Alkohol - peklo na Zemi
AHojte...som už v koncoch...moj otec pije...vela pije...moja mamka je vážne chorá, treba sa o ňu starať...som najstaršia a mám aj svoju rodinu. Mám vlastne dve rodiny, pretože chodím sa starať o všetko (so sestrou sa striedame, ale tá býva daleko, tak chodí v rámci svojich moznosti, ale ja som blízko) aj k nim, takže vediem popri troch malých deťoch dve domácnosti. Moj otec ma 56 rokov, má dobrú prácu, zarába tak priemerne. Mám ešte jedneho brata (17rokov), co býva este s našimi, aj on sa velmi snaži, chodí nakupovať, varí, vôbec nemá čas na svoje sny a záujmy a už vobec nie na školu. Proste snažíme sa všetci, až na nášho otca...vyberie z výplaty len časť, tú nám dá(teda bratovi na zivobytie), a ďalej je k dispozícii mamkin dochodok, čo je dosť bieda...brat sa snazi vela nekupovať, aby vystačilo do dalsej vyplaty ale otec na to vobec nepozera...nema problem za týžden prepiť 100eur, čiže mesacne cca 400eur, a zarobi necelych 600. Vobec nepozera na buducnost, stale hovori, ze sa nemame bať, že vsetko bude dobre....ale ja viem, ze nebude a to ma ničí. Teraz treba kopec výdavkov , poplatiť dane, auto, ktoré použivame na prevoz mamky potrebuje ist na STK a treba na nom plno veci pooopravovať...stale mu to hovorime, ale on len povie, ze pohoda...učet sa mu scvrkava, ale on svoj štandard nikdy neporuší...nemozem s tým nič robit..su to jeho peniaze, on jediny ma pristup k účtu...potajomky odkladame z tych penazí, čo sú, par eur mesacne, aby bolo na nečakané vydavky, a teraz sme mu hovorili, co vsetko treba poplatit a uz bolo vidno, ze ho to štve, ale potom z ničoho nič na nas vyrukoval, že čo z neho robime blazna, ze vie, ze odkladame peniaze... A to este tento mesiac mu konci vypovedna doba v robote, takze od 1.4 je bez práce...vodicak si prepil uz pred dvoma rokmi, takze pohoda....teraz, ked ide do roboty, tak mame aspon aky taky klud, ale co bude potom, ked o nu pride?aj teraz sa niekedy stane, ze pride domov hned rano, ze niet roboty a potom cely den popija, ide pod zamienkou aj tri krat za den do obchodu, ked ma vypite, rype do nas, do mamky, svoje chyby vobec nevidi...prestala som tam chodit v case ked je on doma, ale on sa na nas, na svoju dceru a vnucata vobec neopytal, je mu jedno, ze deti nevidel dva tyždne...cely zivot, odkedy si pametam, pije, stale sme mu dohovarali, prosili, vydierali, celých 20 rokov to bolo stale o tom istom...ja uz nevladzem...keby aspon mamka bola zdrava a vedela to nejak riadiť, usmerniť, ale ona je na voziku, puká mi srdce a vsetci mame znicenu psychiku...keby som bola jeho manzelka, tak by som podnikla iste kroky, ale som len jeho dcera a nemam páky. Strasne strasne sa bojim buducnosti, co bude, ked bude bez prace, z coho budu žiť, ked viem, ze on sa spusti, lebo on nieje ten typ, co bojuje, ale pri prvej prilezitosti hned rezignuje,a stale pri pohariku...mam strach ze si aj požičiava od kde koho...a bojim sa aj o jeho zdravie, ma zlte oči a vypadky pamete, prečo nemozeme žiť svoje životy, so svojimi rodinami, preco stale musim riešit este aj rodičov? nevládzem už...ďakujem za prečitanie. Viem, ze by mal ist na liecenie, aj sme mu dali papiere s tym ze mu chceme pomoct, ale vysmial sa nam do ksichtu. ☹ ☹ ☹ Ja uz neviem, ci ho lubim, alebo nenavidim.
strašné 😒 vydržte ešte chvíľu,keď brat zmaturuje,nech ide do školy s internátom alebo robiť a mamku ber k sebe,na otca sa konečne vykašlite,nech zgegne,nič iné si nezaslúži
@ivmila treba si uvedomit, ze ak sa on nechce zmenit, tak to bude takto trvat do konca zivota (!). Za tento stav je zodpovedna mama i otec. Vy, ako deti, nie ste zodpovedni za tento stav a ani by ste to nemali riesit. Ty mas svoju rodinu, tri deti.. ked budes takto pokracovat, doplatis na to zdravim 😒 logika zivota proste nepusti...
Viem o com pisem, mala som takehoto stryka, bolo to peklo... ale zobrala som si z toho ponaucenie.
Tvoj otec je plne zodpovedny za tento svoj stav, nech si ho teda riesi tak ako uzna za vhodne, ale nech to nezasahuje do vasho zivota - tie by ste si mali od seba oddelit. Snad, ked brat zmaturuje a postavi sa na vlastne nohy, tak by to hadam islo. Ja viem, srdce si tiez hovori svoje, ale nie je vzdy tym najlepsim radcom, lebo nas casto puta k ludom, ktori nam skodia. Ked sa vsak spamatame, byva uz neskoro...
Vela sa rozpravajte ako surodenci, i s mamou, o tom, kde je vasa hranica a kde konci vasa zodpovednost...lebo nemozete byt zodpovedni za cloveka, ktory je dospely, no vedome si nici zivot a zaroven ho nici i vam.
@ivmila alkohol metla ľudstva.....závislosť ktorú si človek ťažko pripúšťa......je to ťažké a zvlášť v tejto dobe.......no skúste mu alkohol kúpiť vy....predsa je to lacnejčie ako v krčme......pre začiatok pivo a neakú ťapku.....aký by bol?.....spokojnejší alebo potrebuje ísť medzi ľuďmi............kým ešte nerobí zle ach jaj......pevné nervy mamku nezanedbaj je všetko čo máte......a brat je tiež popri všetkému chudák a otec ignorant.... 🙄 .no aj takýto je život......uff 😕
@zonjushe
@janinah
Viete,mamka je uz chora 25 rokov,boli jsme male ,ked ochorela a o vsetko sa staral on,chodieval s nou po doktoroch bol jej oporou aj ked si rad vypil.to ho mala chora opustit?keby neboli spolu,niesme ani my,a ja svojho otca lubim aj ked je taky,a aj keby jsme vsetci boli od neho prec,neznamena to,zeby som sa o neho nezaujimala aj keby som bola daleko ,je to moj otec,moja krv,tak jsme boli vychovavani,ze si máme ctit rodicov,skratka vsetko fungovalo akurat si rad vypil.;a som bola stale na to citliva,odmalicka,velmi som to prezivala,hoci jsme chodili na vyletz a pod. Vsetok upadok prisiel postupne,hlavne ked sa mamke postupne zhorsuje stav,on sa opusta,vsetko je na nasich pleciach,lebo na neho sa vobec neda spolahnut.;e to skratka nadlho,dakujem,ze jste reagovali,ale hoci je moj otec taky aky je,nikdy by som mu nepriala aby skapal. Skor tuzim po harmonii,po dobrom dedkovi,co lubi svoje vnucence.; ja viem ze je to neriesitelna situacia len som sa xcela vykecat a mozno precitat par podobnych osudov.ospravedlnujem sa za preklepy pisem cez mobil
@ivmila máš pravdu,ale uvedom si,že sa zmenil k horšiemu a "stiahne" aj vás...ja som svojho otca nikdy opitého nevidela,manžela raz za 20 rokov i to ľahol a spal..ale videla som to u príbuzného,tiež dospelé deti otca ľúbili,tam bola vydatá dcéra s rodinou a slobodný syn a ten syn sa neoženil,lebo chorú matku opatroval a nevesta by mala k nim do domu prísť a robiť a alkoholik by sa jej pod nohy plietol a táral...no a taká sa nenašla 😒
@ivmila moj otec ma tiez svoje vikendove vypadky, to znamena ze od piatka so nedele s nim neni rozumna rec .... Veeelmi dlho mi trvalo kym sa s ty m vyrovnala, ale prisiel moj manzel a pri nom som sa dala do poriadku (hlavne po psychickej stranke) ...
Teraz mam vlastnu rodinu, mame mozem pomoct kolko mozem ona od neho nechce ist ... Tak to neriesim mam len jedno zdravie a to si chcem uchranit pre svoju rodinu, pre svoju dcerku, pres vojho manzela,,,, To su ludia pre ktorych som ochotna sa rotrhat a ti si to aj vazia....
@ivmila reči o tom že ho mama mala opustiť už dávno sú obyčajné kecy žien, ktoré takúto problematiku zjavne na vlastnej koži nepocítili. Moj foter je rovnaký, každý deň si vymyslí inú báchorku prečo ísť z domu a samozrejme skončí v krčme pri kamarátoch. Keď chodil do práce, tak sa tam zastavil po práci, odkedy je doma, tak sa tam zastaví aj tak každý deň, na robotu doma kašle a ešte sme mi tie najhoršie, ktoré mu vyčítame že peniaze nie sú na alkohol, ale na účty a stravu. Keby sme ho opustili, kde by sme skončili my? Pod mostom? A i napriek tomu aký je, je to predsa človek, ktorý je nám blízky. Tvoj otec ako náhle skončí s prácou, bude v krčme od rána do večera, tomu ver. A pri takom štýle života sa vaše trápenie čoskoro skončí. Vyberie si to sám. A na liečenie ho v tomto veku určite nepresvedčíš.
@maruska24 máš pravdu, že na liečenie tvojho otca v jeho veku nikto nepresvedčí, musel by chcieť sám. Ale prečo by to robil? Veď jemu súčasný stav evidentne vyhovuje - vidíš ten paradox - pre vás je blízky, je to človek. A vy pre neho nie ste jeho blízky, nie ste ľudia? A prečo by ste mali skončiť pod mostom? Neviem, kde bývate, koho je dom, ale riešenie existuje vždy. Poznám rodinu - matka s tromi deťmi.- otec denne v liehu 😝 😝 😝 Ona sa snažila ako mohla, ale viete ako sa dá vyskakovať z jedného platu pri troch deťoch. Dom, ktorý nutne potreboval rekonštrukciu, ale nebolo z čoho. Dve deti boli už dospelé, pracovali, keď postavili mamku pred hotovú vec - to, že si žila roky s alkoholikom a my sme mali detstvo aké sme mali, bolo tvoje rozhodnutie, neodsudzujeme ťa za to. Ale už ďalej nechceme žiť v polorozpadnutom dome, kde si nemôžeme ani nikoho priviesť, lebo sa za opitého otca a jeho správanie hanbíme. Chceme si prenajať byt a odísť, boli by sme radi, keby si išla s nami a dopriala aspoň pár rokov našej sestre, to čo sme nezažili my. Poznám to preto tak dôverne, lebo si byt prenajali od môjho brata. Otec chlastá ďalej, ten dom asi po čase na neho padne...áno, je to im blízky človek, ale zároveň otec, ktorému je jedno, že jeho blízky celé roky neboli nikde na výlete, že každý večer počúvali jeho hlúpe oplzlé pripité reči, že peniaze, ktoré prechlastal mohli jeho deti použiť na štúdium, lyže... Blízky človek, ktorý ich roky svojím chlastaním oberal o peniaze, ktoré mali patriť aj im. Tú pani som po čase takmer nespoznala, ako sa zmenila. Keď dospela aj dcéra, odsťahovali sa na Moravu a verím, že žijú lepší život ako tu.
@ivmila je mi veľmi veľmi ľúto, čo prežívaš. Si silná žena, ale dlho to takto nevydržíš. Neviem, ako sa k tomu stavia tvoj manžel, aké máš bytové podmienky, ale keď sa vám otec vysmial do ksichtu, mamku by som tam nenechávala. Keď bude bez roboty, bude chlastať celé dni a bude to len horšie. Nešlo by dohodnúť sa so sestrou, že by ste si jedna zobrali brata a jedna mamku k sebe? Rodinu roztrháte, ale je to ešte vôbec rodina? Dlho nepotrvá a brat bude sebestačný a bude to ľahšie. Takto to bude horšie ako s otcom - bude chlastať viac, mamke bude horšie, lebo bude peňazí málo, o bratovi ani nehovorím a ty so sestrou sa zničíte úplne. Urobila by som ešte posledný pokus, vystihla, keď bude otec triezvy, s kľudom, bez akýchkoľvek útokov, výčitiek smerom k jeho osobe sa s ním pokúsila porozprávať, čo ďalej. Aj keď si myslím, že je to zbytočné, urobila y som to a zároveň mu predostrela, čo zamýšľate urobiť. Možno nebude s tým riešením súhlasiť mamka, ale tam by som bola nekompromisná. Ľúbiš ju, robíš všetko preto, aby si jej pomohla a uľahčila život. Detstvo s alkoholikom vám vybrala ona - tvrdé slová, ale je to tak, prečo by si mala trpieť ty a tvoja rodina ďalej? Veľmi to držím palce, aby sa to u vás zlepšilo, aby ste našli nejaké východisko, ale obávam sa, že iné, ako som opísala nie je.
@ivmila Ty si písala o mojich rodičoch? 25 rokov toto znáša moja mama, až ochorela a vážne a dovolím si povedať, že oslabená psychika za tie roky jej zničila aj telo. otec liečenie odmietal, dokázal raz dva roky nepiť, takže nie je na alkohole závislý, ale problém je určitá nezhoda medzi našimi a rišiel to alkoholom, alkohol je choroba, tlmil tým depresie. Ani sa sem nezmestí koľko nervov nám zničil, nie raz som mu povedala keby som jeho žena kopnem ho do niekam a poletí z domu, lenže problém bol, že mama akoby to nechcela riešiť, myslím že ho veľmi ľúbila ako mladá a nejak to v nej zostalo. Pohnojila nám detstvo i ked otec agresívny nebol ale hlavne pohnojila sebe život. Neustále omielala "ja už neviem čo mám s ním robiť". Kľudne sa mohli pred rokmi rozviesť, so sestrou sme sa vydali, lenže sestra sa stihla rozviesť a zamestnala mamu "svojím nešťastným osudom" a mama zasa neriešila svoj život. Mám rada svojich rodičov, ale mám svoju rodinu a deti,tie ma potrebujú, formujem im osobnosť, venujem sa im, a ked ma to veľmi vnútorne ničí a skutočne ničí, neviem im pomôcť, lebo už sú po šesťdesiatke, napriek maminej chorobe a otcovmu pitiu som sa odsťahovala ďaleko od nich, ale ja potrebujem byť oporou deťom. To ako si premrhali život ma zničilo, za tie roky sa to vo mne nazbieralo a proste nevládala som, ničilo ma ked som k nim išla, ničilo ma ked som tam nešla. Naposledy som otcovi vynadala aj pred mamou, v ten moment prestal piť a drží sa, nie ako dcéra ako žena, slovne som ho spacifikovala. teraz nepije, drží sa. Otec je alkoholik, ale viním za to mamu, ale chorej žene nemôžem rozprávať do duše, zničila nám všetkým život, lebo nebola schopná dať mu v minulosti na výber, rodina alebo chľast, rozvod bol tabu a čušala a nie raz povedala, že kvôli nám deťom. Čo z toho vyplýva? Ja som sa z tohto ponaučila, to znamená že nikomu nedovolím, aby ma svojimi nedostatkami ničil , žiaľ teraz je neskoro aby som ja riešila neschopnosť mojej mamy. aj ja som rozmýšľala že si ju budeme brať na striedačku, ale ja mám svoju rodinu, svoj program. Naši bývajú v byte, otec vyrastal na dedine, dala som im dom nech sa realizuje, nech zmení prostredie, dala som im auto, aby mohli kde koľvek ísť a výsledok, zostalo to na mrtvom bode, lebo ako manželia sú roky na mrtvom bode. Ja toto vidím tak, že otec ked pil akoby vždy mamu opľul, nikdy by som alkoholika netorelovala. takže sa vykecaj , ale nepomôžeš im nijak, viem že mamu ľutuješ, aj ja a veľmi až sa dnes cítim ja ako jej mama, lebo vidím, že potrebuje moju podporu, otec ma veľmi ľubi, som jeho slabosť , mna vždy poslúchne, pýtam sa prečo aj mamu neposlúchne? už mi život zničili a nemôžu ho zničiť aj mojím deťom.
@ivmila Ahoj, neda mi nenapisat. Potom docitam zvysok. Takze u nas bolo nieco podobne. Otec bol dlho aktivny sportovec, skoro vobec nepil. Po 89tom zacal podnikat a dostal sa do kruhov podnikatelov a potom zacal kolotoc /kamarati, obchody uzavrete v baroch.../. My sme boli este maly s bratom. Takze nakoniec sa z neho stal alkoholik. Trvalo to roky ☹. Ma vlastnu firmu, takze nasi su zapezpeceni, mohli si spokojne pracovat a uzivat. No nedalo sa. Ked mal vypite /samozrejme kazdy den a popijal uz doobeda/ bol hnusny, mal strasne zle reci aj na mamu. Ja som bola 5 rokov na VS intraku, tak to okolo mna len tak nejako plavalo. Casom sme dospeli a aj tak sme s nim nevedeli pohnut. O tom, ako sme sa za neho hanbili ani nebudem pisat. Je to smutne, ked sa deti musia hanbit za vlastneho otca. Absolutne si to nechcel priznat. On nema problem, hocikedy moze prestat aj sam. A ine bludy. Aj o vodicak prisiel a my sme boli radi /ze aspon nikoho nezrazi a tak/. Mama sa s nim nechcela rozvadzat, pretoze vedela, ze ked od neho odide, situacia a ani on sa nezmeni. Ze sa iba viac "zlumpaci". Bol uz v takom stadiu, ze pil skoro od rana, uz mu stacilo velmi malo, aby mal hladinu. Zacal mat aj vypadky pamate. Bol cely zacervenali a opuchnuty...Tak to dospelo do takeho stadia, ze uz aj ja som vravela mame, nech od neho odide. Uz aj ona dlhsie uvazovala, ze si kupi byt a odide od neho. Ked sa s nim neda pohnut, nebude si uz aj ona nicit zdravie a zivot. Nikdo z nas si to nevedel predstavit...ako ho mozeme opustit? Vlastneho otca, ktory nas mal/ma rad, staral sa o nas. Cely zivot robil vsetko pre to, aby sme sa mali dobre...Mali sme stastne detstvo, rodinu, milujucich rodicov...Velakrat sme sa s nim o tom rozpravali, po dobrom, po zlom, vyhrazali sa mu...nic nepomohlo. Skoncilo to tak, ze pred par rokmi dostal porazku. Ako zazrak, sa z toho dostal. Samozrejme zostali nejake stopy, ale nic "hrozne". Aj sme mu vraveli, ze to bol varovny prst. Abstinoval 2-3 mesiace. Mysleli sme, ze ked uz nic ine, ze to zoberie ako vystrahu. No zacal opat. Este aj osetrujuci lekar mu povedal, ze ved nejaky ten jeden poharik vinka moze 😠. A viac mu nebolo treba. Z jedneho boli dva a nakoniec za nejaky ten mesiac ci dva bol opat tam, kde skoncil. Bral kopec tazkych liekov a trvalo velmi kratko, ked opat mal vypadky pamate a ine tazke alkoholicke stavy ☹. Dosla nam uz uplne trpezlivost a vsetko...Sadli sme si s nim, boli sme na neho hnusni, prisni. Dali sme mu ultimatum. Pohrozili, ze sme mu vybavili liecenie, balime veci a ze ho zoberieme aj na silu. Aj keby co bolo. Stale tvrdil, ze to zvladne sam. Dali sme mu uplne poslednu sancu. Zacal chodit ambulantne, lekar mu pichal nejake injekcie. Vydrzal nejakych 4-6mesiacov, mozno 3/4 roka? Uz si nepamatam. A opat zacal. Podchytili sme to hned na zaciatku a pritvrdili. Kupovali sme v madarsku antabus /u nas nepredajny/. No a drzi sa dodnes /klop klop a obrovske klop/. Casom aj pochopil a pripustil si. A to bol ten spravny "prerod". U neho bol obrovsky problem napr. to, ze mal pocit, ze by sa zhodil ako chlap, keby odmietol nejaky ten poharik a take blbosti. Teraz bez problemov povie aj v spolocnosti, ze nepije.
Inak ma napadlo, ze aj ked sme sa s nim vela rozpravali, stale sme mu vraveli, ze ho nechceme opustit, ze ho lubime a vsetko robime preto, ze mu chceme pomoct.
Prepac za dlhy prispevok. Takze autorka, skuste ho donutit na tu liecbu. A viem, co asi prezivas a ake to je tazke /my sme mali aspon to stastie, ze mamicka je zdrava/. A ked nepomoze, jedine vase "stastie" najdete, ked sa od neho odputate. Inak Vas znici. Viem, ake je to tazke a ake nepredstavitelne. Viem, zazila som. A pomozte aj bratovi, ako sa bude dat. Je to mlady chalan, aby to na nom nezanechalo nejake stopy. Moj brat je tym doteraz tak nejako poznaceny. Bol citlivejsi ako ja, nejak intenzivnejsie to vnimal a tak nejako sa to viac odrazilo aj na jeho povahe. Drzim palce a je mi luto, ze ludia a deti musia riesit taketo situacie.
@ivmila Mám aj ja svoj príbeh o otcovi alkoholikovi, ale už som rezignovala - s pomocou, s chápaním, so všetkým. A viem len jedno - keď on sám sa nechce zmeniť (čo teda nechce 99% alkoholikov), tak mu ani okolie NIJAKO pomôcť nedokáže! A opäť je tu mama (inak moja je veľmi silná žena), ktorú človek ľutuje najviac. Lebo ja som už z toho pekla von - mám vlastnú rodinu a snažím sa k rodičom nechodiť tak často, lebo to dosť zle psychicky znášam. Ale o mamu sa bojím, že sa jej to vypomstí na zdraví, že zomrie kvôli tým stresom skôr ako on (apropo otec má také zlé zdravotné výsledky, že mal byť pod zemou už min. 5rokov). Ale ona ho neopustí. Beriem, že je to jej rozhodnutie, lebo ja som si istá, že by som s takýmto alkoholikom nežila ani minútu. Dokonca naše okolie, aj rodina nám vraví: "Len mu pomáhajte, možno sa zmení! Bol to taký dobrý človek, on nie je zlý." Vravia to tí, čo nikdy alkoholika v rodine nezažili, myslia si, že je to med lízať. Myslia si, že je taký, aký bol kedysi keď nepil, ale oni nevidia, aký je to človek za zavretými dverami. A nikdy to ani nepochopia. Nenávidím alkohol. A celá pointa je v tom, že som sa roky, ozaj roky snažila svojmu alkoholickému otcovi dokázať, že som celkom fajn, že sa dokážem postarať o svoju rodinu, deti, manžela - ale on ma vždy len ponižoval a vlastne nikdy o to nestál, pretože jemu vždy stačil a stále stačí LEN alkohol!
Otcovi nepomozes. Skus poriesit maminu a peniaze. O vyzivne na seba aj neplnoleteho syna moze sudne poziadat a nemusi sa ani rozvadzat. Aj ked uprimne,ja by som sa rozviedla - kvoli bsm. Aj ked teda mozu normalne spolu dalej zit,ale ochrani aspon cast majetku pred dlhmi a podobnymi vecami.
@viera27 Dobrota a ani pekné prosby v takomto stave už ťažko pomôžu. Najlepšie by bolo keby odišiel sám alebo tvoja mama s bratom a požiadať o rozdelenie majetku alebo rozvod, inak Vám nič neostane. Buď sa potom sám spamätá alebo nie, to už neovplyvníte, čím viac mu budete pomáhať, tým viac sa bude na to spoliehať. Za dobrotu na žobrotu ako sa hovorí. Ty máš svoj život, tak si ho nepokaz kvôli chybám rodičov. Staral sa o vás kedysi, ale teraz je už úplne iný. Keď sám nechce, nič sa nezmení a stiahne aj Vás.
ďakujem velmi pekne za vase slová...
@yidaky tvoj pribeh je uplne ako ten moj...takisto on si nepripusti, ze by mal odmietnut poharik...a vspolocnosti uz vobec nie...takíto ludia, co odmietaju piť su podla neho "šaškovia" a pod. Ked sa narodil moj syn, on vtedy tak oslavoval, ze dostal silne bolesti do brucha (pre troma rokmi) a trpel, ale k lekarovi nesiel, az potom asi o tri dni ukrutnych bolesti ho donutila jeho sestra( ja som bola este v porodnici) aby siel...neviem, co mu povedali, nechcel to povedat, vtedy mu dal doktor nejake injekcie a potom bol asi mesiac klud...len nealko pivo...ale potom vyskusal raz, druhykrat, nic ho nebolelo, tak pije dalej...a stale ked mu o tom hovorime, tak sa smeje, ze on aj tak za chvilu umrie a budeme mat pokoj...ale ja sa bojim,aby to nebolo tak, ze dostane nejaku porazku, a bude na lôžku a to až potom uvidiíme, ako sa budeme starať o oboch ...desí desí desí ma to, neskutočne. Ono stale pride take kludnejsie obdobie, ked je fajn, aj s detmi sa hra, pohoda, a my sme radi ze mam fajn dedka, ale potom akoby niekto prisiel a vymenil nam ho za obludu 😢 😢 😢
@ivmila Vidim, ze Tvoj tatko ma podobny nazor ako mal ten moj ☹. Antabus je liek, ktory sa pouziva pri liecbe alkoholizmu. Daj si do vyhladavaca, na nete je koopec info o tom.
http://www.alkoholizmus.info/liecba-alkoholizmu...

@ivmila v prvom rade urobila chybu tvoja mama, ze s takym clovekom stravila zivot a tym dopustila, aky maju zivot jej deti :/..