City k bývalej

Ahojte žienky, maminky, nemaminky, snažilky 🙂
Idem si k vám po nezaujatý pohľad na vec. Koníka čítam už dlhšie, avšak až teraz moja dilema ma prinútila sa registrovať.
Pokúsim sa stručne.
S mojím manželom sa poznáme 14 rokov, z toho 13 rokov sme manželia, máme tri deti vo veku 12,9 a pol ročné bábatko. Moj manžel je odo mna o 15 rokov starší, ja mám 35 rokov. Ked sme sa zoznámili, ja som mala za sebou dosť bolestný rozchod (rok predtým), a on akýsi vzťah-nevzťah, trvajúci niekolko rokov s opakovaným sa rozchádzaním a schádzaním, jeho priateľka si našla iného a pokúsila sa istý čas ťahať to naraz s dvoma. Môj muž na to prišiel, dľa vlastných slov bol z toho dosť hotový a tento fakt v nom urýchlil rozhodnutie odísť do zahraničia. V zahraničí bol 5 rokov, počas ktorých samozrejme chodieval aj domov a bol v písomnom aj občasnom kontakte s tou svojou ex- priateľkou. Ked sa vrátil domov, veci si vysvetlili a dali sa znovu dokopy, samozrejme pod podmienkou, že s tamtým druhým je koniec. Moj muž nie je žiadna naivka a preto si veci preveril a s bolesťou zistil, že ona to s ním nadalej ťahá, pričom mojho muža krásne vodila za nos, on ju dľa vlastných slov mal ozaj rád a myslel to s nou vážne. V zahraničí celkom slušne zarobil a slečne bol dobrý na to, aby ju finančne dotoval a pomáhal v začiatkoch jej podnikania a pod. Jedným slovom- zlomila mu srdce.
Po tomto zistení to s nou nadobro ukončil. Trvištvrte roka na to sme sa zoznámili my dvaja. Ked sa to slečna dozvedela a spamätala sa, začala ho bombardovať telefonátmi, neskôr aj utajenými telefonátmi, prezvánala ho, pričom sa niekedy v telefone vobec neozvala, inokedy ho zasa volala na stretnutie. Zistila si taktiež číslo na mna a pár krát kontaktovala aj mna, vraj ON PATRI JEJ. Taktizovala aj cez jeho sestru, zisťovala či sme spolu, či je šťastný a podobné blbiny.
Môj muž toto jej počínanie zväčša ignoroval, každý pokus o stretnutie odmietol, na telefonáty a sms nereagoval, že tak ju to najlepšie prejde.
Aj sa tak stalo, situácia sa postupne upokojila, my sme sa po roku vzali a postupne sa nám narodili 3 deti.
Slečna ostala sama, sem tam napr. na Vianoce sa manželovi ešte pripomenula smskou, neskôr prestala úplne. Pred dvoma rokmi sa môj manžel dozvedel, že zomrela, bola vraj už posledných 5 rokov chorá. V den, ked zomrela, mu to zvestovala jeho sestra. Môj muž je charakterný chlap, prežil s nou predo mnou niekolko rokov a preto som chápala, že šiel na jej pohreb. Nič mi nezatajoval. Život išiel dalej, naše manželstvo je pekné, rozumieme si, máme rovnaké názory, zmysel pre humor, skrátka je nám fajn.
Jedna-jediná vec mi vrta hlavou, odvtedy boli dvakrát dušičky, kedy spoločne navštevujeme hroby svojich rodín a a známych a môj manžel išiel položiť kytičku a zapáliť kahanček aj jej. Opäť mi to nijako netajil. Tento rok som s ním do jeho rodiska nešla, pretože máme malé bábo, tak išiel sám, netajil, že pôjde aj na jej hrob, berie to úplne normálne, že s tou ženou niečo prežil, boli tam istý čas city, plány, a je skrátka úplne normálne navštíviť jej hrob.
Ja som s tým pohrebom aj s prvou návštevou cintorína bola ok, no neviem prečo tento rok mi to trošku vrta hlavou. A tak sa pýtam žienky- ako by ste to brali vy? Je to ok? Vyrábam si problém ktorý neexistuje, alebo...?
Vdaka.