Deti držia na strane manžela
Ahojte som erika (43) .Mam 3 deti a manžela (45).Dcera (19),synovia (17 a 14).Moj problém je dlhodobý a komplikovaný. Vyskúšala som čokoľvek, ale predsa. Skúsim v skratke neskôr informácie doplním ak sa nejaká žienka ozve ak by vedela pomoct.Moj manžel , ma deti na svojej strane. Nehovorím len o klasickom nadržiavaní ale o kompletne všetkom. Neviem ako začať, proste on im všetko dovolí. Príklad náš 14 ročný syn ma odomna vychádzky do 22:00 , príde domov o 0:30 stým že sa mi neozve , že volal s otcom, môj 17 ročný syn sedí cely deň na PC , aj to mu manžel dovolí, neučia sa , v domácnosti mi chlapci absolútne nič nepomozu.Moja dcéra je už plnoletá a prakticky si dovolí čokoľvek a manžel jej k všetkému prikivuje,chcela isť na koncert do Bratislavy isla,bola som zasadne proti , chcela ísť na 3 dni na chatu išla ,bola som proti,minuly týždeň mi povedala že by im bolo lepšie bezomna...Moj manžel chodí s kamarátmi po vonku, a často príde domov v nálade, niekedy ani nepríde .Som si na 100% istá že ma podvádza kedže naposledy sme mali spoločnú chvylku vo february tohto roku aj to ma neskutočné ponižuje pre moje strie na bruchu.Tie reči aké ma mi ublizuju,vobec ho nepritahujem ..Porodila som mu deti a on ma absolútne odvrhol.O domácnosť sa pravidelne starám, varím,periem,zehlím .. Priateľka mi poradila aby som šla na týždeň k rodičom, odišla som , keď som sa vrátila deti sa mi ani nepozdravili, doma bolo na moje prekvapenie čisto a dokonca aj navarené ..Som úplné zúfala,mojej dcére som predpísala tabletky od gyn.Tak ich aspoň berie.Proste v domácnosti som za nič, nikto ma nepočúva nerešpektuje, keď som mu povedala že odídem tak mi vybral tašku zo skrine a povedal že môžem ísť .Deti samozrejme ticho, nikto ma doma neľúbi, nevážia si ma.. Manžel často zaspi pri telke, ani si nepamätám kedy mi niekto povedal niečo pekne, alebo sa ma opýtal čí niečo chcem.. Chcú ma vyštvať z domu, ale jedine čoho sa bojím sú deti čo s nimi bude keď majú doma anarchiu..Som úplné na dne, do poradne nechce ísť, všetko čo poviem obráti proti mne a deti mu prikivuju .. Poraďte ako dostanem svojho manžela a deti naspet na svoju stranu?
@erika1337 nie to neije o "silnejšej" postave ,ved aj take ženy su vydate a štastne .Myslim že naozaj to je v tvojej hlavičke a o tom že deti su v puberte a nejak im tie hormony udieraju na hlavičku.No každopadne je to dopad z vychovy od malička,určite nie teraz to riešit je zbytočne. Niekde som čitala že deti sa vychovavaju do 5 rokov života,beru si vzorce od rodičov a jednoducho potom su ovplyvnene tym.
@erika1337 inak ono toto ženy dost často vytahuju že periem im ,varim,staram sa o nich a potom sa jedujeme ked niekto povie že je to naša povinnost ale podla mna je to tak. Deti sa nam narodia a kto sa ma o nich starat ved rodičia nie? POtom sa stažujeme že je všetko na nas a čakame za to vdaku .Je to uplne normalne že mamičky sa staraju o deti. Ale zrazu deti odrastu a už nas nepotrebuju a vtedy pride problem.
ja si nemyslím,že odchod pomôže,naopak,ty sa budeš cítiť zle a sama,lebo si na rodinu príliš zvyknutá a oni sú dospelí a poradia si,hladom neumrú......a kam by si šla,keď tvoj život je tam a s nimi?....pomôže zmeniť samu seba s pomocou odborníkov/už som písala manž.poradňa príp. psycholog/,musí ti stúpnuť sebavedomie a musíš sa naučiť správať asertívne a presadiť si svoje /deľba práce napr./..čo ako rodina robíte spolu?nejaké výlety,divadlo,predlžený víkend asi u vás neexistuje,či?poznajú ťa ako slúžku pri peci a práčke,nech ťa spoznajú aj ako kočku nachystanú do divadla či usmiatu turistku na tatranskej túre....
@erika1337 "davam mu maximalne 1 mesiac, viac to nezvladne"
Cele zle, prepac. Zvladne to, zjavne ta uz nemiluje (prepac ☹ ). Hlavne prestan riesit co bude robit tvoj manzel, tvoje deti a co zvladnu a co nie. Su to dospeli ludia, nech si robia co chcu. Podstatne je jedine, co zvladnes ty. Je jedno ci zostanes, ci odides. Jediny na koho sa kozes spolahnut, ze ta podrzi a bude stale s tebou si ty sama. Tak sa laskavo zacni k sebe spravat s laskou a prestan ocakavat uznanie a lasku tam kde zjavnenie je. Ze si tucna? No a? Ak ti to tak velmi vadi, co ti brani v tom zacat sportovat? Vsak aspon zabijes cas lepsie ako placom a par hodin tyzdenne nemusis pozerat na ich odute xichty a trapit sa. Musis sa vytazit, ty sama, nech nemas cas na trapenie. Zacni chodit na nejake kolektivne konicky, akcie, zacni sa socializovat a hlavne rob to len a len pre seba. Nie preto, aby si sa zdala lepsia im a chybala im. Aby si bola lepsia a bodka.
Nechapem zeny co ti radia porozpravat sa s manzelom alebo nebodaj manzelsku poradnu. Viem si celkom zivo predstavit situaciu, ze ta ma uplne v pazi a kasle na to, co mu hovoris. Chod si oddychnut od nich prec, nacerpaj nove sily a najdi v sebe to, co je milovania hodne a tym padom si zacnes konecne vazit samu seba. Ak sa vratis, potom sa staraj len o seba a mozno o najmladsieho. Zaujmi taku politiku, aku predvadxaju oni. Su dospeli a ked si nevazia co vsetko pre nich robis, tak by si bola hlupa, keby si si dalej takto nechala po sebe slapat. Tvoj muz je asi jeden z tych, co rad robi naschvaly aby podryval zene autoritu. Neboj, jemu sa to raz skaredo vrati. Ty mysli na seba a nic si neodopieraj. Komunikuj minimalne, vydus ich. Velmi ti drzim palce a verim, ze najdes spokojnost a stastie. Urcite dah vediet, ako to pokracuje.
Preco pises, ze nevydrzia bez teba viac ako mesiac? Co ked vydrzia a nebudu ta chciet spat? Nemozes mat plan, ze nevydrzia a budu ta volat naspat. Musis ratat aj s variantou B. Co urobis potom? Nespoliehaj sa len na variantu A.
Mas ist kde byvat, kleby si sa osamostatnila?
@stanulienkat tak sa to lahsie znasa zrejme... aj ja som raz musela opustit milovaneho cloveka a myslienky na to, ze mozno sa o rok stretneme a vratime sa k sebe mi davali v tom najhorsom silu zit a kracat dalej...ale po tom roku som uz bola zahojena a pripravena zit dalej 🙂 takze tento postoj uplne chapem.
@erika1337 viem,že nemám ešte tie skúsenosti, ale mňa napadla otázka,ked si prišla po týždni domov,mali upratané,navarené....zvládli to aj bez teba,prečo si myslíš,že by to nezvládli aj mesiac....neviem si predstaviť tú bolesť,že by ma moje deti nemali za nič....ale prečo si dovolila,aby to zašlo až tak daleko,prečo si to neriešila skôr....najmladšie dieťa má 14 rokov,od kedy sa voči tebe zmenil....viem že lúbiš svoje deti,ja by som sa poorzprávala z každým zvlášť,aj ked je to ťažké,ale opýtala by som sa,čo pre nich znamenám....čo ku mne cítia,ale každý zvlášť a potom by som sa rozhodla....ak si pre nich nič,aj ked je to hrozné,bolestivé,ak máš kde,odíd...daj tomu čas....snád sa spamätajú a pochopia,čo znamená mama....
hoci si takú situáciu nedokážem ani predstaviť,nieto zažívať,umrela by som od žialu....je mi to lúto
@erika1337 Velmi dobre si zváž, či odchod je to najlepšie riešenie ...Píšeš, že manžel to po mesiaci nezvládne ...a čo ak sa zatne, spolu aj s deťmi, vymení zámok a pod ..a povedia si, že to zvládnu aj bez teba???Sama musíš vnútri vnímať, čo je najlepšie riešenie, keďže Ty sama najlepšie poznáš reakcie manžela a detí a ich povahy... Viem o Niekom kto Ti dokáže pomôcť, Tebe aj Tvojej rodine a záleží mu na tom, čo prežívaš....nie,nie je to žiaden psychológ, či psychiater, či manželský poradca ....alebo aj áno, je vlastne všetko v jednom, no len On jediný ti dokáže pomôcť. Skús sa porozprávať s Ježišom ako s najlepším priateľom, povedz mu tak ako sa rozprávaš s priateľkou, ako sa cítiš, čo ťa trápi a hľadaj pomoc u Neho ..nie je to výmysel, či niečo nereálne... je to realita ...určite si už rozmýšľala na mnohými riešeniami ...čo tak dať šancu Bohu, aby vstúpil do Tvojho života a do Tvojej rodiny?? Myslím, že Tvoja situácia je z ľudského hľadiska bezvýchodisková, no nie tak pre Ježiša ...Pre Neho je Tvoj problém príležitosťou, aby Ti ukázal svoju lásku a moc, aby premenil Tvoj život a skrze Teba život Tvojej rodiny ...Zájdi niekedy do chrámu, kde osobitným spôsobom prebýva a hľadaj pomoc u Neho ..Ver, že On jediný Ti môže pomôcť ...nechaj sa viesť jeho Duchom, veď on je Ten najlepší Radca, Pomocník ...Neboj sa urobiť krok viery, nezáleží na tom aká je TVoja viera, On ťa prijíma takú aká si tu a teraz, nemusíš robiť vôbec nič, aby ťa mal rád...najviac ho bolí, ak človek zaťažený hriechom otáľa s návratom k nemu, nie hriechy, ktoré páchame,ale to, že otáľame s návratom k Nemu ...Vstaň a vrhni sa mu do náručia ..čaká na Teba !!!
Citam si celu tuto diskusiu a prispevok a neviem co si mam o tom celom tvojom probleme mysliet,,,,mozno potrebujes nakopat ale ja by som povedala ze objat .... odist?neodist??? je to urcite tazke ale v prvom rade zameraj sa na seba,,ked chces zacni cvicit ked nie nie ,,,chod kadernicke,,,,kup si nejake veci na seba,,, primaluj sa,,,ale IBA PRE SEBA .pre tvoj dobry pocit aby si sa citila ako novy clovek,,,, chod s kamoskou na kaficko a pokecajte len tak o nicom a o vsetkom,,,a doma nepovedz nic NERIES nechaj tak a uvidis ako budu pozerat s otvorenymi ustami ze co sa deje s tebou,,,,,a co sa tyka upratovania varenia zehlenia IBA PRE SEBA!!!! 🙂 🙂 🙂 🙂 PRAJEM STRASNE VELA SIL A DAJ VEDIET AKO SI ZVLADLA, AK BUDES CHCIET NAPIS IP 🙂
@erika1337 u vás bol a je aj problém v dvojitej výchove. S manželom ste o výchove nekomunikovali a každý ste vychovávali podľa seba. To bola hlavná chyba, že ste neboli schopní dodržiavať jednotné postupy pri deťoch. Tvoj manžel mal podľa všetkého k deťom duševne bližšie ako ty - trpezlivo vysvetľoval, počúval, bol pre deti blízkym človekom. Ty si vychovávala skôr capnutím po zadku, pravidlami, zákazmi, vyzerá to tak, že tvoj manžel mal navrch tým, že deti vypočul a pochopil. Toto si deti najviac cenia. Mali ste príliš odlišnú výchovu a deti si vybrali - otca. Sú teraz v zložitom veku a pochopia ťa, až keď budú mať sami svoje deti, rodinu, keď budú možno potrebovať povarovať vnúčence... puberta zamáva aj s deťmi kde funguje všeko tak ako má, vy ste vaše deti zmiatli prílišnou odlišnosťou vo výchove. Jasné, že si decká vybrali tú benevolentnejšiu výchovu. Na tvojom mieste by som robila tak, ako ti tu bolo poradené. Začni konečne žiť a nečakaj na nejakú priazeň od detí a manžela. Ži pre seba, najlepšie ako vieš, nájdi si koníčky, vyplň svoj čas inak ako len domácimi prácami a starostlivosťou o rodinu. Nečakaj od nich radikálnu zmenu, u vás to už zašlo príliš ďaleko na to, aby sa to urýchlene vyriešilo. Toto vyrieši len a len čas.
Inak na vysvetlenie: tiež som vždy inklinovala k otcovi, vedel ma pochopiť oveľa lepšie ako mama, máme rovnaké duševné naladenie a jemu som sa nikdy nebála nič povedať. Vždy ma bral takú aká som bola, zbytočne neriešil somariny, nezakazoval, nezvyšoval hlas a nikdy ma do ničoho nenúnil, nechával mi kus osobnej slobody. Mama sa ma snažila vždy vtlačiť do nejakej jej predstavy o mne, nebrala ma takú aká som bola a vždy mala tendenciu robiť zo mňa niekoho iného. Nikdy som sa s ňou nevedela porozprávať, mne jej afektovaný a neúprimný spôsob komunikácie vždy vadil. Aj dnes sa cítim lepšie v spoločnosti otca, nepoúča, rešpektuje, nemá potrebu stále rozprávať len aby ticho nebolo...
Jednoducho takto to niekedy v rodinách býva, nie každý v rodine si navzájom sadne ako človek, niekedy je duševné naladenie človeka príliš rozdielne.
Vrátiť čas sa nedá, ani radikálne riešenie neexistuje. Chce to len čas a ty začni žiť a hlavne sa neumáraj, pomalými krôčikmi môžeš nájsť so svojimi deťmi spoločnú reč, len to nesiľ, nevyčítaj, pokús sa normálne fungovať v rámci rodiny, ale buď trochu vzácna - čiže nebudeš doma stále k dispozícii, budeš mať svoj voľný čas, svoje záujmy atď.
@erika1337 uprimne, v 19tich som uz rodicom svoje plany typu chata ci koncert len oznamovala, na dovolenie som ozaj necakala 🙂
Bojis sa, ze ak odides, zostanes navzdy sama. Prepac, ale ty uz sama si :/ takze horsie to uz nebude. Vztah s manzelom je uz davno mrtvy, ten asi nema zmysel zachranovat. S detmi to bude beh na dlhu trat, ale tam sa tourcite moze zlepsit. Len to chce odstup, cas a trpezlivost.
Ja by som podala navrh na rozvod, detom povedala, ze o ne stojis, ale nech si same vyberu, s kym chcu zit. Bez natlaku ci citoveho vydierania. A zacni konecne zit svoj zivot.
@ammellia úprimne, ja som bola na chate už v 16-tich 😎 Tiež sa čudujem, že ma rodičia pustili a tak isto rodičia mojich dvoch kamošiek. Veru neviem, či by som mala odvahu pustiť v tomto veku svoje deti. Ale 19-ročná dcéra si určite nemusí pýtať dovolenie od rodičov, tam už to nie je namieste.
@erika1337 skutočne, takýmto zasahovaním dospelej dcére do života to len zhoršuješ a dusíš rodinnú atmosféru viac ako je
@erika1337 síce deti nemám, ale som dcérou, takze dovolím si reagovať. Znie to smutne, co píšeš a viem, co cítiš, ten pocit , ze si menejcenne a nedocenena a neakceptovana... Nechcem nikomu držať stranu, len by som ti chcela dat par otázok na zamyslenie. Skús sa zamyslieť nad tým, ako si sa ty správala k svojim deťom, ked boli ešte maličké a ked boli väčšie, ake emócie si im prejavovala, mali v tebe oporu, zázemie, bezpečie, milé slovo, pohodu a učila si ich ísť životom a k sebestacnosti ? Alebo si len zakazovala a prikazovala a čakala a rozčuľovala sa a "nervacila", lebo ta nikto nepocuva a každi si robí co chce a nikoho nenapadne samého od seba, aby ti pomohol ? Vychádzajme z predpokladu, ze to tak bolo, tak sa čudujes, ze deti si nechcú nechať rozkazovať a zakazovať a počúvať tvoje výčitky a "nervacenia" ? Prepáč, ak to píšem tvrdo, nechcem sa ta zlom dotknúť. Pochopiteľne, ze pôjdu tam, kde majú "slobodu a pohodu" a nikto ich do ničoho nenúti silou mocou !!! Autoritu si nezískas takýmto správaním, nemôžeš očakávať, ze deti prídu na svet a majú automaticky prirodzenú autoritu voči matke či otcovi, ale práveže dieťa reaguje nato, co od ich rodičov k ním prichádza !!! A co oni nasali od vás, tak Vám to vracajú teraz. Každi človek a živý tvor potrebuje pohodu a slobodu a to veru od teba nedostali ale otec im to "poskytuje", aj ked možno v tvojich očiach ( či spoločensky ) je to nesprávne. Ty si na nich nepríjemná, preto sa ti vyhýbajú a nekomunikujú a idu radšej za otcom. Žiaľ vy dvaja s manželom ste sa tiež nezhodli na výchove deti a preto to tak u vás polarizuje. To je z pohladu deti a manžela.
Zároveň chápem aj tvoj pohľad, cítiš sa byt neakceptovana, LEBO TA NEPOČÚVAJÚ, ale to ze ta nepočúvajú nemusí byt hneď dôvod, ze ta neakceptujú, oni žijú svoj život , im je dobre tak ako žijú ( spomínaš, ze bez teba bol doma poriadok a ze sa vyjadrili, ze im je bez teba lepšie) a ty im ich pohodový život narúšas svojim "autoritatívnym " prístupom, ktory sa ti ale nedarí presadiť a to ta štve. Ale skúsila si ty ich počúvať, koľko si sa rozprávala s tvojimi deťmi, ked boli menšie, dala si im možnosť sa vyjadrit, dovolila si im spraviť to, co chceli aj oni, dala si im ty pocítiť, ze ich akceptujes ako živé bytosti s vlastným zmýšľaním a vôľou ? A co manžel, aký si mala k nemu prístup, správanie ?
Spýtaj sa sama seba, začo majú mat tvoje deti ta radi, si ta vazit ? Ake spomienky majú deti s tebou ? Koľko si sa s nimi zasmiala a poblaznila ?
Napíšem to možno tvrdo a niekto ma odsúdi, ale len preto, ze si dala tvojim deťom život, ale inak ho nemali príjemný, tak nemajú dôvod si ta automaticky vazit a mat ta za autoritu... Deti k nám neprichádzajú, aby nás blahorecili, ale my sme ich chceli a mame sa postarať o to, aby sme im zabezpečili prijemne detstvo, učili a my sa učili od nich a my mame byt vďační, ze nám bolo dopriate byt rodičmi. Matku nerobí pre dieťa vedenie domácnosti a vyžadovanie autority.
Možno keby si sa so svojimi deťmi porozprávala ako ta vnímajú, nech vieš a môžeš sa nato kriticky pozrieť a posnazit sa o nápravu, ak to je v tvojich silách. Nepojde to zo dňa na deň, ale ZMENIS SEBA, ZMENIS SVET 😉. A to, ze ty sa odujes a v hneve neakceptovana a poníženia odídeš z domu im neublíži, práve naopak, budú sa tešiť, ze majú kľud a myslím, ze to je ešte ponižujúce vedieť, ze vlastne tvojim deťom a mužovi je lepšie bez teba ako s tebou !!! PÝTAJ SA PREČO A PRACUJETE NATOM, ALEBO ASPOŇ TY, určite získaš lepší pocit aj sama zo seba a verím, ze napätie, co je medzi vami sa postupne uvoľní...
Samozrejme, ze neni poriadku, chodiť tak neskoro domov z vonku, ale syn hovoril s otcom, teda rodičom, prečo nehovoril s tebou ? Pýtaj sa seba či jeho. Ani nič zle neni natom, ze išla dcéra na koncert, principiálne. Skôr ty vnímam problém, ze ty si to zakázala a ona ta neposlúchajú a otec jej to dovolil a on akoby išiel proti tebe ! Ale kvôli čomu vlastne si zakázala ísť jej na koncert ? Možno už priliz a bez rozmyslu zakazujes a čakáš, ze ta budú poslúchať, a to akosi nefunguje... Radšej by si mala deti, co budú v živote čakať len na povolenie a zákaz či prikaz od rodičov či zamestnávateľov či svojich partnerov a inak nebudú schopní fungovať v živote a budú robiť len to, co od nich ostatní očakávajú ???
Nekritizujem ani neodsudzujem, len rozmýšľaj...
Ja by som nikde zatiaľ neodchádzala, však si doma. Nájdi si nejaký šport, alebo plávanie, jazyk sa skús naučiť - takže sa zapíš do jazykovky. Len neseď doma a nečakaj kedy kto príde. Začni si žiť tak troška svoj život. nemusíš prestať variť, ani upratovať - ale ani to nemusíš preháňať. A možno si časom aj ty nájdeš niekoho kto si ťa bude vážiť, s kým budeš šťastná a ten tvoj si potom uvedomí koho mal a čo stratil.
@0silvia0
@honey777
@ammellia tak ja si zas napríklad neviem predstaviť že by môj 14 ročný syn bol do pol jednej v noci vonku alebo že by moje deti nepomáhali a manžel ich v tom ešte podporoval.
Byť liberálny je teraz in , len potom aj taká generácia mladých vyrastá . Do určitého veku jednoducho určujem smer ja , v dospelosti ale tej skutočnej dospelosti ( samostatné financie , viac ako 18 rokov ) už zasahovať nebudem .
Skupinové chovanie voči jednej vyvrhnutej osobe funguje často dokonale, deti sa vždy priklonia tam kde je im dočasne lepšie ale je to pre nich skutočne lepšie do života ?
@honey777 Ahoj ja viem, ale ja sa o svoje deti strasne bojim.. Naozaj to co si napisala ma nieco do seba.. Teraz mam pocit ze za vsetko som na vine ja.. Ako som pisala zajtra sa balim..Manzel sa ma jedine opytal kedy sa vratim, povedela som mu ze nikdy tak sa zasmial..Je mi to naozaj luto ze som skoncila ako som skoncila..Ale rozvadzat sa nechcem , to zdoraznujem.. A ked poda ziadost tak budem proti..
@erika1337 rozvádzať sa nechceš a bojis sa o svoje deti, Erika, ale teba NIKTO NEVYHADZUJE a ani ja som ti nezradila, aby si išla preč !!! Tvoj manžel sa pousmial, asi cynicky ( poznám ), lebo ti to neverí alebo mu bolo blbe povedat, "ďakujem, to by bolo milé od teba" , to ale nevieme. Ak chceš odísť, tak by som len na určitú dobu, aby si sa upokojila, uvedomila si to všetko, premyslela, pospominala kde si robila chyby a ako ich môžeš napravovat. Erika, sú to tvoje deti, pokus sa nájsť cestu k ním, bud však úprimná a hovor s nimi, daj im pocit, ze si tu, ze ich vnímas a ti na nich naozaj záleží ( zaujímaj sa, počúvaj, vnímajú ) ALE NEVNUCUJ SA aby si sa im zasa naopak takto "nezhnusila". Buduj svoje sebavedomie, vnímajú svoju ženskú a materinský intuíciu. Mohla by si zájsť za psychológom a poradiť sa, určite ti pomôže nájsť cestu k tvojim deťom. Tomu verím. Ak ti naozaj záleží na tvojich deťoch ako osobnostiach, tak to zvládnete. To, ze tvoj muž ma milenku, nechaj ho tak, bud úprimná aj k nemu. Chyba ti snáď milovať sa mužom, ktory ta nechce ? Neboj, nájdeš si iného, ale koncentrovala by som sa na tvojom mieste najprv na tvoju úpravu postojov správania v zaujme zdvihnutím sebavedomia a získania deti, ale nie tak, ako si to robila doteraz. Opýtaj sa ich, CO POTREBUJU, CO IM CHYBA U TEBA, bude to určite bolieť, co sa podozvedas, ale posunie vás to dopredu a verím, ze k sebe 🙂
@erika1337 Nezostanes sama, ale zacnes konecne zit.