Je rodičovstvo správna voľba pre zmysel života?
Ahojte. Asi mi veľa z vás povie, že som nevdačná a mám sa prebrať (veď aj by som sa chcela), ale možno niekto ma pochopí, poradí.
Mám 34 rokov, moj muž 37, sme spolu 10 rokov. (Je to pozorny a milujuci chlap) Keď sme sa dali dokopy, povedal mi, že nechce deti a že nech nečakám, že sa to niekedy zmení, že jeho bývalá čakala a nakoniec sa kvôli tomu rozišli, tak že aby sme nestracali čas. Ja som tiež vtedy deti nechcela a bola som presvedčená, že nikdy tiež nebudem chcieť (áno, bola som mladá, viem). No a teraz, ja neviem čo chcem. Strašne ma to zožiera, deň čo deň nad tým premýšľam. Analyzujem, hodnotím, premyslam, aké by to bolo mať rodinu, viem, že to nikdy nepochopím a nedá sa to nijako predstaviť, ani to dobré ani to zlé, dá sa to len zažiť. Môj muž medzitým zmenil názor a tvrdí, že si so mnou vie predstaviť rodinu, že by som bola dobrá mama a dokonca že si myslí, že to bude škoda, ak sa o to nepokusime aspoň. Na druhej strane ale, že je to na mne, to rozhodnutie, že on je šťastný a spokojný, že už sme zvyknutí na nejaký komfort. Proste že ak poviem, že chcem deti, tak sa môžme o ne pokúsiť, ale nechce aby sme riešili IVF alebo niečo umelé, proste že ak to nepôjde prirodzene, tak to nepôjde, ale ak chcem, dajme tomu voľný priebeh. Ja som to stále odmietala, bojím sa, tehotenstva, pôrodu, materstva, všetkého, mám strach z toho čo bude, tak so svetom celkovo... Problém je v tom, že sama seba nespoznavam v poslednej dobe a je to stále horšie. Na jednej strane si neviem predstaviť byť matkou (ale na druhej som veľmi starostlivý človek, naozaj sa rada starám o iných a robím im radosť). Upadla som do nejakej apatie, alebo čo to je. Nič ma nebaví, nič sa mi nechce. Mám dobrú prácu, rozprávkový plat, dobrý kolektív, nemám sa na čo sťažovať, čo sa kariéry týka, ale nemôžem povedať, že by ma tá robota bavila. Ibaže ak mám povedať, že čo by som robila aj zadarmo, tak ja neviem. Nemám záľuby, nič, teraz som mala medzi sviatkami 5 dni voľna vkuse. Myslela som si, ako si oddýchnem, aké to bude super, nakoľko v praci som dosť vyťažená, tešila som sa na to, že vypnem. A vo finále to bolo hrozné, nevedela som, čo so sebou. Nikdy si takto nebravam dovolenku na to, aby som bola doma a oddychovala, vždy len na cestovanie alebo nejaké aktivity a zhodnotila som, že už to ani neurobím. Denne chodím cvičiť a na jogu a na prechádzky, čítam knihy. Ale nie je to ono, nenapĺňa ma to. Robím to, aby som nezhnila, nie pre to, že ma to baví. Mám pocit, že som už skúsila všetko možné za posledné roky, čo ma kedy zaujímalo, chodila som na tanečnú, skúsila som dva hudobné nástroje, jazykové kurzy, rôzne iné kurzy (IT, investovanie, fotografovanie, keramika..), starať sa o zvieratá v útulku, nič z toho ma nebavilo tak, že by som pri tom zostala, alebo nejak pokračovala, rozvíjala to, robila pravidelne. nič nebolo také, že wow, mám teraz čas, môžem ísť robiť toto... Prešla som kus sveta aj sama aj s manželom, kedysi som to milovala, objavovať iné kúty sveta, kultúry, kuchyne... na posledných dvoch cestovačkách som bola otravena, že proste ani to ma už nebavilo. Skúsila som 3 rôznych terapeutov, spätne to vidím ako vyhodené (nemalé) peniaze. Proste nič. Nič ma nenadchne, nezaujíma, neteším sa, nemám radosť. Brala som aj antidepresíva ale rozhodla som sa, že umelo šťastná byť a pchať do seba bordel nechcem. Niečo mi v živote chýba, ale neviem čo. Myslite, že by dieťa mohlo byť naozaj to, čo by ma hnalo vpred? Ja fakt neviem. Mám pocit, že s mužom sme sa odcudzili kvôli tomu, aká som sklesnuta stále a ja sa akože nečudujem, koho by bavilo žiť s kopou nešťastia. Naposledy mi povedal, že nechápe čo riešim, že máme sa dobre, sme zdraví, ľúbime sa, že on je úplne šťastný a že nevie už, ako ma rozveseliť. A ak mne ku šťastiu chýbajú deti, tak môžme to skúsiť, ale že veď ja sa tomu branim, že prídeme o pohodu, materiálne to už nebude to čo teraz, ale že veď dáme to, jeho rodiča bývajú cez cestu a tiež by (radi) pomohli, postrazili, keby bolo treba. Ja neviem, mne nejde o pohodu, ani peniaze, ja proste neviem, či je rodičovstvo pre mňa a pre nás teda, citim sa už aj stará na prebdene noci (viem, že niektorým to znie absurdne, ale ja to tak citim), môže to trvať (ak sa to podarí) proste neviem si predstaviť, že budem mať 50 a budem s dieťaťom robiť úlohy. Ale na čo si to predstavovať? Keď to bude, budem to riešiť. Neviem čo chcem ani tu, asi proste ma zaujíma, či bol niekto taký zúfalý a dieťa mu dalo zmysel života. Alebo naopak, ak zostal niekto bez detí, ako si vypĺňa život a cíti, že to má zmysel. Stále sa prikláňam k tomu, že žena má byť šťastná a vyrovnaná presvedčená o tom, že dieťa chce, ale poznám aj ženy s neplanovanymi deťmi a prídu mi šťastné. Ale ťažko povedať, nežijem s nimi a nevidím im do hlavy. Ja proste žijem medzi dvoma strachmi - že či by som bola dobrá a šťastná mama, alebo či nebudem ľutovať, ak tomu nedám ani šancu. A či by som nemala zmysel života už dávno mať bezohladu na materstvo.
Kto sa dočítal až sem, velmi pekne ďakujem...
@eliah1331 Poviem ti len toľko: Keby som si mal vybrať jedinú vec, ktorá dala môjmu životu zmysel, tak je to narodenie môjho syna.
@katarina092 hej, slepeckeho psa som uz vychovala, bolo to super 🙂) ale moj muz neznasa chlpy a je az moc poriadkumilovny.. a ked som chcela znova, povedal ze akoze okej, ked ma to spravi stastnou tak nech ho "dovleciem", ale vzhladom na jeho nenadsenie som od toho upustila, plus potom bolo velmi luto toho hafana odovzdat
Deti ci materstvo nie su zmyslom zivota. Deti su partaci, co idu s tebou zivotom. Aspon dokedy su pod tvojou strechou a chcu 🙈 😃
Neda sa na to ani pripravit, lebo zmena z nula na jedno dieta je brutalna. Ovplyvni vsetko. Ale tak ako ste boli doteraz dvaja, viete byt aj traja, pripadne viaceri ci viacnohi. Mozte spolu cestovat, turistikovat, hybat sa alebo aj nie. Zmenia sa len podmienky, ciel ostane. Neexistuje ani navod na úspešnú vychovu, kazdy rodic robi co vie, co si mysli, ze je spravne. A je to v poriadku. Tak isto ako niekto ma rad babatkovske obdobie, ini len cakaju, kedy konecne to prejde, lebo nevedia co s dietatom. Kazdy z nas je iny.
Este mi napadlo, ze co sa tyka financii na materskej/rodicovskej, dnes je to ze doooost fajn. Uz to nie je taky mini príspevok, ze ani plienky nepokryje.
My sme mali cosi podobné, x rokov spolu a nejak to proste prislo, ze je cas, uzili zivot vo dvojici a teraz deti sa staraju o zmenu kvalitne 🙈😃 nuda nehrozi, sem tam je to o kluckovani ci prežití a zachovani zdravia, hlavne psychického, uvidime co bude dalej 😃
Drzim palce
@joesvk terapeut(i) videl problem skôr v tom, že ja sama som nevyrastla vo fungujúcej rodine a nemám dobrý vzťah s rodičmi, môj brat je tiež už rozvedený. To mi vraj podvedome evokuje, že rodina nie je dobré a pokojné miesto, práve naopak, stres a strach a že preto sa tomu bránim. Ale.to si na nemyslím, verím, že moja vlastná rodina by nemusela a nefungovala tak, ako nefungovali naši.
Satančatá nie sú všetko a určite nie to najlepšie, čo v živote môže človek mať. Ale to je len môj názor.
Ak nevieš, či chceš dieťa, tak ho radšej nemaj, lebo nevieš, či sa to zlepší alebo zhorší. Radšej vyhľadaj psychológa.
Mohli by to byt... biologicke hodiny. S antidepresivami si mohla vysadit aj antikoncepciu a byt tak v 3 trimestri. Doteraz si vsetko spravila dobre a nejedna MKdusa pritakava tvojim prioritam... Praca, kariera, cestovanie. Ale podvedomie si ide svoje🫶🫶🫶zenaaaaa uz nemas vela casu... Premoz sa a usuloz ho cez plodne dni. Takto o rok s batoliatkom sa budes cudovat, co si to tu dnes piekla🤔😅
Toto je úplne typicky problém 1. sveta, priveľa blahobytu škodí. Tebe by bolo treba nechať karty doma a ist so stovkou na mesiac do Afriky alebo niečo také. Každý den budeš riešiť, ako sa za pár euro vyspis a najes, čo sa ti aj samozrejme vždy podarí a po tejto terapii si začneš vážiť, to čo máš. Na tento problém by si si už ani nespomenula.
Lebo cestovanie s budget je úplne ine než ste zrejme robili. To človek zažije solidaritu cudzích ľudí, nové spojenia s ľuďmi, ktorých človek možno predtým odsudzoval. Ja som práve v Senegale chvíľu pokecala so ženou, čo predáva nejaké blbosti, aby uživila seba a svoju 2 ročnú dcéru, kúpila som si za pár drobných nejaké náramky a ta jej radosť. Že prvý človek, čo si dnes niečo kúpil… dala nám ešte niečo potom len tak, čo vyrobila. Milé stretnutie, jej radosť bola moja radosť, zajtrajšok môže prísť a byt taký istý dnes 🙂 môžeš prísť k nám do Mali na “terapiu” 😀 a potom sa dajte rýchlo na to dieťa, lebo sa ti to možno zapáči a budeš ich chciet viac. Všetko dobré…
Nedovolila by som si napisat maj dieta/nemaj dieta, obe tieto rozhodnutia su vazne a s celozivotnym dosahom.
Evidentne si velmi premyslaci typ a nemyslim si, ze tieto typy to robia z nudy, cize dieta ta z toho "nevylieci", ako sa tu pise, moze tie kolieska este viac roztocit.
Ono je dobre aj to ze ked je clovek mlady neuvedomuje si ake to je ked ostane stary a sam… ziadne vnucata nic..
myslim ze autorka by mala vidiet/zazit ine prostredie- kde uvidi chudobu, choroby, problemy atd. Potom si uvedomi ako sa ma dobre, a mozno si zacne vazit ze ma jedlo pracu zdravie manzela a strechu nad hlavou, a neriesi existencne otazky.
A az potom by mala riesit ci skutocne chce byt mamou alebo dieta bude len zaplata na nejaky iny pocit ktora nic nevyriesi.
@katarina092 Meh.
Straaašne veľa filizofuješ o živote, analyzuješ, rozmýšľaš, dedukuješ, riešiš...🙄 Ja mám 4 deti, no pri Tvojom type zmýšľania (ale to nemyslím v zlom ) by som len teraz začala pomaličky uvažovať, či je čas na to prvé 😄 Nerieš to tak, podľa mňa Ti dieťa ku šťastiu chýba, choďte do toho...
nemozes vediet, aka budes matka, kym sa nou nestanes...v 34 by som uz dlhe uvahy neviedla - priroda ma na tehotenstvo zeny a vek svoj nazor, v 35 uz myslim budes vedena ako rizikova...chlap, ze nechcel pred 10r detmi, je normalne, ved mal 27r...co sa tyka tvojich depresivnych stavov, vidim to skor ako vyhorenia a "prerozmyslavost"...dieta ta mozno v dobrom nauci dennemu robeniu veci bez zbytocneho premyslania, lebo tak to minimalne prve roky je...spytaj sa sama seba, ci chces prist o zivotnu skusenost byt matkou - to je jedine, co potrebujes riesit, a odpoved mas do 5minut...cim dlhsie budes cakat, tym skor to priroda zodpovie za teba...a este doplnim - zmysel zivota si neidealizuj co sa tyka dietata, radsej si studuj, co obnasa starostlivost o dieta a rodicovstvo, lebo budes sklamana...dieta ty vedies ako dospely clovek bez ocakavania niecoho naspat od neho, to je zrelost a dospelost
@bluka2 dovolím si nesúhlasiť, cestovala som už všelijako, aj tak ako píšeš, aj stopom, doslova s dvackou vo vačku, stali sa mi aj zlé veci, skončila som aj v nemocnici v rozvojovej krajine, naozaj mi nebolo všetko jedno už veľakrát, videla som veľa chudoby, zivorenia, na srilanke žila u domacich a nemám pocit, že si nevážim čo mám. Som vďačná za to každý deň. Ale radosť zo života, takú ozajstnú, mi to nedáva. Každopádne ďakujem za názor a pekné slová na záver 🙂
K téme: deti nemám a vzhľadom na svoj vek už ani mat nebudem. Nepovažujem vsak svoj život za prázdny. Pre mňa je životabudicom zahrada a pestovanie. Vratilo ma to k cyklickému vnímaniu života, ako sa niečo zrodí, dozrieva, prináša plody a nakoniec upadne do zimného spánku. Tak, ako žili naši predkovia, v súlade s prírodou. Naše životy v modernom svete plynu lineárne a častokrát tak strácame zmysel života.
Za mňa ti teda extrémne tikajú biologické hodiny.🫡
@eliah1331 tak ti napisem... kebyze si mala zo dve deti tak nemas cas sa sebou tolko zaoberat. Celkovo mi prides unudena zivotom, vsetko mas, nic existencne neriesis... ak cakas ze deti ta budu "zabavat" aby si sa tak nenudila tak budu ale bude to taka horska draha, loteria. Nikdy to uz nebude zivot ako zijes teraz. Bude to ine.
Ale ak ma byt dieta naplast na to ze teraz nevies co so sebou tak do toho nechod.
Podla mna v kutiku duse tuzis po materstve len sa to mozno aj bojis pred sebou priznat, mozno sa obavas nasledkov, nevies si predstavit ake to bude, ci nebudes lutovat..to je vsetko normalne ale nikto ta na toto nepripravi. Po dietati sa proste zmenis. Uprimne ti poviem ze aj ja mam velmi rada svoj klud a taky ten “metime”. Ale na druhej strane som rodinne zalozena, sice predtym ako som mala deti tak cudzie deti som moc nemusela ani ma to celkovo moc nelakalo😄 ale ako som sa stala matkou, hlavne po druhom dietati ked som mala po 30tke, tak ma to celkovo velmi zmenilo, k lepsiemu aspon podla mna. Hodnoty, pohlad na zivot, proste vsetko. Ja s mojou mamou travim vela casu, vybehneme na nakupy, chodime na wellness a velmi by som chcela aj ja raz takto travit s mojimi detmi cas, kebyze deti nemam ja osobne by som citila velku dieru v zivote od tej 45tky urcite ano. Deti niesu zmysel zivota ale ja si uz neviem predstavit ze by som ich nemala, som naplnena laskou stastim kazdodenne, samozrejme su momenty kedy by som ich hodila do vreca a vzala do nejakeho utulku ale to su len chvilkove momenty ked ta to dieta nahneva. So starsou je uz super ona ma 8 a je to fakt partacka, absolutne pohodove dieta aj ked do 4 rokov som si vlasy trhala. Mladsia je slniecko ale ma proste dva roky a do tych 4 rokov je to celkovo narocnejsie hlavne tie hysaky ked ani nevie preco ale reve, to je pre mna take asi najtazsie. Manzel mi vytvara podmienky na “metime” a plnohodnotne ma dokaze zastupit, podiela sa na vychove aj opatere u deti. Kebyze mam partnera co toto nerobi tak si vlasy vysklbem a asi by som to tak cele pozitivne nehodnotila takze moja rada je ze si u manzela zisti ako si to predstavuje aj ked to dopredu nikdy nevies na 100%…
@eliah1331 Clovek citi urcitu prazdnotu, ktoru materialno nevyplni, ak tak len z casti a na nejaky cas. Boh do nas dal nieco, co okrem Neho nevyplni nic a nikto. Zmyslom zivota nie su deti, v Biblii sa pise, ze vsetko vzniklo pre Krista, skrze Krista. Zmyslom zivota je spoznat Ho a uverit v Neho. Mozes spoznavat kto je Boh, jeho charakter v Biblii. Aj zdojom skutocnej radosti, naplnenia je Boh...
@eliah1331 z toho čo píšeš mám pocit, že tvojmu životu vládne strach. Stále hľadáš nejakú potenciálnu plnosť života, šťastie, lenže to nie je o okolnostiach ale o tvojom postoji, denodennych rozhodnutiach a najmä vďačnosti.
Napr som šťastná, že môžem vidieť tú krásu v tomto svete, moja sesterská teraz vo veku tesne pred 30 úplne stratila zrak.
Som šťastná, že som sa dnes ráno zobudila, považujem to za milosť. Pred pár rokmi mi pred očami odpadla kamarátka, mali sme okolo 30, ako kabela, už jej nikto nevedel pomôcť.
Ty máš milujúceho manžela, veľa dobrých veci, ale ten zmysel života je o tej pokore k životu, bez ohľadu či budeš mamina ale no nie.
@hederamonstera Ale možno práve to je to čo potrebuje,nemôže cúvnuť,lebo teraz všetko vzdáva.Ale možno ako píšeš,nie.
Nerozumiem radám typu,, určite si urobte dieťa"
Prv sa daj dokopy, nájdi niečo čo ťa v živote baví. Z tvojho popisu mi príde, že si bola doteraz aktívna.. Porozmýšľaj kedy to prestalo.. Ale dieťa sa určite nerob kým si niesi istá.. Ani nerozumiem ženám ktoré ti to tu radia... To nie je že veď skúsim a uvidíme.. Pri takomto psychickom rozpoložení ťa to môže stáť aj manželstvo
Podľa toho, čo som si prečítala, tak toto je situácia, kedy si budeš hlavu trieskať aj keď budeš mať rodinu a aj keď nebudeš. To už je následok toho prílišného analyzovania.
Takéto myšlienky má človek ktorý má príliš veľa času premýšlať (najmä sám nad sebou). Ja som bola s mužom necelé 2 roky, odišla som z prvej práce po VŠ pri ktorej som mala panické ataky a ktorá by ma celkom určite dostala na psychiatriu a keďže sme sa už dopredu dohodli, ako si predstavujeme tému deti, išli sme na to. Mala som vtedy 27 rokov a bolo to to najlepšie čo som mohla urobiť. Odvtedy som doma na RD a viem, že v tejto životnej fáze je to presne to čo som potrebovala. 🙂