporovali keď skončila BC tak si zmyslela ze chce ísť ďalej študovať do CZ a to sme si stále mysleli ze dostutuje a vráti sa tak šiel za ňou priateľ našli si tam prácu a už sa nechcú vrátiť ani sa nečudujem ale voláme si každý večer píšeme denne a chodíme za ňou oni prídu domov aspoň raz za 3mesiace tak sme si zvykli a to som si fakt nevedela predstaviť ze raz odíde z domu
@ma77 ja to mam tiez tak, ale dievčatá su lepsie v komunikácii, chlapci píšu a volajú menej, tak som smutná
@anonym_autor náš jediný syn išiel do Ameriky 12.juna. Má prísť domov 21.septembra. Neskutočne nám chýba. Máme jedného syna. Je veľmi ambiciózny a veľmi sa mu páči v Amerike, ma veľmi veľa nových kamarátov. Neľutujem, že som ho neodhovarala od cesty. Ale mame prázdny dom a ledva čakáme aby prišiel domov.
@ma77 ja to mam tiez tak, ale dievčatá su lepsie v komunikácii, chlapci píšu a volajú menej, tak som smutná
@zmrzlinka8 Tak chlapy sú taky nevedia tak dat city najavo ako mi zeny😉
Min rok mi odisla dcera na intrak, bolo mi tazko a ro som velmi racionalny typ, ale aby som sa kvoli tomu rucala a brala 20r lieky? Trosku dost cez ciaru. Deti treba nechat vyletiet a pomoct im ak je to potrebne.
@anonym_autor náš jediný syn išiel do Ameriky 12.juna. Má prísť domov 21.septembra. Neskutočne nám chýba. Máme jedného syna. Je veľmi ambiciózny a veľmi sa mu páči v Amerike, ma veľmi veľa nových kamarátov. Neľutujem, že som ho neodhovarala od cesty. Ale mame prázdny dom a ledva čakáme aby prišiel domov.
@iveta7677 on pride.ale znovu odide..mam taku dceru.neposedela doma ani chvilu
jeee, to je krasne mat take maminky čo plaču a beru antidepresiva, ked dcera odide z domu, ja som v 17 chcela odist, a nikdy sa nevratit, ale uplne z inych dôvodov ako štúdia, tak aspoň vidim, že.su aj ine matky
ja by som tvojej dcere dala prečitat tuto diskusiu, jednak aby vedela, ako ťa to trápi a ked je ta laska opätovaná, bude sa ti ozývat častejšie..
@sara07 ano, snazim sa najst si nove konicky, vratit sa k starym zalubam a vyplnit si cas, ale vsetko co robim, ma netesi 😞 vcera som sa stretla s kamaratkou, chvilu to bolo fajn, nasmiali sme sa a potom prisiel ten smutok, slzy mi z nicoho nic vyhrkli do oci. A to ja taka nie som, ze by som hned plakala a vonku medzi ludmi uz vobec nie.
Mozno ten cas potrebujem a skusim sa viac venovat konickom, chodit medzi ludi, aj ked ma to teraz netesi, aspon mi ten cas rychlo prejde.
V nedelu pride domov mladsia dcera, mozno mi to pomoze, ked ju tu budem mat.
@anonym_autor skus si zobrat papier a všetko vypísať
potom si to na druhy den prečitat
ono sa to stáva ked matka komplet zabudne na seba a venuje sa len rodine ,tak potom tiet stavy su takéto
ešte by som možno pridala viac športu , plavania
a ten papier spal ak nechceš aby to nahodou niekto našiel niekedy
jeee, to je krasne mat take maminky čo plaču a beru antidepresiva, ked dcera odide z domu, ja som v 17 chcela odist, a nikdy sa nevratit, ale uplne z inych dôvodov ako štúdia, tak aspoň vidim, že.su aj ine matky
ja by som tvojej dcere dala prečitat tuto diskusiu, jednak aby vedela, ako ťa to trápi a ked je ta laska opätovaná, bude sa ti ozývat častejšie..
@karolinakr ja by som tuto diskusiu dcere citat nedala. Ma starosti sama so sebou a nepotrebuje teraz vediet, ze mama sa doma zrutila a place pri kazdej prkotine. To jej nijako nepomoze.
Dcera nemoze letiet domov, ani my nemozeme ist prvy polrok za nou. Ani sa nedoporucuje, aby sme s nou casto volali, pisali. Je v hostovskej rodine a na to, aby si zvykla, zaclenila sa tak z agentury nedoporucuju casty kontakt, tj.nie denne si volat. A tiez nema cas, vybavuje si tam milion veci, vsetko je pre nu nove, o chvilu jej zacina skola, bude sa aktivne venovat sportu. Plus 7 hodin casovy posun. Piseme si kazdy den, pomaha mi to ked pise ale iba kratko. Prave teraz je ten smutok hrozny 😞 Ide vikend, mame plany s mladsou dcerou ale vo mne vnutri je smutok. Navonok sa usmievam, venujem sa mladsej dcere ale vnutri placem.
Normalne som vesely clovek. Viem si zivot uzivat. Aj som celkom pragmaticky uvazujuca, chapem ze pre dceru je to do zivota dolezita skusenost, ze si plni svoje sny. Len ako to v sebe spracovat. Snazim sa nutit do aktivit, aby som nemala cas na smutok, ale chyba mi ta radost zo zivota.
Dakujem ze pisete svoje skusenosti. Pomaha mi to. Velmi sa o tom nemam s kym rozpravat. Kamosky to akoby nechapu alebo zlahcuju. A pred manzelom a dcerou smutit nechcem.
@anonym_autor ahoj aj moja dcera ide studovať tretí ročník strednej školy do usa. Tiez mam strach ako to zvladnem.🫣Ale cítim, že jej to v živote pomôže. Viem, že po tom veľmi túži. História sa opakuje. Ja som tak išla do usa v treťom ročníku za mojim frajerom ( manzelom) a domov som nemohla prist 2,5 roka. Internet bol ešte v plienkach. Netušim ako to nasi vobec dali.🙂 Moja ide bývať s babkou a dedom, tak to ma ukľudňuje. Ale uplne rozumiem tvojim pocitom. Ale musíme ich nechať formovať svoj vlastný život. Aj keď to bude a je ťažké.
@karolinakr ja by som tuto diskusiu dcere citat nedala. Ma starosti sama so sebou a nepotrebuje teraz vediet, ze mama sa doma zrutila a place pri kazdej prkotine. To jej nijako nepomoze.
@guudy tak ona ma teraz ine starosti, kamaratky, frajeri, šport a škola, nema čas bulíkat
len malo by to byt naopak, že ona plače za rodičmi a nie rodičia za ňou
@dceramamababka zhrozila som sa ze si tolko rokov na liekoch a zrejme bez urcenej podstatnej diagnozy...to pisem ako zdravotnik
Ako matka napusem.ze človek si zvykne.Mňa u prvej dcery ani tak neovladal smutok ako strach.aby sa jej nestalo niečo zle.Potom som si nieco uvedomila a upokojila som sa.Twraz odislo tretie moje pisledne dieťa a beriem to normalne.Samozrwjme,ze mi chyba,ale nerucam sa z toho .Horsie,ze urcite dve z mojich teoch deti budu zit v zahranici a ja sa bojim.ci z dochodku nadporim na letenky.či uvidim vnucata tak často ako by som chcela...
Ale podpirujem ich uplne ,sama by som odišla byť mladšia.
@janinah ale ved letenky by mali aspon ciastocne platit decka, aspon ja platim rodicom ked idu za mnou. Ne vzdy, ale neda mi to. Ved mi zalezi na tom, aby prisli a mali sa u nas dobre
Preto sa od malicka snazim detom vstepovat ze prvorada je rodina,byt pokope. A ze aj na Slovensku sa da zit dobre. My sme tu spokojni. Mne keby dieta odide do zahranicia tak moj zivot skoncil.
@anonym_324ce2 prvorada je rodina pokope, ale tvoje dieta si raz vytvori svoju rodinu, ktora mu bude prvorada a v prostredi, kde im bude lepsie. A my vsetci vidime, ze ak budu taki sikovni a podari sa im presadit mimo SK (kde to ide dole vodou) tak nas to moze iba tesit, hoci nam to bude luto. Cize ak sa tvoje dieta bude raz dospele a bude mat odvahu ist, dopraj mu to a vyplac sa radsej do vankusa. Nevydieraj ho recami a nebran mu.
Preto sa od malicka snazim detom vstepovat ze prvorada je rodina,byt pokope. A ze aj na Slovensku sa da zit dobre. My sme tu spokojni. Mne keby dieta odide do zahranicia tak moj zivot skoncil.
@anonym_324ce2 verim,ze toto nemyslis važne a ze nikdy nebudeš svoje deti zdrziavat doma pod maminou sukňou a vydietat ich tym,ze tvoj zivot sa skoncil,ak by odisli zit so sveta..na sk to ide dolu vodou a zdaleka nwmyslum len na financie a drahotu
napr...ja vidim aj riešenie v tom, že ak si dieta vytvori novu rodinu a maju dobre vztahy, rodicia sa môžu prestahovat pobliž
problem byvaju vztahy - nevesta - svokra..ako tu vidime diskusie každy deň
stari ludia nevedia zapustit inde korene, čo je šk9da, lebo ked deti byvaju niekde pri mori, idealne tam travit dôchodok
ja by som uplne nezatracovala možnost sa prestahovat v buducnosti, ale to som ja
ini ludia mi daju 25 000 dôvodov, prečo to nejde a ja vždy tvrdim, že ide
akurat v USA su problemy s vizami
Moje dieťa sa možno nikdy neosamostatní, hoci už je dospelé, kvôli zdraviu. Tak veľmi by som si to priala. Keď vidím jeho rovesníkov, tak veru je do plaču aj mne. Ja by som oslavovala. Pre mňa je to niečo, čo si prajem najviac. Spomeň si na nás, čo to máme takto, keď budeš plakať, že máš úžasnú životaschopnú dcéru.
@anonym_autor nepoznám taký pocit som šťastná že moje dieťa žije 14rokov v zahraničí a darí sa mu
Aj moje odchadza o par dni, mladsie ako autorkine, ale tak ma vytocilo dnes, ze som myslela, ze ho uz dnes poslem😤, na Mesiac rovno, nebudem cakat. Ale tak vychladnem snad😄.
napr...ja vidim aj riešenie v tom, že ak si dieta vytvori novu rodinu a maju dobre vztahy, rodicia sa môžu prestahovat pobliž
problem byvaju vztahy - nevesta - svokra..ako tu vidime diskusie každy deň
stari ludia nevedia zapustit inde korene, čo je šk9da, lebo ked deti byvaju niekde pri mori, idealne tam travit dôchodok
ja by som uplne nezatracovala možnost sa prestahovat v buducnosti, ale to som ja
ini ludia mi daju 25 000 dôvodov, prečo to nejde a ja vždy tvrdim, že ide
akurat v USA su problemy s vizami
@karolinakr nie vzdy su vztahy idealne..poznam mamu 60+ ktora sa vo velkom chystala na dochodku žiť v UK pri jedinej dcere a jedinej vnučke.alw nieco sa pokazilo a uz skoro vobec nie su v kontakte,a to sa pani na starw kolena naycila slusne angl....
Kamarati manzelia lekari tiez len cakaju na dochodok,tu predavaju dom a idu za detmi do česka,ich deti dvaja lekari tam uz pracuju...
Ja ani nechcem rozmyslat kam toto speje...vykvet,mozgy odchadzaju a ostáva kto?
@dceramamababka zhrozila som sa ze si tolko rokov na liekoch a zrejme bez urcenej podstatnej diagnozy...to pisem ako zdravotnik
Ako matka napusem.ze človek si zvykne.Mňa u prvej dcery ani tak neovladal smutok ako strach.aby sa jej nestalo niečo zle.Potom som si nieco uvedomila a upokojila som sa.Twraz odislo tretie moje pisledne dieťa a beriem to normalne.Samozrwjme,ze mi chyba,ale nerucam sa z toho .Horsie,ze urcite dve z mojich teoch deti budu zit v zahranici a ja sa bojim.ci z dochodku nadporim na letenky.či uvidim vnucata tak často ako by som chcela...
Ale podpirujem ich uplne ,sama by som odišla byť mladšia.
@janinah nepisala som o tom ze sa pridruzila aj silná úzkosť, ktorá pretrvava dodnes. Mám chorobmý strach a už nie iba o deti ale aj o vnúčatá. Je to iracionalny strach, ale to si netozkažeš že “neboj sa, nič sa nestane”. Si ovládaná zvnútra. Takze áno, aby som mohla viesť normalny život, beriem lieky, som pod pravidelnou zdravotnou kontrolou. Do 70 rokov mi už veľa neostáva a okrem Seroxatu neberiem ziadne iné lieky. Mám v poriadku tlak, cholesterol, hľadinu cukru v krvi. Myslim že aj kvoli tomu, že mam život bez stresov, ktorý by som bez liekov mala.
Min rok mi odisla dcera na intrak, bolo mi tazko a ro som velmi racionalny typ, ale aby som sa kvoli tomu rucala a brala 20r lieky? Trosku dost cez ciaru. Deti treba nechat vyletiet a pomoct im ak je to potrebne.
@eeffka to si ty a tvoj život, ja mam svoj zivot a každy si ho riadime podla svojich najlepšich moznosti. Aj vďaka liekom vediem plnohodnotny zdravy život, tešim sa aj z bežnych veci. Za ďetmi chodime raz do roka, veselé zvitanie a ťažké lúčenie každy jeden rok. Takže ja som uplne spokojná a ako som už spominala, iné medikamenty nemám a nepotrebujem. Som zdravá a este na dochodku pracujem na plný uvazok. Pekný deň.
@anonym_autor skus si zobrat papier a všetko vypísať
potom si to na druhy den prečitat
ono sa to stáva ked matka komplet zabudne na seba a venuje sa len rodine ,tak potom tiet stavy su takéto
ešte by som možno pridala viac športu , plavania
a ten papier spal ak nechceš aby to nahodou niekto našiel niekedy
@sara07 od prveho dna ako odisla, si tieto svoje pocity zapisujem. Trochu mi to pomaha.
Ja praveze nie som a nebola som typ zeny, ktora je len matkou a na seba zabudne. Chodim do fitka 2x tyzdenne uz roky a aktivne sa venujem sportu, ktory robim uz od strednej. Mam pracu, ktora ma bavi, mam aj ine konicky, stretavam sa s kamaratmi. Zivot v nasom dome sa zmenil - je tu tichsie, s dcerou mame blizky vztah - vela sme sa rozpravali, travili spolu cas. A teraz mi chyba proste.
Niekedy mi je fajn, niekedy mi je smutno, niekedy si poplacem. Snad sa to bude casom zlepsovat.
Moje dieťa sa možno nikdy neosamostatní, hoci už je dospelé, kvôli zdraviu. Tak veľmi by som si to priala. Keď vidím jeho rovesníkov, tak veru je do plaču aj mne. Ja by som oslavovala. Pre mňa je to niečo, čo si prajem najviac. Spomeň si na nás, čo to máme takto, keď budeš plakať, že máš úžasnú životaschopnú dcéru.
@anonym_f6cf1e velmi ma to mrzi, ze tvoje dieta nie je zdrave. Zdravie deti je najvacsi dar.
Ja som vdacna a stastna, ze moja dcera si moze takto plnit svoje sny a z celeho srdca jej to prajem a podporujem ju. Nechcem aby odtial odisla a prisla domov za mnou a sedela pri mne, ale to neznamena, ze mi velmi nechyba 😢 Hladam cesty, ako ten smutok spracovat…
@sara07 od prveho dna ako odisla, si tieto svoje pocity zapisujem. Trochu mi to pomaha.
Ja praveze nie som a nebola som typ zeny, ktora je len matkou a na seba zabudne. Chodim do fitka 2x tyzdenne uz roky a aktivne sa venujem sportu, ktory robim uz od strednej. Mam pracu, ktora ma bavi, mam aj ine konicky, stretavam sa s kamaratmi. Zivot v nasom dome sa zmenil - je tu tichsie, s dcerou mame blizky vztah - vela sme sa rozpravali, travili spolu cas. A teraz mi chyba proste.
Niekedy mi je fajn, niekedy mi je smutno, niekedy si poplacem. Snad sa to bude casom zlepsovat.
@anonym_autor nezačína ti perinomenopauza ? ta zvykne nálady kyvat , precitilivenost atd ... ?
@anonym_f6cf1e velmi ma to mrzi, ze tvoje dieta nie je zdrave. Zdravie deti je najvacsi dar.
Ja som vdacna a stastna, ze moja dcera si moze takto plnit svoje sny a z celeho srdca jej to prajem a podporujem ju. Nechcem aby odtial odisla a prisla domov za mnou a sedela pri mne, ale to neznamena, ze mi velmi nechyba 😢 Hladam cesty, ako ten smutok spracovat…
@anonym_autor tvoje pocity sú uplne normálne mne sťahuje hrdlo len to citam.Moj muž bol ako bez duše, keď išla dcéra preč na týždeň.A ja som tiež len čakala kedy napíše.Mojej babke emigrovala dcéra pred veľa rokmi celý život túžila nech sa vráti.To je tá rozpoltenosť na jednej strane sa tešis, ale na druhej chyba a bojíš sa.Plac pusti to zo seba bude to lepšie, ale kedy netuším.Moja kamarátka plakala a dosť dlho a dcéra išla "len" na internát, ale už vedela, že asi zostane v tom meste na VŠ atď...a tak sa aj stalo.
@anonym_autor
Ahoj, prešla som si tým cely minulý rok. Dcera čerstvo 17.ročna odisla koncom augusta 2024 na cely školský rok do host family do Indiany. Prisla až 19. juna.
Prvé dva týždne som prežívala tvoje pocity a vsade som ju hladala..
Čo nám pomohlo a v konečnom dôsledku ten rok tak veľmi rýchlo ubehol že by som tomu ani neverila.
- kvôli časovému posunu sme si počas týždňa len písali, posielali foto
- cez vikend sme si pravidelne volali aj 1-2 hodiny kde sme spolu zdieľali aký týždeň mala ona a čo je nové u nás ( volavala sme si v nedelu večer- u nej bolo pred obedom)
- zvykli sme si napisat krátke pozdravy každý den… keď som odchádzala z prace ona vstávala.. vždy som jej napísala “dobre ranko” stačila že dala “like” vedela som že je v poriadku
- ona zvykla každý večer napisat krátku správu keď išla spať, ktorú som si precitala až ráno( vždy som sa na tie správy tesila a čítala ako prvý krok do nového dna)
- ak mala možnosť počas dňa poslala fotku, krátke video..:,
Našli sme si takto rituály ktoré nám odkrajovali z toho roka a tyzdne a mesiace ubiehali.
Postupom dni som sa aj ja upokojila a vedela som že je v poriadku, ma sa dobre a smútok ma pomaly úplne opustil.
Cely rok som vdaka správam, videám a rozhovorom cez Instagram prežila v USA s ňou 🙂
Držím palce a veľa stastia odvážnej dcére🍀
Ja som toto tiež zažila, ešte len som videla potvrdenie o prijatí na vš a už som si kúpila psa. A to som mala ešte mladšieho syna. Tak sa to dalo zvládnuť v pohode. Syn teraz tiež odchádza do zahraničia na rok, pes už ma 10 rokov. Tak snáď ma nenapadne kúpiť ďalšieho 🤣
@anonym_autor
Ahoj, prešla som si tým cely minulý rok. Dcera čerstvo 17.ročna odisla koncom augusta 2024 na cely školský rok do host family do Indiany. Prisla až 19. juna.
Prvé dva týždne som prežívala tvoje pocity a vsade som ju hladala..
Čo nám pomohlo a v konečnom dôsledku ten rok tak veľmi rýchlo ubehol že by som tomu ani neverila.
- kvôli časovému posunu sme si počas týždňa len písali, posielali foto
- cez vikend sme si pravidelne volali aj 1-2 hodiny kde sme spolu zdieľali aký týždeň mala ona a čo je nové u nás ( volavala sme si v nedelu večer- u nej bolo pred obedom)
- zvykli sme si napisat krátke pozdravy každý den… keď som odchádzala z prace ona vstávala.. vždy som jej napísala “dobre ranko” stačila že dala “like” vedela som že je v poriadku
- ona zvykla každý večer napisat krátku správu keď išla spať, ktorú som si precitala až ráno( vždy som sa na tie správy tesila a čítala ako prvý krok do nového dna)
- ak mala možnosť počas dňa poslala fotku, krátke video..:,
Našli sme si takto rituály ktoré nám odkrajovali z toho roka a tyzdne a mesiace ubiehali.
Postupom dni som sa aj ja upokojila a vedela som že je v poriadku, ma sa dobre a smútok ma pomaly úplne opustil.
Cely rok som vdaka správam, videám a rozhovorom cez Instagram prežila v USA s ňou 🙂
Držím palce a veľa stastia odvážnej dcére🍀
@lubiku dakujem ze si mi napisala 🍀
Ano, aj mne pomaha, ked si s dcerou napiseme, zavolame. Tiez sme s nou vcera volali 🙂 piseme si denne. Zatial sme si nenastavili, kedy si budeme volat. Zacina jej uz skola, aj treningy a rozne kluby. Hostovska rodina je velmi aktivna, vraj cez vikendy skoro nebyvaju doma, chodia na vylety, stretavaju sa s rodinou. Aj buduci vikend niekam idu. Chcem, aby sa tam dcera dobre zaclenila, tak jej nechcem prilis casto pisat/volat. Chcem jej dat priestor, aby sama navrhla ako casto chce byt s nami v kontakte. Ale zo zaciatku, kym si zvyknem, potrebujem s nou castejsie byt v kontakte.
Premyslam, ze mozno aj odidem na chatu a odtial budem pracovat. Lebo doma viac citim ako mi chyba. Presne ako pises, vsade ju hladam. Rano vstaneme, vsetci pridu na ranajky a mne napadne ze idem zobudit aj starsiu dceru, lebo dlho spi. Ideme obedovat a automaticky vyberiem 4 taniere. Este som si asi nestihla uvedomit, ze odisla. Dnes je tomu tyzden.
@anonym_autor prešla som si tým. Dcera odisla po maturite do USA na univerzitu na 5 rokov. Keď som čitala o tvojich pocitoch tak sa mi to všetko vratilo, čo som zaživala. Tiež som plakala niekolko krat cez deň, doma, na ulici, v obchode nič ma nebavilo. Ešte bola doma o rok staršia dcera, ale jej tak chybala sestra ze si v USA vybavila prácu na rok a odišla do jej blizkosti, aby mohli byť spolu. Ešte k tomu manzelovi diagnostikovali vážnu chorobu, bolo to vsetko najhoršie obdobie mojho zivota. Čo som urobila? Kvoli mojim úzkostnym stavom a strachu o vsetkych som vyhladala psychiatricku, predpisala mi Seroxat a ten mi naozaj pomohol a pomáha dodnes. Beriem ho už asi 23 rokov, lebo ani jedna dcera sa už nevratila a vydali sa. Manžel sa zázrakom vyliecil a chodime spolu navstevovať deti a vnúčatá. Nevybrali sme si to, ale rešpektujeme ich rozhodnutie a snažim sa s tým žiť. Takze ak ťa ten smutok za pár tyždňov neprejde alebo sa nezačne tlmiť, psycholog ti pomože. Neboj sa liekov, ja ich beriem vyše 20 rokov kazde rano vďaka tomu možem normalne žiť. Viem si predstaviť čo zaživaš, ako bude plynúť čas bolesť bude znesitelnejsia, uvidiš. Mne vela pomáhajú videohovory. Nechaj bolesť plynuť, teš sa že sa naučí perfektne angličtinu a získa cenné životné skúsenosti. Bude to dobré, uvidiš. 🤗
@dceramamababka zhrozila som sa ze si tolko rokov na liekoch a zrejme bez urcenej podstatnej diagnozy...to pisem ako zdravotnik
Ako matka napusem.ze človek si zvykne.Mňa u prvej dcery ani tak neovladal smutok ako strach.aby sa jej nestalo niečo zle.Potom som si nieco uvedomila a upokojila som sa.Twraz odislo tretie moje pisledne dieťa a beriem to normalne.Samozrwjme,ze mi chyba,ale nerucam sa z toho .Horsie,ze urcite dve z mojich teoch deti budu zit v zahranici a ja sa bojim.ci z dochodku nadporim na letenky.či uvidim vnucata tak často ako by som chcela...
Ale podpirujem ich uplne ,sama by som odišla byť mladšia.