Čo je môj problém?
Ahojte...Na uvod by som chcela povedat ze som si zalozila novy nick kedze tu uz dlho figurujem a nechcem aby ma niekto spoznal...aj ked mozno ztoho co napisem ma aj niekto spozna ....vtom pripade ich prosim aby si to nechali pre seba ....dakujem.Takze mam 25 rokov priatel 31 a mame spolu 3 rocnu dcerku zijeme v zahranici.Ja tu zijem 4rok priatel 10 rokov.Neplanujeme sa vratit na SR lebo si uvedomujeme ze by sme to tam nezvladli financne a priatel ani pocut otom nechce,lebo ma strach ze by nam nevedel dat vsetko to co mame teraz.Mne rodina neskutocne chyba.Vdaka bohu a bozkavam toho cloveka kto vymyslel skype.Pretoze vysim nanom poldna.Ale co je moj problem je ze ani sama neviem co mi je.Moj asi problem je ze mam uzkostne stavy a neviem preco ..neviem si to vysvetlit .Proste sa bojim toho ze teraz sme stastny a spokojny a bojim sa toho ze sa to zmeni.S priatelom sme spolu 5 rokov a za tych 5 rokov sa on vobec nezmenil .Proste on je premna dokonaly partner a otec pre nansu dceru.On proste pride o 6tej vecer domov a uz medzi dverami zacne spievat a mala je uz v tranze ze je tato doma a uz to ide.Extra rychlu sprchu hodi a uz bezi za malou do obyvacky ja som v kuchyni robim im veceru a nic ine nevidim a nepocujem len sami smiech krik spievanie...tancovanie.To sa ani poriadne opisat neda lebo to by trebalo videt aky maju vztah medzi sebou.Ja este stale to neviem vstrebat ze jeden chlap,moze takto sa venovat svojmu dietatu (ja som nato nebola zvyknuta mala som zle detstvo ..mozno preto) venuje sa jej 2 hodinky tak do osmej ...potom ju rychlo osprchuje a ulozi spinkat .Potom pride zamnou a venuje sa mne ...naveceria sa pomoze mi s riadom ulozime veci a ideme do obyvacky kde si pozreme nejaky serial alebo film a medzi tym sa rozpravame. Niekolko krat som sa pristihla ze pritom ako ich pozorujem ako sa hraju premyslam nadtym co budem robit ked ma opusti ..ked sa to vsetko pokazi ...Vela pribehov tu citam ako sa z dokonalym manzelov stali egoisti alkoholici nevernici atd.Strasny strach mam ztoho ze aj on sa zmeni.Raz som mu povedala co ma trapi lebo videl namne ze nie som vo svojej kozi.Ked som mu povedala co ma trapi doslova dostal zachvat smiechu.ZE on sa nikdy nezmeni nemam sa coho bat atd..atd atd...V podstate ma ukludnoval no ja aj tak mam neskutocny strach ...V podstate by som mala skakat 3 metre a byt stastna ze mam zdravu rodinu ale nie som vecer neviem spat a premyslam len nadtymto ...Mozno by som potrebovala psychologa ..Ale neovladam jazyk takze to asi nepojde.A co je najhorsie na tomto je to ze tie moje myslienky v poslednom case idu do extremu ...posledne tyzdne uz nemyslim len nato co bude ked on od nas odide ...ale co bude ked on zomre ☹ ☹ ☹ ked sa mu nahodou nieco stane ....havaruje autom....uraz v robote ....Minuly rok nam tu zomrel priatel na chybu doktorov obycajna operacia a uz sa nevratil k rodine ..nechal tu 11 rocnu dceru aj manzelku ....ja som to asi tazsie znasala ako oni...A prednedavnom praitelov kolega isiel rano do roboty a zrazil sa s konom.Na mieste bol mrtvy ....A odvtedy mam este vacsi strach ze tomu mojmu sa nieco stane .Skoro kazdy den sa mi sniva o jeho pohrebe ☹ ☹ Uz zacinam byt ztoho zufala . On mi kazde rano ked pride do roboty napise smsku aj ked uz odchadza z roboty ale ja som aj tak v strese . Tieto moje sproste stavy trvaju asi rok . V podstate ani neviem co chcem od vas pocut.Mozno som to len potrebovala zo seba dostat.Prepacte ze som sa tak rozpisala-neslo to skratit.Dakujem kazdej jednej ktora tieto moje cudne pocity docitala . A budem rada kazdej jednej ktora mi nieco napise alebo poradi.Dakujem
@h2 dakujem za slova....co sa tyka mojho detstva ze som ho mala zle ...myslela som tym to ze sme sa nemali dobre po financnej stranke ...zili sme velmi biedne a tazko ... a nemam dobre spomienky nato vsetky deti mali vsetko a ja so sestrou sme nemali nic a casto sme boli ostatnym na vysmech aj v skole ...mama pracovala sama zivila mna sestru a otca ktory bol egoista a ktory bol alkoholik a az teraz na stare kolena pracuje a s alkohom sa kroti ...otocvi som dokazala odpustit a teraz mame vztah na takej urovni ze sa snim dokazem rozpravat bez toho aby som len odvrkla ale pretacala ocami....a moja mama je pre mna anielik vzdy sme mali skvely vztah.....domov na SR ma to naozaj netaha len mi chybaju co je normalne ale zblaznit sa ztoho nejdem 🙂 🙂 co sa tyka kamaratiek tak tu naozaj ziadne nemam lebo sa snimi kamaratit naozaj neda .... jazyk sa ucim snazim sa idem mi to ale pomaly ... ja si myslim ze tieto stavy mam stoho ze v priebehu roka tu 2 chlapi zomreli nechali za sebou rodiny s malymi detmi a preto mam strach ze sa to stane aj mne ...predtym som nadtym neuvazovala ...len odvtedy ako sa to stalo ma to prenasleduje ...a urcite je to aj tym ze neprecujem a som len doma max.na ihrisku s malou ..vecer ked ulozime dceru spat sa otomto porozpravam aj s partnerom a uvidim co navrhne on ,,, 🙂 🙂
@janickacrazy vobec netusim preco len 2,5 hodiny ,.ono je to tu tak proste .. a este ktomu ona ma pobednu skolku od pol jednej do pol tretej bude chodit .... 😒 😒 ....ale urcite sa spytam ci by nemohla byt dlhsie aj ked pochybujem...tuto pracujuce zeny to riesia opatrovatelkami .... a pravdupoviediac zeny tu velmi nepracuju ..teda maloktore alebo len tie ktore maju uz vacsie deti ...a ona bude chodit do prvej triedy uz ako 5 rocna a v skole bude zas len od 9tej do 12tej....a to tiez nebude bohvieaka vyhra ...viac sa dozviem na zapise ako to presne funguje
@monica185 je to smutne, urcite tomu prispeli tie pohreby, hlavne ked mlady clovek umrie, je to sok pre okolie. Skus si pomoct aj sama, v provom rade musis chciet sa z toho dostat, mat volu. Skus ocistnu kuru, toxiny z tela von, odlahcit a naštartovat telo, a potom aj psychiku. Trocha sportovat trebars jogu, taku co harmonizuje, je toho na youtube vela. Vela vody pit. Skus aj caj pre dobry spanok, spat je dolezite. Nejaky caj proti depke, nieco co uvolnuje. A ten psychiater tiez nie je od veci, ten by Ta dal dokopy za 3-4 mesiace. Alebo nieco v lekarni proti uzkosit sa neda kupit? nieco co nie je navykove. Nejaky koníček je fajn, nieco co zamestna Tvoju mysel, co Ti robi radost a pricom nemas ani sekundu mysliet na nic. Ked budes mysliet na negativne veci, tak sa to v tebe zakoreni a tak zit svoj zivot to by bola fakt skoda. Vela odhodlania prajem.
@monica185 v prvom rade sa nudíš a v druhom potrebuješ fakt toho doktora. Takéto myšlienky nie sú normálne. Čím to zacalo? Poväčšine sa toto deje ľuďom, čo majú všetkého dostatok a potom rozmýšľajú nad nesmrtelnostou chrústa. Viem že to ide mimo teba. Treba vyhľadať odborníka úplne vážne !
Monica, nerob si starosti s tym, co by bolo keby a ci nie si divna. Stalo sa v Tvojom zivote par zlych veci a takto sa Tvoja mysel vysporaduva so stratou blizkych ludi. Velmi lubis svojho partnera a to je dobre, lebo aj on lubi Teba. Vcerajsok uz nezmenis a zajtrajsok je tajomstvom. Teraz v tejto chvili zi s krasnym pocitom stastia. Nekaz si tento pocit. Az sa raz nieco stane, bude to potom, ale nie teraz. Teraz je tu stastie pre Teba! Myslim, ze by Ti postacila dobra kamaratka, s ktorou si potrkoces o comkolvek a kedykolvek 🙂
@monica185 presne toto čo opisuješ sú stavy úzkosti. Presne toto mala aj moja starká a potom to prerástlo až do depresií. Začalo to tým, že všetko čo sa stalo v blízkom okolí, úmrtie, starta zamestnania (aj ked sa to jej osobne netýkalo, alebo našej blízkej rodiny), tak všetko prežívala ako keby sa to čoskoro malo stať aj jej alebo celej rodine. Neskôr ked starý otec ochorel na rakovinu hrubého čreva tak sa starká uplne položila a upadla do veľmi ťažkých depresii, ako keby tú chorobu ona sama privolala. Ja viem, že môže znieť hlúpo, ale ked človek denno denne žije v tom, že "sa nedajbože niečo také stane" tak sa to aj naozaj STANE! a veru sa aj stalo. Pritom, im nič nechýbalo, peniaze boli a aj sú, rodina žije v šťastí bez problemov........starký sa z choroby po roku úplne vyliečil, čo mohla byť ona šťastná ako blcha, tak nie ona upadala ešte do väčších depresii, čo ak zas príde choroba, čo ak príde o muža, čo ak čo ak........ a stále depresia, až nakoniec bola od obvodnej Dr. na naše naliehanie doporučená k psychologovi. A ten jej pomaha vo všetkom. Možno sú to len predsudky ľudí, alebo neviem čo, každý kritizuje lieky - na depresiu (že to sú ako omamné látky a otupujú mozog), ale jej naozaj pomohli, teraz už ich nemusí užívať, ale ked to nanu príde a to netrvá den - dva ale mesiace, tak zas začne užívať. Možno by si aj ty niečo také potrebovala.
Inak čo ti môžem povedať. Váž si všetko to čo máš doma, nemysli na to zlé, pretože si to môžeš privolať. Nemusíš hned chodiť k lekárovi pre lieky. Stačí ked začneš pracovať na svojom myslení. Je veľa kníh o pozitívnom myslení o pracovaní na samom sebe na myšlienkových pochodoch a tom ako pracuje "čo vyžaruješ to priťahuješ".....Držím ti palce aby si bola šťastná 🙂 a nehladala to čo by sa akože mohlo stať alebo to o čo by si mohla prísť, ale bud šťastná z momentov ktoré prežívaš 😉
@monica185 ži prítomnosťou a nerieš budúcnosť.. lebo sa zblázniš. Tvoj manžel je podľa tvojho opisu super chlap.. ktorý sa nezmení. Nie každý chlap sa hneď musí zmeniť v tyrana, alkoholika či záletníka.. Existujú aj dobrí chlapi a ty jedného máš tak nerieš.. Inak dávaj pozor na to na čo myslíš lebo zákon príťažlivosti je sviňa.. odporúčam ti pozrieť si dokument Secret, mne to pomohlo lebo tiež som mala také depky že som nebola spokojná s tým čo mám ... ide o to, že ak budeš stále myslieť na negatívne veci tak si to aj privoláš.. takže, mysli pozitívne, teš sa z toho čo máš..
Ci pana mas idealnehho muza,krasnu zdravu dcerku,krasny zivot....nekaz si to takymito pochmurnymi myslienkami....vychutnavaj si tento krasny sivot co ma s.A ak to sama nedokazes vyriesit,urcite vyhladaj odbornu pomoc.
@monica185 ahoj, presne taketo iste myslienky mam uz asi 10 rokov.. viem preco ich mam.. takmer cele moje detstvo sme mali doma nejaky problem.. ked som mala osem, otec dostal tazku mozgovu porazku, polozilo ho to nielen fyzicky, ale najma psychicky a to sme si odniesli vsetci, krik kazdy den, okadene steny, mamin plac bol na dennom poriadku..
neskor som mala tazku pubertu, same problemy, rozchod s priatelom a v 20tke mi necakane zomrela mama, ja som takmer rok byvala sama v novej garsonke, okrem prace som nechodila nikam, kamarati sa kamsi stratili, surodenci mali uz rodiny..
hoci boli aj svetle dni, vzdy som mala pocit, ze vsetko musi byt zle a toho dobreho je len trocha..
po tomto vsetkom mi do zivota vstupil moj kamarat z detstva, zacali sme spolu hned byvat a vsetko sa na dobre obratilo.. 10 rokov som stastna, mam super muza, krasne a zdrave deti a ja stale ocakavam co pride zle /toto vsetko este znasobil fakt, ze moja neterka mala rakovinu/..
takze ja poradit neviem, len ti chcem povedat, ze nie si sama.. ja som zatial odbornu pomoc nevyhladala, pretoze ma to tak strasne neobtazuje a momentalne, ked mam dve deti cierne myslienky ma napadaju len vecer, ked je vsade klud.. nemam na to cas 🙂
mam len urcite podmienky, ktore musi moj manzel dodrzovat aby som bola kludnejsia.. kedze sa strasne bojim, ze sa niekomu nieco stane, musi m muzi kazde rano po prichode do prace volat, ze prisiel v poriadku a ked odchadza, tak mi tiez zavola.. som tak kludnejsia a muza to neobtazuje.. myslim, ze odbornu pomoc vyhladam vtedy, ak tieto moje myslienky zacnu obtazovat okolie.. pretoze si myslim, ze to, ako pozeram na zivot je moja povaha a tu nezmenim.. som proste pesimista so stastnym zivotom..
@katkabg Ahoj dakujem za slova ...s priatelom sme mali dlhu debatu o tom ...skoro 3 hodiny sme sa otom bavili a dohodli sme sa ze zatial nikam nepojdem skusime to riesit spolu skusim zapracovat sama na sebe a v prvom rade prestanem pozerat Televizne Noviny a prestanem chodit sem na MK...ked pozeram TN nerobi mi to tiez dobre ...ako napr.vcera ked bolo ze zomreli ti studenti z autobusu ..ked som si predstavila ich rodicov skoro mi srdce puklo ☹ ☹ ☹ ☹ a tiez tuto na MK ked citam ako sa niektore zeny trapia ze nemaju vychodisko ziadne ...trpia koli detom.. manzelom ....rodicom ......svokram ...financiam ...tiezz mi to nerobi dobre ....niekedy mam pocit ze by som chcela zachranit kazdeho ..kazdemu pomoct ...a neviem-nedokazem a obvinujem seba ...proste sa musim zacat zaoberat niecim inym ...rano mam na programe cvicenie poobede s malou ihrisko a navecer skyp s rodinou a uplne vecer uz len s priatelom budeme nieco vymyslat ...hadam ma to coskoro prejde ...ja dufam ze ano ....lebo chcem.... 🙂 Dakujem vsetkym co ma povzbudzovali aj tym ktorre mi pisali sukromne spravy 🙂 🙂 🙂 velmi pekne dakujem
@monica185 v takomto pripade ozaj treba zvazit lekara, najprv psychologa, potom ak treba, aj psychiatra. ludia sa hanbia,no nemaju sa za co. taketo stavy byvaju casto sposobene nerovnovahou v produkcii hormonov (ci coho) a lieky zaberaju ... mamkolegu, ktory mal ozaj zle stavy. milujucu zenu, dve deti a ozaj sa nevedel tesit zo zivota, tazka depresia. ale uvedomil si, ze potrebuje pomoc lekara a tam ho dali dokopy. sam si to aj dal vysvetlit - ked jednoducho nejaka zlaza v tele neprodukuje to, co ma, ked hlava nefunguje tak, ako ma, bud sa budeme trapit, alebo nam pomoze lekar. ozaj sa netreba hanbit.
tebe nerobi dobre ani to, ze nevies jazyk, asi sa ani velmi nestretavas so sirsim okolim ... aj to treba riesit.
@monica185 heh to sme si trosku podobne,mne zas baby na fb hodne pomohli,tiez poradili ziadne tv noviny...ja mam skoro 5 rocnu dcerku som sa strasne bala ze vojna budekvoli tej ukrajine 😖 no musela som to volajak rozdychat lebo uz som snivala same sprostosti,ze stojim v rozpadnutom dome v kute,drzim malu v naruci a obe placeme,okolo nas lietaju lietada padaju bomby,a ja som tak tusila zit,vidiet moje dievcatko vyrastat.....no.Musela som prestat na take mysliet.
Ja si zase myslim ze zivot v zahranici nie je pre kazdeho. Nie kazdy je tak disponovany ze nabehne.
Myslim ze sice to nemusi to byt este istota ale ked 4 roky nenastartovali tak aj na tejto hypoteze moze nieco byt.
Mozno by som skusila viac nabhenut na jazyk, zaradenie sa....a ked sa nezadari, nie je ziadna hanba vratit sa a zit tu. Mozno je to skryty stres z toho ze zijes inak ako by si mala.
Ja poznam v okoli aj ludi co nabehli, aj tych co sa vratili a je im dobre na rodnej hrude. No a co ze nebudete mat tolko materialne, to tiez nie je vsetko, pre niekoho osobnost je podsatnejsie mat okolo seba prostredie kde vyrastol, kamosov, rodinu...partner by mal aj k tomuto prihliadnut, ked to niekomu zjavne nevyhovuje, nema zmysel sa silit!
@monica185