Dnes mi muž povedal, že som špina
Nikdy som nechcela deti . No zaľúbila som sa a vydala sa s tým že jedno dieťa privediem na svet. Aj som priviedla , dcéra má 11 rokov, mám ju rada , ale nie som žiadna oddaná matka. Manžela mám veľmi rada, zabezpečuje nás veľmi dobre, sme bez hypotéky a nemáme žiadne iné finančné záväzky.
Po 11 rokoch som znova , teraz už neplánovane otehotnela. Nebolo to žiadne zlyhanie antikoncepcie, jednoducho sme boli na dovolenke a ja som asi v poblúznení oddychom vynechala pár tabletiek antikocepcie , no a doma ma potom čakal pozitívny tehotenský test.
Dieťa nechcem , chcem ísť na interupciu , mám 41 rokov a nechcem vychovávať a zas sa obmedzovať. Jedna dcéra mi stačila a ledva som ju ako tak vypiplala , jednoducho nie som materský typ. Lenže môj manžel je zásadne proti , dieťa chce a chce aby som s ním bola aspoň rok doma. Už len tá predstava vo mne vyvoláva nevolnosť že by som bola doma s malým uvreštaným deckom , ktoré jednoducho nechcem .Na materskú on nepôjde , vraví že do roka má byť s dieťaťom doma matka a potom by išlo do jaslí .
Som v 9 týždni tehotenstva, tehotenstvo mám potvrdené a srdiečko bije. Už 3 týždne sa doma vadíme ako psy , lebo ja chcem ísť na interupciu a jednoducho uzavrieť definitívne kapitolu materstva. Dnes mi povedal že som obyčajná špina , že vidím len seba a svoje pohodlie a že sa chystám " utratiť " aj jeho dieťa. Ak pôjdem na interupciu , tak so mnou skončil, že pre toto nemá pochopenie, lebo všetko máme čo treba , len že som hnilá ako voš vychovať ďalšie dieťa. Že po tej interupcii sa ma už nikdy nedotkne a rozvedie sa so mnou, lebo s takou špinou on nebude žiť.
Neviem čo mám robiť , dieťa nechcem ale nechcem prísť ani o manžela. Poznám ho, viem že by sa s o mnou rozviedol , nerozchodil by to ani nerozdýchal , to viem na 100 %. Nechcem však už žiadne ďalšie decko a už vôbec nie vo veku 41 rokov, nezvládnem to a bojím sa aby som mu od zúfalstva že ho mám ,hoci som ho nechcela, niečo neurobila alebo ho nenávidela.
V tomto veku by som si dieťa nenechala.
Sama si za to môžeš a chúďa to dieťa čo nosiš pod srdcom, za nič nemôže. Máš 41 rokov, celkom isto si vedela, že ďalšie dieťa už nechceš, mala si sa tak správať. Tvojmu mužovi sa nečudujem. Situácia z ktorej nemôžete obaja vyjsť spokojní, takže treba kompromis, hľadaj psychológa aby si sa pripravila na dieťa alebo na rozvod.
Keď máš takýto postoj, nemala si muža ani informovať. Neschvalujem to, ale chápem z veľkej časti.
Toto ti buď rozbije manželstvo a budeš sama (možno spokojná), lebo toto muž neprekusne alebo budeš mať nechcené dieťa, ktorému to teoreticky zničí život. Každopádne, v prípade, že to dieťa budeš mať, tak je šanca, že svoj postoj zmeníš a nakoniec budeš vďačná za to, že ho máš.
Už sa musíš rozhodnúť ty, ja by som šla do tej verzie, kde mám väčšiu šancu mať pekný život. Ale je to len jedna z možností.
dokonaly prispevok ako vyvolat hnev u MK zien :DDD tu nenajdes pochopenie, tu zeny maju jedine poslanie v zivote a to je plodit a starat sa 🙏😂
@marca12 ďakujem za prejavy pochopenia. Od mala nemám rada deti , naozaj som ich nikdy nechcela lebo nemám cit , neviem sa k nim priblížiť , som ako slon v porceláne. Dcéru mám rada , ale viem si predstaviť život aj bez nej . Neviem s ňou viesť rozhovory , jednoducho to neviem , to skôr muž. Navarím jej , operiem , naučím sa s ňou ale ďalej to už neviem . Cítim sa ako jej teta a nie mama, akoby ani ku mne nepatrila. Robím čo je v mojich silách hlavne v tej oblasti , ale mám dané limity prírodou ktoré nedokážem preklanúť. Dnes viem že som nemala mať žiadne deti , nie to dve. A že som sa nemala nahovoriť na to manželom aby som skusila aspoň to jedno .
Vieš vždy tu čítam ako je žena tehotná z nejakým kretenom ..ktorý dieťa nechce je alkoholik bije ju alebo nedaj bože drogy..a teraz som prečítala tvoj príspevok na jednu stranu ťa chápem ale na druhú stranu môžeš ďakovať Bohu že máš takého muža akého máš..chce dieťa vie ťa zabezpečiť ste bez hypo máte sa ok ...čo ešte chceš???...Máš 41 rokov preboha tak sa k tomu postav zodpovedne ...prepáč ale je to tvoja chyba že si zabudla z pobluznenia oddychu vziať tabletky...🤦druhé ženy by dali čokoľvek na svete aby mohli mať druhé dieťa a ty chces ísť na interupciu ...
Hnevá ma aj manžel , lebo viem ako to bolo pri prvom . Nasľuboval mi hory doly že mi pomôže a nakoniec som ostala na malú sama . Myslela som že zblazniem, lebo on bol buď v robote alebo s kamarátmi niekde. Prišiel domov večer dvakrát ju vyhodil do vzduchu a dal mi ju znova do rúk . Bola som s ňou doma skoro tri roky, lebo keď som chcela do práce , neskutočne po mne vykrikoval že som krkavčia mater, neviem sa obetovať. To je moja skúsenosť z prvého materstva a viem že to bude aj teraz tak .
Kedže je chlap na teba taký nasratý tak šup na potrat a rovno sa odsťahuj.
@laurita285 asi to aj spravím .
Ja by som isla na interupciu a ukoncila s nim vztah pokial naozaj nedokazete viest kultivovany rozhovor o tom, ked ma potrebu ta nazyvat spinou a urazat kvoli interupcii tak naozaj pre mne by to bola konecna a blikala by mi kontrolka preco s takym muzom, ktoremu na mne nezalezi ako sa citim, som bola tolke roky, je na tolko egoisticky, ze nevidi, ze to dieta by mi znicilo zivot... a popravde 41 nie je najoptimalnejsi vek aj ked mas ponaucenie nezabudat brat tabletky. To, ze cakas dieta za to mozete obaja ale ja by som taku reakciu muza neprekusla.
Ja len to napíšem ze neverím ze toto dokáže povedať žena MAMA o svojom dieťati keď mu dala život. Nechapem. Je mi ľúto vašej dcérky ze vyrastá bez lásky mami.
Najlepšia a najľahšia varianta, tak či tak za tebou neskôr chlap dolezie a ospravedlní sa. Kebyže si to dieťa necháš aj tak by boli roky zvady a celé by to nedávalo zmysel. Treba si uvedomiť aj to že určite aj tvoje 11 ročné dieťa nieje zrovna nadšené že má za mamu teba, isto by si želala niekoho iného takže radšej by som nekotila ďalšie.
@alchemilkazltozelena ja skôr dúfam že to je vymyslené..
Neverím, že i tu sa nájde niekto pre koho je ZASE muž ten zlý😃
Boze moj🙄 no mna tehotenstvo tiez prekvapilo,sokovalo,ale bola to ina situacia,lebo my sme zabezpeceni neboli,boli sme spolu kratko,moj vtedy siel menit pracu,dokoncovala som svoj MALY prvy byt,ktory som kupovala este sama,peniaze boli fuc uplne atd,mala som clive obdobie,v hlave ma napadlo,ci si to nechat,ale pri predstave ako sa robi “potrat” mi bolo zle,lebo ano,srdce uz bilo a ono za nic nemohlo…ale ked citam,ako sa necitlivo vyjadrujes,ze decko a uvrestane decko a ako si rozhodnuta,no neviem,tazko mi berie hlava tolko chladu,ktory z teba srsi v tych vetach…ja suhlasim s manzelom a keby som v takej situacii ako on,asi by som s tebou tiez uz nechcela zit…lenze mat dieta ak ho nechces a mas priam odpor,to tiez neviem,ci je dobre riesenie…mam kolegyne,ktore rodili prve/druhe po 40tke a su v pohode. Tazko sudit,ked nepozname povahu,sudim len podla stylu ako pises a opakujem,ide mi z teba chlad,necitlivost,proste mate vsetko,nemusis sa bat ako ine zeny,ci vyziju,ked prejdu na rodicak,no ty asi uprednostnujes svoje pohodlie…ale aj pre tvoju nezodpovednost sa to stalo a my dospeli predsa musime niest nasledky…kazdy sex=moznost otehotniest,aj s antikoncepciou,aj s inou ochranou…mozno aj to je cesta,nemat dieta na silu a vy si pojdete kazdy svojou cestou. Ale to by si stratila uz svoj zivot,ktory ti podla vsetkeho aj vdaka muzovi vyhovuje…
krestanska uderka v akcii? ja nehovorim, ze potrat je spravne riesenie, ale nie sme vsetci rovnaki a niektore zeny a muzi fakt nie su vhodnymi rodicmi, je to pre dobro "celej rodiny". a uz vobec nechapem, ako tu niekto moze napisat, ze mal pravdu, ze si spina. ako pardon, ale toto je zrazu situacia, ked sa zene moze nadavat? a nebodaj jej dat aj po hube, nie? podla mna ste sa mali rozist uz davno, ked ste taku zasadnu vec vnimali odlisne. uz sa tomu ajtak nevyhnes.
Tiez si myslim, ze toto neni prvda a ak by aj bola, tak si proste cudna pre mna
Neboj sa, zvládneš to. Pred časom som sa ocitla v podobnej situácii... jedna 14 ročná dcéra a neplánovane som otehotnela. Mala som 36 a muž 44. Muž sa na dieťa tešil, ja som si to ani nevedela predstaviť, že zrazu po 11 rokoch práce zostanem zasa doma, nikomu som o tehotenstve nič nepovedala, lebo som sa z toho nedokázala tešiť, nevedela som sa s tým zmieriť... a poviem ti, že to máš ešte omnoho jednoduchšie, ako ja, my nie sme tak finančne zabezpečení ako vy... dokonca som na všetky financie bola sama, v manželovi som takú oporu nemala (ale nebudem to rozpisovať, to je úplne iná tema) a zrazu som mala prísť o ten príjem, čo nás živil. O svojom tehotenstve som povedala rodičom, v práci až v 5.mesiaci (na mne to nebolo vidno, som silnejšia), ale ešte stále som s tým nebola zmierena. V 8.mesiaci som nastupovala na MD s plačom, že hneď, ako to bude možné pôjdem späť do práce a decko do jasiel. Dokonca v robote som sa dohodla na možnosti HO.
A teraz? Teraz ma náš drobec 21.mesiacov. Ešte stále som s nim na RD, pracovať som zatiaľ nezačala i napriek mojim plánom pred materskou. Dokonca som si možno i spravila zle v práci, lebo pred MD som im na sľubovala hory doly. Ale prvoradý sa pre mňa stal drobec, viem, že teraz ma najviac potrebuje a i keď mi to už občas lezie na nervy, lebo ani ja nie som vyslovene materský typ, ako píšeš a už ani nemám také dobré nervy ako pri dcére, ale snažím sa s drobcom užiť si každú chvíľu. Teraz, keď sa na toho svojho čerta (to doslova, vymyselnejsie dieta nepoznám) pozriem, neviem si ani predstaviť, že by tu teraz nebol, že by som vtedy išla na interrupciu.
Viem, je to teraz pre teba veľmi ťažké rozhodnutie, ale pozeraj hlavne na budúcnosť - ak bez manžela byt nechceš, tak to dieťatko spolu vychovate. A neboj sa, lubit ho budeš, aj keď bolo neplánované a teraz aj nechcené.
Kvôli svojmu pohodliu chces zabiť svoje dieťa?! To je naozaj neodpustiteľné...Ja tiež nie som materský typ ale toto by ma fakt nenapadlo. A ver mi, mala som to sakra ťažké...
Choď na potrat.
Nepýtaj sa manžela. Ty to máš vynosiť, ty to dieťatko máš porodit a ty sa oňho budeš starať.
Mám rovnakú kamarátku, nechcela deti, jedno neplánovane otehotnela tak si ho nechali, prehrávala deväť mesiacov. Dieťa miluje ale keď omylom po šiestich rokoch otehotnela znovu, muža sa nepýtala, šla na potrat a až potom mu to povedala. Vravela že ona má v Tom jasno, nechce už dieťa čo ju obmedzuje lebo jedno má a aj keď muž ju dlho lámal na ďalšie, nechcela by už druhé.
Vôbec to neodsudzujem a naopak chápem, ja som pravý opak ale akceptujem že to nie je ľahké a teraz keď ti dcéra vyrástla a máš pokoj tak opäť do toho kolotoča...hm nie ďakujem.... Nehľadajte sa ako psy, nerieš to s ním. ..myslím že bude veľmi urazený muž ale ty vieš čo ťa čaká najbližšie dva roky narocnosti (nehovoriac o veku ) aj keby dieťa šlo do jasiel potom.
Na toto by som na muža nedala, toto je na žene. Áno porozprávať sa nie je zle, ale nič urážanie nepomôže.
@jasminka22 ja som čudná pre okolie od malička . Taká som sa proste narodila, snažím sa vydolovať maximum zo mňa čo to dá , nemyslím si že dcéra trpí so mnou , nekričím po nej , vždy ju vypočujem ale viem že to nie je ono . Neviem proste správne reagovať na niektoré situácie s ňou spojené.
No ty tu dostaneš naložené... Ja Ta chápem, drzim Ti palce. Nech sa rozhodneš akokoľvek. Mam 3 deti. Tretie neplánovane. Celé tehotenstvo som sa s tým zmierovala. Teraz si neviem život bez neho predstaviť. A dala som si podviazat vajecniky - skvelá vec.
Napíšem to sprosto, no nemala si trtkať, keď si ďalšie dieťa nechcela ... alebo si si mala nastaviť na každý deň pripomienku, že si máš zobrať tabletku ... pokiaľ dieťa nechcem, pri sexe sa chránim ... to, že si zabudla zobrať tabletku, Ťa neospravedlňuje ... predpokladám, že to dieťa je tak trochu aj jeho a teda má právo niečo k tomu povedať ... a áno, si sebecká ... aj ja som bola na dcéru sama, muž od rána do večera v robote, nepomohol nám nikto, v tom čase môj otec umieral na rakovinu, ťažko som to psychicky zvládala atď. ... ach, škoda reči ... je to na Tebe, čo urobíš, no skôr či neskôr Ťa to dobehne.
@diamond007 áno viem čo by ma čakalo , viem že keby som malé porodila , muž sa bude nadchýňať týždeň a potom sa zdekuje , so slovami že to je moja úloha, že ja som na materskej , že ja som MATKA . A nebol by to rok , dva ale minimálne 7 čo by som behala iba ja , lebo on hento , on tamto a teraz nemôže a potom a potom .
A máš kam ísť? Bude chcieť ísť dcéra s tebou? Vnímaš že jej sa rozpadne rodina?
Autorka, keď čítam tie komentáre tak vlastne ani nemas na výber. Buď si necháš dieťa, možno udržis manželstvo ale nebudeš šťastná alebo si dieťa nenechas, manželstvo neudržis a tiež nebudeš šťastná.
Mne z toho vychádza len jedna vec, že sladká lož nezaškodí.... Objednaj sa na kyretaz a manželovi ani muk, zahraj to na prirodzený potrat (zo stresu).
Ja by som teda takéto manželstvo nechcela, ale úplne ťa chápem čo prezivas lebo nechceš stratiť manžela ani byť tehotná. Malé klamstvo tu nezaškodí, lebo toto nemá východisko ziadne
To ti ešte pekne povedal... špina je slabé slovo!! Ja by som za deti život dala..!!
Tento príspevok mi príde ako keby to písala pubertiacka a nie 41 ročná žena…ale nemylsi si, žeby si mala priviesť dieťa na svet keďže máš k tomuto takýto postoj a to že prídeš o muža keď pôjdeš na potrat bude tvoj trest za nezodpovednosť