Dokážem odísť a začať odznova v cudzine v 40tich rokoch?
Ahojte baby.... ani neviem kde začať..... uz tretí deň chodím vyklepaná ako nedeľný rezeň 😀 môj priateľ s ktorým žijem v spoločnej domácnosti 4 roky, uvažuje nad trvalým odchodom do Austrálie. Viac menej som aj ja uz rozhodnutá, len mám neuveriteľný strach. Budem mat 40 rokov, ukončenú mám obchodnú akadémiu, pracovala som vačšinou v obchode a dlhé roky som mala prácu ktorá bola psychicky aj fyzicky veľmi náročná, no nevedela so odtiaľ odísť kedže som tam pekne zarobila a mala istotu.A dá sa povedať, ze som na to poriadne doplatila, hlavne zdravím lebo z toho stresu som nevedela celé roky otehotnieť. Rozpadol sa mi aj dlhoročný vzťah. V 35tich som ostala totálne sama bez podpory rodiny, hlavne mamy, ktorá všetku vinu dala mne.Ona mala veľmi ťažký a zlý zivot, vychovala 6 detí zväčša sama,z toho 2 pochovala, ja som sa jej narodila v 44- rokoch v druhom manželstve, v ktorom tiez natrafila na alkoholika. Ona v tom svojom nešťastí ani nevedela ako vychovávať.... nevedela nám dát toľko lásky, stále led dirigovala, kritizovala a zhadzovala.....nechcem ju viniť za cely svoj zivot, no aj vďaka nej je moje sebavedomie na bode mrazu.... aj ked sa mi niečo podarí a ma niekto vychváli do nebies, jednoducho mu neverím...... Stále s tým bojujem, lebo viem ze mám na viac, ked sa okolo seba obzriem, no stále to s tou mojou sprostou povahou udupem a snažím sa z radu vyčnievat co najmenej. Trosku som odbočila, no to aby ste v závere pochopili súvislosti. Takze po tom 10 ročnom vzťahu a bolestivou rozchode som sa ako tak dala dokopy a dúfala som v nádej ,ze snáď este stretnem nejakého muža, ze snáď este budem mat šancu na rodinku. Uz som v to neverila a nechcela som ani vzťah silou mocou, no moje prosby boli vyslišané. Stretla som muža o 4 roky mladšieho, trpezliveho, starostliveho. Kedže v tej dobe sa mu veľmi darilo a aj dobre zarábal, tak mi navrhol aby som z toho teroristického zamestnania odišla. Stalo sa. Pochodila som po všetkých možných vyšetreniach, no hlavne som totálne vypla. A podarilo sa mi behom roka a pol otehotnieť, no žiaľ aj trikrát potratiť. Priateľ bol na vyšetrení, no a tam mu zistili teratozoospermiu. Táto diagnoza sa upraviť vraj nedá a teraz navyše sa mu v práci totálne prestalo dariť, takze psychika tiez robí svoje. Je z toho všetkého na nervy a jedine riešenie vidí v odchode z tejto krajiny. Vsetko a všetkých tu nenávidí nechce tu uz žiť. Ja som sa z tých potratov ako tak pozbierala a začala hľadať prácu, no žiaľ akosi sa mi nedarí a navyše mi na nejednom pohovore bolo naznačené, ze som stará! A ked vidím niektoré tie mladé nastylované pipky v obchodoch, ktoré sa nevedia ani pozdraviť a o predaji nemajú ani tušenie, tak gratulujem tým zamestnávateľom za vyber, aj ked na druhej strane niektorí nemajú zase záujem šikovní pracovníčku odmeniť. Som z toho uz rozčarovaná a obaja sme usúdili, ze by sme to s tým odchodom mali skúsiť, len ja o tom nie som na 100% presvedčená...... Mám strach, či nebudem mat výčitky ze tu nechám svoju starú mamu, ktorá sa rozhodla, ze bude odkázaná na moju pomoc( aj ked mám este súrodencov, no oni majú svoje rodiny a prácu, ze?) Mám strach či zvládnem tu angličtinu, tam je škola nutná a priateľ chce aby som potom pokračovala na nejakej univerzite aby som si vedela nájsť lepšiu prácu a aj kvôli vízam. Ja viem niekomu to tu príde smiešne co tu riešim, lebo veľa mladších báb je zvyknutych ze lietajú hore dole po svete a ovládajú jazyky. Pre mna však bude vsetko nove uz od nástupu do lietadla. Angličtinu neovládam a neviem či sa ju dokážem za pol roka naučiť tak aby som mohla ísť na odbornú školu. Či to vsetko v mojom veku ma zmysel? Či nebudem svojmu priatelovi( čoskoro manželovi 🙂 )na príťaž, lebo to nebudem zvládať......No na druhej strane tu co? Snáď tam za takých 5 rokov aspoň niekde sa posuniem, alebo hoc aj ked budem umývať riady, no aspoň si zarobíme na dostojnejsi zivot. Celé mi to príde ako dobrý nápad, konečne niečo urobiť so svojim životom, kec uz nemam rodinu, ani karieru 😀 ..... mám pocit, ze som odflakla cely svoj zivot, ze som neschopná a ked neodidem teraz, tak uz nikdy....... dnes ma napadla aj taká myšlienka, ze najlepšia cesta ako bojovať so strachom je, ísť mu naproti..... len keby som si tak verila, bojím sa ze ten prví krok neurobím..... co mám robiť? Ma to zmysel v takom veku?,hm
@leria silným človekom sa nestávaš keď si na výslní - vrchole, ale dole v tichosti, v smútku, v trápeni ..... ale všimni si, že všetky ťa podporujeme tak choď máš šancu, využi, nie všetkým sa naskytne... chod máš sa kam vrátiť, je ťažké vstúpiť do neznáma..... pošleš foto s palmou na pláži ako si užívaš.... Z Austrálie mi už kámoška odišla, žije v UK s mangelom austrálčanom a v UK sa im narodil syn.... im vadilo to teplo... odstávky a šetrenia vody 🙂 s rodinou môžeš byť v kontakte a môžeš pomáhať finančne... choď a neváhaj aj sebe dokážeš veľa..... aby si jedného dňa neľutovala, že si nevyužila šancu.......ja som žila v UK s rodinkou a pozvali sme aj mamku aj babku - 78 ročná letela po prvý krát v živote 🙂 viem že Austrália je omnoho drahšia... ale ja len na margo toho, že s rodinou sa dá byť v kontakte aj na diaľku..... a rada moja "pozri čo Baťa dokázal" 🙂 🙂 🙂
@leria
40r nieje az tak vela 🙂
pracovala som v grecku a denne som tam stretavala zeny po 50tke, ktore prisli za pracou... urcite na to mas, musis si verit, ved si zena a my zeny sme sline a odvazne 😉 navyse mas po boku muza, ktoremu zrejme doverujes a ako pises je starostlivy - takze v tom nevidim problem. Drzim vam palce aby ste sa dobre rozhodli, aby ste dobre uvazili vsetky okolnosti - nech sa vam dari nech sa uz akokolvek rozhodnete. O, a este jedna veci, hlavne neodchadzajte zo slovenska s hnevom na zivot v SR, aby sa vam potom zilo dobre aj tam 😀
@leria urcite chod! zazijes nove a ine a mozno aj lepsie a ak to nevyjde aspon si povies 'skusila som'. Ak by si nesla mozno by si si cely zivot vycitala ze si neodisla ked si mala moznost. Ja poznam dost ludi co boli v Australii a co tam aj ziju a ani jeden nepovedal zle slovo....takze stastnu cestu 😉
@aliza ja si to tiez myslím, len ono tie víza sú podľa toho prispôsobené a môj partner si myslí, ze ja som génius 😀 tam sú možné nejaké kombinácie, tak možno pôjde na tu odbornú školu on..... Ja budem šťastna ked sa budem vedieť dohovoriť aj ked možno prekvapivým samú seba..... ale to je utopia 😀 viem napríklad po maďarsky, no ked som minule zabrdla do obchodnej terminológie na nete, tak som zistila, ze nerozumiem ničomu 😀
@leria moji rodici apo 40r. sa prestahovali do usa, a su velmi spokojny na sk sa neplanuju vratit, moja teta bola pracovne s muzom v autstralii po 40r. na 5r. prvy rok chodila na anj. kurz, vie sa dorozpravat bez zakladov sa naucit anj na uroven vysokej skoly je tazke, pochybujem, podla mna aj 2r. potrva kym spravis skusky na VS, neznamena ze tam musite ist na cely zivot, najprv si treba spravit plan na 2-3r. a potom sa uvidi, s rodicmi mas dobry plan, ak sa nepostaraju surodenci, poskladate sa nejakej cudziej zene ktora pride 1-2 krat tyzdenne. Uricte sa na to dajte, v Australii je dost slovakov, skontaktujte sa s niekym vopred.
moja mama mala 40 ked prisla do USA, anglictina jej ide celkom dobre, nie perfektne ale dohovori sa, tak isto zalezi od cloveka, tu je taky program: http://www.rosettastone.com/learn-english vraj je to celkom dobre... drzim palce....
@talula nikdy by som neodchadzala s hnevom 😀 , nie som ten tip človeka, ktorý odíde a bude na svoju krajinu kydať..... je tu veľa statočných a pracovitých ľudí, ktorí sú čím ďalej utláčaní ...... po tejto stránke si nedovolím kydať aj preto, lebo nic pre lepší zivot sk nerobím.....vlastne chcela som, pracovať, žiť tu, rodiť slovenské deti.... ale to je o inom 😉
@leria jedneho exa mamka sa pred 40 rozviedla a odisla (sama) na Cyprus, je tam dodnes 🙂 druheho exa mama sa chopila sance, urobila si opatrovatelsky kurz, zamestnala sa v Rakusku a nasla tam aj chlapa 🙂 moj ocino, ked som ja bola na ZS a sestra v skolke (a on bol najdalej tusim v Prahe) vycestoval pracovne na niekolko tyzdnov do Australie, ziskal tam cenne kontakty a dodnes na to spomina ako na jedno z najkrajsich obdobi 🙂 nuz a ja sama (hoci len 24rocna) som sa jedneho dna zobrala a odisla do UK, kde mam tri deti a super muza 🙂 ide o to - odhodlat sa. Chciet nieco zmenit a nieco pre to aj urobit. vela ludi len sniva, ale pokial ma dojst k realnym cinom, ostavaju na mieste...citala som o tom jeden krasny citat, ludia sa boja neznameho, pretoze sa boja, ze budu trpiet, trpia vsak este viac v tej svojej istote...tak radsej budu trpiet tam kde su akoby skusili vyjst z toho kola von...pretoze su ludia, ktori trpia radi a akonahle by o tu moznost prisli, nevedeli by ako zit. ty vsak medzi nich nepatris a uvedomujes si, ze zivot je kratky - prikratky na to, aby bolo Tvojim jedinym cielom doopatrovat rodinu. prikladam jedno video, ktore som predvcerom poslala svojej dobrej kamaratke - ta sa tiez musi rozhodnut medzi dvoma cestami, aj ked ta Tvoja bude nepochybne tazsia. V kazdom pripade, mozno Ti nieco da 🙂
https://www.youtube.com/watch?v=SX1fjSfrOQIchoď, máš šancu začať odznova nie ako osoba, ale v inom prostredí s inými ľuďmi, s inou mentalitou, ber to ako super príležitosť, koľké z nás by dali neviem čo za to, aby mohli zmeniť stereotyp života....ja ti prajem veľa šťastia 🙂
Vek by som neriesila, 40tka je krasny vek, vobec nie sme stare 😀 Chodte a skuste stastie, ako sa vravi... Mame si pomohla dost, ako citam, a nezostane tu sama. Ak sa vam bude darit, financne jej budes vediet pomoct a Tebe mozno doda nove prostredie novu energiu. V Australii som nebola, zda sa mi to velmi daleko, ale mam zopar znamych, ktori tam boli alebo dokonca ziju a pocula som same dobre dojmy od nich. A prave tam sa myslim da zacat akoby od znova aj v tej 40tke, aj ked sa to u nas mozno zda tazko predstavitelne.. Anglictina bude vyzva, ale je to super jazyk a zda sa mi, ze mas na to chut, tak do toho 🙂 Vela stastia!
@leria wow, Australia, tisko Ti zavidim 😎 😎 SAmozrejme v dobrom 😉 Australcania su velmi mili ludia, lepsi ako Anglicania, krajina je nadherna, len pozor na tie zraloky 😎 😎 😎
Kazdy novy krok je tazky a zaroven s kazdym novym krokom nieco stracame i ziskavame. Odisla som do UK ako 18. rocna a zakratko prisla po mne sestra. Ked som sa po 2 rokoch vracala studovat na VS, plakali sme...a ona si v ten tyzden nasla frajera, o tri mesiace bola svadba a su svoji odvtedy...peknych par rokov 😀 Tiez bolo pre nu tazke rozhodovat sa, ci tam s nim ostat, ci ist domov...ale ma krasny zivot, je spokojna...mame skype, internet, takze spolu komunikujeme.
Viem, ze mas vycitky kvoli rodine, ale myslim, ze je dobre riesenie niekomu za to platit, ak Ty sama k tomu nemas vztah.
Tiez chapem, ako Ti je tazko kvoli dietatku. Sama mam dcerku a druhe uz nemozem mat 😔 Je mi smutno hlavne kvoli dcerke, ktora sa stale pyta na surodenca. Rozmyslala som aj nad osvojenim. A vy nie? Ved aj to je riesenie...alebo, ktovie, neviem, ci v Australii je mozne nechat vynosit dieta nahradnej matke...co takto?
Tak ci tak, silno drzim prsteky a nech sa vam tam dari 🙂
v 40ano neskor to uz moze byt problem, ale zalezi aj od ovladania reci, a apropo cesta spat na Slovensko je vzdy mozna
ja som odisla zo slovenska pred rokmi. ale nelutujem. I ked zivot je to tazky ked nemas rodinu a priatelov ktori by ti pomohli. rec moze byt barierou, hlavne ked budes mat obmadzeny cas na ucene - co som pocula Australia ti da viza len na rok a potom musis vycestovat domov. ak by si mala viac casu tak sa da bez problemov zvladnut I viac ako hovorova anglictina - treba hlavne vela citat, pocuvat tv, radio a samozrejme rozpravat sa vonku. nehanbit sa ze clovek urobi gramaticke chyby. Australia je tiez krajina kde je vela cudzincov a tak to neberu tak "tragicky" ked neovladas uplne jazyk.
je to vyzva a ako I ine baby pisali, ak sa vam nebude darit tak vzdy je cesta naspat otvorena.
v 40-tke este nie je tak neskoro na deticky. clovek ked sa uz zmieri ze sa "nedarilo" tak vtedy moze ostat prekvapeny ze "je v tom". u nas su to nase dvojicky 😉 . sice je tazsi zivot ked si vonku a mas deti ako ked si bezdetna ale nic nie je jednoduche a zadarmo. takze ak by sa vam I podarilo mat deti a videla by si okolo toho vela "starosti", nezufaj, ono po par rokoch tie problemy budu vyzerat malicherne a ze si clovek zbytocne robil starosti.
drzim palce nech sa vam dari ked sa rozhodnete odist za more
kamos ma v australii uz aj obcianstvo po 10 rokoch,vysmiaty je ako leco stale,takze ak nemas problem so zvieratkami,co u nas nemaju vyskyt a sem tam treba na ich odstranenie radsej volat hasicov,tak chod do toho! 😉
júj baby ste strašne zlaté, to je to co potrebujem, povzbudiť........ Najlepšie by bolo keby som mohla ísť zajtra.....aby aspoň trosku toho stresu som zo seba zhodila...... no vychádza to niekedy na marec-apríl, dovtedy sa asi zbláznim..... mám toho plnú hlavu a strach..... som ako trafená a sama si uz leziem na nervy.... dnes tu bol realitak, kedže budeme potrebovať peniaze, tak predávame dom...... tak ma to zobralo, nedávno sme len menili okna, robili fasádu, vonku som si narobila krásne jesenné dekorácie...... boli sme v lese na huby a taká som zo všetkého rozcitlivela, za všetkým mi bude ľúto...... no najväčšiu starosť mám o svoju mamu, ak sa jej niečo stane a ja tu nebudem..... kamarátka mi dnes vravela, ze ona si robi plány najviac 2 dni dopredu, ze netreba myslieť na to co bude o mesiac dva, ze každý deň má svoje starosti a tým ze na to myslím dopredu co bude, nijak to neovplyvním.... presne tak to je, veľa ľudí si robi starosti co bude zajtra a neužije si dnešok.... a tak cely zivot pretrpi ..... to je môj prípad, este nikde nie som a uz si robím starosti co bude a sama sa tu hecujem.... chudák môj chlap, len ma utesuje..... no a ked pozriem na nášho psa, tak to mi srdce ide roztrhat, akoby niečo cítila, ze sa niečo deje.... väčšne okolo mna sa obšmieta a túli.....nechcem pôsobiť ako premazana chudinka.... jednoducho to ťažko zvládam a mám potrebu tu o tom písať...... najviac sa bojím, že mi mama nepožehná, ze ma pozenie s cirkusom a výčitkami..... viem viem ako sa k tomu postaviť , rozum mi nahovára co bude pre mna správne, no je to ako pri rozchode..... srdce krváca....no ja kým tam nebudem, tak asi budem musieť začať brat niečo na ukludnenie....
@leria stara? neblazni 🙂 Uvedom si, ze Australia nie je skostnatene Slovensko, kde chcu mat vsade 26 rocnych s patrocnou praxou 😉
Mate idealne predpoklady, kedze nie ste viazani dietatom, mate skusenosti pracovne. Potrebujes si verit a vediet sa predat. Ver tomu, ze aj ked tam budes robit horsiu pracu ako tu, budete sa mat financne dost na urovni. Je to krasna krajina, v pohode ludia, a aj ked tam uz cudzincov nevitaju s takou otvorenou narucou ako trebars pred 20 rokmi, stale je to dobre miesto na zivot.... Mne vsak vadi ta dialka, clovek sa nemoze len tak posadit na vlak a povedat si, idem na tyzden domov ☹ Ale raz za rok sa to da.. teda podla financii.
a o jazyk sa neboj, ked budes co najviac s domacimi v kontakte a budes chodit na kurz, naucis sa rychlo.
@leria sme v australii v perthe uz 3 mesiace. mame velmi dobre viza permanent resident, ktore sme vybavovali asi rok. overenie vzdelania, praxe, skuska z ang, lek.prehliadka... dali sme do toho kopec penazi. ked ste bez dietata, bude to ovela jednoduchsie, mozete byvat lacno v hosteloch, kde su izby aj pre 10 ludi a ovela ovela lacnejsie, ako nejake pre dvoch. s dietatom sa musis prisposobit jeho potrebam. takze sme boli za drahsie v 2postelovej... nasli sme si byvanie, ale zase sme hladali, aby to bolo ciste a udrziavane, aby to bolo blizko k plazi, k obchodom... takze zas to najlacnejsie nie je, ale da sa zohnat aj lacne ubytko, len to bude podla toho aj vyzerat a mozno daleko od busu, od centra... ked si hladas byvanie, chcu mat potvrdenie o prijme... treba mat viza, ktore umoznia pracovat, inak sa s tebou ani bavit nebudu. ti ktori su tu a snazia sa zmenit svoje viza na tieto lepsie, ktore su na neobmedzeny pobyt, tak je to velmi tazke, musis nazbierat body za vek, vzdelanie, prax... kazdy rok tento proces sprisnuju, lebo im sem chodi vela pristahovalcov z indonezie, afriky. azie... mesta su obrovske, v centre byvat sa neoplati, cestovanie busmi je v niektorych castiach mesta komplikovane. nechodia tak casto... najlepsie je mat auto. manzel mal istu pracu, ked sme sem sli, takze jeden prijem je. dieta do skolky stoji kopec penazi, takze zacina na dva dni do tyzdna, aby som mohla aj ja chodit do prace. a potom to mozno zmenime na viac dni, ak bude praca vyzadovat. je mi velmi smutno za rodinou, co tebe asi tak nebude, manzelova mama je tiez trocha chora a riesit nieco odtialto je velmi tazke... s dietatom ti nema kto pomoct, je tu ina mentalita, doma vsetko poznas, vsetko vybavis, vies, kam ist nakupovat, tu sa vsetko musis naucit odznova. rec sa da, ale ja som mala ang na ZS, SS, VS a tu niekedy len kukam, ze co tocia.. 🙂 ale ked ti ine neostava, tak sa dohovoris, lebo musis 😀 je mi luto, ze nepridavam jednoznacne ruzovy prispevok ako ostatni, ale treba pocitat aj s variantov, ze sa budes trapit. ja by som dom nepredala, prenajala, ale zas ked ti nema kto kontrolovat najomnikov, tak asi tazko... zas ked sa nebudete mat kde vratit, tak sa budete o to viac v au snazit ostat peniaze sa rozkotulaju rychlo, ked nemate job. obaja. som rada, ze sme tu, uvidime nove veci, uz sme aj kopec zazili, skusame to a aj keby sme sa rozhodli niekedy v buducnosti vratit, budem vediet, ze sme to skusili, nebudeme stale rozmyslat, co by bolo keby... a vycitat si, ze sme to neskusili. inak letenky tiez stoja dost, neda sa len tak ist na par dni spat... takze tak, porozmyslajte. od rodiny sa da odist aj do ineho mesta a zacat odznova, napr aj do CR, skusit to tam, nie je tam ani taka jazykova bariera. kazdopadne drzim palce, treba sa rozhodnut tak, aby ste s tym boli stotozneni, ze akokolvek to dopadne, budete vdacni za skusenost.
@leria tak ja sa priklanam k nazoru
@petah82
Zijem v Kanade uz 10 rokov a sme takmer rovesnicky 😉 . S manzelom sa nam podarilo vypracovat sa tu, takze stazovat sa nemozem, i ked boli by sme uplne niekde inde keby sme sem prisli este mladsi, podla mojich skusenosti, cim neskorsie sa prestahujes, tym tazsie to ide
Poznam tu par rodin, ktori prisli v starsom veku, okolo 40 a zial nic-moc, jazyk sa uz tak lahko neuci, vlastne cokolvek sa uci tazsie, trva roky, kym sa clovek vypracuje ...
Co sa tyka Australie, ak spravne chapem idete sa pokusit ziskat viza tym, ze tam budete studovat dostatocne dlho na to, aby ste dostali povolenie k trvalemu pobytu .... Neviem sice, ako to funguje, ked je uz niekto v Australii, ale dostat permanent residence viza zo zahranicia je dost narocne a ako to uz predomnou peta pisala rataju sa tam body - zo 40 na krku, neznalostou angliny a profesiou, ktora nie je na zozname je sanca nulova.
Tiez suhlasim s tym, aby ste dom nepredavali a pockali, ako sa situacia v Australii vyvinie. Moj prispevok asi nie je velmi povzbudzujuci, ale drzim vam palce, mozno sa na vas usmeje stastie
...nikdy nie je neskoro, si zober koľko ľudí odišlo za hranice pred revolúciou a neriešili vek išli za lepším životom, môj prastarý otec pracoval v Argentíne a Kanade, aby zarobil na dom a vrátil sa. Zlatko začni sa učiť angličtinu a to hneď.
Ďakujem baby. Aj za tie negatívnejsie skusenosti 🙂 situácia sa u nas trosku zmenila.... včera som zistila, ze som tehotna 🙂 tu je jasný príklad toho aky vplyv ma psychika na tehotenstvo, ked myšlienkami ste totálne inde..... ja uz som sa do tej Austrálie celkom začala tešiť, povedala som si, ze každý deň tam sa zatnem, ze vydám zo seba kolko budem môcť a aj ked to bude tažké, co viem ze hej, tak sa to budem snažiť prekonať s úsmevom...ved nejde o zivot 🙂 no je svätá pravda, že človek mieni a pán Boh mení 🙂 nevieme co ďalej, je to moje 4- té tehotenstvo, na gyndu chcem ist az o 4 týždne,nechcem sa predtým stresovať, aj ked je podľa mna šanca malá.Priatelovi diagnostikovali zoospermiu, co bola zrejme príčina mojich predošlých potratov. No zázraky sa dejú. Ak to vyjde, čomu by som sa veľmi potešila, tak asi partner pôjde zatiaľ sám. Má tam u koho bývať aj vedia pomôcť s prácou. Trosku by to tam obkukal a pripravil nám zázemie.Ja by som tam bola na príťaž, nechcem chodiť tehotná do školy, do prace uz vôbec a ani rodiť v cudzom prostredí,s dieťaťom by som to tam sama nezvládla a priateľ by musel byt nonstop v práci a škole.No uvidíme, zbytočne je niečo plánovať a mat obavy z budúcnosti.... nikto z nas nemá tu moc ju ovplyvniť a myšlienkami teraz, z toho co sa má stat, ani neprídame ani neuberieme. Sama som zvedavá ako sa to vsetko vyvinie, teraz je pre mna priorita môj vytúžený uzlícek.... no nechávam to v Božích rukách ako bude tak to budem musieť prijat 🙂 takze o taký mesiac budem múdrejšia a aj ked som sa skutočne veľmi tešila a psychicky na to pripravovala, tak dufam, ze ja pobudnem zatiaľ doma 🙂
🙂)) prajem ti, aby si bola "nutena" zostat doma po dobu minimalne 9 mesiacov🙂 Drzim moc palce!
Na tvojom mieste by som jednoznačne šla ved vrátit sa mozete kedy kolvek aspon okusiš niečo nové a aby to nedopadlo tak ze sa uz ani vrátit nebudes chciet 😀 drzim prsty
@leria poslední bývajú prví a prví bývajú poslední......... čo sa týka odchodu, ja si myslím, že nemáš žiadny dôvod nevyskúšať to, predsa vrátiť sa dá vždy. Využi šancu. Ja som tiež veľa vecí musela obetovať v mladosti a nemohla som ísť tak ako som chcela kvôli okolnostiam a poviem ti , že aj keď niečo som si splnila , už to nie je také ako keby som to urobila vtedy. Lenže ja mám už detičky, takže už musím brať aj ohľad na rodinu. Stále mám v sebe niečo nesplnené a nemám odvahu na prevratné zmeny, aj keď cítim v sebe , že ich musím urobiť a že sa veľa zmení. Tiež s tým bojujem.
Takže z môjho pohľadu ja ti radím choď do toho .
Čo sa týka toho jazyka- za pol roka sa naučíš tak maximálne lámavo sa priemerne ako tak dohovoriť. To by si musela intenzívne sa denne venovať výuke a na ďalšie štúdium by to bolo tak za tri roky možno , za predpokladu, že si jazykový typ a pôjde ti to . To ale neznamená, že prácu si nenájdeš . Pracovití ľudia s chuťou pracovať sa zamestnajú vždy, tam treba hľadieť na to , že vziať hocičo, aby si sa zabehla ,zorientovala a potom hľadať lepšiu príležitosť: Držím ti palce
@womankc hm, nečakala som uz príspevky na tuto tému...... no veci sa o dosť pohli, síce trosku iným smerom ale pre náš zivot veľmi pozitívne 🙂 v decembri ked uz sme plánovali definitívny odchod zo Slovenska, som nečakane otehotnela...... celé to bolo presne tou psychikou, ze sme s manzelom ( medzitým sme sa vzali- náhodne na Valentína 🙂 )totálne boli myšlienkami niekde inde a začali sme riešiť niečo iné ako moje tehotenstvo.....to tak medzi rečou, pre baby, ktoré sa veľmi na to upínajú a sa nedarí.....myšlienka odísť nas napriek tomu neopustila, no nastala dilema, ktorú sme vyriešili tak, ze manžel odišiel teraz v pondelok cez agentúru do Sydney a ja si pekne tu porodím v auguste a na budúci rok v taký cas by som mala aj s bábom ísť za ním. To odlúčenie je tažké, no na druhej strane on moze chodiť kľudne do skoly na anglinu ( každý deň cca tých 6 hodín) a má uz cez kamaráta vybavenú aj prácu. Takze ho nebude doma čakať tehotná dezorientovaná zena s výkyvmi hormonov 😀 On sa tam v klude zabehá a snáď sa mu podarí vytvoriť nejaké zázemie pre nás. Pre mna je istejšie porodiť a zostať tie prvé mesiace s bábom tu a potom sa zacat prispôsobovať tamojším podmienkam. Tak ze asi tak 🙂 rozhodnutie odísť vyriešilo aj naše dieťatko, pre ktoré chceme lepšiu budúcnosť aká by ho asi čakala tu na Slovensku. Neviem co ma tam čaká, no uz som odhodlaná odísť a viem, ze kvôli dieťaťu to nejako aj ja potom zvládnem 🙂
@leria a ako mama? už vie že plánuješ odísť, i keď sa to o rok oddialilo ...
@leria len sa chcem vyjadrit k tej anglictine. Za pol roka sa mozes co to naucit, ale na odbornu skolu, resp. univerzitu to urcite nebude, ani za rok, ci dva. . nechem ta znechutit, len ti podat realny obraz, aby si nebola sklamana 😉.