Čo s 23 ročným synom?

neviem ci si vy vsetky uvedomujete jedno, ze sice ma 23 ale to je inych 23 rokov ako mala generacia ktora ma dnes po 40tke, to je este hlupucke decko, dieta autorky ktore z domu nevyhodi aj keby neviem co bolo, tak isto by to neurobila ziadna z Vas...dospeje, uvidi ze kamosi robia bude aj on, najde si frajerku ktora ho k tomu dokope...inak je super ze dokaze z tych penazi potom 3 mesiace zit...

Môj syn odišiel do nájomného bytu ako 19 ročný - nevedel absolútne nič o svete o platbách ...myslel si že všetko zvládne - aj padol na hubu, ked mal nedoplatok, pomohli sme mu , nevykašľali sme sa na neho - musí mať istotu v rodine , nikdy by som sa mu chrbtom neotočila , aj sa potrápil, aj roboty vystriedal , stále sa niečo učí , aj na svojich chybách , ale aj na tom, že držíme ako rodina pokope, keď má starosti musí o nich hovoriť , lebo dlhy sa utajiť nedajú . Poniektoré ste moc múdre, a ešte pritom máte dieťa doma , neviete v akej situácii sa ocitne a aké okolnosti to budú sprevádzať . Prajem Vám , aby to každej jednej vyšlo a Vaše deti boli od prvého dňa úplne super samostatné a šikovné. Niekto dospeje v 18 tich a niekomu to trvá dlhšie , pokiaľ na to nepríde sám , alebo nedájde tú správnu polovičku, ktorá ho nasmeruje.

Ja vôbec neviem co by som robila, mama hotel mu podľa toho čo si písala neposkytuješ, ani ho finančne neživíš, podľa mňa potrebuje čas a sám si všetko ukoriguje 😊 nevidela by som to až tak čierne

@dominikac321 No môj brat má 37 rokov a žije svoj flákačský život od skončenia strednej doteraz. Nedonútila ho ani žiadna frajerka. Jeho kamaráti majú firmy, sú riaditelia a on nič. Teraz je obklopený podobnými prípadmi ako on. Len preto, že nad ním zvíťazila pohodlnosť a nemal na krku tú voľbu, že mu nebude mať dať kto jesť a strechu nad hlavou. Normálny, inteligentný človek, stále sme čakali, že raz predsa bude chcieť viesť aj iný život...Teraz aspoň chodí robiť, na čierno síce, ale byt, kde vždy nájde útočisko platia 2 dôchodcovia.

Pocuj ak nezarobil vela v tych mesiacoch je neralne aby z toho tak dlho zil. Je mozne ze moze mat nejaky iny prijem, alebo danu pracu, ktora si mozno vyzaduje flexibilny cas. Poznam jedneho takeho, ale diloval.
Skus zistit kde spi co robi atd. Pre vlastny zaujem

Môj strýko takto funguje, ak sa to dá nazvať fungovaním.Má takmer 50 rokov, nemá už rodičov, má 2 deti, ich matka sa s ním rozchadza a dáva dokopy dokola, zlutuje sa nad ním keď už fakt nemá kam ísť, prichýli ho, stále verí že je možnosť že sa zmení. Nie je ochotný pracovat za 700€ mesačne, že je to málo, lepšie je asi zarobiť 0€.....tak chodí po brigádach, fuskach, odrobiť pár týždňov, príde výplata, dve a je frajer, odíde z práce a takto dokola..rýchle pôžičky a dlžoby riešil osobným bankrotom. Celý život je taký, nič nedosiahol, navyše začal holdovat aj alkoholu okolo 28-30roku doteraz. Matka jeho deti je na všetko sama a má 3 práce a jeho ani len toto neprebudilo z toho úbohého sna...tak takáto je moja skúsenosť s niečím takým.
Vy viete čo vyštudoval, aké sú jeho možnosti, a hlavne čo robí tie mesiace keď nepracuje, to ako trávi dni vám možno najviac napovie kam by to ďalej mohlo smerovať. Niektorí sa asi ozaj hľadajú, ale nie je to premrhany čas nezarobiť si počas toho hľadania aspoň niečo? Niečo si kúpiť, niečo zažiť, pracovať a popritom "sa hľadať" je určite možné.
Skúste sa s ním porozprávať a ak nebudete vidieť výsledok/zlepšenie, zvážte či by nebolo pre jeho dobro lepšie sa zaťať, požiadať ho aby si našiel bývanie a osamostatnil sa, aspoň by zistil na čo je dobrých aj tych 500-600€. Veľmi vám držím palce.

Ešte vám dám príklad môjho bratranca, ktorý 5 rokov po ukončení školy čakal/hľadal svoju pracu snov, vo svojom odbore. Počas týchto 5 rokov nebol nikdy bez príjmu, stále sa snažil, žil u rodičov, neprispieval im ale vždy pracoval, aj za nizku mzdu vo výrobe 2 roky, vysokoškolsky vzdelaný, pritom rodičia by nemali problém ho podporovať. Nakoniec nasiel prácu akú chcel a je úspešný. a to je cesta, hoci sa hľadám ale nezivorim, nenechavam sa unášať životom "veď nejako už len bude"...Na Vašom mieste si poriadne posvietim ako váš syn trávi ten voľný čas...

Ja by som to tak čierno nevidela, dokonca lepšie ako by sa mal niekde zamestnať a zostať tam nasilu aj keď ho to nebaví a nenapĺňa len preto, že sa to od neho očakáva. Veď 23 chalani čo napr študujú si užívajú život, sem-tam brigádujú, cestujú, doslova celé týždne nič nerobia keď nie je škola a nikto to nerieši a on keď už je po škole (asi len SŠ) a vie si na seba zarobiť nemusí sa hneď v práci ani nie že zodrieť ale no aj podľa mna je to strata času niekde pracovat bez toho že by to človeka trochu napĺňalo 🙂 iná vec keby má rodinu, hypotéku, záväzky ale v 23r má nato ešte kopec kopec času 🙂 nech sa chalan vybúri, zabavil a keď sa usadí aspoň bude vedieť čo chce robiť a čo ho baví.

Ok. A akú má školu? Čo vie robiť? Ake zameranie?
Treba si spolu sadnuť a skúsiť najsť riesenie. Ak sa to nezačne riesiť teraz, čo potom? Aky bude...
Mozno by bolo lepšie ak by mu do duse" prehovoril otec.. a vlastne sa ho spytať čo planuje a co ocakáva.
Pretože kde je vôla, tam je cesta. Netreba robiť závery, ktoré by človek môhol lutovať. Nahodou to inak pochopí a zanevre i na Vás.
S akého kraja ste?

Ano,poznam takeho. Bude mat 40r.byva s rodicmi, vsade vydrzal chvilu,tak sa na to vybodol a riesi to len prilezitostnymi brigadami,ze tak si viac zarobi a nemusi tam chodit kazdy den. Funguje takto uz roky,nebude mat ani dochodok normalny,ale jemu je to jedno,kedze byvanie ani frajerku neriesi🤷‍♀️

@diamond007 nie, nie je kazdy rodic rad ze ma doma este 23 rocne dieta bez buducnosti

Nie je to pre neho dobre, ked za 4 roky tolko krat zmenil zamestnanie tak ludia co ho budu prijimat do zamestnania, resp. najprv na pohovor, budu pozerat na jeho zivotopis, a teda ho zaradia ku problemovym kedze sa nevedel v ziadnej praci udrzat ani 3 mesiace. Kde ho neskor budu chciet prijat? Na lepsie platene miesta isto nie ked sa ani nesnazi doplnit vzdelanie, a je jasne ze nebude lojalny a zodpovedny zamestnanec. Tak ci tak tie roky co prestriedal zamestnania sa v jeho zivotopise uz budu s nim vliect (pokial v nich nebude klamat). Nevrha to na neho dobre svetlo. Syn ma velku predstavu o zivote, rozhovor by isto nestacil. Sam musi prist na to ze viest takyto bohemsky zivot nebude moct donekonecna, ze kazdy sa bude o neho starat (lebo ved aj kamosi ho maju na krku v podstate) Peniaze dojdu a rychlo a co potom? Su ludia ktori sa nevedia postavit na vlastne nohy a je to vacsinou pre ich vlastne ego. Zivot nauci pokore, hned po tom ako pride lekcia.

@vazky_a_motyle presne tak, akákoľvek medzera v životopise sa vysvetľuje neľahko na pohovore, takisto aj striedanie. Aktuálne je na SK situácia že každý kto chce robiť si prácu nájde, ale vieme čo bude za 5,10 rokov?
Takisto sa uspokojiť s vyššie uvedeným porovnaním s rovesníkmi, ktorí sú na VŠ nie je vhodne. Vysokoškoláci majú predsa minimalne krátkodobé a strednodobé ciele v zivote, učia sa na zapocty, skúšky, pracujú na projektoch + brigády, majú pravidelný režim, povinnosti, nestuduju týždeň a keď sa im nechce prestanú na mesiac a potom zase sa vrátia atď... De facto ich "práca" je štúdium, nepoflakuju sa len tak, že ráno vstanem a nemám do čoho rypnut.
Treba viacej popatrat ako syn trávi tie voľné dni a čo vlastne od života chce, aké má plány a predstavy. Keď ho neuspokojuje SK, čo tak zahraničie? Dnes má mladý človek toľko možností, že ťažko sa nájde výhovorka na viacročné podflakovanie, ktorá obstojí.

@smiling89 očividne máš malé deti. Povedz mi jeden dobrý dôvod, prečo by sa matka mala vŕtať v tom, čo jej dospely syn robí/nerobí a ako trávi svoj voľný čas. Čo ma 5 rokov? Nemá mu náhodou zobrať mobil a za trest dať mu 100 krat napísať - Budem poctivo pracovať 5 x do týždňa? Mala 18 rokov na to, aby syna vychovala, teraz je na ňom aby zúročil/alebo aj nezúročil, čo do neho rodičia vložili. Si predstav, že tvoji rodičia sondujú, čo robíš, ako robíš a či naplno splnaš ich predstavy o tom, ako treba žiť.
Ženy tu idú z kože vyskočiť, keď sa im matka/svokra snaží v dobrom poradiť, alebo v niečom usmerniť. Toto je to isté. Jej syn pozná matkin názor a robí si ako chce a uzná za vhodné, je dospelý a plne zodpovedá za svoj život.

@smiling89 Fúha - ty budeš veľmi študovaná matka - nemyslím to v zlom samozrejme 🙂 Dúfaj v to - že ti tvoje deti po 18 r. dvihnú telefon na prvé zavolanie . ... Dúfaj v to , že budú zodpovedné , a budú mať brigádu hneď na prvú šupu , aby vedeli o čom je život..............
mám 3 deti a každé je , ale že úúúúúúúúúúúplne iné , stredný mal dnes maturitu , škola mu moc nejde , ale v praxi je na 1 , veľmi sleduje situáciu so st. bratom a veľmi sa snaží byť iný - najstarší je expert na prúsery , musíme ho kontrolovať stále , ale je náš - vždy bude . A dcéra je úplne expert- totálna bomba - žiadna princezná - povaha nežná , emočná veľmi - domov chodí spotená jak futbalista , nie s kvetinkami v rukách - čo bude ďalej je prekvapko. To ako ich prijmu zamestnávatelia oni neriešia , oni žijú život aký cítia , a aké majú možnosti .

@sisaka bola položená otázka čo by sme poradili a či máme skúsenosť s takým niečím, tak som odpovedala,takisto ako aj vy v príspevku predtym. Dospelostou vzťah dieta-rodic predsa nekončí, rozhovory o živote, jeho smerovaní, každodenných veciach a voľnom čase mi prídu normálne, samozrejme prihliadnuc na to, že pri mne nesedí dieťa 5 rocne ale 23 rocny dospelý syn, žiadne vŕtanie. Poradiť si, aj navzájom v rôznych veciach, takisto. Aj o svoje deti sa budem zaujímať celý život, tak ako moji rodičia o mňa a sestru..sondovat nepotrebujú, ale verte, že keby sa im niečo nezda (nemyslím mnohokrát malichernosti zo vzťahov matka-dcera, svokra-nevesta ale vážne životné situácie/veci), určite by zamnou prišli sa porozprávať, ako rovný s rovným už v tomto veku a zaujímalo by ich čo sa deje, čo spôsobuje moje konanie, či náhodou to nie je aj volanie o pomoc.

@lenka7477 včera keď som si prečítala príspevok o vašom synovi, tak som si povedala ze wau, musíte byť skvelá rodina a takto nejako si to prajem aj ja u nás, aby sme drzali spolu, dôverovali,pomáhali si, mohli sa jeden na druhého spoľahnúť či už budu mať moji synovia 10,25 alebo 40rokov, rodina budeme stále. Takisto rešpektujem individualitu každého človeka, aj svojich detí, nie nemusia dvíhať v dospelosti ihned telefón, stačí že zavolajú neskôr 😁 neočakávam a nevyžadujem aby si našli brigádu na prvú supu, ale o tom ani není tento príspevok a diskusia, že nevyšla jedna brigáda na prvý raz.