Dvojitý život

Vsade sa pise o nevere manzela, ci vo filmoch vidite ako muz ma dve zeny a vedie s nimi dvojaky zivot, no ja som priklad toho,ze sa to naozaj moze stat hocikomu a nechcem tym teraz seba ospravedlnovat, lebo urcite si mozem za to sama. Kto ma pozna od malicka, tak by o mne v zivote take nieco nepovedal, pretoze som vyrastala v mensej dedine, vychovavana v krestanskej rodine, bola som zasadova, citavala som v kostole, v case puberty som sice chodievala na diskoteky, no opovrhovala babami, ktore si uzivali zivot vo velkom, ale to vsetko sa zmenilo kym som nezacala pracovat vo vacsom meste a nespoznala som aj ine chapenie zivota. Moderne. Moja mamka stale hovori, ze jam mam pubertu az teraz, v 29rokoch, a to nevie o mne zdaleka vsetko.
Pred dvoma rokmi som sa vydala za chlapa S s presvedcenim, ze on je ten spravny na zivot v manzelstve. Uz vtedy som ho nemilovala, resp…mozno ja doteraz neviem co je to milovat, neviem, ale uz vtedy ma nepritahoval tak ako na zaciatku nasho vztahu a predsa som povedala ano. Uvazovala som skor rozumom, ze on je ten pravy na rodinny zivot aky som si vzdy predstavovala a pod vplyvom okolia sa toto presvedcenie stalo realitou. Idealny chlap, pre ktoreho som ta jedina, ktory ma miluje nadovsetko, napomocny, vzorny, proste takeho len tak nenajdete. Chodili sme spolu asi 5 rokov, ak by som mala zmerat skutocny cas, ktory sme boli spolu, asi by to boli len dva roky, pretoze chodieval do zahranicia za pracou a teda tri tyzdne bol prec a tyzden doma. To sposobilo to, ze som sa postupne zamilovala do svojho kolegu K, ktoreho som videla kazdy den, s ktorym som sa rozpravala a smiala kazdy den. Aj ten bol v dlhorocnom vztahu ako ja, ale to nezavazilo, pretoze napriek tomu, sa nase kamaratstvo preklopilo do niecoho hlbsieho. Samozrejme, on bol ten typ, ktory s tymto nemal problem a ako som sa aj neskor dozvedela, bola som zo zaciatku pre nho vyzvou pretoze ma nie ze nezaujimal, ale som ho vedela pekne ignorovat. Tak ma dostal, zalubila som sa az po usi a kradli sme si pre seba tie krasne chvilky, ktore sme mohli byt spolu. Boli obdobia, kedy sme raz on, raz ja sa snazili ukoncit to blaznive kamarastvto, no aj tak sme dlho nevydrzali. Nakoniec sa sme sa aj on a aj ja rozisli so svojimi polovickami (ja som zrusila zasnuby) a hned sme sa vrhli do oficialneho vztahu. Vydrzalo to asi dva mesiace. Preco? Pretoze, tu stale boli byvale polovicky od ktorych sme sa este poriadne neodputali a kvoli tomu, som to aj ja vlastne ukoncila. Proste nebola som rozhodnuta a presvedcena ci chcem s nim naozaj byt. Po rozchode, ked som videla ako sa rychlo vratil naspat k svojej byvalej, som plna sklamania a rozcarovania suhlasila so stretavanim so svojim byvalim S, ktory samozrejme len cakal na mna a ktory ma aj napriek vsetkemu chcel. Pocas toho obdobia som sa s K vobec nebavila. Ignorovala som ho v praci, na roznych akciach som sa mu vyhybala a bolo to najhorsie obdobie pre mna, tolkokrat som preplakala noc s vedomim, ze on je na nejakej firemnej akcii so svojou a ja nie, a to len preto, aby som ich spolu nevidela. S bol taky mily a presvedcivy, ze ma presvedcil a poziadal opat o ruku a ja som na vsetko rezignovala a suhlasila. Po tristvrte roku, pred vianocnym vecierkom som sa zacala bavit s K, chcela som mu to povedat a tak som mu po vecierku povedala, ze sa idem vydavat, aj ked bez tej lasky. Strasne ma odhovaral, ze je tu on, ze nech sa nevydavam, ze ten tristvrtrok bol pre nho hrozny, ze ako sa mozem vydat bez lasky. A snazil sa ma presvedcit ako len vedel, samozrejme aj dotykmi, bozkami a milovanim. No ja som uz povedala ano a on bol stale s tou svojou, tak som svoje rozhodnutie nezmenila. Svadobna cesta, navrat do reality, a opat sme boli tam kde sme boli na zaciatku. Doma nas cakali polovicky a v praci sme sa nevedeli nabazit jeden druheho. Pomaly ale postupne sa to nabalovalo, ze to on uz ukoncil so svojou, nebol zenaty, takze to mal lahsie a povedal, ze ja som ta prava. Aj ja som mala samozrejme doma problemi, hlavne z podozrievania, ze som s nim, alebo uz len z toho ze som bola casto podrazdnena, ked som s nim nemohla byt. Som zacala byt presvedcena, ze som urobila chybu a presviedcala samu seba a aj kolegu, ze sa rozvediem a budeme spolu. Avsak po pol roku, takehoto fungovania, som v jeden den vycitila, ze sa nieco stalo. A aj sa stalo, K ma podviedol (aj ked sme vlastne spolu nechodili) s inou, mladsou kolegynou. Vtedy sa moja predstava zrutila ako domcek z karat, vtedy to bola rana do chrbta takym nozom, ktory vytrca z druhej strany. Vysvetlil to tak, ze si nebol isty,ze co my dvaja a ze ona ho chcela a ze podlahol, ale ze si vtedy uvedomil, ze vlastne naozaj ja som tou jeho zenou zivota. A tak opat do mna hucal a presviedcal ma, ze to co spravil, ze nech na to zabudnem a ze nech sa sustredim na buducnost a nie na to co bolo. A tak vlastne uz len caka na to, kedy sa ja rozvediem, pretoze si mysli, ze medzi mnou a S je to na vlasku. Co nie je az tak celkom pravda, pretoze sice S ma niekolkokrat nacapal ako si pisem smsky, maily s K, ako ma oslovuje oriesok, ako si posielama pusinky, ale vzdy sa to ututlalo a asi tiez zo strachu radsej nic neriesi, lebo ma miluje a uz len caka kedy dokoncime hrubu stavbu nasho domu a konecne sa budeme moct venovat splodeniu potomka, pretoze toto som ja dlho odsuvala, kvoli tomuto problemu a este stale odsuvam. A pritom dietatko by som uz tak chcela, len nie som si ista....ze ako to s S dopadne, tak preto to odsuvam. Tak, po precitani tohto tu, zistujem, vlastne uz dlhsi cas viem, ze som hrozny clovek, ktory si nezasluzi to co ma a nevie co ma robit. Mozete ma odsudzovat, alebo mi mozete len napisat rozne postrehy,ale psychicky uz nezvladam viest dvojity zivot :(