Dominantná manželka a svokra
Ahojte,
rozhodol som sa po velmi dlhej dobe sem prispiet a podelit sa o radu pokial mozno prave so zenskym pokolenim, pretoze sa uz dlhu dobu snazim pochopit ci je to uplne normalne co vo vztahu prezivam alebo je naozaj niekde vazny a nerieseny problem. Takze poporiadku a uz teraz mi je jasne, ze to zrejme bude dlhe pisanie a nasledne citanie, ale je to dlhodoba a zamotana zalezitost a kazda vynechana skutocnost moze zmenit obraz celej veci. Pozname sa s manzelkou 16 rokov, z toho takmer celu dobu zijeme spolu v BA (ani jeden z nas odtialto nepochadza a ani tu nemame rodinu) a aktualne mame 2 dcery - 8 a 2 rocne. Nas vztah od zaciatku nebol idealny, prechadzali sme burlivymi obdobiami emocionalnych hadok a nazorovych nezhod, ale vzdy bolo medzi nami akesi silne puto, ktore nam nedovolilo od seba odist. Zaroven sme obaja celu dobu verili, ze to bude lepsie, ze sa to zmeni, ze vsetky problemy dokazeme prekonat. Samozrejme vzdy to bolo za cenu roznych ustupkov a obaja sme boli presvedceni, ze ustupuje iba jedna strana, nikdy nie ta druha, ale o tom viac neskor. Takze cas plynul a my sme sa rozhodli pre prveho potomka v nadeji, ze nas to viac spoji a do istej miery sa to aj stalo, hoci to nebolo lahke obdobie a nastrbilo to najma moj vztah so svokrou, ktora k nam chodila z vychodu vypomahat a v podstate u nas dlhodobo byvala a len sa vracala naspat domov podla potreby. Kazdopadne ci uz som si ja veci vtedy natolko este stale neuvedomoval alebo to z ich strany bolo skutocne ine, este stale to nebolo az take vyhrotene obdobie, prekonavali sme problemy ako mozno aj mnozstvo inych ludi v podobnej situacii. Veci sa postupne zacali vyhrocovat az postupom casu a to najma po narodeni druhej dcery. Nase nazorove rozdiely sa zacali este viac prehlbovat a osobne mam dojem akoby sa manzelka zacala zrazu doslova menit na svokru a mne sa uplne otacat chrbtom. A aka ze to teda je moja svokra? Je to zena, ktora je hlboko a nezlomne presvedcena, ze na vsetko existuje iba jeden spravny nazor (ten jej), ze kazda vec ma iba jedno riesenie (samozrejme to jej) a predovsetkym ze zena je ta kto o vsetkom rozhoduje vo vztahu. A ked hovorim o vsetkom, tak to myslim doslova a do pismena. Moj svokor, jej manzel, je idealny partner pre nu - dokonale poddajny clovek, ktory tam sedi kde ho ona posadi, to robi co mu ona nakaze, nicomu nikdy neprotireci. Moja manzelka az takato podla mojho nazoru nebola, hoci mala vzdy tendenciu si vydobit to svoje, ale videl som medzi nimi dvomi rozdiely a dokonca sa aj ona sama svokre dokazala postavit na odpor. To zial uz poslednou dobou neplati a nejde mi do hlavy ci je to prirodzeny vyvoj alebo to zrazu ja inac vnimam alebo mi unika nieco uplne ine. Co nas uplne najviac rozdeluje je prave vychova deti - kazdy z nas vyrastal v inom prostredi, kazdy mame ine nazory, potreby, riesenia. Na tom by nebolo nic az tak neobycajne, problem vsak nastava vo chvili, ked jedna strana je presvedcena, ze len tie jej nazory, potreby a riesenia su tie spravne a ze to co chce druha strana je nenormalne a nepripustne. Asi spravne predpokladate, ze ja seba vidim na tej druhej strane. A aby toho nebolo malo, moja manzelka to vsetko este otaca proti mne aby vo mne vyvolala pocit viny - ak sa o deti nestaram podla jej predstav, tak si vypocujem, ze myslim iba na seba a ze im vlastne robim zle. A ak sa popri tom netvarim dostatocne stastne, tak som ja oznaceny za toho, kto vlastne sposobuje vsetky problemy. Aktualny priklad - kurenie v domacnosti. Ano, chapem a suhlasim, ze zeny su vo vseobecnosti viac haklive na zimu, muzi vacsinou potrebuju nizsiu teplotu a len nedavno som sa dozvedel, ze takato zjavna banalita ma dokonca znacny podiel na rozvodovosti. Zial u nas nefunguju ziadne kompromisy v tejto oblasti. Nie som eskimak, nikoho nenutim byt v miestnosti kde je 18 stupnov. Nemam problem zvladnut 22 ani 23. Lenze to su teploty, pri ktorych manzelka mrzne. Takze nas "kompromis" je 24 az 25, pricom zo mna tecie a boli ma hlava, ale ked si dovolim protestovat alebo dokonca to o pol stupna znizit, tak podla nej ja ublizujem svojim detom. Ze z nich rovnako tecie je vedlajsie, dolezite je jej presvedcenie, ze im robi dobre. Starsia dcera uz si rovnako nedovoli sa spytat, ci sa moze vyzliect ked jej je teplo, lebo na to sa jej ujde len skaredy pohlad a kratka prednaska o tom ci je normalna. Dalsi vhodny priklad - organizovanie domacnosti. Podla mojej manzelky aj svokry (a toto mi otvorene do oci obe povedali) muz nema co hovorit do toho ako je zariadeny byt, to je udajne vyhradne na zene. Cize ja si platim byt, v ktorom nemozem ani presunut veci na policke a to myslim opat doslovne (ak to spravim vypocujem si svoje a okamzite sa vratia do povodneho stavu). Samozrejme manzelka to moze robit kedykolvek, akokolvek a najnovsie sa o tom so mnou uz ani nepotrebuje rozpravat. Najvacsia ironia tohto vsetkeho? Ja neviem co okrem chodenia do prace, vozenia nakupov a deti vlastne mozem robit a ta uplne najlepsia cast? Manzelka je skalopevne presvedcena a vypocujem si to pri kazdej vymene nazorov, ze VSETKO je podla mna a ju uz nebavi sa mi prisposobovat. To su momenty, kedy sa mi skutocne zastavuje rozum a pytam sa sam seba, ci som ja natolko nesebakriticky a nevidim nieco co ona ano, alebo je ona taky demagog a manipulator a vytrvalo zo mna robi hlupaka (presne po vzore mojej svokry). Ze som presne takto vnimal od zaciatku svokru som az tak neriesil, svokra je svokra a ju som si nebral za zenu. Jej navstevy som vzdy nejako so zatatymi zubami vydrzal (neskor sme si aj par krat skocili do vlasov, ale to malo efekt asi ako rozpravat sa so stenou). Ale ze toto budem raz riesit aj s vlastnou manzelkou som si naozaj nemyslel. Jej velmi oblubeny argument tiez je ze vsetci ktorych ona pozna robia vsetko tak ako ona - kto su ti "vsetci" som sa samozrejme nikdy nedozvedel, ale beriem to skor ako zastrasovanie ked jej uz dojdu argumenty a ja si stale dovolujem mat svoj vlastny a hlavne iny nazor. Dalsia oblubena tema nasich rodinnych nezhod je nasa vlastna aktivita - manzelka nema problem presediet doma cele dni ci dokonca tyzdne, co mne je uplne cudzie a nedokazem sa s tym stotoznit (a osobne pre zmenu ja nikoho taketo nepoznam). A cele to funguje ako dokonaly bludny kruh - ona by vraj rada chodievala von, lenze nema kedy, lebo je doma s dvojrocnou dcerou a ta ju plne vytazuje. A ked nie to, tak je zle pocasie. Ked nie pocasie, tak je unavena. Ked nie to, tak je vela hodin. Ked neni vela hodin, tak je moc skoro. Jednoducho million dovodov na to preco nikam neist, ale ziadna realna snaha sa niekam dostat. Ked ja sa snazim vyvinut iniciativu, tak som opat ten zly a "tlacim na nu" a neuvedomujem si vsetky tie prekazky. Ked to necham tak a netlacim na nu, tak samozrejme z jej strany nikdy nic nepride. A takto sa tocime dokolecka. Ked uz sa nam podari sa spolu raz za dlhy cas dostat aspon na nakupy, tak potom dalsie 2 tyzdne pocuvam ako si nevazim ze sme niekde vobec boli. Tak sa snazim najst si vlastne aktivity aby mi doma uplne nepreplo, lenze aktualne uz ani to neni dobre, lebo vraj necham na nu 2 deti a preco ja mam niekam ist a ona nie (a to sa bavime o aktivitach typu ze idem prec na 1 alebo 2 hodiny). Bludny kruh sa uzatvara. Mohol by som tu takto pisat cele romany o tom cim sme spolu prechadzali a prechadzame za vsetky tie roky (a co by ona samozrejme kategoricky poprela a vyvratila, ze to vsetko si len ja namyslam a nic nechapem, dalsi oblubeny argument jej aj mojej svokry), ale rad by som sa vas zien na tomto mieste spytal ci je naozaj mozne, ze ja tu nieco zavazne prehliadam a som ten netolerantny a nechapavy vo vztahu a tak velmi svojej manzelke ublizujem alebo som naopak natolko sprosty, ze takto fungujem a aj ona sama vie, ze to robim predovsetkym uz len kvoli nasim detom. Vopred dakujem za podnetne nazory a rad odpoviem na cokolvek 🙂
@blue2017 Ste v zacarovanom bludnom kruhu, neviete spolu vobec komunikovat, ona pozaduje nieco ine a ty zase nieco ine, ako dva protichodne poly magnetu - nikdy ich nespojis.
Silne pochybujem, ze bez odbornej pomoci toto cele vyriesite....pokial si si isty, ze este stojis o svoju manzelku, ale odmietas uz takto dalej zit, vidim jedine nekompromisne trvanie na navsteve manzelskej poradne/psychologa....potrebujete zistit, co je kamenom urazu u vas, preco je nespokojna a nestastna, z coho prameni jej spravanie a jednoducho si myslim, ze toto sami nedate....ak manzelka ale odmietne, chod na zaciatok aj sam, aspon sa vyrozpravas a zistis, co a ako....a pokial bude odmietat neustale, bez akehokolvek dalsieho zaujmu, potom uz razne navrhni rozvod...mozno sa jej az vtedy otvoria oci a spamata sa, lebo nateraz si je tebou az prilis ista, myslim si.....a samozrejme odporucam nebezpecny element - svokru, drzat od seba co najdalej.
Ozaj, a poznas knihu 5 jazykov lasky? vyborna knizocka na precitanie, vrelo odporucam.
@blue2017 v manželstve alebo vo vzťahu , nech to znie akokoľvek blbo nikdy nie je všetko fifty fity . Aj tam vládne boj o ovládnutie priestoru , skrytý , tichý ale prebieha. Mnohí z nás si to ani neuvedomujú . Ak sa stretnú zdravo dominantní ľudia a každý má určené hranice , ako je to napríklad u mňa, že viem čo si môžem a čo nemôžem voči manželovi dovoliť a opačne , tak je to v poriadku . Pretláčame sa na hranici 🙂 Rovnako je to v poriadku aj v prípade dvoch submisívnych partnerov .
Problém nastáva podľa mňa ak je pár tak výrazne nevyvážený ... dominantný partner a submisívny partner ( alebo menej dominantný) , dominantný partner sa snaží ovládnuť priestor , je to jemu vlastné a robí to podvedome , nie s úmyslom tomu druhému doslovne škodiť. Ja napríklad sama na sebe viem že ja by som submisívneho partnera zožrala ako samička pavúka svojho pavúčieho milenca. Takýto muži ma ani nepriťahujú , vždy som mala snahu nájsť rovnako dominantného jedinca, chlap ktorý by sa mi vo všetkom podriadil by ma po čase nudil a prestala by som si ho vážiť.
Z môjho pohľadu ak sa niečo neudeje a to myslím zázrak to máš prehraté, ešte budeš chvíľu vzdorovať a potom buď rezignuješ alebo jednoducho odídeš od manželky. Jediné čo ti môžem poradiť , je jednoducho zobrať deti von a sa nepýtať , " drbnuť dverami " a nepočúvať, ignorovať a robiť si po svojom a postupne si posúvať svoju hranicu . To mi ženy také veci občas robíme ...s ničím nie sme spokojné , stará sa svokra , zle je , nestará sa svokra zle, pomáha muž zavadzia , nepomáha ...je ignorant. Treba nastaviť ten správny pomer síl v manželstve, lebo ty si asi tak na 10 % .
@ada274 Praveze ona nikdy nebola dominantna navonok v spolocnosti, mne nemalo co vyhovovat po tej stranke, ze ona vybavila a zariadila, lebo to sa ani nikdy nedialo, to bolo vzdy na mne. Ona vzdy bola a je velky general len doma a v praci medzi ludmi, kde sa dostatocne otuka a casom sa prejavi. Takze skor to vzdy vyhovovalo jej, pretoze zrejme si vytipovala, ze ja budem podobna povaha ako jej poddajny otec a ze aj tie ostre hrany co mam sa casom obrusia, no oni su naopak stale ostrejsie...
opravujem hrubicu mi na my.
odporúčam navštíviť odborníka napr. na rodinné konštalácie, ktorý veľmi pomáha a ani si možno nevieš predstaviť aký program má nastavený tvoja manželka a svokra z minulosti a to si stále na seba priťahujú a všetko sa nabaľuje a komplikuje a je to čoraz horšie. Mala som tiež problémy, ale iného rodinného charakteru a poviem ti poriešilo sa toho dosť a neskutočná zmena v mojom a vlastne našom rodinnom živote ....
@blue2017 inak mi povedz, co by sa stalo, ekd povies, ze dnes poobede vezme deti von a ty si to uzi..zacne jacat? ABo, revat? Abo co? Proste oblecies deti a ides, co bude stat vo dverach? aleob podme s aprejst, co povie ne? Ok,t ak vezmem deti? Co bude scena ci co? Lebo realne si to enviem rpedstavit, realne si neviem predstavit,zenu, co jej muz povie, ze vezme deti vonku, nechs i spravi cas pre seba, ze povie NE.
@blue2017 ok, zrejme je to tak, ze isla po vzore svojho otca. Poviem ti ze je nemyslitelne aby mi manzel zakazoval pripravovat ranajky alebo sa inak podielat na starostlivosti o deti. U nas je to tak ze raz si vyhadam/vyargumentujem veci ja inokedy manzel. Tak to proste v normalnom vztahu je. Neexistuje, ze nepripravis ranajky deckam aj po svojom. Ona to proste musi strpiet lebo ty mas pravo na svoje videnie veci. Alebo ze sa potite ako v saune a ona nedovoli sa dcere vyzliect. Ty to vidis ze sa dcera boji a neposles zenu do prdele? Vies ja ta nepoznam, vieme sa tu bavit velmi povrchne ale mne sa naozaj zda, ze tvoja zena si dobre vybrala. Len ty si sa sekol. Tu nic nevyriesis, chodte na parovu terapiu inak z tej frustracie ochories. Teda ja by som urcite.
@aristka A ako ju poznam tak by to bolo hlavne z troch dovodov. Jednak kvoli tomu, ze ma svoje nesplnitelne predstavy o idealnom pocasi a co keby deti nahodou ofuklo, jednak preto, ze deti maju svoj prisny stravovaci rezim a jednak preto, ze ona si podla mna potrebuje dokazat svoju hrdost tym, ze von sa ide ked to povie ona, nie ked to poviem ja.
@blue2017 pocula som od znamej, ze prvych 5 sedeni je u psychologa zdarma, pokial mas vymenny listok...bola takto aj ona a stacili jej len 2 sedenia na vyriesenie jej osobneho problemu. Staci vraj zajst k vseobecnemu lekarovi, ku ktoremu patris a vypytat si vymenny listok s vysvetlenim, ze mas vazne osobne problemy a potrebujes odbornu pomoc, ze to uz vo vlastnej rezii nezvladas...urcite nemusis hovorit o manzelskych problemoch.
@blue2017 nieje to o psychologických a manzelskych poradniach, kde ti poradia akosa spravat alebo nieco podobne, to som nikdy neabsolvovala. To co som pisala vyssie je nieco viac a treba pozriet pozriet na nete, zavolat, povedat o co ide a za toto neplatis. Az ked sa nieco riesi, tak potom sa plati ALE Výsledok zaručeny
Inak uprimne ,mne dieta v 8 rokoch chodilo von samo pod okna cinziaku ...
@blue2017 no mne to pride tak, ze by mozno stacilo nazaciatok aby si sa riešil iba ty... treba najst stratenu sebauctu... a nemyslim to v zlom. Pravdepodobne tiez len opakujes rodinny vzor a momentalne nemas dost sil so situaciou nic urobit, len vieš ze ti nevyhovuje. Uz aj to je prvý a najdolezitejsi krok. Vzdorovat cloveku ako je tvoja zena chce velmi silne presvedcenie o tom, ze to co robis je spravne, pretoze to tak citis a zena nech sa aj na kolomaz rozleje, nesmies popustit.(nehovorim vo vsetkom a uz vobec nie robit si naschvály, to by bol istý koniec).. potom to uz bude na nej ci pochopi a zmeni sa alebo nic.
@blue2017 fakt stale ma utvrdzujes v tom ,ze tvoja manzelka trpi obcesiou ....kde ist v ba na terapiu netusim ,mozno treba skusit Trnavu ,Galantu ,Šamorin ,Dunajsku Stredu ,ale fakt to treba riesit ...starsia to urcite vnima a blizi sa puberta a uz teraz jej matka neda dychat ,nielen tebe ...
@blue2017 samozrejme, rozvod je ako posledná voľba, ale ak chceš byť deťom oporou, musíš sa zachrániť, tu ide o Tvoje psychické a aj fyzické zdravie, aj za cenu, že ich nebudeš vidieť každý deň, je to bolestivé, ale chybu si už urobil, keď si si ju vzal a za chyby sa platí, možno to bude ešte riešiteľné, možno sa spamätá, niektoré baby Ti tu dobre radia ohľadom argumentácie
@blue2017 tvoja zena je dokonala iba ty jej to kazis🙂)je to typ zeny co sa zoderie, aby bolo vsetko tip top uzkostna na deti na rezim....je to porucha a ona nie je so sebou spokojna, preto si musi nieco dokazovat na tvoj ukor.
preto znesie iba matku, lebo ta to robi asi ako ona aj, ked casom si idu na nervy, lebo obe su dominantne.
Takze musis jej rozbit ten jej rezim povedz, ze deti beries zajtra von.Co si o tebe pomyslia deti, ked prehlasuje, ze ty ani ranajky nevies spravit?podla mna musis byt extra dobrak, ked toto tolerujes roky.A nikomu neprida na sebavedomi, ak pocuva to, co ty.Ste spolu 16 r dieta ma 8 r za tie roky sa neprejavila, ze je taka dominantna?
@blue2017 psycholog ... ak sa tam aje neviete dostat spolu, tak aj sam ....
ono z tvojho textu trci snaha aj daco riesit, ale ani ty zrejme nie si uplne idealny. niekde v uvode si napisal nieco v zmysle, ze si zene povedal, ze "ine si to vedia zariadit" - tak toto ja ako argument neznesiem a idem do vyvrtky. pretoze ano, aj navarit, poprat, poriadit a postarat sa da zabrat.
ja by som to mozno skusala ta, ze ked povezies starsiu dceru zo skoly, zatav sa s nou niekde - ako maly vylet, muzeum, hrackaren,... zavolaj zene, ze pridete o pol hod neskor. a doneste jej drobnost, kyticku, cokoladu, ... po malych krockoch naburavat tu jej sablonu. alebo s dceru jej urobit kavu, pod uvarime mamine .. upecieme mamine kolac ...
okrem toho teda ten psycholog pre oboch. ked ste obaja tomu otvoreni a pristupni, uz ste tam mali davno byt.
a teda dohodnut sa - trebars kazda druha sobota/alebo co i len jedna sobota do mesiaca nejaky vylet - zoo, kino so starsou (svokra postrazi mladsiu) - ked nie tak len ty so starsou ... a ty nebravas deti ku svojim rodicom?
Vdaka za rady a povzbudenie baby, mal som uz aspon aj takyto pokec davnejsie absolvovat, uz aj to dost otvori oci. Kazdopadne aby sme to mohli ist konecne odborne riesit pre nas to zial neznamena nic ine nez znovu zavolat svokru, kedze decka nemaju kde inde byt... Zazraky samozrejme nemozme cakat, ale iste je, ze terajsi stav uz nikoho z nas nebavi, takze uz to realne moze ist len k lepsiemu, nech uz je riesenie akekolvek 🙂
