Aký máte vzťah so svokrovcami vy?

Ja už neviem či to len ja nejako intenzívnenie prežívam alebo to tak majú viaceré ženy. Sme s manželom spolu 15rokov. Jeho rodičia sú ľudia vyššej triedy ale za tie roky nám nikdy nepomohli. Či už finančné alebo hocijakou vypomocou. Manželovi dali na svadbu ako veno utierky po starkej. Sú to ľudia typu gestapo. Jediného syna vychovávali prísnou výchovou bez lásky. V 10 rokoch musel sám upratať celý byt a podobne. Jediné, čo z toho teraz má, že má chorobný odpor k upratovaniu. A má obrovský rešpekt pred nimi. Nikdy sa s nimi úprimne nerozprával. Celé roky som to brala tak, že ich musím rešpektovať takých akí sú. Pred rokom sa nám narodil syn. A tu začali problémy. Doteraz mu nedali ani na jeden cumlík. Chodia nás ku nám domov iba kritizovať a chváliť sa, čo všetko si nakúpili a kam idú na dovolenku. Prečo ho uspavam na rukách, bude to malý rozmaznanec. Prečo nie je celý deň v ohradke, keď si nestíham navariť a upratat. Chodia sa tu s ním iba pofotit, aby mohli kamarátom v krčme ukazovať ako sa starajú. Pred pol rokom sa manžel odvážil a posťažoval sa im, že nám s ničím nepomáhajú len kritizujú. Tak bolo mesiac peklo, že čo si to dovolil. A potom začala svokra chodiť aspoň 1x do týždňa pokocikovat. Ale donesie mi ho celého zablateného, celého od sladkého, pritom dobre vie, že nechcem aby mu niekto dával sladké. Neviem čo mám ďalej robit. Ja sa k ním správam s úctou len kvôli manželovi. Nevyvolávam konflikty. Ale už sa s nimi nechcem ani stretávať. Ako to máte vy? Moc to prežívam? Alebo je to bežné takýto vzťah?