Dilema - oznámenie o smrti

ja ako osoba, ktorej sa krati cas, by som to chcela vediet. ak by som bola v pozicii pribuzneho, neviem, co by bolo najlepsie. zavisi asi od toho pribuzneho, aka je povaha a ci by mu ta informacia pomohla vzchopit sa a uzit si ostavajuci cas (cudne napisane, ale verim, ze chapete, co myslim) alebo by ju to vnieslo do totalnych depresii, ze by mozno tie sposobili viac problemov ako samotna rakovina.

už by som sa do toho nestarala... lekárka povedala ako na tom je. Spracovať to musí dotyčný sám. Nie každá povaha to zoberie z tej lepšej stránky /že ešte mám trochu času, ešte môžem byť s najbližšími... niekto je vyslovene protivný... /
Či by som chcela vedieť? Asi áno, ale to som ja, aktuálne mám malé deti, takže asi preto by som to hlavne riešila v sebe

@pondelok01 nie, ta osoba je skalopevne presvedcena ze ju vyliecia. Je to starsia osobka, s mnohymi dalšimi diagnózami. Všetci to vedia a sú k nej milí, a ona je arogantná a ničí si teraz vzťahy s niektorými ľuďmi.. myslím, že keby vedela snažila by sa o opak. Urovnať, zmieriť sa.. Ty by si chcela vedieť pravdu?

@ateh Je v nás prirodzený strach z neznámeho, nepoznaného, obavy, ako to zvládneme a aj túžba poznať.
Každý vieme, že nás to čaká a nevieme, kedy. Keď povie, že zomrie, má pravdu, rovnako povie inému. Ale nevieme čas ani hodinu. Zabezpečila by som, aby pri nej niekto bol, keď bude chcieť byť sama, dopriať jej súkromie, vlastný pokoj, no navštevovať, zaujímať sa, čo ju poteší, urobí radosť.

@ateh ja by som asi tusila, ze je zle, ak by som mala tolko diagnoz a doktorka mi nieco naznacila. Ale nie som starsia a neprijemna.

@ateh ja myslím že čochvíľa príde aj sama na to že čas sa kráti, že to nedá, telo aj duša jej "otvoria oči" a sama sa rozhodne či ešte chce meniť vzťahy...a možno aj tuší že prichádza koniec a toto je jej obranný mechanizmus...nehovorila by som nič naviac, ona to vie

Ak jej má urobiť radosť to, že jej niekto verí, že ju vyliečila, podporiť ju. ( Neznamená, že ju vylieči zázračný liek. Ale jej pocit, že je niekto pri nej, že jej dôveruje, rešpektuje, že jej verí )
Držať za ruku, pozerať do očí.

Ak je to takto, ze vsetci naokolo to vedia, tak neboj sa, aj ona to vie. Aj napriek tomu, ze lekarka jej dala planu nadej.
Kazdy sa vysporiadava s koncom inak. Niekto to prijme ako holy fakt a snazi sa uzmierit a vyriesit si vsetky vztahy, aby neodosiel v zlom, niekto si zacne uzivat ako odtrhnuty z retaze a niekto to zacne popierat.
Ona to ocovidne popiera a je to jej sposob, ako sa s tym vyrovnava. V hlbke duse ale vie, ze je to konecna. A potrebuje pochopenie od okolia.

@ateh Pacient sa necíti dobre, nevládze, je vyčerpaný, už jednoducho nevládze žiť, takže na to postupne príde aj sám. Jednoducho tá biochémia v ľudskom tele spôsobí, že to pacient tak nejak pocíti a akoby to pacienta postupne pripraví na odchod. Aj tie lieky, ktoré sa užívajú majú rôzne vedľajšie účinky, takže vplývajú na psychiku. Lenže medicína je nevyspytateľná veda a stáva sa, že aj beznádejne chorý pacient sa akoby zázrakom zastabilizuje a žije omnoho dlhšie ako sa predpokladalo pôvodne.

@katkamatka7 to čo si písala držať za ruku atď sa dá s kľudným vyrovnaným človekom. Ona je stále pripravená do hádky. Jej deti vedia že narobila dlhy a nechce povedať kde ani koľko.

@ateh Rozumiem. Ak nie teraz, bude to potrebovať neskôr. Mám za sebou odchody ľudí mne nepoznaných, aj blízkych. Jej napätie zmierniť, nie vykolísať. Prejaviť úctu ku nej, nájsť niečo pekné, na čo sa dá zaspomínať, jej detstvo, mladosť. Len počúvať, .....

@ateh Ludia su rozni. Z tvojho popisu mi to pride, ze ta osoba ma dllhy, nechce to riesit a nechce odist z tohto sveta. Clovek, ktory sa snazil zit cestne, tak je pripraveny na odchod. Neviem, ci je veriaca. Ja osobne by som chcela vediet, ze zomieram, aby som vedela dat do poriadku este posledne veci, napr. zavet a to tak, aby sa po mojej smrti rodina nerozhadala. Porozpravala by som sa s nimi a vysvetlila im, preco tomu davam to a inemu toto. Taktiez by som sa chcela rozlucit s pribuznymi a pripravit ako veriaca na cestu do vecnosti. Strach by som mala obrovsky z toho, ci do tej vecnosti pridem. Nakazala by som pribuznym, aby sa za mna modlili a zohnala znameho knaza, ktoremu by som nakazala sluzit gregorianske omse, ktore sa sluzia za zosnulych. Ale to som ja. Viem aj o ludoch, ktorí nechceli knaza ani na smrtelnej posteli a pri zomierani nadavali, kricali... nechceli odist z tohto sveta, pricom vsetci vieme, ze raz sa to stat musi.

@ateh uz to pocula a vie co bude,netreba jej to opakovat si myslim. To ze je taka aka je to len znaci ze to nevie spracovat a boji sa. Nechaj tak,nech si dozije ako chce. Stale sa z toho moze dostat,aj ked sanca je mala.

@alenkaorava tvrdi o sebe ze je veriaca, v rodine bol aj knaz, ale jej zivot hovori nieco ine. Jej najblizsich je len zopar, zavet by bol jednoduchy. Zvazuju vsak vzdat sa dedictva, lebo ked sa jej pytali na financie tak sa rozplakala a pohadala sa s nimi, ze ich je prd do toho.

@ateh ja poznam jedneho. Ma rakovinu tiez vysoke stadium, jeho rodine povedali ze maju ratat dni pripadne mesiace. Jemu to nepovedali, este bolo vidno, ze ma nadej. Ze veri. A ze sa vylieci. Vedel, ze ma rakovinu, ale ze ju ma v najhorsom stadiu, to nevedel. Mal ist najprv na operaciu a potom na chemoterapiu (ak by prezil operaciu). No a uz ked sa chystal na operaciu, tak mu nejaky lekar zahlasil, ze aj tak je operacia zbytocna. No a on sa potom zlozil, strasne chradol. Proste prestal verit. No a potom prisla operacia. Z nej sa pozviechal a chodi na chemoterapiu 🙂....
A psychika je velka carodejka. Ja by som povedala, len ze ma rakovinu, ale to, ze v akom stadiu, to by som si nechala pre seba. Nikdy nevies ako zaregauje dotycna osoba a co ak potom prestane "bojovat"?

poznala som jednu osobu...tiez k tomu pristupovala tak, ze ona a zomriet? kde zeee...bola v nemocnici, sestricka ju skontrolovala, odbehla na wecko, vratila sa a dotycna bola mrtva. nechaj ju, nech bojuje. Ked to bude mat prist, pride to.

@pink_lady ja nie som opravnena nieco take jej oznamovat, na to ma svoje deti. Ale oni nevedia ako jej to povedat.

@ateh nuž ak má veľké dlhy tak by to bolo asi najlepšie... ako ja neviem,- ak stojím o vzťahy s ľuďmi, tak bez ohľadu na to, či je smrť za dverami

@ateh a načo sa vyzvedajú na financie? veď notárka im povie. Ak sa doteraz nestarali ako mama hospodári, tak nech sa nestarajú ani teraz. Mne by veľmi ťažko padlo, keby zrazu po stanovení dg niekto začal riešiť moje financie, ešte som nevychladla a už sa idú deliť majetky? No jasné, že by som bola nepríjemná a pripravená hádať sa 😀
Deti by ju mali poznať dosť dobre na to, aby vedeli, či jej povedať pravdu alebo neriešiť. Osobne si myslím, že človek vie, že sa blíži jeho koniec, nepotrebuje to počuť od iných. Ešte možno tak od lekára, ale aby mi vlastné decko oznámilo, že mami, máš ešte tak polroka, tak asi ešte pozbieram posledné sily a jednu jej struhnem....

@ateh ved ja ti nepisem ze jej to mas oznamovat, skor ze to nechat tak.

@sissy27 tak nemuseli sa starať o jej financie - je svojprávna, ale ak vedia že má dlhy, tak možno chceli zistiť viac... to mi až také čudné nepríde. Všetko je o vzťahoch, ak tie stáli za figu tak ani na smrteľnej posteli sa zázrak nestane. Tu to vyzerá tak nejako

@ateh - vyhľadaj si v googli rozhovory s onkopsychológom, je ich viac a sú veľmi prínosné. Aj pre okolie pacienta. Ak si neviete dať rady, Liga proti rakovine má zoznam onkopsychológov, ktorí pracujú aj pre okolie pacienta, ten poradí viac ako anonymní užívatelia na fóre, ktorí mnohokrát možno ani nemajú poňatia o tom, ako takéto ochorenie zasiahne človeka a celú rodinu a mnohé veci vidia len cez optiku zdravého človeka. Ja by som, on by mal... táto diagnóza, keď vstúpi človeku a rodine do života, obráti naruby absolútne všetko a zrazu nič, čo bolo predtým neplatí.

Jedna taká naj rada je - viac počúvať, menej hovoriť, a hlavne nevnucovať pacientovi vlastné pocity a to, ako by sa on mal cítiť. A hlavne nesúdiť. Pri takýchto pacientoch treba extrémnu dávku empatie a trpezlivosti, podporu, ktorú by mali cítiť zo svojho okolia, aj keď môžu mať správanie totálne vymenené z rôznych dôvodov. Nie je to jednoduché ochorenie, hlavne liečba je dlhodobá a veľmi psychicky aj fyzicky náročná.

@katrinka8 ďakujem, vyhľadám.

@bagre veď nemuseli - ale nech sa teda nestarajú ani teraz. Veď notár pozisťuje stav dedičstva a budú mať čas sa rozhodnúť či ho prijmú alebo nie. Mne toto fakt pripadá ťažko cez čiaru, že mi umiera príbuzný, ja to viem, on to možno tuší a už rozmýšľam či by nebolo lepšie odmietnuť dedičstvo...

@sissy27 hned po smrti Ti nikto nepovie kde všade mal zosnulý účty. Poznám prípad kedy vdovu oslovovali rok po smrti že manžel dlhuje tu, tam. Našťastie sa zriekla dedičstva. Jedna spoločnosť tak vyvolávala 4x až kým im vdova nepovedala že ich dá do telky. 2x im poslala úmrtny list a stále skúšali.