Čo s obéznou sestrou?

Pribera z chlastu.nalieva sa vodou...

Tak ju prihláste do extrémnych premien, takíto ľudia si sami nepomôžu. Keď si kupovala tu permanentku, mala si ju kúpiť aj sebe a mohli ste chodiť spolu, nečakaj, ze taký človek začne sám od seba chodiť do fitka, keď nikdy takým spôsobom života nežil. Ty si ju mohla potiahnuť v tomto. Permanentky sa kupujú ľuďom, ktorí sami chodia dlhodobo do fitka a využijú ju.

110kg je veľa?? Keď sa ona cíti dobre a nevadí jej to ,prečo ju nenecháte na pokoji ?? Možno je v prechode , hormóny ,štítna žľaza a psychika narobí tiež svoje ,nechajte ju tak ,ona sama musí chcieť ,mám tiež vyše 100kg ,mohla by som schudnúť - ale načo ?? Manželovi sa páčim už 28 rokov ,porodila som mu 4 krásne zdravé deti - synov 😏, žijeme si spokojne a kilá neriešim ,jem čo chcem a kedy chcem 😂😏

Zaklad je zacat respektovat druheho, kazdy nech je zdopovedny za svoj vlastny zivot.... Nechaj ju tak.
Ma svoj rozum a volu, ty nie si jej opatrocatelka, ani za nu nezodpovedas...
Moja svokra si tiez mysli, ze bez nej nevieme nic vyriesit...
Ked to prestanes ty riesit, aj ona bude viac v pohode.

Skusit jej navrhnut nejakeho psychologa. To je podla mna taka jedina cesta na zaciatok. Ty ju nezmenis a ked budes to nej "hucat" (s prepacenim) to nepomoze, len to bude este viac zajedat. Bolo by lepsie uz jej o tom nehovorit vobec. Len povedat nieco v tom zmysle,,ze sa trapis kvoli tomu, ze by si jej chcela pomoct. Nechci ju zmenit, nekritizuj atd. Ale viem co myslis ja tak isto bojujem so svojou rodinou a tiez ked o tom hovorim to posobi, tak akoby chladne. Viem ze ta to trapi.

@zomby to je super keď to máš
Tak ale pri 160 cm je 110 kg fakt extrémne veľa pre pána muž má pod 120 je vysoký a má obezitu ja mám 162 cm o polovicu menej a mám 5 kg tuku minimálne navyše hlavne na bruchu čiže nie toto nie je pri tejto výške moc v poriadku ak chce byť zdravá…

Nečítam všetky komentáre, ale možno ti priblížim prečo sa hanbí jesť na verejnosti, poprípade pred inými ľuďmi.
Ja som chodila na ZŠ a kým mi prišli na príčinu priberania (nedobre liečena Šž) priberala som. To som si na obedoch, desiatkach vypočula debilne reči "normálnych" báb aj chalanov - čo hentá tlstá žere, ved bude jak skriňa, preziera sa a potom je tučná a podobné 💩💩💩. A to si nesiem odteraz v sebe. Jednoducho tiež nerada jem v spoločnosti, lebo mam z toho komplex, mam pocit, že si všetci myslia - hentá nech radšej žije zo vzduchu a nezere...

Nehnevaj sa na mna, ale presne tymto postojom jej viac škodíš ako pomáhaš. Po prvé, tvoja sestra ma veľký problém - nie zajedanie, nie váhu, to je len dôsledok. Tvoja sestra potrebuje terapiu a hneď. Žiadne fitka, žiadne skupinové cvicenia a už tobôž žiadne buzeracie, ako vyzerá, ako sa stravuje… a možno sa potrebuje zbaviť najskôr manzela, ak zajeda problémy s ním a hanbi sa to vam povedať. Ved kto by jej uz len veril?! A vieš, ako to viem? Sama som sa za posledné roky dostala skoro k 100, vydávala som sa ako 60 kg. Nepomohol mi absolútne nikto a sama som si pomôcť nevedela. A to nejem ako slon, ja som schopná cely den nejesť nic a keď sme mali vecer nejake “nezmyselne debaty”, bola som schopná zajesť gumové medvediky šunkou, to chipsami, to som preložila chlebom a dorazila čokoládou. Vtedy nastal aspoň ako taký pokoj. Chore že? Začala som chodiť na terapie, vobec to neskrývam, lebo to je to, čo mi nastavilo zrkadlo. A vieš čo je paradox? Že zrazu “všetci vedeli, prečo som bola taká tlsta, zanedbaná” a neviem, ake kydy. Len keď sa to dialo, nikoho to nezaujímalo - riešili len, že som pribrala a mala by som zacat chodiť do fitka a športovať a “čosi so sebou robit”. No áno, v podstate mali pravdu, ale ak ma človek problém v hlave, tieto reči mu absolútne nepomôžu. A áno, to už sa človek postupne obrní a hra hrdinu, ešte si zo seba spravi srandu, aby všetci videli, ako voooobec nejaku váhu nerieši… a potom doma večer “žerie” chladničku, lebo veď zase ktosi riesil jeho obezitu. Tvojej sestre drzim palce, ale co sa vas týka - skôr jej buďte oporou, ak by sa vam s niečim chcela zdôveriť a nevidi, že by ste to naozaj pochopili, ako tymi, co ju stále staviate do pozície “stve nás tvoj postoj k životu a tvoja obezita”.

@danulicek suhlasim, pekne si to napísala

@saxana000 ona nepije, ona veľa je, asi si si zle prečítala text, autorka len prirovnala jej jedenie k alkoholizmu 🙂

ja ti odpoviem ako extremne obezny clovek.... to,ze jej kupis pernamentku a bicykel nic nezmeni.... obezita je choroba, tiez to prirovnavam k alkoholizmu, cigarete.... moc na nu tlacis, ja sa nedivim,ze sa vyhovara,ze jedla, mozno uz ma dost prednasok o tom,co robi zle, myslim,ze ona si to plne uvedomuje.. chapem ta,ze jej chces pomoct, chces pre nu to najlepsie, no ako zdravy a chudy clovek jej zmyslanie nikdy nepochopis.... (nepisem to v zlom, ani nepouzivam utocny ton) ... povedat tucnemu cloveku,ze nejedz nezdravo a cvic je ako povedat alkoholikovi, ved jednoducho nepi... za tucnym telom sa castokrat skryva smutna, ubolena, znicena dusa, prilis vela stresu... smutok,zial... ja som jednym casom mala zaplateneho osobneho trenera, vypracovany drahy jedalnicek, no moja dusa bola tak znicena, ze som prisla z fitka a smutok zajedala cokoladou... bolo to silnejsie ako ja... nevedela som to inak... ak jej chces pomoct, vypocuj si ju, co ju trapi, chod s nou na prechadzku, turistiku, chod s nou na to cvicenie, kde ma pernamentku... ukaz jej,ze aktivny zivot nie je tak hrozny... netlac na nu... ak jej chces pomoct, pomoz jej dusi a telo sa zmeni...

niekedy ma az zaraza ako dokazeme minat energiu na niekoho kto o to vobec nestoji! tvoja sestra nepotrebuje pomoc. nechce ju, neziada. tak prestan na nu minat energiu.

Skúsim ti to opísať z druhej strany, tiež mám 100+. Každý sme iný, a každý máme iné zlozvyky, alebo lepšie povedané spôsoby uspokojovania. Niekto si zapali, niekto vypije, niekto sa naje, tým šťastnejším pomôže si zabehať. Ja mám ako prostriedok na upokojenie jedlo, viem že to nie je správne, ale proste ten pocit ktorý mam z jedla mi nič nenahradí. Zajedam problémy, pocit samoty, aj neschopnost s tým prestať. Na druhej strane chodim cca 6x do mesiaca na dlhé prechádzky do prírody v dobrom tempe a to ma drží ako tak vo forme, takze napriek mojej váhe mam dosť dobru kondičku. To je jediný druh pohybu, ktorý ma baví a napĺňa. Samozrejme dôležitá je aj spoločnosť, ktorá vás dokáže motivovať vyliezť na nejaký kopec z ktorého nakoniec ani nie je nič vidno 😀
Ďalšia vec je podpora. Ak chcete niekomu pomôcť, musíte mu dat najavo to, ze vám na nom zaleží. Teda nie preto, že sa za ňu hanbite alebo sa bojíte ze vám bude na obtiaž. Ona musi mat pocit, ze ju budete podporovať aj ked zlyhá a ze ju nebudete za to odsudzovať. Napriklad ked mi povie aby som schudla niekto, koho okrem toho nezaujíma aký som mala deň alebo ako sa cítim, tak si poviem ze kašlem na neho. Ale od ludi, pri ktorých mám pocit ze im na mne zaleží bez ohľadu na to, koľko budem mať kg prijmem aj kritiku alebo vtipy na to ako vyzerám, lebo viem ze to som mnou myslia dobre. Takze v prvom rade jej treba dat pocit podpory. Permanentka naozaj nie je dobrý nápad, pokiaľ ju takýto spôsob pohybu nebude baviť a ak tam nebude niekto chodiť s nou. Bola som vo fitku s človekom, ktorý to so mnou myslel dobre asi 3x a potom asi pol roka na PN 😁 Napriek tomu že by som naozaj rada schudla, je to proste silnejšie ako ja a väčšinou vydržím dva-tri týždne a ked príde nejaká ťažšia situácia tak som späť kde som bola. Je to naozaj začarovaný kruh a najdôležitejšia je podpora blízkych, lebo každý človek má svoju hodnotu bez ohľadu na to, koľko ma kg.

U tvojej sestry ide najpravdepodobnejšie o emočné jedenie. Skús si na facebooku vyhľadať výživovú poradkyňu Barbara Sviežená, dosť často tam má voľne prístupné bezplatné rozhovory, webinare na túto tému. Individuálne služby už má platené. Možno by to mohol byť odrazový mostík na zmenu. A čo sa týka pohybovej aktivity, skús s ňou Spoločne rýchlu chôdzu, prechádzky, nenáročnú turistiku. To je myslím pre začiatok ideálna pohybová aktivita, prípadne ešte plávanie a tiež nenáročná cyklistika.

Skús sa zamyslieť prečo toľko je? Asi to má z detstva... Tam sa všetko formuje, vzťahy, aj ten vzťah k nášmu telu.. chvalili ju rodičia? Neuprednostňovali súrodenca pred ňou? No možno tam nájdeš odpoveď lebo si s ňou žila a hlavné nepozeraj na detstvo s nostalgiou ale reálne..

Taka vaha nie je v poriadku, minimalne kvoli moznym zdravotnym komplikaciam, ale rady typu "vezmi ju", "navar jej", "posli ju", "chod s nou" su uplne scestne. Je to dospela svojpravna osoba, nie male decko. Rozhoduje sama o tom, co bude jest, kam pojde a ci vobec bude alebo nebude svoju vahu riesit. Ak sama nema motivaciu, tak taketo popohananie do chudnutia jej ju nijako neprida, skor ju to moze znechutit a demotivovat este viac.
Ak by mna niekto radoby nenapadne tahal na prechadzky, pricom dovtedy mal stale reci tykajuce sa mojej vahy, tak by mi bolo hned jasne, preco to robi (to, ze je niekto obezny, neznamena, ze mu nedochadzaju suvislosti) a ani by ma nenapadlo s nim ist, pripadalo by mi to ponizujuce, ze sa ma niekto snazi prevychovavat.
Ak by do mna z kazdej strany niekto hucal, snazil sa ma tahat do fitka, na liecenia, k psychologom, sledoval, co jem a co nejem, ci sportujem, ci sa dost hybem, a mala by som dojem, ze ma pre to vsetko odsudzuje, tak by som bola alergicka na akukolvek zmienku o chudnuti a o mojej postave a uz by som sa ani nesnazila to zmenit, lebo opat by sa zacala pretriasat ta tema, ktora mi je neprrijemna.

Co by mohlo pomoct:
Autorovi ako aj vztahom v rodine by mohlo moct upratat si to v hlave a nechat ju zit svoj zivot tak ako sama chce a zmierit sa s tym, ze mozno to uz nebude nikdy lepsie, naopak, moze to byt aj horsie.
Sestre by mohlo s jej vahou pomoct viacero veci, ale nic, co by sa dalo vynutit, vydupat, alebo na co by ju mohla proti jej voli motivovat ina osoba.

Ja by som jej pomohla iba peknym a mikym spravanim. Ak by som videla nejaky zlepsovak pre nu, povedala by som jej o tom. Pre nu je to najviac, ked ju beru tak, aka je. Sama sa moze zmenit. Iba sama. Len ju lubit, nic iné.....

Prepáč, ale aby som si v 50tke musela potajomky kupovat jedlo aby sestra nevidela čo a koľko jem. Je to jej vec. Čo ma 5 rokov a ty si jej mamka? Je to dospela osoba. Ty si jedz čo chceš a ona bude jest tiež čo chce. O to je to divnejsie keď ani nebývate spolu.

mame pacientku, ktora mala takyto postoj k životu kym chodila, dnes plače, že nepočúvala lekarov, rodinu, je pripútaná na lôžko, úplne imobilná odkázaná na pomoc inej osoby, ma cukrovku vysoky tlak, dostala cievnu prihodu, ochrnula na pol tela, ma epi zachvaty, ochorenia klbov, srdiecko chore... jej BMI je 55,33 čo je dosť, má plienky, takže sestra ak si nevstúpi do svedomia, môže skončiť aj takto ako mnoho ľudí, ktorých zdravie nezaujima, tato 60 ročná žena skončila ako mnoho ďalších u nás v ústave na psychiatrii, a prečo? pretože rodina to už nezvladala starať sa o ňu pre jej morbidnu obezitu, obezita je choroba, na ktorú sa umiera a ktorá privodí radu ďalších ochoreni ako kardiovaskularne, metabolicke, respiračné, pohybové, dokonca onkologického rázu....

a psychické som chcela ešte dodať

Akú ma postavu ak mohutnejsiu..tak musí mať väčšiu váhu..ci tu istú ako ty ???

Stiahnuť do mobilu aplikaciu kalorické tabulky. Ja som s nimi schudla za rok 40 kg. A doteraz sa stravujem pomocou tabuliek a váha ide pomaly dole.

Dr. Katerina Cajhamlova povedala, že keď natáčali reláciu Jste to, či jite, najviac bol problém psychické týranie os príbuzných...t.j. neustále narážky na váhu a jedlo.

Život po resekcii žalúdka alebo ako schudnúť pomocou operácie ....je uzavretá skupina v ktorej sme pred a po bariatrickej operácii. Všetci si tam pomáhame a nikto nikoho nesúdi. Všetci sme tam s celoživotným problémom s obezitou teda BMI nad 40. Mimochodom po tej operácii ľudia schudnú od 30 do 90 kg.Daj jej čas, len jej spomeň že niečo také existuje. Prajem veľa šťastia.

Ak som dobre pochopila, ona cely den nic neje a potom potajomky to vsetko dozerie?
Inak sa postavim na stranu autorky. Suhlasim sice s tym, ze to pre sestru moze byt neprijemne, ten tlak, ale nie je tu detailne napisane kedy a ako toto cele zacalo. Ale tvrdit, ze nas do toho nic nie je, je len polovicna pravda. Obezneho cloveka moze omnoho skor postretnut infarkt, porazka a pod. A taky clovek vam ozaj ostava potom na krku, nie kazdy mame zaludok na to, dat ho kamsi do ustavu. Takze ten vnutorny rozpor, ze niekto kasle na svoj zivot, a potom tym pokazi nieci iny, je namieste. A to pochopi iba ten kto zazil ako vyzera starostlivost o takeho bezvladneho alebo inak odkazaneho cloveka. Skuste pretacat na posteli 110 kil, aby nemali prelezaniny. skuste ho dvihat, aby sa vymocil, skuste prebalovat. Da sestru do ustavu a potom moze chodit ku psychologicke ona, aby sa vyrovnala s myslienkou, ze sa o nu nepostarala.

Zaplaťte si spolu víkend alebo dovolenku vy dve ako sestry tým že s ňou takto zaobchádzaš robíš len pravý opak ty to vidíš ako pomoc no ona ako útok možno nadradenosť musíš jej len dokázať že ju máš rada bez príkazov a nezmyselných darov. Je smutná a preto to robí,je to závislosť čo ju uspokojuje ale sama si dvôsledky neuvedomuje a čím je väčšia hmotnosťou tým sa viac uzatvára pred okolitým svetom. A určite by som kontaktovala jej obvodného lekára a povedala aký máš ty problém nech skúsi aj on prehovoriť a porozprávať sa...