Ako zvládnuť vzťah s nepredvídateľným mužom?

keď nedospel za 45 rokov, tak teraz už ťažko. Fakt sa ti chce čakať, kým vekovo už (v pomere k tebe) prezretý exemplár dozreje?

@danica2711 presne, on uz nedozreje, uz je prezrety a pojde to s nim uz len dole kopcom :DDD

7 mesiacov mi klamal o svojom veku, hoc som ho na prvom stretnutí hneď odhalila na 40tnika. Zasekol sa na 35 ,... a mentálne sa zasekol asi ešte ďalej. 🙈

To, že by som nechodil von by mi nevadilo ale blbé poznámky, či si niekoho hladás alebo chlap čo sa urazí, hocico sa ho dotkne a treba chodiť okolo neho po špickách, to neeeeeee. Ved to by pri mojom PMS ani pri mne nezvládol (som v jeho veku), lebo vtedy idem ako tornádo. A autorka nie 45 rocný chlap, mám ho doma, sa zbytocne neuráža, neciti sa dotknutý za blbosti, ešte je aktívny aj v posteli aj ide so mnou von, s detmi korculovat zima leto (ja nekorculujem), ideme na bike atd... Jedine čo teda ja vnímam vekom u chlapov, ked porovnam, ked mal 38 a teraz, že začnú byť viac uhundraní ale takého typu: je teplo, je zima, bolo vela ludi v obchode, zmeraj mi teplotu, nemám teplotu?, furt daco....😉 Inak 45 rocný chlap čo sa týka aktivity, má byť este aktívny.

To máš zrkadlo,ak nebudeš na sebe pracovať o 15 rokov budeš rovnaký zdutel ako on.

Úprimne? Utekaj. Mám takého doma už 24 rokov, zo začiatku to bolo len veľmi ojedinele, že sa odul a nebavil so mnou a trvalo to len krátko. Rokmi je to horšie a vadí mu neskutočne veľa vecí. A mlčať a ignorovať dokáže v pohode aj niekoľko dní. Je to na psychiatra, aj keď ja som už po tých rokoch splachovacia a keď sa takto ofučí, ignorujem ho tiež a hľadím si svoje. Kedysi som z toho bola nešťastná a keby som slabšia povaha, tak zaručene hľadám chybu v sebe. Takto viem, že vadný je on a ako sa urazil tak nech sa aj odrazí. Každopádne s dnešným rozumom a skúsenosťami by som už do takého vzťahu nešla ani omylom. Aj keď je neskutočne šikovný, doma porobí všetko čo treba, ako všetky chlapské tak v pohode aj ženské práce, má veľa pozitívnych stránok, ale toto urážanie je na mašľu fakt.

Ďakujem krásne aj za vlastné skúsenosti a rady. My nemáme ešte voči sebe formálne záväzky, ale ja som už emocionálne naviazaná. Mám strach odísť. On už odišiel niekoľkokrát, ale to len v rámci toho urazenia sa. Nemyslel to dosiaľ nikdy vážne.

Stačí ze odchádza hore dole ako pajac.
A tebe to lichotí? Ze nemyslel to zatiaľ vážne.
To je úplne jedno, ako to myslel.
Co ta vbc pri nom drží.
Každý z vás úplne iný pohľad na život.
Véd skus naplánovať par víkendov po sebe nejaký program, pobyt, Tatry, turistiku, welnes.. Ideš sa ako 30r mladá baba prispôsobovat starému 45r.

formalne zavazky sa daju poriesit a svoje emocionalne naviazanie si v 30rokoch dokazes odviazat.

Emocionalne naviazaná? 🤦‍♀️ strácaš tak akurát čas. Ten vekový rozdiel možno teraz ešte nie citeľný, ale o takých 10 rokov bude a brutálne - pritom aký pánko je, ako sa správa. Potom si budeš trhať vlasy, lebo si premrhala najlepšie roky na nájdenie si niekoho normálneho a založenie si rodiny. Tohto pusť znova do obehu, je to vadný kus.

Áno, máš strach odísť. Lebo v tebe vyvoláva pocity viny a bude to len horšie. Uvedom si, že takto sa dokáže správať nielen k tebe. Nikdy s ním naozaj šťastná nebudeš a za pár rokov to už medáš vôbec. A pokiaľ nie si fakt psychicky odolná budeš hľadať chybu v sebe a snažiť sa udobrovať ty. A on ti to ešte prípadne nechá vyžrať, lebo bude presvedčený o svojej pravde a neomylnosti. Vekový rozdiel nie ke taký problém ako táto hm… psychická porucha? Toto je mega problém, či už má ten chlap 30 alebo 50, toto sa nikdy nezmení a ty tým budeš trpieť. Fakt, uzekaj od neho čo najďalej, šťastný žovot ťa s ním nečaká.

byť sama sebou a nech sa uráža koľko chce.

začni sa urážať aj ty.
použi proti nemu jeho zbraň
ani nie zbraň ale jeho hlúpu povahu, reakciu
ako sa mu to bude páčiť

Nemáš v živote dosť problémov? S človekom (je jedno ci chlap alebo žena) , čo nechce vychádzat a správa sa nepredvidatelne a nevyrovnane je veľmi ťažký život.

Tento starý mládenec ti ćím zaimponoval ?Je tak bohatý,krásny či dobrý v posteli ?Má črty narcistickej poruchy osobnosti ,prečítaj si knihy na túto tému ,nájdeš ho tam .Hľadaj seberovného a zdravého muža ,nie toto.Prečo je sám v 45 rokoch asi vieš .O pár rokov budeš taká istá troska ako je on .

Už len samotný fakt 7 mesiacov mi klamal koľko má rokov.S týmto dalej chceš niečo čo ani nema búducnosť.Ak by ma priateľ s ktorým idem do vzťahu oklamal o svojom veku ani si s ním nič nezačnem.Klamal v takej veci bude aj v iných.Dobre že dajme tomu zo žartu si to vymyslel na chvíľu tak pochopim ale nie partner aby mi klamal 7 mesiacov koľko má rokov.Pre mňa by bol obyčajna 0.Teraz už citiš rozdiel za dalšich 10 rokov bude čo.Ešte horšie.

Dvoch takých som poznala, a takto to poviem, ak sa nezmenil doteraz, asi ťažko sa zmení v budúcnosti. Ako ja osobne nemám záujem sa baviť s mentálne nezrelými deťmi, deti tak reagujú, že sa zduju. Pár krát to na mňa vyskúšali a leteli. O debilov nemám záujem

Ak je od teba o 15 rokov starší a ešte nedozrel, už ani nedozreje. ...hľadala by som psychicky vyrovnanejšieho a dozretého jedinca.

Takyto vzťah nemá perspektivu, toto by si nemala riešiť pred manželstvom.

Keď pocujeme susedov ako sa hádajú...dedka si si zobrala....no trapas. Sa zasmejem, že také doma neriešime.
Hocijako je aktívny, bohatý, vek neoklames. Čím ďalej tým väčšia priepasť.

: (

@lonely66 Neviem, proste už rezignujem. Vysvetľujem dospelému chlapovi, že proste si nemá všetko brať osobne. On je ozaj ako pubertiak.Z nejakého dôvodu som si takého muža vpustila do života. Ale nemám veľmi v ňom oporu, aj keď on je presvedčený o tom, že mám. Neuvedomuje si, že žije skutočne ako pubertiak, čo sa i financii týka. Sľuboval zlepšenie, no ani jeden sme sa neposunuli. Ja už nemôžem naivne čakať na to, že sľuby sa začnú plniť. Celý život len čakám. Musím vykročiť, aj keď sa bojím. Nie som absolútne šťastný človek, nič ma už neteší. Stojím na mieste. Mala by som to začať riešiť a snáď sa i medzi nami niečo stane. Buď sa rozídeme, alebo začneme na sebe makať. Obaja sme rovnaký, ale ja si to aspoň uvedomujem. Nemám sa o koho oprieť v živote naozaj, stále som niekoho takého hľadala, čakala, pripútala sa. Aké milé, keď mi dnes napísal,že máš predsa mňa 🙂 , nie si sama. Škoda len, že je to také aj na zaplakanie trošku, až mi bolo smutno, že takto premýšľam, veď doteraz som sa všemožne snažila zapáčiť a byť prijímaná.

@lonely66 Strašne sa uráža v kuse, keď niečo poviem. No dobre, možno poviem niekedy blbosť, alebo niečo dotklivé, lenže on je schopný byť potom urazený, kým nedoleziem. Teda zvykla som doliezat, ale mne sa už nechce. Keď chce takto skracovať tie chvíle medzi nami, čo ostávajú. Prosim. Ide si napr. ľahnúť, oddtiahne sa. Bolo mi smutno i v noci, i som spať nemohla, ale nepodliezala som. Akosi si ho prestávam vážiť preto.