Budúcej svokre všetko vadí
Ahojte. Idem si k Vám po radu. Mám takú budúcu svokru. Je to taká typická dedinská žena, celý život ťažko pracovala, chodila do kostola, mala 6 detí, ale nemá so mnou problém, mám pocit, že ma má aj celkom rada. Ale má trochu blbú povahu, priateľ mi hovoril, že to je tak od malička, stále im všetkým len niečo vyčítala, porovnávala ich so susedmi, kamarátmi, nikdy ich nepochválila. Ja na to nie som zvyknutá, lebo mne sa mama do života nestará a ak áno, tak jedine ak ma má pochváliť.
Budúca svokra býva (chvalabohu) asi 300km od nás, ale raz za týždeň volá priateľovi a vyčíta mu úplne všetko. Že nechodíme do kostola a na spovede. Vadí jej, že máme mačky, vadí jej ak sa s nimi priateľ vyfotí na sociálne siete, niekto z rodiny jej to hneď zvestuje. Vadí jej, že ešte nie sme zobratí, aj keď samozrejme sa to už blíži, len keďže chceme veľkú svadbu a nie sme nezodpovední, že by sme sa zadlžovali, musíme ešte asi rok pošetriť na to. Vadí jej, že chodíme do reštaurácií, vadí jej ak ideme niekam na výlet alebo dovolenku. Je to podľa nej rozhadzovanie peňazí. Vadí jej, že nemáme rodinný dom, ale "iba" 3 izbový velikánsky byt, vadí jej, že máme hypotéku, vadí jej, že máme príliš farebný nábytok (žltá sedačka v obývačke.)
Všetko som to tolerovala, aj keď priateľovi permanentne pokazila náladu každý víkend, niekedy zavolala presne v situácií, keď sme boli niekde spolu na "rande" a nadávala mu. On ju nevie stopnúť. Povie jej jemne svoj názor, ale je na môj vkus až príliš diplomatický. Už sme sa asi 3x aj jemne pohádali.
Lenže teraz prekročila medze. Nedarí sa nám bábätko už vyše roka. Beháme po vyšetreniach, pravdepodobne budeme musieť absolvovať aj umelé oplodnenie. Akoby to samo o sebe nebolo dosť bolestivé, začala nám vyčítať, že nemáme deti, že si ich máme urobiť, že máme miesto detí mačky. Keď sa jej to priateľ snaží vysvetliť, že to v našom prípade, kvôli zdravotným problémom nie je také jednoduché, tak mu povie, že čo na tom nie je jednoduché, že ona má deti 6 a ani nevie ako ich urobila. Skoro som odpadla, keď som toto počula, že mu hovorila. Chcela som zobrať telefón a vynadať jej, priateľ mi to nedovolil (urobil dobre, lebo to by bola amen tma aký som vtedy mala amok).
Budúci víkend tam asi ideme a ja rozmýšľam, že sa s ňou (samozrejme slušne a vychladnutá) o tom všetkom porozprávam. Myslíte, že to je dobrý nápad? Bojím sa, že je to neúctivé, budeme u nej ako hostia a ja jej budem ešte dohovárať. Ale na druhej strane, naozaj to zasahuje do našich životov. Na priateľovi tento jej postoj vo výchove zanechal stopy, ktoré na ňom vidím. Nehovoriac o tom, že 4 z jej detí, ktoré majú od 26 do 42 rokov, sú absolútne utiahnutí jedinci, ktorí nemajú partnerov a podľa mňa asi mať nikdy nebudú. A dve deti sa radšej odsťahovali na druhý kraj Slovenska a sú s ňou v kontakte osobnom dva krát do roka a len preto lebo sú slušní jej raz týždenne zavolajú. Mám pocit, že potrebujem nastaviť medze, hlavne, ak sa chceme onedlho vziať. Je to dobrý nápad?
Akékoľvek reči na jej adresu si odpusť.ona sa nezmení a ty budeš za drzu.Nech to rieši tvoj frajer.ak to nerobí tak asi má dôvod.Teba je prd makový do jej ostatných detí a ich životov ...a je rozdiel ak niekto nadáva na tvoje mačky štýlom nech idú do piiip..
Alebo povie v rámci debaty.ze načo sú vám mačky...uber z aktivity voči svokre.pories si svoj život s návštevami u nej 2 x do roka.to prežiješ.Telefonaty jej a jej syna nie sú tvoja vec.
Milá autorka, rýchlo som prečítala tvoj príspevok. Tvoju aktuálna pozícia je nelichotivá. Podľa mňa je nutná konfrontácia medzi tebou, partnerom a jeho matkou. Ale s kľudným tónom, rozvahou - bez kriku, nadávok apod. Partner by mal spolupracovať - mohla by si ho povzbudiť, aby sa nebál pekne a milo mame vysvetliť / oponovať čo vlastne chcete. Začala by som diskusiu kľudne tým, že pociťujete ataky z jej strany - konkrétne co jej vadí, že vás to trápi, ale zariaďujete si život ako chcete Vy - napr. že nechodíte do kostola/ máte mačky atď. Mám svokru, ktorá bratovi môjho manžela naozaj organizuje život - skúšala to aj u nás a vtedy sme si s nou sadli za jeden stôl. Žalúdok ma bolel 3 dni predtým od stresu, boli sme už manželia. Začala som tým, že ľúbim jej syna a že ho veľmi dobre vychovala. Že si ako žena a matka zaslúži uznanie. Pokračovala som tým, že ju rešpektujem ale požadujem rešpekt aj na jej strane. Že si organizujeme spoločný život iba my dvaja - že jej úlohou je jedine sa s nami tešiť alebo pomáha´t pokiaľ bude požiadaná. Ubezpečili sme ju , že jej názor je dôležitý a čo si z neho vezmeme bude už len na nás. Povedala som jej, že mi vadí - že sa snaží ovplyvňovať manžela pri našich rozhodnutiach. Vtedy fantasticky zakročil manžel - keď jej povedal, že je pre neho tažké si vyberať medzi matkou a manželkou/ že chápe obe strany a že jej večné staranie sa ho mrzí - ale že to už jednoducho nevie počúvať a preto sa opýtal, či s tým prestane. ( mali sme návštevu a ona aj keď to vedela tak prišla a bola tam celý čas, keď sme postavili dom tak kúpila stromčeky aby sme mali - a potom nám vždy vyhodila na oči že to ona ich kupovala - nikto ju nenútil, sama chcela. Xkrát nám urobila neohlásené návštevy aj so svojimi priateľmi - prišli neohlásene 6-8 kusov že si dajú u nás kávu atď, že ide ukazovať náš dom/ bez našeho súhlasu - ukazovala naše izby atď. Počas rozhovoru plakala, že ju nechceme/ že je sama atď - rozhovor sme ukončili tak že ju máme radi,ale musí nás rešpektovať - iná cesta nie je. Vidím, že sa snaží - ale pevnú hranicu urobil manžel - to je pravda. Držím Vám palce. Hlavne nekričať, nepáliť mosty - možno jej povedať, že jej správaním dosiahne len to že sa jej budete vzdialení viac ako by sama chcela.
Problém s plodnosťou jej na nos nevešajte, ani kto má problém. Ona má na háku že teraz môžu byť nejaké problémy, veď ona porodila ako mačka mačence, tak nerozlišuje , takže to radšej neber osobne akoby si ty bola na vine, či jej syn. Ona ti nepochopí, nemá na to a k tomu je už dosť staršia, 65+, jednoduchá žena.
Žltá sedačka, výlety, dovolenka, to jej slušne odvetit že si kúpite to čo sa páči vám dvom, idete tam kde chcete vy dvaja.
"Teta, keď sa vám páči hnedý gauč, mne sa nemusí a ja nebuzerujem vás prečo si nekúpite bordovy."
Vylet - zarobili sme si na to, časť odložili a časť použijeme na objavovanie nového miesta a oddych.
A hlavne partnera podpôr, že aj on si nemusí nechať skákať po hlave, len preto že je to mama. Je dospelý, svojpravny, nerobí nekalosti, tak nech sa aj on vyhraní a mame trochu dôraznejšie dohovorí. Veď nejdete proti nej útočiť, ale zastavte sa sami za seba a za svoj slušný život.
prečo jej dvíha telefón tak často, alebo prečo nezloží, keď mu začne nadávať?
Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Nie preto, že by to bolo neúctivé, alebo nevhodné. Ale preto, ze to bude úplne zbytočné. Ona sa nezmení, neuvedomí si, že robí niečo zlé a určite s tým neprestane. Takže odporúčam skôr obmedziť návštevy a jej reči púšťať jedným uchom dnu, druhým von.
@lutam12 veľmi pekne ti ďakujem! 🙂 prečítala som tvoj komentár priateľovi a súhlasil, že podobným spôsobom by sme to mali urobiť aj my. Cez víkend tam ideme.
Rozhovor bude iniciovať on vo chvíľke kedy bude nejaká zlá poznámka z jej strany. Ja jej poviem iba to že ma zraňujú také poznámky a že chceme k nej chodiť s radosťou a nie so strachom , že nás bude opäť za niečo kritizovať…
Ach srdce moje...to akoby som o tej nasej citala 😂
Mam pre teba par info:
1. ju nezmenis (ani rozhovorom),
2. lepsia uz nebude,
3. menej je viac,
4. moc to riesis a zbytocne.
S manzelom sme spolu 7 rokov. Aj on je diplomat a ja som plne za, je to vyborna strategia. O nasom sukromi vlastne nic nevie, navstevy max 3x za rok a volavaju/me si, obcas aj ja som pri tom.
Ked sme kupili byt to iste sme pocuvali, ked sme si kupili psa detto, a dokola preco deti nemame. To su taki jednoduchsi ludia vies... kadejake debiliny si vymyslali ze asi nemozme mat deti, ze aj psa mame preto...my sme boli ticho a len mavli ramenami. Pravda bola, ze deti som este nechcela kvoli praci, psa sme mali aby sme viac chodili von lebo zijeme v bytovke...ale oni mali svoje vymyslene povesti a baje 😂.
Idealne je ich neriesit, my mame nas zivot a oni ten svoj. Vedia len tolko, kolko im povieme a dovolia si len tolko, pokial ich pustime.
Ja by som teda do ziadnych debat nesla. My sa teda sustredime na nase spolocne stastie a ludi s takymi toxickymi recami sa stranime.
No a v lete sme si povedali, ze uz sa teda nekasleme, nebudeme sa chranit a raz sme si nedali bacha a sme v tom (8 mesiac), cim ti chcem povedat, ze tvoj/vas pokoj, harmonia a stastie, laska su to co si nenechajte naburavat jedovatymi drisdami a vsetko pojde ako po masle, aj bejby 🤗.
Btw o tom, ze sme tehotni im manzel povedal na zaciatku 8.mesiaca 😂
No máme za sebou rozhovor, tento víkend boli pozrieť náš byt, snažili sme sa, vyupratovali sme viac ako zvyčajne, v sobotu bola divina, v nedeľu kačica, dva druhy koláčov, kopa občerstvenia. Zoznámili sme mojich rodičov z jeho rodičmi. Všetko okej. Už plánujeme svadbu, tak sme v sobotu večer vytiahli tuto tému, chceli sme sa poradiť, že koho pozvať a koho nie z ich casti rodiny. Prišiel humbuk, hodinové ódy prečo sme neni ako jej obľúbený syn a jeho žena a nemáme malú svadbu, načo kamaráti, načo sesternice, že to sa NEPATRÍ a neviem čo, snažili sme sa ukončiť tú tému asi 10x slušne, ale nedalo sa. Utisoval ju jej manžel, jej druhy syn, nezabralo. Tak sme obaja už naraz vypenili a povešali sme jej o všetkom čo nás trápi mimo tohto. O našom prístupe k viere, o tom aký život chceme viest a o tom že si naozaj neželame aby nám rozprávala do našej reprodukcie a volala každý týždeň s výčitkami. Že ak ma volať, tak jedine v dobrom duchu. Nikto po nej nakričal, všetko sme jej hovorili pekne, vysvetľovali sme, že nam zranuju tie veci city, že už sme si kvôli tomu aj poplakali a podobne.
Nepochopila to. Ona si totižto myslela aká je super výberová matka a vôbec nevedela, že priateľa celý život deptá. 🤦🏼♀️ Je urazená na nás, nezobrala si z toho nič, ale verím, že tie telefonáty obmedzí teraz a že už si nedovolí nás tak kritizovať.
Byt ktorý nam všetci chvália, nenašla na neho ani pekného slova, cely víkend čo bola u nás vkuse ohovárala celú ich dedinu, má v zuboch najmä jedných susedov, bolo to neznesiteľné počúvať, ale v nedeľu nabehla do kostola jak keby sa nechumelilo aj keď bola nasratá. Vtipné bolo, zevraj kázeň bola o materinskej láske k synovi 😂😂 Išli všetci aj s priateľom, ja som zatiaľ varila doma. Strop bol keď k nej prišiel môj kocúr, ktorý sa jej obtrel líčkom o nohu a ona do neho kopla. 🤦🏼♀️ Ale nekomentovala som to.
a čo na to rozprávali otec a brat, keď ste predniesli všetko, čo vám vadí a čím vás zraňuje?
@veronika33 jeho otec je taký tichší typ, ten nič nevravel, iba sem tam nam prikyvoval, on je trochu aj pod papučou si myslím a jeho brat nás obhajoval, ale on videl na nej ze nechápe o čo nam ide, ze jej to pl ceste domov v aute vysvetli… 🤷♀️
Nájdi si inú svokru.
@sasa1310 ale odtial potial nie? je jedno či je straší človek ma si uvedomiť kde sú hranice, ked nevie treba ju na to upozorniť.